Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 73/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

MONAQ Leasing, a. s., Panská 13, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom

Čarnogurským, Advokátska kancelária Čarnogurský ULC, s. r. o., Tvarožková 5, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MONAQ Leasing, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MONAQ Leasing, a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka z dôvodu naliehavej potreby

ochrany svojich práv v súlade s Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podala 26. novembra 2012 na 12

rozličných okresných súdoch Slovenskej republiky návrh na nariadenie predbežného

opatrenia proti Poštovej banke, a. s., v nasledovnej náhodnej časovej postupnosti

prostredníctvom kuriérskej služby: o 07.42.08 h na Okresný súd Liptovský Mikuláš

so sp. zn. ; o 09.36.27 h na Okresný súd Spišská Nová Ves so sp. zn.

; o 10.40 h na Okresný súd Topoľčany so sp. zn. ; o 10.56.54 h

na Okresný súd Banská Bystrica so sp. zn. ; o 11.35.39 h na Okresný súd

Bratislava I so sp. zn. ; o 11.37.25 h na Okresný súd Bratislava III so sp. zn.

(pôvodne ); o 11.39 h na Okresný súd Humenné so sp. zn.

(pôvodne ); o 12.22.20 h na Okresný súd Košice I so sp. zn.

; o 12.53.03 h na Okresný súd Dunajská Streda so sp. zn. ;

o 14.21.35 h na Okresný súd Žiar nad Hronom so sp. zn. ; o neurčenej hodine

na Okresný súd Prievidza so sp. zn. a o neurčenej hodine na Okresný súd

Košice okolie so sp. zn. .

3. Návrhy na nariadenie predbežného opatrenia smerovali k zdržaniu sa úkonov,

ktoré sú späté s väčším počtom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky, ktoré

sú zapísané na LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

, LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV

pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

, LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV

pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

, LV pre k. ú. , LV pre k. ú. ,

LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

, LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

, LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV

pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre

k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú.

, LV pre k. ú. , LV pre k. ú. a LV

pre k. ú. (spolu ďalej len „nehnuteľnosti“).

4. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode rôznych krajských súdov a okresných

súdov, preto sťažovateľka pri určovaní miestnej príslušnosti, vychádzajúc podľa jej názoru

z nejednoznačnej dikcie v spojení s , nemala podľa

vlastného presvedčenia inú možnosť, ako z procesnej opatrnosti podať návrhy na nariadenie

predbežného opatrenia na rôzne okresné súdy, v obvode ktorých sa nachádzajú

nehnuteľnosti, pri ktorých Poštová banka, a. s., oznámila začatie výkonu záložného práva.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvého stupňa uznesením č. k.

323 z 12. decembra 2012 nariadil predbežné opatrenie. Na odvolanie

odporcu proti prvostupňovému uzneseniu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením

č. k. 1442 z 19. februára 2013 napadnuté uznesenie Okresného súdu

Liptovský Mikuláš ako vecne správne potvrdil za súčasného vykonania opravy výrokovej

časti prvostupňového uznesenia. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie

Okresného súdu Liptovský Mikuláš a uznesenie Krajského súdu v Žiline a konanie zastavil.

6. Sťažovateľka skutkový stav a svoje námietky proti napadnutému uzneseniu zhrnula

takto: «Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhovel návrhu sťažovateľa a Uznesením OS LM

nariadil predbežné opatrenie tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

Je potrebné opätovne zdôrazniť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia vedené na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš bolo spomedzi ostatných konaní začaté ako prvé.

Následne Krajský súd v Žiline sa stotožnil so závermi Okresného súdu Liptovský Mikuláš

a Uznesenie OS LM Uznesením KS v ZA ako vecne správne potvrdil. ...

Okresný súd Dunajská Streda v konaní o nariadení predbežného opatrenia vedenom

so sp. zn. vydal dňa 30.11.2012 uznesenie, č. k. (ďalej

len „Uznesenie OS DS“), doručené sťažovateľovi dňa 06.12.2012, ktorým návrh sťažovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie OS DS nadobudlo právoplatnosť

dňa 22.12.2012.

Je potrebne zdôrazniť, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol

Okresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 26.11.2012 o 12:53:03 hod., t.j. o viac ako

štyri hodiny neskôr ako identický návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný v ten

istý deň na Okresný súd Liptovský Mikuláš. ...

Z odôvodnenia Uznesenia NS SR vyplýva, že NS SR zrušil rozhodnutie

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu výhradne z dôvodu prekážky veci právoplatne

rozhodnutej (ďalej aj „res iudicata“), ktorá mala vzniknúť z dôvodu právoplatného

Uznesenia OS DS. ...

Pri rozhodovaní sa NS SR vôbec nezaoberal prekážkou litispendencie na Okresnom

súde Dunajská Streda, na ktorej vznik nejedenkrát poukazoval vo svojich podaniach

sťažovateľ. NS SR pri posudzovaní obidvoch prekážok konania sa odvolal na výkladové

stanovisko a nie na zákon. ...

Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde

Dunajská Streda nebola zohľadnená prekážka, resp. vada konania v podobe prekážky

začatej veci (ďalej aj „litispendencia“), ktorá de facto nastala skôr, ako prekážka res

iudicata.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sťažovateľ adresoval Okresnému

súdu Liptovský Mikuláš, bol doručený tamojšiemu súdu dňa 26.11.2012 o 07:42:08 hod.

(konanie so sp. zn. ), zatiaľ čo návrh na nariadenie predbežného opatrenia

adresovaný Okresnému súdu Dunajská Streda bol doručený tamojšiemu súdu dňa

26.11.2012 o 12:53:03 hod. (konanie so sp. zn. ). Prekážky litispendencie

a res iudicata je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti a kedykoľvek počas konania.

Okresný súd Dunajská Streda v konaní so sp. zn. bez skúmania

podmienok konania rozhodol tak, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

namiesto toho, aby konanie s poukazom na existenciu litispendencie zastavil. ...

V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami zákona má sťažovateľ za to, že

v konaní na Okresnom súd Dunajská Streda pod sp. zn. , vznikla prekážka

litispendencie, ktorá bránila konajúcemu súdu rozhodnúť, avšak konajúci na danú

skutočnosť neprihliadol a rozhodol Uznesením OS DS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

22.12.2012. ...

Základný predpoklad prekážky res iudicata je existencia rozhodnutia v rovnakej veci.

Z toho dôvodu je dôležité porovnať predmety konaní, o ktorých rozhodol Okresný súd

Liptovský Mikuláš na jednej strane a Okresný súd Dunajská Streda na strane druhej.

Nemôže preto bez povšimnutia ostať skutočnosť, že priznaniu účinkov res iudicata,

spomínanému rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda, bráni i skutočnosť, že počas

plynutia lehoty na podanie odvolania voči Uzneseniu OS DS boli sťažovateľovi a Poštovej

banke v dňoch 06.12.2012, 07.12.2012 a 12.12.2012 doručované upovedomenia o

postúpení veci, o ktorých súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol dňa 30.11.2012.

Z dôvodu postúpení niektorých častí pôvodného predmetu konania bol predmet

konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš značne zúžený v porovnaní s pôvodným

návrhom.

Sťažovateľ má ďalej za to, že postúpením veci z Okresného súdu na Liptovský

Mikuláš na iné súdy vznikol procesný stav, ktorý bráni priznať Uzneseniu OS DS účinky

veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu ku predmetu konania so sp. zn.

vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš po postúpení niektorých častí pôvodného

konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Rovnako, Uznesením OS DS bolo rozhodnuté iba o pôvodnom návrhu sťažovateľa,

bez zohľadnenia jeho následného rozšírenia. Návrh na rozšírenie predmetu konania bol

Okresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 03.12.2012 ešte pred doručením Uznesenia

OS DS. Okresný súd Dunajská Streda rozhodol o rozšírení návrhu uznesením, č. k.

, zo dňa 20.01.2014.

Sťažovateľovi nedá nespomenúť, že kým pôvodný návrh na nariadenie predbežného

opatrenia bol zamietnutý zákonným sudcom do 4 dní od doručenia návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, o rozšírení návrhu rozhodoval ten istý zákonný sudca viac než rok.

Postúpením časti konania z Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý vylučoval

nehnuteľnosti nachádzajúce sa mimo obvodu prvostupňového súdu, nemôže byť predmet

konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš totožný s konaním vedeným na Okresnom

súde Dunajská Streda, ktorý Uznesením OS DS rozhodol o všetkých nehnuteľnostiach

pôvodného návrhu.

Na druhej strane, popri prekážke litispendencie tak došlo v rozhodnutí o postúpení

veci vydanom Okresným súdom Liptovský Mikuláš i k vzniku prekážky res iudicata ohľadom

miestnej príslušnosti vo vzťahu k postúpeným častiam pôvodného predmetu konania, ktorá

bránila týmto súdom meritórne rozhodnúť inak ako výrokom o zastavení konania, nakoľko

postúpené časti konania boli účinne a právoplatne postúpené do príslušnosti iných súdov

ako je Okresný súd Dunajská Streda.

O tom, že predmety konaní vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

a Okresnom súde Dunajská Streda neboli totožné svedčí aj fakt, že pokým Okresný súd

Liptovský Mikuláš rozhodol vo výroku č. 1 a 3 výlučne o nehnuteľnostiach evidovaných na

, k. ú. , Okresný súd Dunajská Streda Uznesením

OS DS, v zmysle rozhodnutia o rozšírení návrhu, rozhodoval o všetkých nehnuteľnostiach vo

vlastníctve sťažovateľa, na ktorých je zriadené záložné právo v prospech Poštovej banky.

Z tohto dôvodu predmety obidvoch konaní nemohli byť totožné a rozhodnutie Okresného

súdu Dunajská Streda nemohlo založiť prekážku res iudicata.

Z uvedeného postupu Okresného súdu Dunajská Streda je zrejmé, že tamojší súd

postupoval v rozpore so zákonom. Orgány súdnej moci sú povinné konať len v zmysle

zákona a postupom, ktorý im ukladá zákon, resp. SR. NS SR sa s postupom

Okresného súdu Dunajská Streda vo svojom rozhodnutí stotožnil a vôbec nezobral tieto

skutočnosti do úvahy. ...

Je potrebné uviesť, že právoplatnosť Uznesenia OS DS nastala až po tom, čo bolo

Sťažovateľovi doručené Uznesenie OS LM. Právoplatnosť tohto uznesenia vychádza

z konštrukcie, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s prekážkou litispendencie ako

i prekážkou res iudicata, preto nie je možné pristúpiť k uplatneniu prekážky res iudicata,

bez toho aby sa súd najprv zaoberal skoršie vzniknutou prekážkou, resp. neodstrániteľnou

vadou konania.

Je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda sa nezaoberal bližšie podmienkami

konania a neskúmal teda ani existenciu prekážky litispendencie. Rozhodnutie, od ktorého sa

odvodzuje vznik prekážky res iudicata (Uznesenie OS DS), je preto postihnuté prekážkou

litispendencie, t. j. nie je možné podľa názoru sťažovateľa prihliadať na účinky prekážky res

iudicata podľa .

Vzhľadom na skutočnosť, že Uznesenie OS DS bolo z dôvodu prekážky litispendencie,

ktorú súd protiprávne ignoroval, nezákonné, nemôže z neho žiaden účastník odvodzovať

zákonné právo. Platí zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

V súvislosti s vyššie uvedeným je namieste poukázať na to, že existenciou prekážky

litispendencie, úlohou ktorej je zabrániť výskytu dvojakých, či viacerých obsahovo

nezhodných rozhodnutí o tej istej veci (v súlade so zásadou „ne bis in dem“) v predmetnej

veci, sa Okresný súd Dunajská Streda nezaoberal vôbec.

Sťažovateľ má za to, že jednotlivé prekážky a podmienky konania o nariadenie

predbežného opatrenia nie je možné posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej korelácii. ...

Posudzovaním prekážky res iudicata je potrebné sa prioritne zaoberať pri konaní

o novom návrhu, nie pri paralelne prebiehajúcich konaniach, ktoré boli začaté v ten istý

deň.

V posudzovanom prípade je v prvom rade nevyhnutné posudzovať prekážku

litispendencie, pričom je zjavné, že Okresný súd Dunajská Streda, na rozdiel od iných súdov

rozhodujúcich o návrhoch sťažovateľa, možný vznik tejto prekážky vôbec neskúmal. ...

Sťažovateľ má za to, že za takéhoto stavu len Okresný súd Liptovský Mikuláš bol

v konaní so sp. zn. oprávnený rozhodnúť o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia v súvislosti s nehnuteľnosťou v jeho obvode, ako i o ostatných

výrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. iné okresné súdy, na ktoré bol

návrh doručený neskôr, vrátane Okresného súdu Dunajská Streda, nemali právomoc

rozhodovať o nehnuteľnosti na LV k. ú. ako aj o ostatných

výrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorých už rozhodol Okresný súd

Liptovský Mikuláš...

NS SR sa však s argumentáciou Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu

v Žiline nestotožnil a pri rozhodovaní sa opieral výlučne o neodstrániteľnú podmienku res

iudicata, ktorá vznikla navyše neskôr, ako neodstrániteľná podmienka litispendencie. Bez

akéhokoľvek relevantného dôvodu tak NS SR „zvýhodnil“ jednu neodstrániteľnú podmienku

pred druhou, napriek tomu, že zákon žiadnej podmienke konania výhodnejšie postavanie

nepriznáva. ...»

7. K namietanému porušeniu a dohovoru napadnutým

uznesením najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla: „Sťažovateľ je toho názoru, že svojou

argumentáciu sa NS SR povýšil nad zákon. presne stanovuje,

ako sa v prípade existencie totožných konaní majú posudzovať podmienky konania. Skúmať,

kto zavinil tento procesný stav, vôbec nie je na mieste. NS SR jednoducho nemôže ignorovať

skutočnosť, že v čase vydania Uznesenia OS DS prebiehalo rovnaké konanie na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš.

NS SR bez akéhokoľvek odôvodnenia ponechal prekážku litispendencie bez

povšimnutia a uprednostnil prekážku res iudicata. Zákon ani jednej z týchto dvoch

neodstrániteľných prekážok nedáva prednostné postavenie. Pri vzniku aspoň jednej

prekážky občianske súdne konanie musí byť bez zbytočného odkladu zastavené.

Sťažovateľovi preto nie je pochopiteľné, prečo sa NS SR opieral o prekážku res iudicata,

avšak vôbec sa nezaoberal prekážkou litispendencie, ktorá navyše vznikla skôr.

Po vzniku prekážky litispendencie konanie na Okresnom súde Dunajská Streda už

vôbec nemalo pokračovať. Akékoľvek ďalšie úkony a rozhodnutia Okresného súdu Dunajská

Streda, ktoré nesmerovali k zastaveniu konania, sú z tohto dôvodu nezákonné.

Z tohto dôvodu sťažovateľ je toho názoru, že NS SR pri vydávaní Uznesenia NS SR

nerozhodoval podľa relevantnej právnej normy, zvýhodnil jednu neodstrániteľnú podmienku

pred druhou, nezobral do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie Okresného súdu Dunajská

Streda je nezákonné, čím podľa názoru sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na

súdnu a inú právnu ochranu v zmysle SR. ...“

8. K porušeniu napadnutým uznesením najvyššieho súdu

sťažovateľka uviedla: «V konaniach o nariadení predbežného opatrenia vedených medzi

sťažovateľom na strane žalobcu a Poštovou bankou ako žalovaným bola osoba zákonného

sudcu jednoznačne určená doručením prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Vec bola pridelená Mgr. Slavomíre Mlynarčíkovej,

ktorá je v tomto konaní zákonným sudcom oprávneným rozhodnúť o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. V ostatných konaniach mali pridelení sudcovia rozhodnúť

procesným zastavením konania vzhľadom na prekážku litispendencie. Nie je predsa možné,

aby o tom istom návrhu rozhodovalo viacero zákonných sudcov súčasne.

NS SR na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal. Svojím Uznesením NS SR „schválil“

skutočnosť, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol nezákonný sudca,

namiesto zákonne prideleného sudcu Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Rozhodnutím NS SR boli porušené ústavné práva sťažovateľa nebyť odňatý

zákonnému sudcovi, nakoľko „schválením“ Uznesenia OS DS, ktoré bolo vydané

nezákonným sudcom, NS SR súčasne odňal vec z rozhodovania zákonnému sudcovi, ktorý

bol ako prvý pridelený v konaní o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Okresný súd Dunajská Streda bol povinný konanie z dôvodu prekážky litispendencie

zastaviť a nie o ňom meritórne rozhodovať. NS SR sa s nesprávnym postupom Okresného

súdu Dunajská Streda stotožnil, čím konvalidoval porušenie ústavných práv sťažovateľa.»

9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým

uznesením najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva garantované čl. 46 ods. 1

a , ako aj právo garantované dohovoru. Ďalej sťažovateľka

navrhla, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, vrátil vec

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

10. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 323 z 12. decembra 2012 a uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. k. 1442 z 19. februára 2013 a konanie zastavil. Najvyšší súd napadnuté

uznesenie odôvodnil takto: «Osobitne sa dovolací súd zaoberal otázkou, či napadnuté

rozhodnutie netrpí vadou podľa Dovolateľ prípustnosť dovolania

v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil poukázaním na rozhodnutia Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012 223 zo dňa 30. 11. 2012, Okresného súdu

Prievidza č. k. 322 zo dňa 10. 12. 2012 a Okresného súdu Žiar nad

Hronom č. k. zo dňa 20. 12. 2012, ktorých existencia podľa jeho tvrdenia

zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159

ods. 3 , je jednou z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec,

o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby

dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený ( ).

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov

účastníkov konania alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. I keď

rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci

samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich

právnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (v tomto prípade o tom istom

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom rovnakým účastníkom konania za

nezmenených skutkových okolností) bolo predbežné opatrenie nariadené niekoľkokrát

alebo, aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel

zabezpečuje negatívnou podmienkou konania požiadavkou, aby

rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle alebo právoplatne

rozhodnutej v zmysle I keď sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti

(„Konanie v prvom stupni“), je na dosiahnutie účelu

zákona sledovaného inštitútom predbežného opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj

v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Uznesenie,

ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vytvára prekážku veci

právoplatne rozsúdenej ( v spojení s ), v dôsledku

čoho súd nemôže ten istý návrh znovu prejednávať.

Prekážka rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa

o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia „táto

vec“ prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú

istú vec v zmysle treba v novom konaní považovať ten istý nárok,

o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci

z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok

alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých

bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode, a vyplývajúci

z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne

rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený

po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok

súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní

a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak

v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov (z dôvodu singulárnej alebo

univerzálnej sukcesie), ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. Pokiaľ ale po

vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zmene

pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už

právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku

veci rozhodnutej ( ) a súd môže rozhodnúť o novom návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, i keby prípadne išlo o návrh toho istého účastníka

s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol

skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne zamietnutý uznesením súdu.

Vo vzťahu k prekážke právoplatne rozhodnutej veci sa dovolací súd v prvom rade

zameral na konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

11 Cb [116]/2012. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie na menovanom súde, ako aj konanie

v posudzovanej veci sa týka rovnakých účastníkov s rovnakým procesným postavením, a to

spoločností MONAQ Leasing, a. s., so sídlom: Panská 13, Bratislava, , na

strane navrhovateľa a Poštovej banky, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,

, na strane odporcu. Predmetom obidvoch konaní je návrh navrhovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania.

Navrhovateľ sa v posudzovanej veci svojím návrhom domáhal voči odporcovi

nariadenia nasledovných predbežných opatrení: 1. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa

akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech odporcu

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, zapísaných na , katastrálne

2

územie, obec a okres , a to ako C KN parc. č. , o výmere 678 m,

2

zastavané plochy a nádvoria, C KN parc. č. , o výmere 49 m, zastavané plochy

2

a nádvoria, C KN parc. č. , o výmere 303 m, zastavané plochy a nádvoria, C KN

2

parc. č. , o výmere 598 m, zastavané plochy a nádvoria, C KN parc. č. ,

2

o výmere 3397 m, zastavané plochy a nádvoria, stavby: súp. č. , na parc. č. ,

sklad plyn fl., súp. č. , na parc. č. , prístrešok O. K., súp. č. , na parc.

č. , sušiareň, súp. č. , na parc. č. , sklad, na základe Zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/006 zo dňa 28. 11. 2005, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, 2. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa

akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložných práv, pôvodne zabezpečujúcich

Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa 28. 11. 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088

zo dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 3. uložiť

odporcovi zákaz konať v mene navrhovateľa, ako aj vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k

zmene vlastníctva vyššie označených nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej, 4. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov

smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom centrálnom registri

záložných práv pod č. 17289/2005 dňa 29. 11. 2005, a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej, 5. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov

smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom centrálnom registri

záložných práv pod č. 21546/2006 dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej, 6. uložiť odporcovi zákaz prijímať akékoľvek plnenia (inkasá) od

dlžníkov navrhovateľa uhrádzaných na základe jednotlivých zmlúv o nájme s následnou

možnosťou kúpy prenajatej veci, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

7. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k uplatneniu

nárokov ako oprávneného z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. Agátou

Wiegerovou, so sídlom Notárskeho úradu Lamačská cesta 3, Bratislava, dňa 28. 11. 2005,

pod č. N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRls 57120/2005, z Notárskej zápisnice napísanou

notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou, dňa 31. 10. 2006, pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006,

NCRls 42834/2006, a to najmä podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, navrhovateľ sa aj v tomto konaní domáhal voči odporcovi nariadenia

predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi rovnaké povinnosti, ako v konaní

vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v obidvoch porovnávaných

konaniach je daná totožnosť účastníkov konania, ako a i totožnosť predmetu konania.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k.

11 Cb [116]/2012 223 zo dňa 30. 11. 2012 návrh navrhovateľa zo dňa 23. 11. 2012 na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich

náhradu odporcovi nepriznal. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že

navrhovateľ svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tvrdením, že

„...konanie odporcu spočívajúce v neodôvodnenom domáhaní sa zaniknutých pohľadávok

voči klientom odporcu, je konaním v rozpore so zákonom a spôsobuje a rovnako spôsobí

značnú ujmu navrhovateľovi, ale i ostatným klientom odporcu. Navrhovateľ mal za to, že tu

existuje bezprostredná hrozba vyplývajúca z konania odporcu tým, že pristúpil k začatiu

výkonu záložného práva, ktorým by navrhovateľ ale i tretie subjekty nepochybne utrpeli

ujmu, ktorej náprava by bola značne sťažená. I z tohto dôvodu mal navrhovateľ za to, že

existuje naliehavá potreba dočasne upraviť vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom

a odporcom prostredníctvom predbežného opatrenia až do konečného rozhodnutia vo veci

samej. Na základe vyššie uvedeného mal navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená,

keďže realizáciou záložného práva dôjde k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy

navrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak nariadením predbežného opatrenia

o zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel konania. Medzi navrhovateľom

a odporcom nedôjde vydaním predbežného opatrenia s navrhovaným obsahom (tak ako je

formulovaný v petite) k vzniku nenávratného stavu, pretože predbežné opatrenie bude trvať

len do konečného rozhodnutia vo veci samej. Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ

konania, je podľa navrhovateľa nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi

zakáže výkon záložného práva. Vzhľadom na určitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa

ako klienta banky voči odporcovi ako banky, ako aj na samotnú povahu a právnu úpravu

záložného práva, je predbežné opatrenie jediným účinným právnym prostriedkom

(spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať úkony, ktoré by zaťažili práva tretích

osôb, spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi vrátane vzniku majetkovej i nemajetkovej

škody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality predbežné

opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov

zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci

samej domáhať určenia zániku záložného práva“ (...)

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. (návrh zo dňa 23. 11. 2012 na č. l. 2 40

spisu) navrhovateľ uviedol, že „... konanie odporcu spočívajúce v neodôvodnenom

domáhaní sa zaniknutých pohľadávok voči klientom odporcu, je konaním v rozpore

so zákonom a spôsobuje a rovnako spôsobí značnú ujmu navrhovateľovi, ale i ostatným

klientom odporcu. Navrhovateľ má za to, že tu existuje bezprostredná hrozba vyplývajúca

z konania odporcu tým, že pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, ktorým by

navrhovateľ, ale i tretie subjekty nepochybne utrpeli ujmu, ktorej náprava by bola značne

sťažená. I z tohto dôvodu má navrhovateľ za to, že existuje naliehavá potreba dočasne

upraviť vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom prostredníctvom predbežného

opatrenia až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného má

navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená, keďže realizáciou záložného práva dôjde

k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy navrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak

nariadením predbežného opatrenia o zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel

konania. Medzi navrhovateľom a odporcom nedôjde vydaním predbežného opatrenia

s navrhovaným obsahom (tak ako je formulovaný v petite) k vzniku nenávratného stavu,

pretože predbežné opatrenie bude trvať len do konečného rozhodnutia vo veci samej.

Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ konania, je podľa navrhovateľa nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi zakáže výkon záložného práva. Vzhľadom na

určitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa ako klienta banky voči odporcovi ako banky,

ako aj na samotnú povahu a právnu úpravu záložného práva, je predbežné opatrenie

jediným účinným právnym prostriedkom (spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať

úkony, ktoré by zaťažili práva tretích osôb, spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi vrátane

vzniku majetkovej i nemajetkovej škody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje

zásadu proporcionality predbežné opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému

účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej

rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia zániku záložného

práva“ (str. 6 7 návrhu).

Vyplývajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ v obidvoch konaniach vedených tak na

Okresnom súde Dunajská Streda, ako aj na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, založil svoj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia na identických skutkových okolnostiach,

z ktorej skutočnosti je zrejmé, že k zmene pomerov po zamietnutí návrhu navrhovateľa

Okresný súdom Dunajská Streda nedošlo.

Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012 223 zo dňa

30. 11. 2012, keďže proti nemu nebolo podané odvolanie, nadobudlo právoplatnosť dňa

22. 12. 2012. Okresný súd Liptovský Mikuláš o návrhu navrhovateľa v posudzovanej veci

rozhodol dňa 12. 12. 2013 uznesením č. k. 323, potvrdeným Krajským

súdom v Žiline ako súdom odvolacím (jeho uznesením č. k. 1442 zo dňa

19. 02. 2013, právoplatné dňom 04. 03. 2013). Z uvedeného vyplýva, že v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa síce prekážka právoplatne rozhodnutej veci neexistovala,

keďže vyššie označené uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sa stalo právoplatným až

dňa 22. 12. 2012, ale stalo sa tak v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní

odporcu.

Na prekážku právoplatne rozhodnutej veci je potrebné prihliadať v každom štádiu

konania a jej existencia má za následok, že konanie musí byť zastavené v ktoromkoľvek

štádiu konania. Keďže táto vada konania existovala v čase rozhodovania odvolacieho súdu

v predmetnej veci, je nepochybné, že pre existenciu tejto prekážky ako dôsledku materiálnej

povahy právoplatného rozsudku a splnenia totožnosti veci v obidvoch súdnych konaniach,

malo byť konanie vo veci navrhovateľa vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš,

zastavené.

Na základe uvedeného je zrejmé, že vo veci konajúce súdy zaťažili konanie procesnou

vadou v zmysle Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť

dovolania a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť,

pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu

byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré dovolací súd viedli k záveru, že

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj prvostupňové uznesenie, je potrebné zrušiť,

dovolací súd neskúmal ďalšie námietky dovolateľa týkajúce sa vád konania ...

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 veta

prvá, veta prvá. veta za bodkočiarkou zrušil. Súčasne

podľa konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci

predstavujúcej neodstrániteľnú prekážku konania, zastavil.»

III.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu alebo

rozhodnutím štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (m. m. , , , ).

IV.

13. Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je námietka porušenia základných

práv sťažovateľky garantovaných a a práva garantovaného

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, a to z dôvodov, že najvyšší súd podľa

sťažovateľky nezohľadnil pri rozhodovaní v jej veci prekážku litispendencie a uprednostnil

prekážku rei iudicatae.

Všeobecne k princípom spravodlivého procesu

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v a nasl. (právo na súdnu a inú právnu

ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

16. Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až (). Podľa stálej judikatúry

ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na

spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,

dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.

ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s

platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , IV. ÚS

340/04, ), najmä s ustanovením , v ktorom sú upravené

náležitosti odôvodnenia rozsudku.

17. Inak povedané, povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový

stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená

povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení

rozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci

vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia

rozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad

vzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného

prostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. a )], obe

vyplývajúce z , sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného

postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych

záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

Závery ústavného súdu vo veci samej

K prekážke litispendencie

19. V rámci logickej výstavby konklúzií ústavného súdu k námietkam sťažovateľky

v rámci predbežného prerokovania sťažnosti je nutné zaoberať sa na prvom mieste

námietkou, že najvyšší súd bol v rámci svojho postupu a rozhodovania veci povinný

zohľadniť skutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda nebol oprávnený z dôvodu prekážky

skôr začatého konania o tej istej veci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (t. j. z dôvodu

litispendencie) rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a bol

povinný konanie pred ním zastaviť.

20. Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na

súde iné konanie.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvej vety ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Ustanovenie vyjadruje procesnú prekážku konania (litispendenciu),

ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Totožnosť veci je

daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo

vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len

jeden z uvedených znakov totožnosti veci. Na prekážku skôr začatého konania v tej istej

veci je povinný prihliadať súd, ktorý sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konkrétnej

veci dozvie, že v tejto veci už iný súd koná. V prípade, ak súd koná a rozhodne napriek

prekážke prv začatého konania, s ktorou sa súd (prvostupňový) vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal, účastník konania je oprávnený túto námietku predniesť aj v odvolacom

konaní. Na prekážku litispendencie musí rovnako prihliadať i odvolací súd z úradnej

povinnosti.

22. „Vecou“ bol v tomto prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia

doručený z hľadiska času najskôr na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Od momentu

doručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

(ktorým sa začalo konanie – v spojení s ) vznikla vo vzťahu

ku konaniam na ostatných okresných súdoch, ktorým bol v ten istý deň doručený totožný

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážka skôr začatého konania, a teda

prekážka litispendencie sa vzťahovala i na konanie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

až do momentu, kedy by odpadla prekážka konania napríklad tým, že by

Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil vec v časti týkajúcej sa nehnuteľností v obvode

Okresného súdu Dunajská Streda tomuto súdu ( ). Uznesenie Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012 nadobudlo

právoplatnosť 22. decembra 2012. Sťažovateľka nepodala proti tomuto uzneseniu

Okresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012 odvolanie

a nenamietala prekážku litispendencie v odvolacom konaní.

23. Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým

prináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty

právnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť

o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené a nespoliehať sa na ochranársku ruku

paternalistického štátu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie

na ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva

a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu,

a využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné

opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. , ,

).

24. A tak aj keď možno mať objektívne pochybnosti o zákonnosti postupu Okresného

súdu Dunajská Streda, čo sa týka nezohľadnenia prekážky skôr začatého konania v tej istej

veci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ako aj miestnej nepríslušnosti Okresného súdu

Dunajská Streda rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti

s nehnuteľnosťami, ktoré sa nenachádzali v jeho obvode [ ], sťažovateľka

nepristúpila aktívne k ochrane svojich práv a nepodala odvolanie voči uzneseniu

Okresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012 a možno jej

sčasti pripísať stav založený právoplatným uznesením Okresnému súdu Dunajská Streda

sp. zn. z 30. novembra 2012.

25. Najvyšší súd v konaní o dovolaní napadnutým uznesením však rozhodol

o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č. k. 1442

z 19. februára 2013, ktorý tento rozhodol o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 323 z 12. decembra 2012. Ako už ústavný súd

konštatoval, námietku litispendencie bola sťažovateľka oprávnená vzniesť v odvolacom

konaní proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

z 30. novembra 2012. Najvyšší súd, preskúmavajúc rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

súvisiace s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nemohol prihliadať na

skutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda konal o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia ako celku, napriek tomu, že o identickom návrhu ako celku sa začalo skôr konanie

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, keďže otázka prekážky litispendencie sa vzťahovala

na konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. a potenciálne

odvolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

z 30. novembra 2012.

26. Inak povedané, otázka litispendencie vyvstala v konaní pred Okresným súdom

Dunajská Streda sp. zn. (a vzťahovala sa i na prípadné odvolacie konanie

voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra

2012), a nie v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn.

(a nevzťahovala sa na odvolacie či dovolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 323 z 12. decembra 2012). V prípade právoplatného

uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012

bol najvyšší súd povinný zohľadniť toto právoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská

Streda a nemohol zohľadniť prekážku litispendencie, ktorá vyvstala pred už právoplatne

skončeným konaním pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. .

Najvyšší súd v tomto smere nijako nepochybil.

K prekážke rei iudicatae

27. Ďalšou otázkou, na ktorú je potrebné vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky

a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu reflektovať, je, či možno považovať uznesenie

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012 za vec

právoplatne rozhodnutú (res iudicata) vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš sp. zn. , resp. odvolaciemu konaniu pred Krajským súdom v Žiline

sp. zn. .

28. Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,

je právoplatný.

Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

29. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má

v ďalšom konaní prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne

rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o (i) ten istý nárok alebo

stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka (ii) rovnakého predmetu

konania a (iii) tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný vtedy, ak ten

istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne

rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom

pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je

daná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne

alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok

v novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 23. februára 2011).

30. V širšom ponímaní prekážka rei iudicatae súvisí s účinkami právoplatnosti

súdneho rozhodnutia. Jurisprudencia i judikatúra v tomto smere rozlišuje formálnu stránku

právoplatnosti ( ) a materiálnu stránku právoplatnosti [ a

– ide zároveň o vymedzenie subjektívnych (ods. 2) a objektívnych (ods. 3) medzí

právoplatnosti] súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť

rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť

rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho

nezmeniteľnosť (Einmaligkeitswirkung; prejavuje sa ako prekážka rei iudicatae) a jeho

záväznosť (Bindungswirkung) [porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska

(Oberster Gerichtshof) z 17. 10. 1995; uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 15. decembra 2011; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

zo 7. decembra 2009].

31. Čo sa týka prekážky rei iudicatae a právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov,

podľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,

ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne

rozsúdenej [pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 16. mája 2011

(Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011,

stanovisko č. 25); uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 13. mája 2010, nález

ústavného súdu z 18. septembra 2012]. Zohľadniac tieto závery, sa

ústavný súd už v minulosti k obdobnému skutkovému stavu ako vo veci sťažovateľky

vyjadril takto: „... v prípade, že účastník podá viacero obsahovo identických návrhov

paralelne (teda pôjde o samostatné návrhy vedené ako samostatné konania pod odlišnými

spisovými značkami) z tých istých dôvodov, týkajúcich sa tej istej veci, medzi tými istými

účastníkmi bezo zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je potom podľa

názoru ústavného súdu prípustné, aby súd po posúdení rozhodných okolností rozhodol

o tom, že skoršie právoplatné rozhodnutie súdu o jednom z týchto podaných návrhov na

vydanie predbežného opatrenia za splnenia už uvedených podmienok totožnosti veci tvorí

prekážku res iudicata.“ (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 17. januára 2012)

32. Pokiaľ teda sťažovateľka podala v ten istý deň viacero identických návrhov na

nariadenie predbežného opatrenia na viaceré okresné súdy a pokiaľ Okresný súd Dunajská

Streda rozhodol uznesením sp. zn. z 30. novembra 2012 (právoplatným

22. decembra 2012) o celom návrhu, najvyšší súd správne judikoval, že právoplatnosť

uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012

vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) pre ostatné neskončené

konania o tom istom sťažovateľkinom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na

ostatných okresných súdoch. Najvyšší súd správne ustálil, že na túto prekážku právoplatne

rozhodnutej veci bolo potrebné prihliadať v každom štádiu konania na ostatných okresných

súdoch alebo odvolacích súdoch a iné konanie na inom okresnom súde o totožnom návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia malo byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania.

Keďže táto vada konania (prekážka právoplatne rozhodnutej veci) existovala v čase

rozhodovania Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci, bolo nepochybné, že pre

existenciu tejto prekážky malo byť konanie vo veci sťažovateľky vedenej na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš sp. zn. zastavené. Najvyšší súd ani v tomto smere nijako

vo svojom právnom zhodnotení veci a právnej argumentácii nepochybil.

K enunciátu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda

33. Pre komplexnú odpoveď na všetky otázky implikované v prerokovávanej veci

v súvislosti s prekážkou veci právoplatne rozhodnutej ústavný súd obracia pozornosť na

výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra

2012. Kľúčovou v tomto smere je otázka, či znenie výroku uznesenia Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012 nepripúšťa interpretáciu,

podľa ktorej by sa výrok (v širšom celé uznesenie) vzťahoval iba na nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Dunajská Streda [ ], čím by pri

neexistencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v obvode iných okresných súdov boli tieto oprávnené rozhodnúť o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia v týchto častiach, a naopak, napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu by bolo nutné považovať za svojvoľné z dôvodu ignorovania skutkového a

právneho stavu veci.

34. Podľa prvej vety obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd

vo výroku rozsudku.

Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

35. Enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia súdu. Výrok je

konštitutívnou a esenciálnou súčasťou súdneho rozhodnutia, v ňom konajúci súd vyjadruje

svoj záväzný úsudok o predmete konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo

jednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol (porov. uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 13. júna 2012 alebo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. augusta 2010). Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribút jasnosti,

zrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.

36. Enunciát však nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Ako

nás poúča už judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československa, „není... žádného

všeobecného, a ani pro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by

předpisovalo pro rozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem

rozhodnutí a jeho důvody s tím účinkem, že výroky... obsažené formálně v části označené

jako odůvodnění nebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní

tenor jeho rozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů

rozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se

jako enunciát“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)]. Artikulované závery sú i po

desaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením je i uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. júla 2013, v ktorom, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 22. mája 2013, najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho názoru

musí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok

i odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti

odkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“), podľa

ktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný vo svetle odôvodnenia tohto

rozhodnutia (pozri rozsudok ESD vo veci Robert Bosch GmbH v. Hauptzollamt Hildesheim

zo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports 1978 – 00855).

37. Výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

z 30. novembra 2012 znie: „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.“

38. Z výroku i z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

z 30. novembra 2012 je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda rozhodol

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu ku všetkým v návrhu uvedeným

nehnuteľnostiam, t. j. i vo vzťahu k tým, ktoré sa nenachádzajú v obvode Okresného súdu

Dunajská Streda a ktoré boli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedené

a špecifikované (ide napr. o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Bratislava

– Staré Mesto, Spišská Nová Ves, Senec, Partizánske, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky,

Prievidza, Humenné a iné v rámci celého územia Slovenskej republiky). Právoplatnosť

uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012

teda vytvorila prekážku právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) veci pre ostatné neskončené

konania o tom istom sťažovateľkinom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na

ostatných okresných súdoch, aj čo sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v obvodoch

týchto iných okresných súdov. Aj v tomto smere tak zostáva napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu ústavne akceptovateľné a nesvojvoľné.

K účinkom právoplatnosti rozhodnutia vychádzajúceho z nesprávneho posúdenia veci

39. Poslednou nezodpovedanou zostáva otázka, ako sa postaviť k právoplatnému

výroku (v širšom rozhodnutiu), ktorý je zjavne nezákonný, napr. preto, že konajúci súd

rozhodol v rozpore so svojou zákonom vymedzenou príslušnosťou či priznanou

právomocou, alebo vo veci rozhodoval a právoplatne rozhodol nezákonný sudca a pod.

40. Najprv je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky,

ktorý uviedol: „Pro posouzení, zda je dána překážka věci pravomocně rozhodnuté, není

významné, jak byl soudem skutek (skutkový děj), který byl předmětem původního řízení,

posouzen po právní stránce. Překážka věci pravomocně rozhodnuté nastává i tehdy, jestliže

skutek (skutkový děj) byl soudem v původním řízení posouzen po právní stránce nesprávně

nebo neúplně. ... Na správnosti tohoto závěru nemůže nic změnit – jak shora uvedeno – ani

kdyby se soudy v původním řízení mýlily a věc posoudily po právní stránce nesprávně.“

(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 11. februára

2010; rovnaké závery porov. napr. aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. apríla 2010 alebo uznesení ústavného súdu sp. zn. z 25. januára 2012).

41. Nadväzujúc na uvedenú judikatúru, ústavný súd vo všeobecnosti dopĺňa, že

vo vzťahu k výrokom rozhodnutí a rozhodnutiam ako takým, ktoré sa priečia objektívnemu

právu, možno nahliadať prizmou dvoch princípov právneho štátu formujúcich súdne

konanie.

42. Na jednej strane ide o princíp spravodlivého súdneho konania, ktorý je (v širšom

zmysle) vyjadrením všeobecného záujmu na zákonnosti a ústavnosti rozhodnutí súdov

a predovšetkým (v užšom a primárnom zmysle) záujmu účastníkov konania na tom, aby ich

vec (ich práva a povinnosti) bola spravodlivo posúdená a rozhodnutá nezávislým

a nestranným súdom. Na druhej strane ide o princíp právnej istoty subjektov práva

a účastníkov súdneho konania v prípade právoplatného súdneho rozhodnutia.

43. Na účely ochrany a aplikácie týchto legitímnych záujmov právny poriadok

konštruuje konkrétny systémy ochrany.

44. Pre účely aplikácie princípu spravodlivého súdneho konania slúži inštitút

inštančnosti súdneho konania pred všeobecnými súdmi, ďalej katalóg opravných

prostriedkov (riadnych a mimoriadnych), suspenzívny účinok podaného odvolania, kasačné

právomoci nadriadených súdov a pod. Preferuje sa teda požiadavka spravodlivého súdneho

konania a rozhodnutia konkrétnej veci pred princípom právnej istoty účastníkov konania,

a teda záujmom na odstránení právnej neistoty.

45. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia v konkrétnej veci (až do jeho

prípadného zrušenia v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo

konania o sťažnosti pred ústavným súdom) je však následne potrebné preferovať princíp

právnej istoty subjektov práva, najmä účastníkov konkrétneho, právoplatne skončeného

súdneho konania, ktorého ochrana je zabezpečovaná inštitútom právoplatnosti súdneho

rozhodnutia a formálnymi a materiálnymi účinkami právoplatnosti rozhodnutia, ktoré

neumožňujú prvostupňovému a druhostupňovému súdu opätovne konať a rozhodnúť bez

zmeny skutkových okolností o tej istej veci (pozri body 29 a 30), a to i v prípade, že

právoplatné súdne rozhodnutie (výrok) je zjavne v rozpore s objektívnym právom. Inak

povedané, zákonným naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu, konkrétne právnej

istoty, je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Právoplatnosť v civilnom procese značí

predovšetkým nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahy

medzi účastníkmi, ktoré prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu

judikovaných právnych vzťahov, t. j. vzťahov aprobovaných súdnou mocou. Do účinkov

právoplatnosti možno zasiahnuť len v prípadoch presne ustanovených zákonom a len

z dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem štátu na právnej istote a stabilite súdnych

rozhodnutí (porov. nález ústavného súdu sp. zn. z 10. septembra 1996).

46. Na základe uvedených konklúzií ústavný súd konštatuje, že právoplatné

uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 30. novembra 2012

bolo potrebné i napriek pochybnostiam o správnom zistení skutkového stavu veci a miestnej

príslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia vo vzťahu k v návrhu označeným nehnuteľnostiam považovať za

prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre postup ostatných okresných súdov a krajských

súdov o tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu túto skutočnosť reflektuje, najvyšší súd správne posúdil

právoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

z 30. novembra 2012 ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre ďalšie súdne konania

o tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a jeho závery sú

ústavne aprobovateľné, nesvojvoľné a nemožno konštatovať neústavný zásah do

sťažovateľkou označených práv podľa a a

dohovoru.

Záver

47. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa obmedzuje predovšetkým

na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich

procesného postupu) s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (porov. , , ,

). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. ,

, , ).

48. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe

a v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič ústavne

nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti,

odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015