Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/293/2019

Identifikačné číslo spisu: 5418201163 Dátum vydania rozhodnutia: 16.12.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5418201163.1

UZNESENIE

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v dedičskej vec i p o poručiteľke B. E., zomrelej I., naposledy bývajúcej v J., za účasti dedičov: 1/ V. E., bývajúci v J., zastúpený JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, 2/ B. Y., bývajúca v G., 3/ H. J., bývajúca v G., obidve právne zastúpené JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, s o sídlom v Žiline, Nám. M. R. Štefánika 1, o prejednanie dedičstva, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní dedičiek 2/ a 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17. júla 2019 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo 17. apríla 2019 č. k. -103 výrokom I. určil: l/ Všeobecnú hodnotu majetku poručiteľky sumou 102.371,35 Eur, 2/ Výšku dlhov poručiteľky sumou 2.284,91 Eur, 3/ Čistú hodnotu dedičstva sumou 100.086,44 Eur. Výrokom II. súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia. Vo výroku III. určil notárovi JUDr. Mgr. Petrovi Mensatorisovi, ako súdnemu komisárovi, odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu v sume 1.147,80 Eur, ktorú sumu sú povinní zaplatiť dedičia podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva. V odôvodnení uznesenia uviedol, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Okruh dedičov bol riadne zistený. Zákonní dedičia boli upovedomení o svojom dedičskom práve, o možnosti dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva, o dedičskej nespôsobilosti a o započítaní na dedičský podiel. Dedičia vyhlásili dňa 17. apríla 2019 do zápisnice o pojednávaní, že dedičstvo po poručiteľke neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Okresný súd podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zistil majetok a dlhy poručiteľky a vykonal ich súpis, určil všeobecnú hodnotu majetku patriaceho do dedičstva, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva ku dňu smrti poručiteľky. Okresný súd podľa schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, uzatvorenú ústne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. apríla 2019 tak, ako je uvedené vo výroku

uznesenia a určil odmenu a náhradu hotových výdavkov notárovi. 2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie dedičiek 2/ a 3/ uznesením zo 17. júla 2019 č. k. -144 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a prislúchajúceho spisového materiálu dôvodil, že okresný súd v predmetnej dedičskej veci pristúpil k vyporiadaniu dedičstva medzi dedičmi na základe dohody o vyporiadaní, predmetom ktorej bolo určenie konkrétnych vecí, ktoré nadobudli jednotliví dedičia. Vo výroku uznesenia presne špecifikoval, ktorý majetok nadobúda ktorý dedič. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktorými právnymi ustanoveniami sa pri schválení dohody dedičov riadil. Vyporiadal s a s rozhodujúcimi skutočnosťami, okruh dedičov bol riadne a v súlade so zákonom ustálený. Odvolací súd poukázal na , podľa ktorého predpokladom uzavretia dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva je súhlas všetkých dedičov s jej obsahom. V predmetnej veci okresný súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, keď dedičia vyhlásili dňa 17. apríla 2019 do zápisnice o pojednávaní, že dedičstvo po poručiteľke neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Všetci prítomní dedičia podpísali zápisnicu o pojednávaní zo dňa 17. apríla 2019. Svojím podpisom potvrdili, že súhlasia s vyporiadaním dedičstva tak, ako je uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 17. apríla 2019, na základe ktorej bolo vydané napadnuté uznesenie. Zmyslom dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva bolo určiť, ktoré veci prechádzajú na ktorého dediča so súhlasom všetkých dedičov. Odvolací súd sa zhoduje s argumentáciou dediča l/, ktorý v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva bola uzatvorená priamo na pojednávaní, za stálej prítomnosti notára - súdneho komisára, ktorý dohliada na zákonnosť priebehu pojednávania a tiež vykonáva dohľad nad zákonnosťou vykonaného právneho úkonu, a teda niet pochybností o zákonnosti a platnosti takto uzavretej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Odvolací súd svoje rozhodnutie uzavrel konštatovaním, že dohodu dedičov je možné schváliť len ak s ňou súhlasia všetci dedičia, čo sa v danom prípade stalo na pojednávaní dňa 17. apríla 2019. Všetci traja dedičia svojím podpisom potvrdili prevzatie písomného vyhotovenia uznesenia okresného súdu v dedičskej veci a žiaden z nich nemal voči uzneseniu výhrady alebo námietky. Dohoda dedičov neodporuje zákonu a ani ho neobchádza. 3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dedičky 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolateľky“) dovolanie s poukazom na . Mali za to, že vydaniu prvoinštančného rozhodnutia predchádzalo výrazné pôsobenie dediča 1/ na dovolateľky (vulgárne a agresívne konanie a správanie voči ich osobám). Preto po podaní odvolania dovolateľky očakávali, že krajský súd nariadi pojednávanie, kde by sa vyjadrili ku všetkým skutočnostiam a dôkazom a vec následne rozhodne. Podľa názoru dovolateliek bol krajský súd povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania. Nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad podľa . Dovolateľky neobdržali z o súdu výzvu, aby s a vyjadrili k tomu, č i súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Účasť na pojednávaní považovali dovolateľky za mimoriadne dôležitú, pretože a) sa chceli vyjadriť k všetkým relevantným skutočnostiam uvedeným v odvolaní a nejasnosti vysvetliť, b) chceli navrhnúť vypočuť Jána Chovanca, ktorý bol prítomný na prvej časti dedičského konania, aby ozrejmil priebeh tohto dedičského konania, pričom dedičom 1/ bol navrhnutý výsluch notára JUDr. Mgr. Petra Mensatorisa, c) tiež poukázali na to, že notár a ani odvolací súd sa nevysporiadali so skutočnosťou, že v rámci dedičského konania si veriteľ E. M. a B. Y. žiadali o zaradenie ich pohľadávok ak o veriteľov voč i poručiteľke. Dovolateľky upozornili aj na nezrovnalosti týkajúce sa zápisnice o pojednávaní, na ktorom sa mal zúčastniť aj E. M., pričom notár počas trvania pojednávania nezaznamenával skutočnosti tvrdené účastníkmi pojednávania. Notár napriek požiadavke dovolateliek o pripísaní podielu aj na ne, túto ich požiadavku ignoroval a v uznesení pripísal majetok len dedičovi 1/. Vôľa dovolateliek nebola slobodná, dobrovoľná, bez nátlaku, tak ako to vyplýva z . V dôsledku tiesne vyvolanej dedičom 1/, v ktorej dovolateľky konali, nebol prejav ich vôle slobodný, preto považujú svoje udelenie súhlasu s dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva za neplatné. Dovolateľky boli zo strany dediča 1/ vystavené psychickému nátlaku a bezprávnym vyhrážkam, ktoré vzbudzovali v nich strach, rozrušenie, obavu. Dovolateľky poznamenali, že u dedičky 2/ sa od smrti poručiteľky prejavili zdravotné problémy spôsobené pod vplyvom rodinne nastolenou psychickou záťažou, ktorú nie je schopná zvládnuť a je nutný liečebný zásah s doporučením vyhýbať sa stresujúcich situácií. Chovanie dediča 1/ ju ovplyvnilo a následne nátlakovo podpísala dohodu. Odvolací súd sa

nevysporiadal dostatočne s dôvodmi odvolania, neboli vykonané dôkazy, rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené a tiež nebola zachovaná rovnosť strán v konaní. Navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 4. Dedič 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné a neprípustné, nakoľko prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho z ustanovení . Navrhol, aby najvyšší súd dovolanie v celom rozsahu odmietol z dôvodu nesplnenia podmienok podľa , prípadne ako nedôvodné pre nenaplnenie dôvodu podľa v celom rozsahu zamietol. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd”) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. 6. Dovolanie je v danom prípade podané v tzv. dedičskej veci, teda v konaní o dedičstve, ktoré je od 1. júla 2016 upravené v . Vzájomný vzťah medzi a je vymedzený v , podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože vo svojich ustanoveniach a , obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, pokiaľ ide o prípustnosť dovolania v konaniach o dedičstve, prípustnosť dovolania bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení . 7. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). 8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). 9. V danom prípade dovolateľky prípustnosť dovolania odvodili z a porušenie práva na spravodlivý proces opreli o pochybenie odvolacieho súdu, ktorý nevykonal potrebné dokazovanie a nenariadil pojednávanie, aj keď bol povinný vo veci ho nariadiť. Tiež namietali nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu, keď súd sa nevysporiadal dostatočne ani s dôvodmi odvolania a nebola zachovaná rovnosť strán v konaní. Naviac dovolateľky polemizovali so záverom okresného a krajského súdu o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, keď ich vôľa nebola slobodná, dobrovoľná a bez nátlaku (bližšie viď bod 3. tohto rozhodnutia). 10. Aj vo vzťahu k (tak, ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v ) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto proc esnej v a d e skutoč ne doš lo (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ). 11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 12. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv n a nestrannom súde a v konaní p r e d n í m využívať vš etky pr ávne inštitúty a zár uky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobec ne záväznýc h predpisov, rozhodol v s úlade s j e j vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov s údom a dožadovať s a ň o u navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

13. V súvislosti s námietkou dovolateliek o pochybení odvolacieho (i prvoinštančného súdu) v procese dokazovania najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Na základe uvedeného je vyššie uvedená námietka dovolateliek nedôvodná. 14. Pokiaľ dovolateľky tvrdia, že ich procesné práva boli porušené aj tým, že na prejednanie odvolania krajský súd nenariadil pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, že podľa odvolací súd nariadi pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje výlučne odvolací súd bez toho, aby vyzýval účastníkov konania, aby sa vyjadrovali k tomu, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. V danom prípade odvolací súd existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania nezistil ( a ). Keďže na nariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania odvolacím súdom je postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu ( ). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateliek na spravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle . 15. V súvislosti s námietkou dovolateliek o nedostatočnom odôvodnení (nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“

16. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V posudzovanej veci s ú v dovolaním napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu (obsah ktorého nemožno posudzovať izolovane od uznesenia súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) sp. zn. , , ) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré súd aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim (predtým ). V danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle . V reakcii na dovolacie argumenty dedičiek 2/ a 3/ dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa ich predstáv, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Dovolateľky preto neopodstatnene namietajú, že im odvolací súd nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (, ). 16.1. Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada ( ods. l ). Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve ( ). Podľa ods. l písm. c/ súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. apríla 2019 (č. l. 91 spisu) vyplýva, že dedič l/ ako účastník konania neuznáva v zápisnici uvádzané pohľadávky veriteľov (B. Y., rod. E. v sume 13.000 Eur a E. M., rod. M. v sume 15.000 Eur) a žiada predmetné pohľadávky neradiť do súpisu majetku a dlhov poručiteľky. Vzhľadom na uvedené nebolo povinnosťou notára, ani odvolacieho súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, že v rámci dedičského konania veriteľ E. M. a B. Y. požiadali o zaradenie ich pohľadávok ako veriteľov voči poručiteľke. Ostatne dovolateľky podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. apríla 2019 (č. l. 92 a nasl. spisu) na výzvu súdneho komisára k doplneniu vykonaného súpisu majetku a dlhov, keď v súpise dlhov poručiteľky boli uvedené iba náklady spojené s pohrebom poručiteľky vo výške 2.284,91 Eur hradené B. Y., rod. E., prítomní účastníci, teda aj dovolateľky (dedičky 2/ a 3/), uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie a tento súpis považujú za úplný a správny. 17. Dovolateľky tiež tvrdili, že v danom prípade nebola zachovaná rovnosť strán v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o konanie o dedičstve normatívne upravené v , zrejme mali dovolateľky na mysli , podľa ktorého súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania (veta prvá). K čomu dovolací súd uvádza, že rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti účastníkov (strán) civilného konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie účastníkov konania (procesných strán) pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každému účastníkovi konania (strane sporu). Zásada rovnosti účastníkov (strán) v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. ). O tom, ako v tom-ktorom prípade prebiehalo civilné konanie, usudzuje dovolací súd na podklade spisu (m. m. , , , ). V danom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súdy porušili zásadu rovnosti účastníkov dedičského konania. Dedičom bolo poskytnuté rovnaké upovedomenie o dedičskom práve, poučenie o procesných právach a povinnostiach (č. l. 7, 89 až 110 spisu), pričom nielen z komunikácie súdov s procesnými stranami, zo zápisníc o pojednávaniach zo dňa 17. apríla 2019 (č. l. 91 a 92 spisu), ale tiež z obsahu spisu ako celku vyplýva, že súd prvej inštancie im vytvoril rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci a k priebehu dedičského konania. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by narušil procesnú rovnosť účastníkov dedičského konania (že by niektorú z nich „procesne preferoval“). Dedičky 2/ a 3/ podali odvolanie voči uzneseniu okresného súdu zo 17. apríla 2019 č. k. -103, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo 17. júla 2019 sp. zn. bez nariadenia pojednávania v súlade so zákonom (č. l. 144 a nasl. spisu). Za prejav porušenia zásady rovnosti účastníkov civilného konania nemožno považovať to, že súd s a stotožnil s argumentáciou dediča 1/ uvádzanom v o vyjadrení k odvolaniu. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľky neopodstatnene namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov dedičského konania. 18. Pokiaľ dovolateľky nesúhlasili s právnym záverom súdov nižších inštancií o posúdení platnosti dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva a tento považovali za procesnú vadu v zmysle , dovolací súd uvádza, že uvedená námietka dovolateliek sa netýkala procesného postupu súdu (procedúry prejednania veci), ale právneho posúdenia veci. Dovolací súd tiež poznamenáva (aj vo väzbe

na dovolaciu argumentáciu dedičiek 2/ a 3/), že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle , správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia nezakladá. Prípustnosť dovolania podľa nezakladá to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , , a ). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. ). So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie dedičiek 2/ a 3/ ani v tejto časti nie je podľa prípustné.

19. Najvyšší súd vyššie uvedené dopĺňa poukazom na konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne), v zmys le ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti (porovnaj sp. zn. , , , , , , ).

20. Z uvedeného vyplýva, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľkám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto najvyšší súd dovolanie dedičiek 2/ a 3/ podľa ustanovenia odmietol.

21. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa a .

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.