Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/114/2016

Identifikačné číslo spisu: 1011898323 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1011898323.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R., bývajúceho vo U., zastúpeného Petrom Janíkom, advokátom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika 5, proti žalovanej M., bývajúcej v F., zastúpenej JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou v Nitre, Coboriho 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. novembra 2015 sp. zn. potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo 4. októbra 2010 č. k. - 498 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vecne správny podľa a (ďalej len „“), odvolacie konanie o odvolaní žalobcu zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V celom rozsahu preto poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku a na podporu argumentácie súdu prvej inštancie doplnil, že žalovaná sa nedôvodne domáhala vylúčenia nehnuteľností, nadobudnutých z podnikateľského úveru pre podnikateľa

- fyzickú osobu z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa nepatria veci nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva len v prípade, že ide o veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov. Za výkon povolania pritom treba chápať i podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby. Podnik žalovanej (vrátane sporných nehnuteľností) by patril do jej oddeleného vlastníctva tak len za predpokladu, ak by išlo o vec slúžiacu len na výkon jej povolania/podnikania. V takom prípade by ju pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaťažovala povinnosť vrátiť to, čo zo spoločného (vrátane výnosov z podnikania) bolo vynaložené na jej podnikanie ( ). Podľa konštantnej judikatúry totiž výnosy z oddeleného majetku patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak príjmy z podnikania patria obdobne

ako mzda manžela. V prejednávanej veci však podľa názoru odvolacieho súdu nejde o takýto prípad. Z tvrdenia žalovanej totiž vyplýva, že sporné nehnuteľnosti na výkon svojho podnikania (advokátskej kancelárie) užíval v čase pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva i žalobca (č. l. 90 spisu a vyjadrenie na pojednávaní 8. júna 2005). V dôsledku tejto skutočnosti absentuje základný predpoklad pre nadobudnutie veci do oddeleného vlastníctva, t. j. požiadavka, aby vec slúžila na výkon povolania/podnikania len jedného z manželov. Odvolací súd zároveň poukázal na skutočnosť, že podnikateľský úver čerpaný v roku 1992 vo výške cca 2 mil. Sk žalovanou a R., bol splatený ešte 29. januára 1996 do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V čase čerpania úveru sa žalobkyňa starala o ročného syna. Podľa názoru odvolacieho súdu zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti vyrovnania podielu žalobcovi ako to v odvolaní navrhovala žalovaná, ani že žalobca súhlasil s prevodmi nebytových priestorov a časti pozemku na tretie osoby po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, v dôsledku čoho by nemalo byť na ich hodnotu pri vyporiadaní prihliadnuté. Naopak, z odôvodnenia návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že predmetný prevod bez jeho súhlasu bol jednak dôvodom na podanie toho návrhu, jednak návrhu na určenie relatívnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy (vec vedená pod sp. zn. ). Pretože žalobca vzal v priebehu odvolacieho konania odvolanie späť, odvolací súd podľa a odvolacie konania o odvolaní žalobcu zastavil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom ( v spojení s ), keď jej súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozsudok, nedal priestor zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k právnej stránke veci, k vykonanému dokazovaniu a vysloviť záverečný návrh, v ktorom by zhrnula celý skutkový stav veci a keď odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil; inou vadou konania ( ), keď súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnutý dôkaz a keď súdy z vykonaného dokazovania vyvodili nesprávne skutkové závery a nesprávnym právnym posúdením veci ( ), keď súdy vec aj nesprávne právne posúdili. Dovolateľka navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za vecne správny a navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuť. Vyjadril sa tiež ku skutkovej stránke sporu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalovaná, ďalej aj dovolateľka) zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 18. januára 2016, t. j. pred 1. júlom 2016, za účinnosti , dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia a , na základe ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a O. s. p v znení účinnom do 1. júla 2016.

6. Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v až 3 Dovolanie žalovanej nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z až 3 nevyplýva.

7. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené Žalovaná poukazovala vo svojom dovolaní, že konanie je zaťažené vadou, ktorá bola uvedená v , jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo.

8. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď jej súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozsudok, nedal priestor zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k právnej stránke veci, k vykonanému dokazovaniu a vysloviť záverečný návrh, v ktorom by zhrnula celý skutkový stav veci a keď odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

9. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach uvádzal, že pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je významný subjektívny názor strany, ktorá namieta, že sa súdy nižších stupňov dopustili takej vady, rozhodujúcim je len záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , , , ).

10. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

11. Podľa v znení účinnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

12. Po preskúmaní namietaného dovolacieho dôvodu, dovolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaného ustanovenia a neporušil procesné práva žalovanej. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo 4. októbra 2010, založenej na č. l. 490 spisu, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, boli prítomné obe strany sporu, žalobca aj žalovaná osobne. Obaja súhlasili s tým, aby sa pojednávalo v neprítomnosti ich právnych zástupcov, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní. Obom stranám sporu súd prvej inštancie umožnil predstúpiť a vyjadriť sa k predmetu sporu. Obe strany uviedli, že ponechajú na úvahe súdu spôsob vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie strany sporu poučil podľa Po poučení obe strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Rovnako obe strany uviedli, že na záver už nechcú nič uviesť. Na to súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Na základe uvedeného je zrejmé, že nedošlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom prvej inštancie spôsobom namietaným v dovolaní.

13. Podľa a v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

14. Dovolací súd ani na základe citovaných ustanovení nezistil

dôvodnosť namietaného odňatia možnosti žalovanej konať pred súdom. V preskúmavanej veci totiž nejde o žiaden z prípadov podľa V ostatných prípadoch potom môže odvolací súd rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania ( ). Odvolací súd v preskúmavanej veci rozhodol o odvolaniach strán sporu rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania (na deň 10. november 2015 o 8.55 hod. na prízemí v budove Krajského súdu v Bratislave v miestnosti č. dv. 49) odvolací súd v zmysle v spojení s oznámil na úradnej tabuli 2. novembra 2015.

15. Podľa názoru dovolateľky je rozhodnutie odvolacieho súdu aj nedostatočne odôvodnené, v čom vidí tiež odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež ).

17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , a ).

18. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta uvedeného stanoviska.

19. V preskúmavanej veci preto dovolateľka nedôvodne namietala, že jej v dôsledku jej tvrdených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku bola odňatá možnosť pred súdom konať.

20. Dovolateľka ako dovolací dôvod uvádzala tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov a vyvodenie nesprávnych skutkových záverov z vykonaného dokazovania. Táto dovolateľkou namietaná vada však nie je vadou, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Nejde totiž o vadu konania v zmysle Rozhodnutie odvolacieho súdu môže byť z tohto dôvodu síce vecne nesprávne, no táto skutočnosť

ešte sama osobe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle V dovolaní namietaná „iná vada“, bola do 30. júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod ( ), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Dovolací súd sa preto daným dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.

21. Podaný mimoriadny opravný prostriedok dovolateľka nakoniec odôvodňovala aj tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), namietajúc jeho právny záver.

22. V dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania taktiež nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v Dovolací súd sa preto ani týmto dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.

23. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej podľa ako procesne neprípustné odmietol.

24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.