Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/23/2017

Identifikačné číslo spisu: 3113231474 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3113231474.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne O. W., bývajúcej v O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, proti žalovanému Mestu Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037, zastúpenému advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 21, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. januára 2016 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. októbra 2014, č.k. -93 žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre platnosť výpovede danej žalobkyni žalovaným podľa dňa 28. augusta 2013. O trovách konania rozhodol podľa Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa.

2. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 14. januára 2016 sp.zn. potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne (, ). Po doplnení dokazovania sa odvolací súd stotožnil so skutkovými, aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré považoval za súladné s ustanovením Uviedol, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania svedeckými výpoveďami zamietol, nakoľko neboli pre posúdenie veci podstatné. Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene v dôsledku rozhodnutia primátora Mesta Trenčín č. 9/2013 zo dňa 20. augusta

2013, následkom čoho bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené a žalovaný nemal pre ňu iné vhodné miesto. Zo systematizačného projektu so stavom k 1. septembru 2013 bolo nepochybné, že pracovná pozícia referenta podateľne zostala zachovaná len na útvare klientskeho centra a matriky v počte 1, obsadená inou zamestnankyňou, ktorá nebola prijatá počas sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutie o výbere nadbytočného zamestnanca je pritom v súlade s ustálenou judikatúrou výlučne vecou zamestnávateľa a nemôže byť preskúmavané súdom. Uzavrel, že ak by aj žalovaný pracovnú pozíciu pre žalobkyňu po rozhodnutí súdu nevytvoril, zostala by žalobkyňa u žalovaného v stave ,,nezaradená“, ktorá skutočnosť by za danej situácie rovnako viedla k skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“), ktorého prípustnosť odvodzovala od ustanovenia v spojení s (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ako dovolací dôvod uviedla aj ustanovenie (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Vadu zmätočnosti konania videla dovolateľka v nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré podľa jej názoru nezodpovedalo ustanoveniu Odvolací súd sa nevysporiadal s jej odvolacou argumentáciou, ale si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby dal odpoveď na podstatné otázky sporu. Zotrvala na svojom názore, že nebol daný dôvod pre skončenie pracovného pomeru v zmysle , keď miesto referenta podateľne bolo a stále je v organizačnej štruktúre žalovaného a doposiaľ nedošlo k jeho zrušeniu. Odvolaciemu súdu tiež vytýkala, že nevykonal navrhované dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil. Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný k podanému dovolaniu uviedol, že nie je procesne prípustné a poukázal na stanovisko najvyššieho súdu zo dňa 3. decembra 2015 prijaté k výkladu , majúc za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. 5. V následných vyjadreniach oboch strán sporu žalobkyňa zotrvala na podanom dovolaní a namietaných dovolacích dôvodoch a žalovaný na svojom predchádzajúcom vyjadrení k dovolaniu, v ktorom namietal procesnú neprípustnosť dovolania, zároveň doplnil svoje vyjadrenie k skutkovým otázkam sporu namietaným žalobkyňou v dovolaní.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , a

8. Žalobkyňa dovolaním napadla potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v a , , voči ktorým bolo dovolanie prípustné.

9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd, nepreukázaná bola tiež vada konania namietaná žalobkyňou ( ).

10. O procesnú vadu v zmysle išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva priznané [napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

11. Žalobkyňa videla odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo dostatočne odôvodnené.

12. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .

13. V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná dovolateľkou považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), ktorá však v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr. sp.zn. a , , , ).

14. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle , a to napríklad ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

15. Postup odvolacieho súdu, ktorý si osvojí skutkové a právne závery súdu prvej inštancie považujúc ich za vecne správne a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia umožňovalo ustanovenie Dôsledkom tohto postupu je, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa stáva integrálnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré tak musí byť z hľadiska naplnenia ustanovenia posudzované v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Treba dodať, že odvolací súd sa náležite zaoberal aj odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorou namietala nezrušenie jej pracovnej pozície, resp. nezrušenie pracovnej pozície referenta podateľne ako takého v rámci organizačnej štruktúry žalovaného (viď str. 11-12 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Skutočnosť, že dovolateľka má na vec iný právny názor bez ďalšieho nepostačuje na založenie existencie vady konania v zmysle Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladalo. Ustanovenie dávalo totiž odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho skutkovým, či právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym

posúdením veci sa účastníkom neodnímala možnosť uplatnenia procesných práv v konaní v zmysle (R 54/2012, R 43/2003). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

16. Prípustnosť dovolania v zmysle nezakladalo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu (viď uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , a ). Nevykonanie určitého stranami navrhovaného dôkazu nezakladá procesnú vadu majúcu za následok prípustnosť dovolania (viď R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov nie sú v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , a mnohé ďalšie). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj ).

17. Napokon žalobkyňa v dovolaní výslovne namietala nesprávne právne posúdenie veci súdmi ( ). Prípustnosť dovolania podľa stabilnej judikatúry najvyššieho súdu ale nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ).

18. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa ako procesne neprípustné.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.