Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., ktorou namieta porušenie základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a a 3 ,

základného práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd; základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20

ods. 1 a 3 a práva na majetok podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; základného práva na

súkromie podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd; zákazu mučenia, neľudského a ponižujúceho

zaobchádzania alebo trestu podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na

ochranu zdravia podľa v spojení s ,

ods. 1, 2 a 4, a uznesením

Okresného súdu Žilina č. k. -51 zo 14. júna 2010; uznesením Krajského súdu

v Žiline č. k. -65 z 31. augusta 2010 a uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. -68 z 31. augusta 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2010 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rozhodnutie bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru; základného

práva na vlastníctvo podľa a 3 a práva na majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“); základného práva na súkromie podľa a

ods. 1 dohovoru; zákazu mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu

podľa a dohovoru; práva na slobodu a bezpečnosť podľa

dohovoru a základného práva na ochranu zdravia podľa v spojení s ,

, 2 a 4, a uznesením Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -51 zo 14. júna 2010; uznesením

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -65 z 31. augusta 2010

a uznesením krajského súdu č. k. -68 z 31. augusta 2010 a žiada vydať tento

nález:

„1/ základné právo J. Ď. na odpustenie poplatku za podanie námietky zaujatosti

v konaní na súdnu ochranu jeho ľudských práv a základných slobôd a majetku, pred

nezávislým a nestranným súdom, ktoré je zo zákona oslobodené od poplatkov v zmysle čl. 2

ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a, ods.3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 20

ods. 1, ods. 3, , až 4, , ods. 3, , SR, ,

čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru..., postupom

Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. -65 zo dňa 31.8.2010,

porušené bolo.

2/ základné právo J. Ď. na spravodlivé súdne konanie pred nestranným a nezaujatým

súdom na ochranu jeho ľudských práv a základných slobôd a majetku v zmysle čl. 2 ods. 2,

čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a, ods.3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 20 ods. 1,

ods. 3, , až 4, , ods. 3, , SR, , ods.

1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... postupom Krajského

súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. -68 zo dňa 31.8.2010, porušené

bolo.

3/ základné právo J. Ď. na odpustenie poplatku za podanie námietky zaujatosti

v konaní na súdnu ochranu jeho porušených ľudských práv a základných slobôd a majetku,

pred nezávislým a nestranným súdom, ktoré je zo zákona oslobodené od poplatkov v zmysle

čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a, ods.3, čl. 16 ods. 1, ods. 2,

, ods. 3, , až 4, , ods. 3, , SR,

čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru..., postupom

Okresného súdu v ) Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. -51 zo dňa 14.6.2010,

porušené bolo.

4/ Ústavný súd ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. -65 zo

dňa 31.8.2010 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5/ Ústavný súd ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. -68 zo

dňa 31.8.2010 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

6/ Sťažovateľovi J. Ď. finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur /slovom desaťtisíc

Eur/, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

7/ J. Ď. priznáva náhradu trov zaplatených právnemu zástupcovi Judr. L. P. v konaní

vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. v sume 200 Eur a trov

spojených s cestovným, kopírovaním dokumentov zo spisu a pre potreby súdu a právneho

zástupcu, poplatkov za telef. hovory a prenájom telef. prípojky, nákupom potrebných

pomôcok... v sume 200 Eut, spolu 400 Eur /slovom štyristo Eur/, ktoré je mu povinný

vyplatiť Okresný súd v Žiline a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn. ,

ktorý si ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa, pred okresným

súdom sa 8. decembra 2008 začalo na návrh sťažovateľa a E. Ď., S. (spolu ďalej len

„navrhovatelia“), smerujúci proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom životného

prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“), konanie o obnovu konania vedeného

pred okresným súdom pod sp. zn. . V konaní pred okresným súdom pod sp. zn.

bol právoplatným rozsudkom okresného súdu č. k. -173 z 25. júna

2007 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -204 z 29. januára 2008

zamietnutý návrh navrhovateľov proti odporcovi na náhradu škody 43 608 Sk z titulu

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Sťažovateľ na pojednávaní 10. júna 2010 uviedol, že „podáva námietku zaujatosti

voči konajúcemu sudcovi ako aj voči celému súdu, teda Okresnému súdu Žilina“, ktorú na

výzvu sudcu odôvodnil tým, že „celý súd už bol vylúčený uznesením, ktoré tu nemám

a neviem ho uviesť. Vo veciach týkajúcich sa P. Š. a jeho stavebných aktivít, čo súvisí

s týmto konaním... (P. Š.) je účastníkom konania, v ktorom bolo MŽP vydané stavebné

povolenie, stavebné povolenie vydával OÚ, ale vtedy to patrilo pod MŽP a ktoré mu bolo

vydané v rozpore so zákonom.“. Právny zástupca sťažovateľa na výzvu súdu uviedol, že

dôvodom vznesenia námietky zaujatosti je jednak to, že nebolo vyhovené žiadosti

sťažovateľa o odročenie pojednávania, a jednak to, že manželka pána Š. pracuje na

okresnom súde ako asistentka a sťažovateľ má aj iné spory vedené proti pánovi Š., a preto

sa domnieva, že pán Š. zasahuje prostredníctvom svojej manželky do konania. Na to súd

pojednávanie odročil na neurčito na účely predloženia námietky zaujatosti sťažovateľa

krajskému súdu.

Okresný súd uznesením č. k. -51 zo 14. júna 2010 uložil sťažovateľovi

zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vznesenú na pojednávaní 10. júna 2010

vo výške 66 €. Toto rozhodnutie bolo zástupcovi sťažovateľa doručené 22. júna 2010.

Proti uvedenému uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že

okresný súd uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v rozpore

so zákonom, pretože sťažovateľ je od platenia súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4

ods. 1 písm. k) o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“), v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodené konanie

vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. k. -65

z 31. augusta 2010 tak, že odvolanie navrhovateľky E. Ď. odmietol a uznesenie okresného

súdu č. k. -51 zo 14. júna 2010 ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že vecné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na poplatok za návrh na začatie konania a sťažovateľ

v priebehu konania nebol oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Skutočnosť, že konanie o obnovu konania o náhradu

škody je vecne oslobodené od súdnych poplatkov, nemá vplyv na zákonnú povinnosť

sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za ním vznesenú námietku zaujatosti.

Uznesenie okresného súdu č. k. -51 zo 14. júna 2010 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -65 z 31. augusta 2010 nadobudlo

právoplatnosť 15. októbra 2010.

Sťažovateľ v podaní doručenom okresnému súdu 6. júla 2010 poukázal na to, že

všetci sudcovia okresného súdu vrátane sudcu, ktorému je vec sp. zn.

pridelená, boli vylúčení z prerokúvania a rozhodovania iných vecí sťažovateľa uznesením

krajského súdu sp. zn. z 23. júna 2005, uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2007 a uznesením sp. zn. z 20. decembra 2007.

O podanej námietke zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu rozhodol krajský súd

ako súd nadriadený uznesením č. k. -68 z 31. augusta 2010 tak, že sudcu

okresného súdu, ktorému bola vec pridelená, z prerokúvania a rozhodovania veci nevylúčil,

pretože nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť sudca z prerokúvania a rozhodovania veci

vylúčený. Otázkou, či sú vylúčení iní sudcovia okresného súdu, sa nezaoberal, pretože touto

otázkou je potrebné sa zaoberať až vtedy, ak by bol vylúčený sudca, ktorému bola vec

pridelená.

Uznesenie krajského súdu č. k. -68 z 31. augusta 2010 nadobudlo

právoplatnosť 15. októbra 2010.

Sťažnosť doručenú ústavnému súdu, ktorá smeruje (ako to vyplýva z jej petitu) proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -51 zo 14. júna 2010, uzneseniu krajského súdu

č. k. -65 z 31. augusta 2010 a uzneseniu krajského súdu č. k.

-68 z 31. augusta 2010, odôvodnil sťažovateľ tým, že súdy podľa jeho

názoru nepostupovali zákonne, ich rozhodovanie mohla ovplyvniť manželka pána Š., ktorá

pracuje ako asistentka na okresnom súdu v oddelení 4C, ktoré sídli v rovnakej kancelárii

ako oddelenie 2C, „súdy rozhodovali na základe protiprávne, protiústavne vyhotoveného

znaleckého posudku Ing. M. K., ktorý v minulosti overoval ako vedúci strediska geodézie

všetky úradné listiny týkajúce sa pochybných geometrických plánov a prevodov pozemkov

a nezohľadnili znalecký posudok Ing. J. V., CSc., ktorý na tieto nezákonnosti poukázal. Súdy

ignorovali námietky zaujatosti celého okresného ako aj krajského súdu, ignorovali ťažké

zdravotné postihnutie sťažovateľa, ktoré ho obmedzuje v takom dodržiavaní termínov

určených súdmi ako občanov zdravých. Súdy v konaní sp.zn. nepostupovali

v zmysle a ďalších a dobrých mravov..., boli poškodení aj v tom, že boli

v rozpore s diskriminovaní, vzhľadom k tomu, že nemajú právnické

vzdelanie a pre odmietnutie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nemohli žiadať súd

o pridelenie bezplatného právneho zástupcu... S poukazom na uvedené skutočnosti

o protiprávnom, protiústavnom konaní a rozhodovaní, resp. podvode stavebného úradu vo

veci vydávania rozhodnutí o výstavbe RD na sporných pozemkoch pre stavebníka P. Š.,

potvrdené aj znaleckým posudkom Ing. J. V. CSc, podali sťažovatelia dňa 8.12.2008,

Okresnému súdu v Žiline v zmysle a nasl. návrh na obnovu konania v ktorom

boli súdom opätovne porušované základné ľudské práva a slobody sťažovateľa a jeho

manželky, protiprávnym vymáhaním súdneho poplatku za návrh a neskôr aj za námietku

zaujatosti súdu, ktorú bol sťažovateľ nútený podať na základe skutočnosti vyplývajúcich

z konania súdu a uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 23.6.2005,

zo dňa 31.5.2007 a -189 zo dňa 20.12.2007... Sťažovateľ je

presvedčený, že postupom a konaním Krajského a Okresného súdu v Žiline, boli v zmysle

, SR porušené jeho ústavne práva a ústavne právo jeho manželky,

zaručené v čl. čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a/, ods.3, čl. 16 ods. 1, ods. 2,

, ods. 3, , až 4, , ods. 3, , SR,

čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... Taktiež aj

tým, že sa celé konanie zámerne predlžuje a odsúva so zámerom jeho zamietnutia

v neprospech sťažovateľa a jeho manželky, čím sú obaja šikanovaní a finančne

nespravodlivo zaťažovaní s poškodzovaním na zdraví s ohrozením ich života.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojich základných práv, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu

a krajského súdu v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.

(v ktorom sa sťažovateľ spolu s manželkou domáhali návrhom doručeným okresnému súdu

8. decembra 2008 povolenia obnovy právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn.

), a to jednak vydaním rozhodnutia okresného súdu č. k. -51

zo 14. júna 2010, ktorým okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za vznesenú námietku zaujatosti sudcu, ktorému bola vec sťažovateľa pridelená,

a vydaním uznesenia krajského súdu č. k. -65 z 31. augusta 2010, ktorým

bolo toto uznesenie okresného súdu potvrdené, a jednak vydaním uznesenia krajského súdu

č. k. -68 z 31. augusta 2010, ktorým nebolo vyhovené sťažovateľom

vznesenej námietke zaujatosti.

Ústavný súd preto posudzoval splnenie podmienok ustanovených § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde na prijatie sťažnosti jednotlivo vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam

všeobecných súdov, ktorými podľa názoru sťažovateľa mali byť ním označené práva

porušené.

Ústavný súd sa najprv zaoberal splnením podmienok prijatia sťažnosti vo vzťahu

k uzneseniu okresného súdu č. k. -51 zo 14. júna 2010, ktorým okresný súd

uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

V súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci ústavný súd skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľa, a dospel k záveru,

že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach

porušenia jeho základných práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože preskúmavanie

jeho postupu zveruje v tomto prípade odvolaciemu súdu.

Odvolací súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením č. k.

-65 z 31. augusta 2010. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom, ktorému

patrí právomoc posúdiť, či odvolanie žalovaného bolo dôvodné, a rozhodnúť o ňom.

Odlišná je situácia, pokiaľ ide o zostávajúcu časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ

namieta porušenie označených práv uzneseniami krajského súdu č. k. -65

z 31. augusta 2010 a č. k. -68 z 31. augusta 2010.

Sťažovateľ vo vzťahu k týmto uzneseniam namietal porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. -65

z 31. augusta 2010 tvrdil, že k porušeniu tohto jeho základného práva došlo z dôvodu, že

mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 €,

hoci konanie, ktoré proti odporcom viedol, je vecne oslobodené od súdnych poplatkov

podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Krajský súd uznesenie č. k. -65 z 31. augusta 2010 odôvodnil takto:

„Podľa od poplatku je oslobodené súdne

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebe jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa , oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa

vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo

exekúcii.

Podľa odvolacieho súdu zákonné oslobodenie či už vecné (§ 4 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch) alebo osobné ( ) sa vzťahuje

iba na súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Len oslobodenie na základe

rozhodnutia a to podľa zvýhodňuje účastníkov vo väčšom rozsahu.

Navrhovateľ 1/ však v konaní nebol súdnym rozhodnutím oslobodený od súdnych poplatkov.

Z tohto dôvodu skutočnosť, že konanie (o obnovu konania o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom) je od súdnych poplatkov vecne oslobodené, nemá vplyv na

jeho zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie navrhovateľa 1/ nepovažoval za dôvodné

a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.“

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis

, , , ).

Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd jednak zrozumiteľne a vyčerpávajúco

svoje rozhodnutie o potvrdení uznesenia okresného súdu, ktorým bola sťažovateľovi

uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za ním vznesenú námietku zaujatosti, odôvodnil

a jednak toto svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých ustanovení právnych

predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii

aplikovaných zákonných ustanovení. Iba to, že sťažovateľ s názorom krajského súdu

o výklade rozsahu vecného oslobodenia od súdnych poplatkov nesúhlasí, ešte nemôže

zakladať splnenie podmienok na prijatie jeho sťažnosti.

Ústavný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého vecné

oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok

možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa . Vecné oslobodenie účastníka

občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh ( ),

za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4

ods. 3 ).

Keďže je vylúčené, aby označeným ustanovením krajského súdu došlo k porušeniu

základných práv sťažovateľa, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že bolo porušené jeho základné právo na spravodlivé súdne

konanie pred nestranným a nezaujatým súdom na ochranu jeho ľudských práv a základných

slobôd aj uznesením krajského súdu č. k. -68 z 31. augusta 2010.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, týmto uznesením krajského súdu mali byť označené

práva sťažovateľa porušené z dôvodu, že krajský súd nevylúčil z rozhodovania v jeho veci

všetkých sudcov okresného súdu.

Sťažovateľ odôvodnil vznesenú námietku zaujatosti jednak tým, že sudca, ktorému

bola vec sťažovateľa pridelená, nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania, resp.

prerušenie konania, a jednak tým, že v iných konaniach, v ktorých bol sťažovateľ žalobcom,

boli z ich prerokúvania a rozhodovania vylúčení všetci sudcovia okresného súdu z dôvodu,

že manželka pána Š. pracuje na okresnom súde ako asistentka, sťažovateľ vedie na

okresnom súde spory proti pánovi Š., a preto sa domnieva, že pán Š. zasahuje

prostredníctvom svojej manželky do konania (k vylúčeniu všetkých alebo niektorých

sudcov okresného súdu došlo v konaniach vedených pred okresným súdom sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , uzneseniami krajského súdu

sp. zn. z 23. júna 2005, sp. zn. z 31. mája 2007 a sp. zn.

z 20. decembra 2007).

K námietke sťažovateľa sa vyjadril zákonný sudca, ktorý uviedol, že sa necíti byť

zaujatý, pokiaľ ide o námietku vznesenú proti všetkým sudcom okresného súdu pre ich

vzťah k P. Š., túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože účastníkom konania

vedeného pod sp. zn. ani pod sp. zn. nebol P. Š., ale jeho

predmetom je náhrada škody za zodpovednosť štátu z nezákonného rozhodnutia.

Na základe príslušných zákonných ustanovení, predovšetkým v súlade s ustanovením

krajský súd konštatoval, že „dôvody uvádzané navrhovateľom 1/ pre vzťah súdu

k P. Š., ktorého manželka pracuje na okresnom súde, nie sú spôsobilé vylúčiť sudcu

prejednávajúceho vec podľa rozvrhu práce z prejednávania a rozhodovania veci. Sudca nie

je v žiadnom bezprostrednom vzťahu k účastníkom konania a nemá ani žiaden kvalifikovaný

pomer k predmetu konania. Rovnako ani P. Š. nie je účastníkom tohto konania a to ani

pôvodného vedeného pod sp.zn. . Otázkou existencie dôvodov, pre ktoré by

boli vylúčení aj ďalší sudcovia tohto súdu by sa bolo potrebné zaoberať až v prípade, ak by

sudca, ktorému pripadla vec na prejednanie a rozhodnutie, bol vylúčený z prejednávania

a rozhodovania tejto veci. Z tohto dôvodu nadriadený súd o ostatných sudcoch Okresného

súdu Žilina nerozhodoval.“. Vo vzťahu k odôvodneniu námietky zaujatosti sudcu, ktorému

bola vec pridelená, tým, že neodročil pojednávanie, krajský súd uviedol, že „výhrada

navrhovateľa týkajúca sa okolnosti spočívajúcej v postupe sudcu v konaní... nie je dôvodom

na vylúčenie sudcu a nemôže byť ani predmetom preskúmavania v rámci rozhodovania

o námietke zaujatosti podľa veta prvá ale iba v rámci rozhodovania

o opravných prostriedkoch proti vydaným, rozhodnutiam“. Z uvedených dôvodov krajský

súd vyslovil záver, že sudca, ktorému bola vec sťažovateľa pridelená, nie je vylúčený z jej

prerokúvania a rozhodovania.

Podľa ustanovenia sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa odseku 3 citovaného

ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ustanovenia účastníci majú právo z dôvodov podľa

ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ustanovenia súd predloží vec na rozhodnutie o námietke

zaujatosti do 15 dní od jej podania nadriadenému súdu.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ústavný súd konštatuje, že namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky

arbitrárnosti a vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia

o vylúčení sudcov z prerokúvania a rozhodovania veci z dôvodu pochybností o ich

nezaujatosti je aj náležite odôvodnené.

Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd pri posudzovaní sťažovateľovej námietky

zaujatosti vychádzal z príslušných zákonných ustanovení .

Podľa názoru ústavného súdu z jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ktorá by

zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nedomnieva, že

by skutkové alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami

a dohovoru.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa je v občianskom súdnom

konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania pre

zaujatosť v zmysle ustanovení až . Obsahom základného práva na

prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu

oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, resp. účastníka súdneho konania) a vylúčiť nimi

označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať

každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. , ).

Podľa v Slovenskej republiky vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy. Základom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu istotu, že

práve súdy sú tými orgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu

práva. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti súdu rozlíšil

ESĽP vo svojom rozhodnutí Piersack c. Belgicko z 1. októbra 1982, kde išlo o posúdenie

nestrannosti predsedu súdu, ktorý v počiatočnom štádiu konania v danej veci pôsobil ako

verejný prokurátor. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne

ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,

organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci

a k účastníkom konania.

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí

podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti, aby neexistovali pochybnosti

o nezaujatosti sudcu k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom alebo k prejednávanej

veci. V namietanom prípade sudca, ktorému bola vec pridelená, uviedol, že sa vo veci

zaujatý necíti. Vnútorné pocity sudcu o svojej nestrannosti a nezávislosti k prejednávanej

veci a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom je potrebné akceptovať

a predpokladať, pokiaľ sa nepreukáže opak, že nezakladajú dôvod jeho predpojatosti.

Z objektívneho hľadiska sa však sťažovateľ snažil spochybniť nestrannosť sudcu, ktorému

bola jeho vec pridelená. Ústavný súd je však toho názoru, že sťažovateľove argumenty

týkajúce sa pochybnosti o nestrannosti sudcu nie sú zásadné pre rozhodnutie. Iba samotná

skutočnosť, že všetci, resp. niektorí sudcovia boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania

iných vecí sťažovateľa rozhodnutiami nadriadeného súdu sp. zn. z 23. júna

2005, sp. zn. z 31. mája 2007 a sp. zn. z 20. decembra

2007, ešte neodôvodňuje vylúčenie zákonného sudcu v konaní sp. zn. . Navyše,

tieto rozhodnutia boli vydané v konaniach vedených sťažovateľom pred okresným súdom

pod sp. zn. proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

v konaniach vedených pred okresným súdom, pod sp. zn. proti P. Š. a Z. Š.

o náhradu škody a pod sp. zn. proti P. Š. o náhradu škody. Pokiaľ bola pre

rozhodovanie o vylúčení sudcov významná skutočnosť, že manželka P. Š. pracuje na

okresnom súde ako asistentka (ako to vyplýva aj z odôvodnení rozhodnutí krajského súdu

sp. zn. z 23. júna 2005, sp. zn. z 31. mája 2007 a sp. zn.

z 20. decembra 2007), bolo to tak vo veci sp. zn. z dôvodu,

že jednou zo žalovaných v konaní bola aj ona (vylúčení všetci sudcovia okresného súdu),

a vo veci sp. zn. z dôvodu, že žalovaným v tomto konaní bol P. Š. (vylúčení

niektorí sudcovia okresného súdu). Dôvodom vylúčenia (všetkých) sudcov okresného súdu

vo veci sp. zn. bola skutočnosť, že jej predmetom bola náhrada škody, ktorá

mala byť spôsobená sťažovateľovi nesprávnym úradným postupom okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi

napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením označených základných

práv sťažovateľa, najmä práva na spravodlivé súdne konanie podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi podľa , a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že sťažovateľ označil v petite svojej sťažnosti aj

ďalšie ustanovenia a dohovoru, s ktorými podľa jeho názoru majú byť napadnuté

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v rozpore, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym

spôsobom bližšie neobjasnil. Samotný obsah sťažnosti pritom nedáva žiadnu možnosť

ústavnému súdu vyvodiť z neho akékoľvek dôvody, pre ktoré označenými uzneseniami

malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru; základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1

a 3 a práva na majetok podľa dodatkového protokolu; základného práva na

súkromie podľa a dohovoru; zákazu mučenia, neľudského

a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu podľa a dohovoru;

práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 dohovoru a základného práva na ochranu zdravia

podľa v spojení s , , 2, 4, a

ods. 3 .

Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť už pri posudzovaní splnenia

podmienok jej prijateľnosti z dôvodu, že na rozhodovanie o nej v časti nemá právomoc

a v časti je zjavne neopodstatnená, nezaoberal sa už žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie

advokáta v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011