Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/6/2018

Identifikačné číslo spisu: 8704115103 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8704115103.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M. N., bývajúceho v A., zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná č. 871/65, proti žalovaným 1/ O. N., bývajúcej v Z., 2/ O. N., bývajúcej v Z., 3/ O. N., bývajúcemu v A., zastúpeným JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19, o návrhu a vzájomnom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. októbra 2015 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou zo 14. mája 2004 voči žalovaným 1/ až 3/ domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Sobota vedenej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 (ďalej len „sporný pozemok“), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 7/10 a žalovaných 1/ až 3/ v podieloch po 1/10. Navrhol, aby po zrušení ich podielového spoluvlastníctva pripadol sporný pozemok do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovaným 1/ až 3/ vyplatí adekvátne finančné náhrady.

2. Žalovaní 1/ až 3/ podali po začatí konania vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Sobota vedenej na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele č. XXX (ďalej len „sporný dom“). Podľa ich názoru sporný dom nie je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ale v podielovom spoluvlastníctva žalobcu (v podiele 7/10) a žalovaných 1/ až 3/ (v podieloch po 1/10).

3. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. októbra 2014 č.k. -554 v spojení s opravným uznesením č.k. -563: a/ zrušil podielové

spoluvlastníctvo účastníkov k spornému pozemku a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu, b/ zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k spornému domu a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu, c/ žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť do 60 dní žalovaným 1/ až 3/ za ich spoluvlastnícke podiely po 5 571,90 €. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal, že je výlučným vlastníkom sporného domu. Podľa presvedčenia prvoinštančného súdu je sporný dom - tak, ako aj sporný pozemok - v podielovom spoluvlastníctve žalobcu (v podiele 7/10) a žalovaných 1/ až 3/ (v podieloch po 1/10). Pri určení hodnoty sporného pozemku a sporného domu vychádzal súd prvej inštancie z aktuálnej ceny zistenej znalkyňou. Pokiaľ ide o sporný pozemok, žalovaní súhlasili s cenou podľa znaleckého posudku, žalobca s touto cenou nesúhlasil a navrhol nižšiu cenu. Pokiaľ ide o sporný dom, žalovaní súhlasili s cenou podľa znaleckého posudku, žalobca ale žiadal ich vzájomnú žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že hodnota sporného pozemku je 30 019 € a hodnota sporného domu je 25 700 €, takže žalobca má každému zo žalovaných zaplatiť po 5 571,90 €.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. októbra 2015 sp. zn. , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením potvrdil podľa (ďalej len „“) ako vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie ( ) a jeho záverom, v zmysle ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je - nad rámec ním zdedených spoluvlastníckych podielov - výlučným spoluvlastníkom sporného domu právnym titulom vydržania. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie zohľadnil vyplatenie žalovaných za ich podiely z hodnoty rozostavaného domu v stave, v akom ho zdedili. Neskoršie investície, či už žalobcu alebo žalovaných, boli vo vzťahu k predmetu konania bez právneho významu. Správne tiež súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým sám nariadil dokazovanie, a nie z listinného dôkazu predloženého žalobcom.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (20. januára 2016) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia tvrdiac, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Podľa jeho presvedčenia mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že súdy nezohľadnili závery znalcov obsiahnuté v posudkoch, ktoré predložil súdu a boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie, lebo sa v nich uvádzala nižšia hodnota nehnuteľnosti. Nesprávny je právny záver súdov oboch inštancií, že nie je výlučným vlastníkom sporného domu - žalovaní sa totiž po dedičskom konaní nijako nepodieľali na jeho dostavaní, čo uviedli aj v ich potvrdení, so zreteľom na ktoré bol žalobca v dobrej viere, že je oprávnený držiteľ sporného domu a že ho nadobudol aj v podieloch, o ktorých žalovaní tvrdia, že im náležia. Súd prvej inštancie ani odvolací súd sa s touto skutočnosťou náležite nevyrovnali. Z týchto dôvodov žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaní 1/ až 3/ navrhli dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné.

7 . Dovolanie bolo podané 20. januára 2016. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení a dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania podľa ustanovení právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016.

10. Podľa právnej úpravy účinnej do uvedeného dňa bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď ). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval a proti uzneseniu Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v

11. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky tých rozsudkov uvedených v , proti ktorým bolo dovolanie prípustné.

12. Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo sledovaný procesný účinok (umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu) iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanovení až g/ 12.1. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. 12.2. Žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

13. Dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/216. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, preto uplatnenie druhej vety tohto stanoviska neprichádza do úvahy.

14. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ).

15. Prípustnosť dovolania v zmysle nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj ).

16. K vyššie uvedenému treba pripomenúť konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky, že „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “ (viď ).

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že žalobcom podané dovolanie nevyvolalo účinok, ktorý by po 1. júli 2016 umožnil uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

18. Najvyšší súd z týchto dôvodov odmietol dovolanie žalobcu podľa ustanovenia bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou jeho argumentácie, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku o odmietnutí dovolania a 2 : 1 vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.