Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
49a/397816.8140af.pdf
PDF · 154.52 KB
No categories available
3Cdo/615/2015
Najvyšší súd 3 Cdo 615/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. T., bývajúcej v J.,
zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej R., a.s., so sídlom v K.,
IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X.,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 C
158/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 11. decembra 2014 sp. zn. 11 Co 15/2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. decembra 2014 sp. zn. 11 Co 15/2014
vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. novembra 2013 č.k.
12 C 158/2013-128 vo výroku vo veci samej a vo výroku o trovách prvostupňového konania
z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 19. novembra 2013 č.k. 12 C 158/2013-128:
1. zamietol návrh na prerušenie konania, 2. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice z 19. januára 2012 sp. zn. 2 C 1101/2012, 3. odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. 2 C 1101/2012, 4. rozhodol
o trovách konania. Rozhodnutie odôvodnil § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 40 ods. 1, 2 a § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba
považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou
(žalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, že spotrebiteľ (žalobkyňa) nemala možnosť
zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tiež rozhodcovská doložka, podľa
ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní.
Žalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím
si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka je preto neprijateľná (neplatná)
zmluvná podmienka. Súd zároveň zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania z dôvodu,
že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. decembra 2014 sp. zn. 11 Co 15/2014
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania a vo výroku o trovách konania, zmenil rozsudok vo výroku o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že návrh zamietol a žalobkyni priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 209,73 €. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje
neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré
je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. K námietkam žalovanej uviedol, že žaloba bola podaná v zákonnej
30-dňovej lehote a je z nej zrejmé čoho a na základe akých skutočností sa žalobkyňa domáha.
Návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nevyhovel s poukazom
na § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., že sa jej postupom odvolacieho súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ako aj z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Uviedla, že
z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalobkyne k ňou podanému odvolaniu nemala možnosť
sa s týmto oboznámiť a sa k nemu vyjadriť, že rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa
požiadavky kladené na riadne odôvodnenie podľa § 157 O.s.p., že súdy nesprávne
interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania a rozhodcovskú
doložku. Podľa jej presvedčenia nemôže súd v dôsledku individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,
preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného
dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
2. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá
dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených
v § 237 ods. 1 O.s.p., sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo
k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež
rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998
a č. 23/1998).
Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovanej
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
3. Žalovaná v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Žalovaná v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že jej nebolo doručené vyjadrenie
žalobkyne k ňou podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemala možnosť vyjadriť sa k nemu.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti
vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel
Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne
nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila
v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť
sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali
možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných
v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové
konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.
Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva
na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že
k odvolaniu žalovanej (viď č.l. 135 spisu) sa písomne vyjadrila žalobkyňa 27. januára 2014
(č.l. 159 spisu), žalovaná ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne
sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalobkyne nedoručil.
4. K dovolateľkou tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť
v dôsledku toho, že – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,
v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.
Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.
Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva
predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy
by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých
odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn.
I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011,IV. ÚS 481/2011,
III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014,
I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.
5. V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru, že postup
odvolacieho súdu (viď 4.) mal znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd z uvedeného dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním
napadnutom výroku vo veci samej a výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
6. Vo zvyšnej časti dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku Krajského
súdu v Prešove, ktorými bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia
návrhu žalovanej na prerušenie konania a ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
v časti o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Tieto výroky, i keď sú obsiahnuté
vo výrokovej časti rozsudku, majú povahu uznesenia (viď § 223 O.s.p.). Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku majúcim povahu takého uznesenia
odvolacieho súdu, ktoré nie je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť tejto časti jej
dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Prípustnosť tejto časti dovolania žalovanej by zakladalo iba to, ak v konaní došlo
k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Vyššie už ale bolo uvedené, že žalovaná
procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania
žalovanou namietaná (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej v tejto časti nie je podľa § 239 O.s.p.
prípustné, nepreukázaná bola žalovanou tvrdená procesná vada konania uvedená v § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237
ods. 1 O.s.p., dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
7. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. apríla 2016
JUDr. D. S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková