Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/300/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. M., bývajúci

v P., proti žalovaným : 1/ A. Š., bývajúca Z., zastúpená JUDr. K. M., advokátkou v P., 2/ A.

M., bývajúci v P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom

súde Prievidza pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne zo 16. apríla 2009 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza uznesením z 24. februára 2009 č.k. -16 konanie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom M. M., alternatívne po nebohej A. M., zastavil.

Žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 92,95 € zaplatený v kolkových známkach po

právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania

v sume 109,87 € na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že vo veci nie sú

dané podmienky konania, pretože už bolo o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, ktoré sú

predmetom tohto konania právoplatne rozhodnuté a to rozhodnutím Štátneho notárstva

v Prievidzi zo dňa 27.1.1992 sp.zn. D 1290/91. Hoci uvedené rozhodnutie nebolo vyhotovené

v súlade so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.1.1992, toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, čo má za následok, že toto rozhodnutie záväzne upravuje vzťahy medzi

účastníkmi konania, ako aj ich právnymi nástupcami a takto upravené vzťahy nemožno

zmeniť žiadnym ďalším rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Zmenu rozhodnutia

bolo možné dosiahnuť len podaním riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, čo

sa však nestalo. Keďže v danej veci je neodstrániteľná prekážka podmienky konania v zmysle

ustanovenia , t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci v súlade

s ustanovením , konanie zastavil.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 16. apríla 2009 č.k.

-28 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, že záväznosť uznesenia súdu vydaného v dedičskom

rozhodnutí nastáva osobitným spôsobom. Výroky uznesenia, ktoré sa týkajú dedičského práva

(ktoré určujú, kto je poručiteľovým dedičom) sú záväzné pre každého. Ostatné výroky

uznesenia súdu vydaného v dedičskom konaní sú záväzné len pre účastníkov dedičského

konania (ich právnych nástupcov) a v tomto rozsahu tiež pre všetky súdy, správne orgány ako

aj iné orgány verejnej správy. Pokiaľ zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu

vykonávajúcemu konanie o dedičstve, nemožno sa (s výnimkami stanovenými v zákone)

úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní. Na základe vyššie

uvedeného dospel potom k záveru, že rozhodnutie v dedičskom konaní o schválení dedičskej

dohody po poručiteľke zo dňa 27.1.1992 pod sp.zn. D 1290/91 netvorí prekážku veci

právoplatne rozhodnutej v zmysle , pre určovaciu žalobu zo strany žalobcu

voči žalovaným 1/, 2/. Zdôraznil, že v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, kde žalobca

nemá možnosť výberu, ale musí jednoznačne špecifikovať, čoho sa domáha, komu svedčí

vlastnícke právo (na rozdiel od žaloby na plnenie, kde je žalobca ochotný prijať

od žalovaného miesto nepeňažného plnenia peňažné plnenie). Bude preto potrebné, aby súd

prvého stupňa odstránil vady návrhu a až potom konal. V nadväznosti na upravený petit

návrhu potom súd prvého stupňa opätovne rozhodne, či sa jedná o res iudicatae alebo sa bude

zaoberať samotnou otázkou vlastníckeho práva za predpokladu, že žalobca zdôvodní, akým

spôsobom vlastnícke právo bolo nadobudnuté.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1/. Jeho prípustnosť

odôvodňovala ustanovením , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo.

Uviedla, že je tu prekážka veci rozhodnutej zakladajúca sa na rovnakých skutkových

okolnostiach, viažuca sa k tomu istému predmetu konania a medzi tými istými účastníkmi

(resp. ich právnymi nástupcami), a považuje právne posúdenie veci uznesením Krajského

súdu v Trenčíne za vecne nesprávne. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto

dovolaním napadnuté uznesenie podľa § 243b ods. 2 veta druhá v celom rozsahu zmenil

a uznesenie Okresného súdu Prievidza ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu ako

nedôvodné zamietol.

Žalobca vo svojom vyjadrení sa stotožnil s dôvodmi uznesenia odvolacieho súdu

s tým, že tu nie je daný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm.a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania, pričom nejde o zmeňujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ani odvolací súd nerozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, ani nebolo odmietnuté odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/, nejde ani o potvrdzujúce uznesenie, v ktorom by odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia alebo

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia. Keďže dovolaním napadnuté

zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239

ods. 1, 2 , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie

podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,

prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť

dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ

tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237

, ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom

zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalovanou 1/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo ( ).

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby

vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý

nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu

konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý

nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode

a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Napokon treba uviesť, že uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje na prípad, keď sa

jedná o rozhodnutie o veci už rozhodnutej (res iudicatae) z hľadiska hmotného práva, keď sa

vo veci meritórne rozhodlo, i keď už predtým existovalo rozhodnutie v rovnakej veci.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa nezaoberá meritom veci, ale rieši len

otázku procesnú. Nejedná sa o vec rozsúdenú. Rozsúdená vec by bola vtedy, ak by existovalo

iné rozhodnutie krajského súdu, ktoré by už rozhodlo inak v predmetnej veci, v konkrétnom

konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , teda že by

existovali dve rozhodnutia. Z uvedených dôvodov námietka dovolateľky v zmysle § 237

písm.d/ neobstojí.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanej 1/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.

Účastníkom náhrada trov v dovolacom konaní nebola priznaná, lebo žalovaná 1/

v ňom nemala úspech a žalobcovi žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová