Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/169/2017

Identifikačné číslo spisu: 4106223293 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4106223293.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J. bývajúceho v D., 2/ J., bývajúceho v D., proti žalovanému J. bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. Michalom Andrejšinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 326A, o zaplatenie 200 000 Kč s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 21. júna 2013 sp. zn. potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 8. apríla 2013 č. k. -83, ktorým bol návrh žalovaného na vydanie opravného uznesenia, č. k. -56 zo dňa 12.5.2008 vydaného Okresným súdom Nitra zamietnutý. V odôvodnení uznesenia uviedol, že preskúmal správnosť záverov súdu prvej inštancie v rozsahu danom , pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrhu na vydanie opravného uznesenia nevyhovel, preto jeho uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na , a . Mal za to, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že ako účastník konania napriek tomu, že v spore mal 100 % úspech a nedopustil sa žiadnej procesnej chyby, je poškodený tým, že mu súd nepriznal náhradu trov konania vo výške 506,67 €. Podľa jeho názoru účastníkovi pri rozhodovaní o náhrade trov konania môže byť priznaná aj náhrada súdneho poplatku, ktorý dosiaľ ešte zaplatil a súdy pri posudzovaní jeho návrhu na opravu sa vôbec nevysporiadali prečo (ne)prišlo k naplneniu obsahu Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby jeho návrhu na opravu chýb a iných nesprávností v napadnutom uznesení dovolací súd vyhovel a opravil výrokovú časť takým spôsobom, že žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške 506,67 € voči žalobcom v právnej veci vedenej Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 10

C 95/2007.

3. Žalobcovia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

4. V danom prípade bolo dovolanie podané 28. augusta 2013. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (443 ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Vychádzajúc z ustanovení , , s prihliadnutím na základné princípy obsiahnuté v , a , najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení (ďalej len „“).

7. Podľa právneho stavu účinného v čase podania dovolania bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď ). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzovalo ustanovenie a proti uzneseniu Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v

8. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, dovolanie ale nesmeruje proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených a Podané dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ Dovolateľ procesné vady konania uvedené v ustanoveniach až c/ a až g/ nenamietal a vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

9. Žalovaný v dovolaní namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Tvrdí, že ním vytýkaná nesprávnosť zakladá vadu zmätočnosti v zmysle

10. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality odôvodnenia) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila (len) tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď ). Vada tejto povahy nebola považovaná za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd (, , a ). 10.1. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. 10.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; medziiným uviedol, čo bolo predmetom odvolacieho prieskumu a vyjadril sa aj k otázke splnenia podmienok prípustnosti opravy uznesenia. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia náležitosti v zmysle v spojení s 157 ods. 2 a žalovaný neopodstatnene namieta existenciu vady v zmysle . Za vadu uvedenú v tomto ustanovení nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

11. Pokiaľ sa v dovolaní namieta aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) dovolací súd uvádza, že právna úprava účinná do 30. júna 2016 považovala nesprávne právne posúdenie veci za síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže v danom prípade žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd nemohol podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

12. Rovnako ako nesprávne právne posúdenie veci, aj tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci bola síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), úspešne však mohla byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Dovolací súd konštantne vychádza z toho, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ).

13. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaného, ktoré bolo v danom prípade podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo procesný účinok umožňujúci dovolaciemu súdu, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého uznesenia. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia

14. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.