Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-79-2015.pdf
PDF · 109.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX, A., zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovaným: 1/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z. N., 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, Z. N., toho času S. A. X, XXX XX O. (A.), H. a 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A., všetci žalovaní zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 641 v k. ú. Z. Z. s prísl. a vo veci vzájomného návrhu žalovaných 1/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z. N., 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, Z. N., toho času S. A. X, XXX XX O. (A.), H. a 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A., všetci žalovaní zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov proti žalobcovi: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX, Poprad, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 830/15, Poprad, o zrušenie a vyporadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.10.2014, č.k. 10C 158/2004-554 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.10.2014, č.k. 10C 158/2004-563 takto jednohlasne
rozhodol:
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku parc. KN č. 641, zast. pl. a nádvoria o výmere 364 m2, zapísaného na LV č. XXX v k.ú. Z. Z. obce A. a tento pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu M. N., nar. XX.X.XXXX.
Ďalším výrokom vo veci vzájomného návrhu súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu s.č. XXXX postavenému na parc. KN č. 641 a zapísanému na LV č. XXX v k.ú. Z. Z. obce A. doteraz vo výlučnom vlastníctve žalobcu M. N., nar. XX.X.XXXX a tento rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu M. N., nar. XX.X.XXXX.
Žalobcovi M. N., nar. XX.X.XXXX uložil povinnosť vyplatiť žalovanej 1/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, žalovanej 2/ O. N., nar. X.XX.XXXX a žalovanému 3/ O. N., nar. XX.X.XXXX finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely k uvedenému pozemku a rodinnému domu, každému z nich v podiele po 1/10- ine z hodnoty pozemku a to v sume 3 001,90 Eur a z hodnoty rozostavaného rodinného domu a to v sume 2 570 Eur, čo je spolu suma 5.571,90 Eur každému žalovanému 1/, 2/ a 3/ v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Napokon vyslovil, že o náhrade trov konania za návrh a za vzájomný návrh, o náhrade trov štátu a o poplatkovej povinnosti za návrh a za vzájomný návrh súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tento súd dňa 14.5.2004 voči žalovaným 1/ - 3/ návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 641, zast. pl. a nádvoria o výmere 364 m2, zapísaného na LV č. XXX v k. ú. Z. Z., obce A. na žalobcu v podiele 7/10-ín a na každého žalovaného 1/ - 3/ v podiele po 1/10-ine. Žalobca navrhol, aby po zrušení tohto podielového spoluvlastníctva pozemok pripadol do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že vyplatí každého žalovaného 1/ - 3/ za jeho uchádzajúci podiel v sume po 20 020,- Sk, čo je teraz suma 664,54 eur. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov vzniklo titulom dedenia po neb. O. N., zomr. X.XX.XXXX na základe rozhodnutia o dedičstve býv. Štátneho notárstva v Poprade pod sp. zn. D 1009/84 vydaného dňa 21.1.1985 a s právoplatnosťou k 21.1.1985 a to s tým, že pozostalý manžel O. N. st., nar. XX.X.XXXX (otec účastníkov ) zdedil spolu so 4 deťmi ( účastníkmi ) každý po 1/10-ine, spolu 5/10-in a titulom vyporiadania zaniknutého BSM po smrti poručiteľky mu patril podiel 5/10-in ako pozostalému manželovi a ktoré jeho podiely spolu vo výške 6/10-in podľa uvedeného dedičského rozhodnutia nadobudol žalobca, takže sa mu zvýšil dedičský podiel z 1/10-iny na 7/10-in.
Žalovaní 1/ - 3/ podali po začatí konania vo veci vzájomný návrh dňa 10.9.2004, ktorý opakovane písomne upresňovali dňa 8.10.2013, na pojednávaní súdu dňa 15.11.2013 a na pojednávaní súdu dňa 8.9.2014 a to o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu s.č. XXXX, ktorý stojí na žalovanej parc. č. 641 a je síce na LV č. XXXX v k.ú. Z. Z., obce A. zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalobcu na základe predloženého kolaudačného rozhodnutia a potvrdenia o pridelení súpisného čísla, avšak aj tento rodinný dom patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov ako dedičov po neb. O. N., zomr. X.XX.XXXX na základe rozhodnutia o dedičstve býv. Štátneho notárstva v Poprade pod sp. zn. D 1009/84 vydaného dňa 21.1.1985 a s právoplatnosťou k 21.1.1985 s tým, že predmetom dedenia po poručiteľke bol aj tento rozostavaný rodinný dom v k. ú. Z. Z. v cene 62 790 Kčs ( označený v dedičskom rozhodnutí ako rozostavaný dom v k.ú. Z. Z. ) a z ktorého pozostalý manžel O. N. st., nar. XX.X.XXXX ( otec účastníkov ) zdedil spolu so 4 deťmi ( účastníkmi ) každý po 1/10- ine, spolu 5/10-in a titulom vyporiadania zaniknutého BSM po smrti poručiteľky mu patril podiel 5/10-in ako pozostalému manželovi a ktoré jeho podiely spolu vo výške 6/10-in podľa uvedeného dedičského rozhodnutia pripadli žalobcovi, takže sa mu zvýšil zdedený podiel po neb. matke z 1/10-iny na 7/10- in. O. N. st. mal podľa uvedeného dedičského rozhodnutia právo až do svojej smrti bezplatne v tomto dome bývať v jednej izbe a s povinnosťou žalobcu ako preberajúceho dediča uhradiť mu pohľadávku z titulu vyporiadania zaniknutého BSM a za jeho dedičský podiel do 10 rokov. Žalovaní 1/ - 3/ navrhli, aby po zrušení tohto podielového spoluvlastníctva pripadol rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca vyplatí každého žalovaného 1/ - 3/ za jeho uchádzajúci podiel na rodinnom dome po 3 000,- eur a zároveň žalobca vyplatí každému žalovanému 1/ - 3/ za jeho uchádzajúci podiel na žalovanom pozemku po 3 000,- eur , čo je spolu suma po 6 000,- eur u každého žalovaného 1/ - 3/ , ako aj náhradu trov konania v sume 5 000,- eur.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe dedičského rozhodnutia býv. Štátneho notárstva Poprad č. k. D 1009/84-13 zo dňa 21.1.1985 a s právoplatnosťou k 21.1.1985 po neb. O. N., zomr. X.XX.XXXX nadobudli rozostavaný rodinný dom v k.ú. Z. Z. v LV č. XXX s právom osobného užívania k parc. č. 1020/270 ( teraz parc. KN č. 641 ), titulom dedenia po poručiteľke, ako aj z titulu vyporiadania zaniknutého BSM s pozostalým manželom O. N. st. a to žalobca v 7/10-inách a žalovaní 1/ - 3/ každý po 1/10-ine s tým, že pozostalý manžel poručiteľky má právo bývať až do svojej smrti bezplatne v dome v jednej izbe a nehnuteľnosť užívať a s povinnosťou zaplatiť mu náhradovú pohľadávku za vyporiadania zaniknutého BSM a za jeho dedičský podiel do 10 rokov. Totiž pozostalý manžel O. N. st. mal titulom vyporiadania BSM zaniknutého smrťou poručiteľky, jeho manželky, 5/10-in z týchto nehnuteľností a po neb. manželke zdedil spolu so 4 deťmi ( dedičmi ) 1/10-inu, čo je spolu 6/10-in a ktoré v rámci dedičského konania na základe uvedeného dedičského rozhodnutia nadobudol žalobca, takže okrem 1/10-iny dedičstva po neb. mame, nadobudol aj otcov podiel, čo je spolu 7/10-in. Účastníci sú zapísaní na LV č. XXX v k.ú. Z. Z. obce A. ako podieloví spoluvlastníci parc. KN č. 641, zast. pl. a nádvoria o výmere 364 m2 v uvedených podieloch s titulom nadobudnutia podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1009/84. Na LV č. XXXX v k.ú. Z. Z. obce A. je ako výlučný vlastník rodinného domu s.č. XXXX na parc. č. 641 len žalobca s titulom nadobudnutia podľa potvrdenia o pridelení súpisného čísla.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 134 O.s.p., § 80 písm. c/ O.s.p. a § 154 ods. 1 O.s.p. a dospel k nasledovným záverom.
Podľa názoru súdu prvého stupňa v tomto súdnom konaní žalobca nepreukázal, že riadne nadobudol výlučné vlastníctvo k rodinnému domu s.č. XXXX. Jeho obrana, že mal vyplatiť neformálne žalovaných 1/ - 3/ podľa ich prehlásenia z 21.1.1985 a tak vstúpiť do dobromyseľnej držby a k následnému dobromyseľnému vydržaniu vlastníctva k rodinnému domu uplynutím 10- ročnej premlčacej lehoty, bola vyvrátená žalovanými 1/ - 3/ a pod ťarchou neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Tak isto bola vyvrátená obrana žalobcu, že mal vyplatiť žalovanú 1/ podľa súdneho rozhodnutia v konaní tohto súdu sp. zn. 13C/8/1992, pretože uvedený spor sa týkal vrátenia pôžičky žalobcom žalovanej 1/ a nie finančného vysporiadania za spoluvlastnícky podiel rodinného domu alebo pozemku. Účastníckymi a svedeckými výpoveďami vrátane svedka O. N. st., ktorý spolu s manželkou začali stavať dom a nakúpili všetok stavebný materiál na stavbu domu. V čase úmrtia O. N. bol v dedičskom konaní po nej ustálený stupeň rozostavanosti na 40 % , avšak podľa v tom čase platných právnych predpisov sa rozostavaná stavba nezapisovala na list vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke, hoci ho účastníci riadne zdedili. Preto súd dáva za pravdu žalovaným, že titulom na zápis vlastníctva rodinného domu po jeho dokončení malo byť dedičské rozhodnutie a rozhodnutie o pridelení súpisného čísla má len evidenčný charakter a nie je titulom na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti. Preto súd vyriešil ako prejudiciálnu otázku , že rodinný dom patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov podľa nimi zdedených podielov a ktoré sú uvedené v dedičskom rozhodnutí po neb. O. N. a uvedené dedičské rozhodnutie je v zmysle práva právnym titulom na nadobudnutie ich spoluvlastníctva k rodinnému domu s.č. XXXX v takých o istých podieloch, ako je to u parc. KN č. 641. Keďže medzi žalobcom a žalovanými 1/ - 3/ doteraz nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a k pozemku, súd po vyriešení tejto prejudiciálnej otázky konal a rozhodol tak o návrhu, ako aj o vzájomnom návrhu. Pokiaľ sa týka hodnoty pozemku parc. KN č. 641 v k.ú. Z. Z., súd vychádzal pri rozhodovaní z aktuálnej ceny zistenej ustanovenou znalkyňou Ing. I. C. v doplňujúcom znaleckom posudku zo dňa 8.10.2014 a to zo sumy 30 019,08 eur a pokiaľ sa týka všeobecnej hodnoty rodinného domu s.č. XXXX v k.ú. Z. Z., súd vychádzal pri rozhodovaní z ceny zistenej ustanovenou znalkyňou Ing. I. C. v znaleckom posudku z 11.11.2011 a doplneného znaleckého posudku z 11.3.2014 a to ku dňu úmrtia neb. O. N. a podľa jeho stavebnotechnického stavu k uvedenému dňu X.XX.XXXX a to v sume 25 700,- eur. Podľa uvedeného stavebnotechnického stavu zodpovedajúceho rozostavanosti rodinného domu ku dňu úmrtia poručiteľky ho účastníci ako dedičia zdedili, a preto majú byť uchádzajúci spoluvlastníci vyplatení za svoje podiely z hodnoty rozostavaného domu, v akom stave ho zdedili, avšak v zmysle práva v teraz platných cenách. Keďže nehnuteľnosti majú podľa návrhu a vzájomného návrhu pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý dokončil rodinný dom buď zo stavebného materiálu kúpeného rodičmi, resp. aj z vlastných prostriedkov, nebolo potrebné sa bližšie zaoberať s ním takto vloženými investíciami, pretože mu rodinný dom má zostať. Vo veci návrhu medzi účastníkmi nebolo sporné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. KN č. 641 v k.ú. Z. Z. žalovaní súhlasili s cenou podľa znaleckého posudku Ing. I. C., žalobca s touto cenou nesúhlasil a navrhol nižšiu cenu. Vo veci vzájomného návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu s.č. XXXX v k.ú. Z. Z.alovaní 1/ - 3/ súhlasili s cenou podľa znaleckého posudku Ing. I. C., žalobca so vzájomným návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Je potrebné dodať, že medzi účastníkmi v priebehu súdneho konania a po podaní znaleckých posudkov súdu ustanovenou znalkyňou prebehli jednania o možnom pokonaní, avšak napokon k tomu nedošlo, pretože sa nezhodli na náhrade trov konania.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že návrh aj vzájomný návrh sú dôvodné, a preto im súd vyhovel. Po preukázaní a vyriešení ako prejudiciálnej otázky, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nielen žalovaného pozemku, ale aj žalovaného rodinného domu, súd 1. a 2. výrokom rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k týmto nehnuteľnostiam a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu ako doterajšieho väčšinového spoluvlastníka, ktorý aj uvedené nehnuteľnosti spolu so svojou rodinou užíva. V zmysle § 153 ods. 2 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Touto procesnoprávnou zásadou sa súd riadil pri určení povinnosti žalobcovi vyplatiť finančnú náhradu za uchádzajúce spoluvlastnícke podiely k pozemku a rodinnému domu žalovaným 1/ - 3/ podľa 3. výroku rozsudku, pričom súd vychádzal z objektívne zistenej aktuálnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty rodinného domu podľa vypracovaných znaleckých posudkov a ich doplnení súdom ustanovenou znalkyňou Ing. I. C.. V danom prípade súd vychádzal z aktuálnej hodnoty žalovaného pozemku, ktorá je 30 019,- eur, z toho 1/10-ina činí 3 001,90 eur pre každého žalovaného 1/ - 3/ a ďalej vychádzal zo všeobecnej hodnoty
rodinného domu podľa stavebnotechnického stavu, ktorý účastníci zdedili a ktorá je 25 700,- eur , z toho 1/10- inač činí 2 570,- eur pre každého žalovaného 1/ - 3. Spolu to činí po 5 571,90 eur, ktorú má žalobca vyplatiť každému zo žalovaných 1/ - 3 / v súdom určenej lehote. Vo veci vzájomného návrhu žalovaní 1/ - 3/ osvedčili naliehavý právny záujem, pretože až na základe tohto súdneho rozhodnutia sa zmení ich doterajšie neisté právne postavenie , keďže neboli zapísaní na liste vlastníctva ako spoluvlastníci aj rodinného domu a pokiaľ by súd nevyriešil prejudiciálne túto otázku v ich prospech, neboli by ani úspešní vo veci svojho vzájomného návrhu. Týmto rozsudkom sa dostal do súladu právny stav v ich postavení ako podielových spoluvlastníkov rodinného domu, ktorý zdedili dedičským rozhodnutím po neb. O. N. a ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva dedením.
Podľa § 151 ods. 3 a 6 O.s.p. súd 4. výrokom rozsudku rozhodol, že o náhrade trov konania za návrh a za vzájomný návrh, o náhrade trov štátu a o poplatkovej povinnosti za návrh a za vzájomný návrh súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že počas konania boli z jeho strany, ako aj zo strany žalovaných predložené vypracované znalecké posudky, ktorých predmetom bolo určenie hodnoty ceny daného pozemku, pričom určená hodnota ceny pozemku na základe znaleckého posudku č. 183/2012 vypracovaného znalcom Ing. M. R. bola stanovená na hodnotu 53,54 Eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku bola stanovená na sumu 19.488,56 Eur. Táto znalcom určená hodnota sa v značnej miere líšila od znaleckého posudku č. 24/2011 vypracovaného znalcom Ing. I. C., kde jednotková hodnota pozemku bola stanovená na sumu 82,47 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku na sumu 30.019,08 Eur. Čo sa týka rozdielnosti stanovených cien odvolateľ má za to, že vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Ing. I. C., ktorá posudok vypracovala ako súdom nariadená znalkyňa, je nepresný a nezodpovedá reálnemu stavu, pričom pri jeho vypracovaní znalkyňa nezohľadnila niektoré významné faktory znižujúce samotnú hodnotu daného pozemku, ako sú blízkosť pozemku pri diaľnici alebo reálna blízkosť popradského letiska a s ním spojená existencia náletového kužeľa na dané letisko ako aj jeho malú výmeru pre výstavbu rodinných domov v súčasnosti. Zároveň je odvolateľ toho názoru, že táto znalkyňa určila aj zlý koeficient povyšujúcich faktorov (k5=2,30), pretože v danej lokalite nejde o pozemky so zvýšeným záujmom o kúpu práve pre vyššie uvedené skutočnosti. Znalecký posudok Ing. M. R. bol vypracovaný o rok neskôr a teda hodnota pozemku ním určená má pre súd vyššiu výpovednú hodnotu práve pre hodnotenie dopytu a ponuky po podobných pozemkoch v danej lokalite. Tento znalec určil koeficient k5=1,60 a práve to spôsobilo zmenu výšky hodnoty pozemku. Ako ďalší právny argument žalobca v podanom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru je výlučným vlastníkom uvedeného domu, kde dané tvrdenie preukazuje tým, že po dedičskom konaní, kde bola prejednávaná stavba predmetného domu a kde žalované 1/ až 3/ nadobudli spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 každý z nich, bolo následne písomnou formou v prehlásení medzi účastníkmi dohodnuté, že ostatní súrodenci, ktorí sú žalovaní sa nebudú podieľať na výstavbe rodinného domu v Z. Z., na parele č. 1020/270 a to materiálne, finančne a ani pracovne. Zároveň súhlasili s vyplatením 1/10 po 11.840,- Kčs, kde podľa žalobcu išlo o vyporiadanie spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi k rozostavanej stavbe rodinného domu a táto mala písomnú formu. Podľa žalobcu na základe tejto dohody bol tento dobromyseľný v tom, že mu patrí celá rozostavaná stavba a okamihom spísania tejto dohody vstúpil do dobromyseľnej držby, túto rozostavanú stavbu postupne dokončil a stále nerušene užíval po zákonnú 10 ročnú lehotu, kde v roku 1995 vydržal tieto spoluvlastnícke podiely k stavbe a stal sa výlučným vlastníkom domu. Žalobca má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože je nedostatočne odôvodnený práve vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu o vzniku jeho vlastníckeho práva k rodinnému domu formou vydržania resp. formou zhotovenia novej veci podľa nižšie uvedeného ustáleného právneho názoru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo/201/96 a uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. 25Co/50/2006 zo dňa 06.12.2006. V zmysle uvedených rozhodnutí stavba rodinného domu ku dňu smrti matky právne neexistovala, preto nie je ani v minulosti nemohla byť predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a teda z tohto dôvodu je vzájomný návrh žalovaných prednesený resp. upravený na pojednávaní dňa 15.11.2013 právne nedôvodný. Z výpovede svedkov v priebehu konania vyplýva, že v roku 1984 bol dom postavený po strechu, keď si žalobca M. N. začal dokončovať stavbu, išlo iba o hrubú stavbu, kde neboli ani okná a ani strecha, a celá stavba bola zabednená. A napokon, že keď umrela matka účastníkov konania, tak bola stavba nedokončená, múry boli neomietnuté, dvere, vchod do domu a do garáže boli len z dosák, neboli okná a strecha.
Žalovaní v 1. až 3. rade poukázali na to, že pokiaľ sa týka rodinného domu, podali vzájomný návrh, ktorému súd vyhovel aj, pokiaľ sa týka zrušenia, aj spôsobu vyporiadania. V týchto častiach sú s prvostupňovým rozsudkom spokojní. Nesúhlasia však s výškou náhrady, ktorú podľa rozsudku súdu prvého stupňa má vyplatiť žalobca žalovaným za ich spoluvlastnícke podiely v rodinnom dome číslo s. XXXX, ktorý je postavený na parcele KN-C č. 641, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. Z. Z., obec A.. Navrhli rozsudok v nimi napadnutej časti alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo zmeniť a priznať žalovaným v 1. až 3 rade náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu podľa znaleckého posudku Ing. C. č. 24/2011 zo dňa 11.11.2011 po započítaní ich investícií i investícií žalobcu. Žalovaní v 1. až 3. rade ďalej namietali, že súd vychádzal z upraveného znaleckého posudku znalkyne Ing. C., podľa ktorého hodnota rozostavaného rodinného domu je 25.700 Eur, z toho 1/10, teda podiel každého z nich, predstavuje sumu 2.570 Eur. S takýmto záverom prvostupňového súdu žalovaní nemôžu súhlasiť. Tento doplnený znalecký posudok urobila znalkyňa na základe objednávky a podnetu žalobcu a podľa tohto znaleckého posudku bola rozostavanosť rodinného domu iná, ako ju hodnotila vo svojom znaleckom posudku č. 24/2011 zo dňa 11.11.2011 tá istá znalkyňa. Vtedy ohodnotila všeobecnú hodnotu rodinného domu na sumu 116.290 Eur a hodnotu investícií žalobcu vo výške 30.772,64 Eur. Ak by sa od takto stanovenej všeobecnej hodnoty rodinného domu odpočítali tieto investície potrebné na dokončenie domu, potom by hodnota rozostavaného domu mala byť 85.517,36 Eur, z toho podiel 1/10 by mal predstavovať sumu 8.551,74 Eur. Znalkyňa Ing. C. však hodnotu investícií vyčíslila iba od kolaudácie v roku 1991. Podľa názoru žalovaných je právne významnou otázkou to, čo sa má z hodnoty rodinného domu odpočítať, či investície žalobcu urobené v rôznych časových obdobiach v preukázaných finančných sumách podľa dokladov, alebo či suma predstavujúca zhodnotenie rodinného domu investíciami žalobcu. Žalovaní sa domnievajú, že je treba odrátať investície žalobcu v jednotlivých časových obdobiach, ktoré urobil na dokončenie rodinného domu až doposiaľ a túto sumu je treba odrátať od všeobecnej ceny rodinného domu v súčasnosti, pretože k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dochádza až v tomto období. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky investícií je na žalobcovi a on musí preukázať kedy a v ktorom období koľko investícií uskutočnil. Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu a žalovaných nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v jeho napadnutej časti. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade sa žiada uviesť nasledovné :
Záver súdu prvého stupňa, že žalovaní v 1. až 3. rade na základe dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Poprad č. k. D 1009/84-13 zo dňa 21.1.1985 a s právoplatnosťou k 21.1.1985 po neb. O. N., zomr. X.XX.XXXX nadobudli rozostavaný rodinný dom v kat. úz. Z. Z. v LV č. XXX s právom osobného užívania k parc. č. 1020/270 ( teraz parc. KN č. 641), titulom dedenia po poručiteľke, ako aj z titulu vyporiadania zaniknutého BSM s pozostalým manželom O. N. st. a to žalobca v 7/10-inách a žalovaní 1/ až 3/ každý po 1/10-ine s tým, že pozostalý manžel poručiteľky má právo bývať až do svojej smrti bezplatne v dome v jednej izbe a nehnuteľnosť užívať a s povinnosťou zaplatiť mu náhradovú pohľadávku za vyporiadania zaniknutého BSM a za jeho dedičský podiel do 10 rokov žalobca v podanom odvolaní nespochybňuje. Vytýkal však súdu prvého stupňa, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyporiadal s tým, že prečo neuznal písomné prehlásenie účinné sporovými stranami medzi sebou ihneď po skončení dedičského konania po matke ako základ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k rozostavanému rodinnému domu formou vydržania pre žalobcu. Neušlo pozornosti odvolateľa, že prehlásenie zo dňa 21.1.1985 pred Miestnym národným výborom v C. nebolo podpísané všetkými spoluvlastníkmi.
Nemožno ho preto považovať ako na tom trvá odvolateľ za dohodu spoluvlastníkov. Ak dobromyseľnosť žalobcu, že mu patrí celá rozostavaná stavba má byť založená na uvedenom prehlásení, v ktorom O. N. ( X.XX.XXXX) a O. N., ( XX.XX.XXXX) prehlásili, že sa nebudú podieľať na výstavbe rodinného domu a že súhlasia s vyplatením 1/10 z hodnoty celého domu. Treba sa stotožniť so súdom prvého stupňa a jeho záverom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vstupu do dobromyseľnej držby. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam, že stavba rodinného domu ku dňu smrti matky, právne neexistovala a preto nie je a ani v minulosti nemohla byť predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov konania treba uviesť, že pri vyriešení tejto otázky vychádzal z dedičského rozhodnutia o dedičstve býv. Štátneho notárstva v Poprade pod č.k. D 1009/84 zo dňa 21.1.1985 konštatujúceho nadobudnutie rozostavaného rodinného domu v kat. úz. Z. Z. na LV č. XXX. Aj keď žalobca v podanom odvolaní konštatuje, že ku dňu smrti matky stavba rodinného domu neexistovala, a poukazuje na výpovede svedkov týkajúce sa stavu rozostavanosti, keďže však konkrétne neuvádza, ktoré z prvkov dlhodobej životnosti, prípadne ostatných prvkov charakterizujúcich stavbu ako vec v právnom zmysle, v rozhodnom čase chýbali, odvolací súd k uvedenej námietke nemôže zaujať stanovisko. Napokon z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu spisu vyplýva, že súd vykonal dokazovanie pripojeným dedičským spisom sp. zn. D 1009/84 po neb. O. N., zomr. X.XX.XXXX vrátane popisu a ocenenia rozostavaného rodinného domu v kat. úz. Z. Z. so stupňom rozostavanosti na 40 % z rozpočtových nákladov. Na správnosť údajov uvedených v tomto popise a ocenení žalobca v podanom odvolaní nepoukazuje. Vyriešenie prejudiciálnej otázky, že rodinný dom patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov, podľa nimi zdedených podielov, preto odvolací súd považuje za správne. Odvolací súd nevidí dôvod na spochybnenie logického záveru súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva, že pokiaľ sa týka všeobecnej hodnoty rodinného domu s.č. XXXX v kat. úz. Z. Z. súd vychádzal pri rozhodovaní z ceny zistenej ustanovenou znalkyňou Ing. I. C. v znaleckom posudku z 11.11.2011 a doplneného znaleckého posudku z 11.3.2014 a to ku dňu úmrtia nebohej O. N. a podľa jeho stavebno-technického stavu k uvedenému dňu X.XX.XXXX a to sume 25.700 Eur. Podľa uvedeného stavebno-technického stavu zodpovedajúceho rozostavanosti rodinného domu ku dňu úmrtia poručiteľky ho účastníci ako dedičia zdedili a preto majú byť uchádzajúci spoluvlastníci vyplatený za svoje podiely z hodnoty rozostavaného domu v akom stave ho zdedili, avšak v zmysle práva teraz platných cenách.
Keďže vo vzťahu k týmto záverom správnosť úvah súdu žalobca v podanom odvolaní nespochybňoval, bolo potrebné reagovať na námietky v podanom odvolaní produkované žalovanými v 1. až 3. rade. Je potrebné poukázať na to, že žalovaní v 1. až 3. rade oproti sumám priznaným za ich podiely súdom prvého stupňa vychádzajúcich z všeobecnej hodnoty rodinného domu s č. XXXX na parcele č. 641 na N. ulici v meste A. v stavebno technickom stave k 8.10.1984 a k dátumu hodnotenia dňa 11.11.2011 žiadali priznať väčšiu sumu za ich podiel podľa znaleckého posudku Ing. C.. 24/2011 zo dňa 11.11.2011 po započítaní ich investícií a investícií žalobcu.
Podľa názoru odvolacieho súdu je postup súdu prvého stupňa, odôvodnený vyplatením žalovaných za svoje podiely z hodnoty rozostavaného domu v stave, v akom ho zdedili za správny. Neskoršie investície žalobcu, či žalovaných vo vzťahu k predmetu tohto konania sú bez právneho významu.
Uvedený záver súdu prvého stupňa korešponduje s dôkazom vykonaným v konaní na č.l. 30 a prehlásením žalovaných v 1. a 2. rade, že sa nebudú podieľať na výstavbe rodinného domu a zároveň súhlasia s vyplatením 1/10 z hodnoty celého domu ( prehlásenie urobené 21.1.1985).
Napokon, čo sa týka námietky vo vzťahu k určeniu hodnoty ceny pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu treba uviesť, že nemožno vyčítať súdu prvého stupňa, ak ako dôkaz uprednostnil znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. I. C. ako súdom ustanovenou znalkyňou oproti znaleckému posudku Ing. M. R., ktorého zadávateľom bol žalobca, napriek tvrdeniam žalobcu, že bol vypracovaný o rok neskôr a preto má pre súd vyššiu výpovednú hodnotu.
Z uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.