Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/1276/2015

Identifikačné číslo spisu: 6213200735 Dátum vydania rozhodnutia: 19.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6213200735.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa I. Q., bývajúceho v o P., zastúpeného JUDr. Dagmarou Matuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 12, proti odporkyni R. Q., bývajúcej vo P., o zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. mája 2015 sp. zn. potvrdil (, , ďalej len „“) rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 21. augusta 2014 č. k. -174, ktorým zamietol žalobu o zníženie výživného, naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. mája 2019 č. k. -123 vo výške 150 € mesačne. Odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že od času poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného (, , , a , , ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatujúc, že súd prvej inštancie správne posúdil nielen odôvodnené potreby oprávnenej osoby - odporkyne, ktorá začala študovať na vysokej škole dennou formou, čo je potrebné považovať za stav, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť, ale prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, navrhovateľa. 2. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním (ďalej aj „dovolateľ“) z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa ( ) a konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Súdom vyčítal, že sa nesprávne „vysporiadali“ so skutkovým stavom, nesprávne zhodnotili n ím predložené dôkazy a nevysporiadali s a so znížením jeho príjmu v dôsledku tohto, že mu ako vodičovi z povolania bol zadržaný vodičský preukaz v exekučnom konaní, ktoré s a voč i nem u viedlo p r e neplnenie si vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa k dovolaniu uviedla, že nesúhlasil so znížením výživného, keďže jej pomery sa nezmenili, naďalej študuje.

3. Dovolanie bolo podané 5. júna 2015. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom ( ), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle veta prvá stručne uvádza, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, nejedná sa o prípad prípustného dovolania v zmysle až 3 , osobitne treba zdôrazniť i to, že prípustnosť dovolania je vylúčená v zmysle , preto sledované účinky dovolania by mohli nastať iba v prípade vád zmätočnosti ( až g/ ). Také vady konania ale odvolací súd nezistil. Účinok, ktorý chcel navrhovateľ vyvolať podaním dovolania, preto z tohto dôvodu nenastal. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných nesprávností v súdnom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávnym právnym posúdením veci ( ). 6. Z obsahu dovolania možno dôvodiť uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

7. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle konkrétne namietal, že súdy oboch inštancií sa správne nevysporiadali so skutkovým stavom a nesprávne zhodnotili ním predkladané dôkazy. 8. Pokiaľ dovolateľ namieta, ž e pos tup s údov v proc es e zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie nebol správny, úplný, dovolací súd k tomu uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , a ). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá to procesnú vadu konania uvedenú v Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení m ô ž e prípadne vies ť k t z v. in e j proc esnej v a d e konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.

9. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , a iné). Do obsahu základného práva podľa nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj ).

10. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle namieta, že rozhodnutia súdov sa nevysporiadali s otázkou zníženia jeho príjmu v dôsledku zadržania vodičského preukazu, čím v podstate namieta aj nedostatok ich odôvodnenia. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

11. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, č i v danej v e c i i d e o t a k ý výnimoč ný prípad, k e d y by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle Dovolací súd nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie. Predovšetkým sa komplexne (nie len z niektorého aspektu) zaoberali otázkou schopnosti, možnosti a majetkových pomerov navrhovateľa, ich závery výslovne vyplývajú z potvrdeného rozhodnutia súdu prvej inštancie (viď str. 5 a 6 jeho odôvodnenia), v ktorom sa mimo iného uvádza: ... „Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ je riadne zamestnaný, u svojho zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške XXX,XX Eur, okrem toho mu zamestnávateľ vypláca aj diéty v priemernej mesačnej výške XXX,XX Eur, z ktorých časť potrebuje na zabezpečenie stravovania v zahraničí. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že má mesačné výdavky spojené so zamestnaním XXX Eur na cestovné, s bývaním XX Eur za elektriku, X Eur za vodu, ako aj bežné výdavky na zabezpečenie stravovania, zakupovanie ošatenia, obuvi ako aj na uspokojenie ostatných osobných potrieb. ... Súd mal tiež preukázané, že navrhovateľ vlastní motorové vozidlo značky Citröen Berlingo, evid. č. P., nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v kat. úz. P. ako záhrada. Ostatné pomery na strane navrhovateľa sa nezmenili, jeho príjmy a výdavky sú takmer také isté, ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť, naďalej má vyživovaciu povinnosť len k mal. synovi T., na ktorého platí výživné v súdom určenej výške 120 Eur mesačne. .... súd dokazovaním nezistil takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.“

12. Pokiaľ dovolateľ odvolaciemu súdu vyčíta, že jeho rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), o taký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veciach sp. zn. , , , , , sp. zn. , , ). Z uvedeného plynie, že na dovolateľom uplatnený dovolací dôvod v zmysle (i keby bol prípadne opodstatnený) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.

13. V dovolaní namietaná „iná vada“, ktorú však dovolateľ nekonkretizoval, bola do 30. júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod ( ), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ).

14. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovení a , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie odmietol podľa .

15. Najvyšší súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania nerozhodoval, lebo návrh na ich priznanie nebol podaný ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.