Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
70a/395686.cea233.pdf
PDF · 150.76 KB
No categories available
3Cdo/107/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 107/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. C., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. P. D., advokátom so sídlom vo V., proti odporkyni J. M., bývajúcej v L.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou K., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 2 518,45
€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 256/2010, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. novembra 2013 sp. zn. 5 Co
199/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d mi e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
vo výške 130,87 € na účet advokátskej kancelárie K., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., vedený
v T. a.s., č. X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 17. februára 2012 č.k. 18 C 256/2010-149 zamietol
návrh, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 2 518,45 €
s príslušenstvom predstavujúcej podľa názoru navrhovateľa doplatok ceny diela dohodnutého
medzi účastníkmi ústnou zmluvou o dielo. Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa zaviazal
odporkyni dodať materiál a vykonať pre ňu stavebné práce (uloženie zámkovej a keramickej
dlažby v areáli jej rodinného domu) s tým, že cenu diela dohodli vo výške 6 500 €. Táto suma
nezahrňovala cenu práce za uloženie keramickej dlažby zakúpenej odporkyňou. V konaní
nebolo sporné, že došlo k zvýšeniu ceny materiálu použitého na zhotovenie diela. Podľa
právneho názoru súdu prvého stupňa ale navrhovateľ nepostupoval v súlade s § 635 ods. 1
Občianskeho zákonníka, lebo odporkyňu neupozornil na zvýšenie ceny diela a odporkyňa
zvýšenie ceny diela písomne neschválila. Skutočnosť, že mu dobrovoľne zaplatila
o 920 € viac, nemožno bez ďalšieho považovať za jej súhlas so zvýšením ceny stavebných
prác. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že cena stavebných
prác vzrástla z pôvodnej sumy 2 300 € na 5 117 € (§ 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd
prvého stupňa preto jeho nedôvodný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. novembra 2012
sp. zn. 5 Co 199/2012 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny; rozhodol tiež
o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil
rozhodujúce skutočnosti, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
uviedol, že pokiaľ v priebehu zhotovovania diela vznikla potreba vykonať aj iné než pôvodne
dohodnuté práce, mal navrhovateľ na túto skutočnosť upozorniť odporkyňu. Ak mu ako
objednávateľka tieto práce vopred písomne neschválila, nemohol jej účtovať zvýšenú cenu
diela. Navrhovateľ nepreukázal, že postupoval podľa § 635 Občianskeho zákonníka. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno súpis prác, ktorý odporkyňa podpísala až po zhotovení
diela, považovať za dohodu o navýšení ceny diela pred jeho realizáciou. Správny je preto
záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na konečnú cenu diela
v sume 10 218,45 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s odôvodnením,
že počas realizácie diela došlo k zmene pôvodnej dohody o vykonaní diela, čo bolo
preukázané výpoveďami svedkov. Odporkyňa podpísaním písomného súpisu prác dobrovoľne
uznala vykonaný rozsah prác. Tým potvrdila, že sa dohodli na zmene pôvodnej dohody
o vykonaní diela. Nie je pravda, že podpisom len potvrdila prevzatie súpisu. Na pojednávaní
pred súdom prvého stupňa 25. marca 2011 potvrdila akceptáciu navýšenie ceny materiálu,
spochybnila iba cenu vykonanej práce. Je teda zrejmé, že pôvodne určovaná cena diela nebola
dohodnutá fixne, ale len predbežne, v súlade so zmenenými požiadavkami odporkyne.
Odporkyňa podpísaním splátok potvrdila zmenu rozsahu diela a tiež jeho ceny. Svedecká
výpoveď otca odporkyne je nevierohodná vzhľadom na ich príbuzenský pomer. Odvolací súd
sa stotožnil s právnymi a skutkovými závermi rozsudku prvostupňového súdu, nezaoberal
sa ale vôbec dôvodmi odvolania. V dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu označila tento opravný prostriedok navrhovateľa
za procesne neprípustný. Navrhla dovolanie odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal účastník konania
zastúpený v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch
Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť
dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací
súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013,
3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu
(§ 238 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil
záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Predmetné
dovolanie preto podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je.
Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len
ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej
v ustanovení § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva
pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou,
či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad
R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľ procesné vady konania uvedené v § 237 a/ až g/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z uvedených ustanovení nevyplýva.
Obsah dovolania a v ňom zvolené formulácie nasvedčujú tomu, že navrhovateľ
opodstatnenosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzuje z (ním tvrdenej)
nesprávnosti právneho posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci
je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno úspešne uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie
veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 3Cdo 53/2011,
4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania
uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený
v ustanovení § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
V dovolaní sa namieta, že v predmetnom konaní došlo k nesprávnostiam v procese
zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovania výsledkov vykonaného
dokazovania a prijímania skutkových záverov.
V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov
nejde ale o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný
za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania (viď tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999,
R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011,
3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
Ani (prípadné) nesprávne vyhodnotenie dôkazov (namietané navrhovateľom
v súvislosti so svedeckou výpoveďou otca odporkyne) nie je okolnosťou, s ktorou
by Občiansky súdny poriadok spájal prípustnosť dovolania. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí
niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto
skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (obdobne viď aj ďalšie uznesenia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
Rovnako postup súdu, ktorý nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy,
nezakladá prípustnosť dovolania (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999 a viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 110/2013, 3 Cdo 319/2013 a 3 Cdo 384/2013).
Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa podľa § 238 O.s.p. prípustné nie
je a v dovolacom konaní nevyšla najavo žiadna z vád konania uvedených v § 237 O.s.p.,
dovolací súd jeho dovolanie odmietol ako procesne neprípustné bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní nemal navrhovateľ úspech. Právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo procesne úspešnej odporkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania
(§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení § 243b ods. 5 O.s.p.) spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon
právnej služby – vypracovanie vyjadrenia odporkyne z 15. marca 2013 k dovolaniu
navrhovateľa [§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby, určil dovolací súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
vo výške 101,25 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 €)]
predstavuje s DPH (21,81 €) spolu 130,87 €.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková