Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/810/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., s.r.o., so sídlom

v Bratislave, P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom

v Bratislave, G., IČO: X., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M. Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Ţ., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 18. júla 2013 č. k. -43 ţalobu o náhradu

škody a nemajetkovej ujmy zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa nepreukázala dôvodnosť ţaloby v zmysle ustanovení § 9

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá

mala vzniknúť tým, ţe rozhodnutie Okresného súdu Łevice v exekučnej veci sp. zn. 13 Er

585/2010 o poverení súdneho exekútora nebolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa však v čase podania návrhu

zákonná lehota nevzťahovala na prípad, keď súd ţiadosť súdneho exekútora na vydanie

poverenia zamietne v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

Rozhodcovská doloţka bola v rozpore so zákonom, preto súd správne takýto návrh zamietol.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo ţiadne disciplinárne konanie, neriešila sa

sťaţnosť na prieťahy a nerozhodol v tejto otázke ani Ústavný súd Slovenskej republiky či

Európsky súd pre ľudské práva. Podľa názoru súdu ţalobkyni ţiadna škoda z týchto dôvodov

2

nevznikla, nepreukázala ju a rozhodovaciu činnosť súdu nemoţno hodnotiť ako nesprávny

úradný postup.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. apríla 2014 sp. zn. 9 Co

318/2013 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

( ) a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O ţiadosti na

udelenie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie bolo podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodnuté v primeranej lehote a neporušil ţiadnu zákonom stanovenú. Súd pri rozhodovaní

o ţiadosti súdneho exekútora nepochybil, preto nedošlo ani k nesprávnemu úradnému

postupu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade:

1. rozhodoval vylúčený sudca ( ). K názoru, ţe došlo k tejto

procesnej vade, dospela ţalobkyňa na základe toho, ţe existujú objektívne dôvody

(na ktoré poukázala v podanej ţalobe), pre ktoré sú všetci sudcovia okresného súdu

vylúčení, v dôsledku čoho má byť vec postúpená inému okresnému súdu.

2. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Túto procesnú vadu vyvodzovala ţalobkyňa z toho, ţe dovolaním

napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, pretoţe popiera konštantnú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je v rozpore so zákonom a ústavnou

úpravou. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla aj v tom, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nakoľko nie je dostatočne odôvodnené.

V konaní bola podľa názoru ţalobkyne porušená aj základná zásada civilného procesu

– kontradiktórnosť konania, keď súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia

na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa nemohla ţalobkyňa vyjadriť

s cieľom ovplyvniť súdne konanie vo svoj prospech.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ) zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku

zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho

súdu (tieţ ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného

zo základných princípov právneho štátu – princípu právnej istoty – nezmeniteľnosti

právoplatných súdnych rozhodnutí (resp. ich výnimočnej zmeniteľnosti).

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné osobitne zdôrazniť, ţe

dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť

dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia

vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania

tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ

4

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ). V prípade

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle tretím

dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako uţ bolo uvedené vyššie) je

viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod. Pri tomto

dovolacom dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími

súdmi len z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo

dovolateľ uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd

oprávnený ani povinný skúmať.

1. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalobkyne z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie

je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobkyne (procesne) neprípustné.

K prípadne uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

by bolo moţné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je

tento prípad; dovolanie ţalobkyne je totiţ neprípustné (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ,

, , , , ,

5

, a iné). Z uvedeného plynie, ţe na dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody

v zmysle a , ktoré tvoria obsah dovolania, i keby boli prípadne

opodstatnené, dovolací súd nesmie prihliadať.

2. Inak je tomu, pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/

(vady v zmysle ). Dovolací súd vzhľadom na (ex officio)

skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z , v zmysle ktorého je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe

pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Vady konania v zmysle aţ g/ neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , ,

a ).

Ani postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

6

písm. f/ , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma moţnosť pred súdom konať

(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Samotné nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tieţ napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp.zn.

a ).

Nespokojnosť s právnym posúdením veci súdmi ( )

nezakladá ţiadnu z vád konania na ktorú dopadá (viď R 54/2012 a tieţ niektoré

ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veciach sp.zn.

, , , , , sp.zn.

, , ).

2.1 Ţalobkyňa namieta, ţe v danom prípade jej bola odňatá moţnosť pred súdom

konať v dôsledku toho, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je „prekvapivé“ (§ 237 písm. f/

), lebo a/ popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, b/ je zaloţené na „tvrdeniach, ktoré sú sofistikovaným odôvodnením

nespravodlivosti“, c/ je v rozpore so zákonom a .

Dovolateľka neuvádza ţiadnu konkrétnu procesnú situáciu v konaní pred odvolacím

alebo prvostupňovým súdom, ktorá by mohla zaloţiť namietanú vadu konania. Abstraktné

konštatovanie „v rozpore so zákonom a “ – „sofistikované odôvodnenie

nespravodlivosti“ – „popieranie konštantnej judikatúry“, samé osebe nepredstavujú účinnú

obranu, pretoţe tu chýbajú konkrétne argumenty zakladajúce presvedčivosť uvádzaných

tvrdení.

Z didaktického hľadiska moţno pripomenúť, ţe stojí

na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo

z dôvodovej správy k bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv.

prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa

k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude

môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

7

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy.

Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom

právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (viď

Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak je vo výroku vecne správne. Vecnú správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia treba

chápať v širšom zmysle, teda nielen z hľadiska hmotnoprávneho, ale i z hľadiska

procesnoprávneho, so zreteľom na skutočnosť, ţe len pri dôslednom a presnom dodrţiavaní

procesných ustanovení môţu byť splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia plne

zodpovedajúceho zákonu. Potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia preto musí predchádzať

všestranné posúdenie veci odvolacím súdom, zhodnotenie tak procesného postupu súdu

prvého stupňa, ako aj jeho úvah pri aplikácii predpisov hmotného práva (Zborník IV str. 41).

Odvolací súd v zmysle , potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

pretoţe sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením, dal tak nepochybne najavo i to, ţe

sa stotoţňuje s jeho právnym posúdením veci (a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia). V danom prípade oba súdy niţšieho

stupňa dospeli k rovnakým právnym záverom o nepreukázaní predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom (nedošlo k preukázaniu nesprávneho úradného postupu, vzniku škody, a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou). Keďţe odvolací súd nezaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných (nových) právnych dôvodoch neţ súd prvého stupňa, nevznikla mu povinnosť vyplývajúca z ustanovenia

Dovolacia námietka ţalobkyne, ţe išlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie

odvolacieho súdu, v tomto smere nie je dôvodná.

2.2 Ţalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, ţe konanie je postihnuté vadou zaloţenou

na nedostatočnom odôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (§157

ods. 2 ), čo súčasne zakladá porušenie jej práv na súdnu ochranu (

Slovenskej republiky) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru).

Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov niţších stupňov, treba

uviesť, ţe na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

8

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa ( platného v čase

prijatia stanoviska )“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, povaţuje dovolací súd za plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, ţe obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to,

aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety – dovolaním napadnuté

rozhodnutie sa s otázkou totoţnosti návrhov náleţite vysporadúva, uvádza prečo súd dané

návrhy nepovaţoval totoţné a z akých skutočností pri tomto hodnotení vychádzal. Napokon

treba dodať, ţe za vadu konania v zmysle v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

navrhovateľky a tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania v zmysle

nezakladá.

2.3 Ţalobkyňa v dovolaní zároveň namieta, ţe v konaní došlo k porušeniu zásady

kontradiktórnosti súdneho konania, lebo súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia

na skutočnostiach a právnych dôvodoch, ku ktorým sa nemohla vyjadriť s cieľom ovplyvniť

súdne konanie vo svoj prospech.

Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná

na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, t.j. dokazovanie zodpovedajúce garanciám

spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej

medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, najmä garanciám obsiahnutým v princípe

rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva vyplýva, ţe princíp rovnosti zbraní vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná

primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej situácie, neţ v ktorej je jej odporca (K. c. Slovenská republiky, rozsudok

zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, ţe procesné strany

musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel,

ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené

s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Na základe zásady

kontradiktórnosti by súdne rozhodnutie malo vychádzať predovšetkým z výsledkov

konfrontácie strán v spore, z ktorých kaţdá musí mať moţnosť vyjadriť sa k poţiadavkám

a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty. Poţiadavky

9

vyplývajúce z uvedenej zásady vymedzil Európsky súd pre ľudské práva v mnohých svojich

rozhodnutiach tak, ţe jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru

je jeho kontradiktórny charakter (Mantovanelli c. Francúzsko z 18.3.1997).

Z princípu kontradiktórnosti konania však vyplýva, ţe samotný účastník konania musí

mať moţnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne

významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany

reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleţí pritom, aký je jeho skutočný

účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001;

vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Inak povedané poţiadavka

„kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska

v podstate nezáleţí alebo len málo záleţí na skutočnom obsahu a význame informácie alebo

argumentov predloţených súdu (mutatis mutandis , ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyni boli doručené písomné podania protistrany,

v konaní pred súdom prvého stupňa boli obaja účastníci vypočutí, kaţdý z nich mal moţnosť

mal moţnosť predkladať alebo navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, ako aj

k vykonaným dôkazom (viď pojednávanie zo 17. januára 2013). Ţalobkyňa mala moţnosť

namietať rozhodnutie súdu prvého stupňa v riadnom opravnom prostriedku; túto moţnosť

vyuţila a uplatnila svoj vplyv na konanie podaním odvolania (viď č.l. 61 spisu), v ktorom

uviedla z akých dôvodov povaţuje rozhodnutie za nesprávne. Odvolací súd sa s jej

odvolacími námietkami zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi preukázateľne

vyporiadal. Dovolací súd poukazuje, ţe v danej situácii ţalobkyňa cestou riadneho opravného

prostriedku dosiahla sledovaný účel (vplyv na konanie), jej tvrdenie o odňatí moţnosti pred

súdom konať z tohto dôvodu nemá tak ţiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj

m. m. R 39/1993). Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde

prvého stupňa, môţe byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van

Leuven a De Meyere v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko z 26. marca 1982,

Feldbrugge v. Holandsko z 29. mája 1986; porovnaj tieţ uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. januára 2013). Z uvedeného dôvodu nebolo

zistené, aby na ujmu práv ţalobkyne došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a práva

na kontradiktórne konanie účastníkov.

10

Na základe vyššie uvedených dôvodov, dovolací súd dospel k záveru, ţe postupom

súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktorý sa neprieči zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu

moţnosti dovolateľky konať pred súdom. Neopodstatnené je preto jej tvrdenie, ţe

namietaným postupom súdov došlo k procesnej vade v zmysle

3. Ţalobkyňa namieta, ţe vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/

). Poukázala na to, ţe v ţalobe uviedla objektívne dôvody (ak bol sám sudca škodcom

v spore, je vylúčené, aby tento súd rozhodoval predmetný spor), pre ktoré sú všetci sudcovia

Okresného súdu Nitra vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec má byť postúpená

inému okresnému súdu.

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

( ). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec

na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2

). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom

na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom

výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor

účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

11

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania

určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)

a napokon k zástupcom účastníkov konania.

V danom prípade ţalobkyňa v podanej ţalobe namietala zaujatosť sudcov Okresného

súdu Levice, ktorí údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojim nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci vedenej na danom súde zaloţili zodpovednosť ţalovanej

za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle . Krajský súd v Nitre

uznesením z 18. októbra 2012 sp.zn. rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu

Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a prikázal vec Okresnému súdu

Nitra.

Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe bol dodrţaný zákonný postup súdu

prvého stupňa, keď vec bola predloţená Krajskému súdu v Nitre, ako nadriadenému súdu,

na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej ţalobkyňou, ktorý uznesením rozhodol

o vylúčení sudcov Okresného súdu Levice a vec prikázal Okresnému súdu Nitra. Následne

bola vec 30. novembra 2012 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a

programových prostriedkov pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu

Nitra JUDr. Petrovi Heinrichovi (č. l. 15 spisu). Ţalobkyňa v ďalšom konaní voči

predmetnému sudcovi námietku zaujatosti nevzniesla a v podanom dovolaní výslovne

neuviedla konkrétne objektívne okolnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť zaujatosť vo veci

konajúceho sudcu (sudcov), keď z obsahu podaného dovolania vyplýva, ţe poukazuje iba na

námietky prv uvedené v podanej ţalobe. Dovolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť

vo veci konajúci a rozhodujúci sudca okresného súdu vylúčený z prejednania a rozhodovania

veci, rovnako nezistil ani dôvody, pre ktoré by bolo moţné pochybovať o nezaujatosti sudcov,

ktorí ako členovia odvolacieho senátu na odvolacom súde rozhodovali v tejto veci. Pokiaľ

ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca poukazujúc na námietku

zaujatosti uvedenú v podanej ţalobe, dovolací súd poznamenáva, ţe uvedená dovolacia

12

námietka je nedôvodná, nakoľko Krajský súd v Nitre (vyššie uvedeným uznesením) vylúčil

všetkých sudcov Okresného súdu Levice z prejednávania a rozhodovania veci.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe námietka ţalobkyne

o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je opodstatnená.

4. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia , Najvyšší súd

Slovenskej republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5

v spojení s S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

5. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2016

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.