Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/615/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. T., bývajúcej v J.,

zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej R., a.s., so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X.,

o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 C

158/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 11. decembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. decembra 2014 sp. zn.

vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. novembra 2013 č.k.

-128 vo výroku vo veci samej a vo výroku o trovách prvostupňového konania

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 19. novembra 2013 č.k. -128:

1. zamietol návrh na prerušenie konania, 2. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu

Košice z 19. januára 2012 sp. zn. , 3. odložil vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. , 4. rozhodol

o trovách konania. Rozhodnutie odôvodnil § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho

zákonníka v spojení s , a o rozhodcovskom

konaní. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba

považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou

(žalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, že spotrebiteľ (žalobkyňa) nemala možnosť

zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tiež rozhodcovská doložka, podľa

ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní.

2

Žalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím

si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka je preto neprijateľná (neplatná)

zmluvná podmienka. Súd zároveň zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania z dôvodu,

že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. decembra 2014 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania a vo výroku o trovách konania, zmenil rozsudok vo výroku o odklade

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že návrh zamietol a žalobkyni priznal náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 209,73 €. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje

neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré

je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. K námietkam žalovanej uviedol, že žaloba bola podaná v zákonnej

30-dňovej lehote a je z nej zrejmé čoho a na základe akých skutočností sa žalobkyňa domáha.

Návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nevyhovel s poukazom

na Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala

z ustanovenia , t.j., že sa jej postupom odvolacieho súdu odňala možnosť

konať pred súdom, ako aj z ustanovenia , , Uviedla, že

z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalobkyne k ňou podanému odvolaniu nemala možnosť

sa s týmto oboznámiť a sa k nemu vyjadriť, že rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa

požiadavky kladené na riadne odôvodnenie podľa , že súdy nesprávne

interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania a rozhodcovskú

doložku. Podľa jej presvedčenia nemôže súd v dôsledku individuálneho dojednania

3

rozhodcovskej doložky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán.

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ). Podľa je dovolanie prípustné aj proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

4

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

2. So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v , sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998).

Vady konania v zmysle až d/ neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovanej

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

3. Žalovaná v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

Žalovaná v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že jej nebolo doručené vyjadrenie

žalobkyne k ňou podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemala možnosť vyjadriť sa k nemu.

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila

v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť

sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že

k odvolaniu žalovanej (viď č.l. 135 spisu) sa písomne vyjadrila žalobkyňa 27. januára 2014

(č.l. 159 spisu), žalovaná ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne

sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalobkyne nedoručil.

4. K dovolateľkou tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť

v dôsledku toho, že – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle

ustanovenia , je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,

v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy

by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle

Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých

odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn.

, , , I. ÚS 141/2011,,

, , , , ,

, , , , .

5. V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru, že postup

odvolacieho súdu (viď 4.) mal znaky relevantné z hľadiska

Najvyšší súd z uvedeného dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním

napadnutom výroku vo veci samej a výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

6. Vo zvyšnej časti dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku Krajského

súdu v Prešove, ktorými bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia

návrhu žalovanej na prerušenie konania a ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

v časti o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Tieto výroky, i keď sú obsiahnuté

vo výrokovej časti rozsudku, majú povahu uznesenia (viď ). Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku majúcim povahu takého uznesenia

odvolacieho súdu, ktoré nie je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť tejto časti jej

dovolania preto z a nevyplýva.

Prípustnosť tejto časti dovolania žalovanej by zakladalo iba to, ak v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Vyššie už ale bolo uvedené, že žalovaná

procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania

žalovanou namietaná ( ).

Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej v tejto časti nie je podľa

prípustné, nepreukázaná bola žalovanou tvrdená procesná vada konania uvedená v § 237

ods. 1 písm. f/ a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

ods. 1 , dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné (

ods. 5 v spojení s ).

7. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. apríla 2016

JUDr. D. S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková