Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
574/367403.6debea.pdf
PDF · 100.11 KB
No categories available
2Cdo/300/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 300/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. M., bývajúci
v P., proti žalovaným : 1/ A. Š., bývajúca Z., zastúpená JUDr. K. M., advokátkou v P., 2/ A.
M., bývajúci v P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom
súde Prievidza pod sp.zn. 5 C 72/2008, o dovolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne zo 16. apríla 2009 sp.zn. 5 Co 89/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením z 24. februára 2009 č.k. 5 C 72/2008-16 konanie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom M. M., alternatívne po nebohej A. M., zastavil.
Žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 92,95 € zaplatený v kolkových známkach po
právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania
v sume 109,87 € na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že vo veci nie sú
dané podmienky konania, pretože už bolo o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania právoplatne rozhodnuté a to rozhodnutím Štátneho notárstva
v Prievidzi zo dňa 27.1.1992 sp.zn. D 1290/91. Hoci uvedené rozhodnutie nebolo vyhotovené
v súlade so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.1.1992, toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, čo má za následok, že toto rozhodnutie záväzne upravuje vzťahy medzi
účastníkmi konania, ako aj ich právnymi nástupcami a takto upravené vzťahy nemožno
zmeniť žiadnym ďalším rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Zmenu rozhodnutia
bolo možné dosiahnuť len podaním riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, čo
sa však nestalo. Keďže v danej veci je neodstrániteľná prekážka podmienky konania v zmysle
ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci v súlade
s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p., konanie zastavil.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 16. apríla 2009 č.k.
5 Co 89/2009-28 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že záväznosť uznesenia súdu vydaného v dedičskom
rozhodnutí nastáva osobitným spôsobom. Výroky uznesenia, ktoré sa týkajú dedičského práva
(ktoré určujú, kto je poručiteľovým dedičom) sú záväzné pre každého. Ostatné výroky
uznesenia súdu vydaného v dedičskom konaní sú záväzné len pre účastníkov dedičského
konania (ich právnych nástupcov) a v tomto rozsahu tiež pre všetky súdy, správne orgány ako
aj iné orgány verejnej správy. Pokiaľ zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu
vykonávajúcemu konanie o dedičstve, nemožno sa (s výnimkami stanovenými v zákone)
úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní. Na základe vyššie
uvedeného dospel potom k záveru, že rozhodnutie v dedičskom konaní o schválení dedičskej
dohody po poručiteľke zo dňa 27.1.1992 pod sp.zn. D 1290/91 netvorí prekážku veci
právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., pre určovaciu žalobu zo strany žalobcu
voči žalovaným 1/, 2/. Zdôraznil, že v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, kde žalobca
nemá možnosť výberu, ale musí jednoznačne špecifikovať, čoho sa domáha, komu svedčí
vlastnícke právo (na rozdiel od žaloby na plnenie, kde je žalobca ochotný prijať
od žalovaného miesto nepeňažného plnenia peňažné plnenie). Bude preto potrebné, aby súd
prvého stupňa odstránil vady návrhu a až potom konal. V nadväznosti na upravený petit
návrhu potom súd prvého stupňa opätovne rozhodne, či sa jedná o res iudicatae alebo sa bude
zaoberať samotnou otázkou vlastníckeho práva za predpokladu, že žalobca zdôvodní, akým
spôsobom vlastnícke právo bolo nadobudnuté.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1/. Jeho prípustnosť
odôvodňovala ustanovením § 237 písm.d/ O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo.
Uviedla, že je tu prekážka veci rozhodnutej zakladajúca sa na rovnakých skutkových
okolnostiach, viažuca sa k tomu istému predmetu konania a medzi tými istými účastníkmi
(resp. ich právnymi nástupcami), a považuje právne posúdenie veci uznesením Krajského
súdu v Trenčíne za vecne nesprávne. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto
dovolaním napadnuté uznesenie podľa § 243b ods. 2 veta druhá v celom rozsahu zmenil
a uznesenie Okresného súdu Prievidza ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu ako
nedôvodné zamietol.
Žalobca vo svojom vyjadrení sa stotožnil s dôvodmi uznesenia odvolacieho súdu
s tým, že tu nie je daný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 237 písm.d/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania, pričom nejde o zmeňujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ani odvolací súd nerozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, ani nebolo odmietnuté odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/, nejde ani o potvrdzujúce uznesenie, v ktorom by odvolací súd vyslovil, že je
dovolanie prípustné, ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia alebo
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia. Keďže dovolaním napadnuté
zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239
ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť
dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ
tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237
O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom
zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na žalovanou 1/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm.d/ O.s.p.).
Ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby
vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý
nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu
konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý
nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode
a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,
posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol
skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť
účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach
rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom
ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,
ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.
Napokon treba uviesť, že uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje na prípad, keď sa
jedná o rozhodnutie o veci už rozhodnutej (res iudicatae) z hľadiska hmotného práva, keď sa
vo veci meritórne rozhodlo, i keď už predtým existovalo rozhodnutie v rovnakej veci.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa nezaoberá meritom veci, ale rieši len
otázku procesnú. Nejedná sa o vec rozsúdenú. Rozsúdená vec by bola vtedy, ak by existovalo
iné rozhodnutie krajského súdu, ktoré by už rozhodlo inak v predmetnej veci, v konkrétnom
konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 5 C 72/2008, teda že by
existovali dve rozhodnutia. Z uvedených dôvodov námietka dovolateľky v zmysle § 237
písm.d/ O.s.p. neobstojí.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanej 1/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.
Účastníkom náhrada trov v dovolacom konaní nebola priznaná, lebo žalovaná 1/
v ňom nemala úspech a žalobcovi žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová