Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 39/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., N., C., zastúpenej advokátkou JUDr. A. H.

R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

1 z 20. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2011

doručená sťažnosť spoločnosti E., N., C. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. A. H. R., K., pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. , z 20. júla

2011.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako menšinový spoločník

spoločnosti s ručením obmedzeným podala 24. februára 2010 na Okresnom súde Poprad

(ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd obmedzí

právo tejto spoločnosti disponovať v návrhu označenými pozemkami. Uznesením

sp. zn. z 1. apríla 2010 okresný súd jej návrhu vyhovel a zároveň jej uložil

povinnosť podať v stanovenej lehote návrh vo veci samej. Návrh sťažovateľky vo veci

samej bol okresnému súdu doručený 7. mája 2010. Na základe odvolania odporcov krajský

súd uznesením sp. zn. , zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal pri tom na skutočnosť, že

žalobca nepreukázal ohrozenie svojich majetkových práv, ale poukázal na ohrozenie svojich

ekonomických záujmov. Tiež neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ak

predbežné opatrenie nebude mať vzťah k budúcej prerokúvanej veci samej, ktorou je žaloba

o neplatnosť právnych úkonov.

Podaním zo 17. marca 2011 sťažovateľka opätovne podala návrh na nariadenie

predbežného opatrenia. Uznesením sp. zn. z 20. apríla 2011 okresný súd jej

návrhu v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v odvolacom konaní sp. zn. ,

1 uznesením z 20. júla 2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a zastavil

konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu prekážky veci právoplatne

rozhodnutej.

Podľa názoru sťažovateľky „Krajský súd v Prešove Uznesením zo dňa 20. 07. 2011

sp. zn. , rozhodol arbitrárne a tým porušil základné práva

sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj ďalšie, nižšie

uvedené okolnosti, je sťažovateľ toho názoru, že sú splnené podmienky na to, aby Ústavný

súd SR preskúmal a posúdil právny názor Krajského súdu v Prešove, resp. aby posúdil

skutkovú otázku v predmetnej právnej veci.“.

Sťažovateľka tiež poukazuje na nové skutočnosti, ktoré sú podľa nej dostatočným

dôvodom na pre nariadenie predbežného opatrenia a ktoré preukazujú, „že v súvislosti

so zriadením záložného práva, došlo ku konaniu v rozpore s ustanovením § 56a

ako aj konaniu v rozpore s dobrými mravmi ( Občianskeho

zákonníka), a za týmto účelom označil nové dôkazy, a to najmä:

- Zmluvu o odplatnom postúpení práv a povinností a dohoda o započítaní uzatvorenú

medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.

- Zmluvu o postúpení pohľadávky a Dohoda o započítaní uzatvorenú medzi

spoločnosťami G. a. s, G. s. r. o, D. M., R. V. a spoločnosťou G. D. a.s.

- Zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G.

a. s.

- Dohodu o cene uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.

Jedná sa o skutočnosti a dôkazy, ktoré sťažovateľ nemohol uviesť a/alebo označiť v prvom

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (t. j. v podaní zo dňa 24. 02. 2010), nakoľko

o týchto dokumentoch nemal vedomosť a ani ich nemal k dispozícii (sťažovateľ nebol

účastníkom ani jedného z týchto zmluvných vzťahov); tieto dokumenty boli žalovanými

predložené až v konaní vo veci samej, t. j. po podaní prvého návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia a po vydaní Uznesenia Okresného súdu v Poprade zo dňa

01. 04. 2010 sp. zn. .

Ďalšou novou skutočnosťou, ktorou bol odôvodnený návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zo dňa 17. 03. 2011 bola skutočnosť, že nastala splatnosť záväzku

spoločnosti G. s. r. o. voči materskej spoločnosti väčšinového spoločníka. Ani túto

skutočnosť sťažovateľ nemohol označiť pri podaní prvého návrhu na nariadenie

predbežného opatrenie, keďže táto skutočnosť vznikla až 30. 06. 2010, t. j. po vydaní prvého

predbežného opatrenia (Uznesenie Okresného súdu v Poprade zo dňa 01. 04. 2010

sp. zn. ).“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo spoločnosti E., N., C., zapísanej: M., D., pod č. ..., na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 07. 2011 sp. zn. , 1

porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.07.2011 sp. zn. ,

1 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť spoločnosti E., N.,, C., zapísanej: M., D.,

pod č. ..., trovy konania vo výške 314,18 € na účet jej právneho zástupcu, JUDr. A. H. R.,

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Podstatou námietok sťažovateľky je tvrdenie o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu

č. k. -189, , ktorým krajský súd zrušil uznesenie okresného

súdu sp. zn. a konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd tým, že sa nezaoberal novými skutočnosťami, ktoré

nastali, odoprel jej a jej právu vlastniť majetok súdnu ochranu a porušil tak jej základné

právo zakotvené v a právo podľa dohovoru.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k podmienkam konania. Ak zistí súd,

že vo veci už bolo v rozsahu záväznosti výroku uznesenia vo veci samej právoplatne

rozhodnuté, konanie bez ďalšieho zastaví ( ).

Z rozhodnutia Okresného súdu Poprad č. k. -50 zo dňa 1. 4. 2010

v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 8. 7. 2010 a uznesením Krajského

súdu Prešov č. k. , -233 zo dňa 12. 10. 2010 je zistiteľné, že

ten istý žalobca podal dňa 1. 3. 2010 návrh na vydanie predbežného opatrenia, totožného

znenia ako bol dňa 21. 3. 2011 podaný návrh v preskúmavanej veci. Ako skutkový dôvod

uviedol, že je ohrozené vlastnícke právo spoločnosti G. s. r. o. k pozemkom zapísaným na

LV č. ... a majetkové práva žalobcu, ako spoločníka tejto spoločnosti. Malo sa tak stať z

dôvodu, že žalovaný v 2. rade zneužíva svoje väčšinové postavenie k poškodzovaniu práv

žalobcu a žalovaného v 1. rade. Ďalším dôvodom malo byť personálne prepojenie medzi

žalovanými v 2. a 5. rade, ako aj personálne prepojenie medzi žalovanými v 1. a 2. rade.

V návrhu sa poukazovalo na neplatnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zriadilo záložné právo

na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na zabezpečenie záväzku spoločnosti G.,

a. s. voči T. a. s. a ďalej na zmluvu o pôžičke zo dňa 27. 11. 2007 medzi žalovanými

v 1. rade a 2. rade a zmluvu o úvere zo dňa 15. 6. 2008, uzavretú medzi žalovaným v 1. rade

a vtedajším žalovaným v 5. rade (teraz v 3. rade). Pri uzatváraní predmetných zmlúv mali

podľa prvého návrhu na vydanie predbežného opatrenia konať konatelia v rozpore s § 135a

.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 10. 2010 dôvodom pre

zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 1. 3. 2010 bolo to, že sa týka

len žalovaného v 1. rade. Nie sú však ním dotknuté práva a povinnosti žalovaných v 2. až

5. rade (v súčasnosti 2. až 3. rade). Títo žalovaní nemôžu predbežné opatrenie napadnúť,

pretože sa ním neukladajú im žiadne práva ani povinnosti. Súd dal za pravdu žalovaným

v tom, že ak je nariadené predbežné opatrenie, toto predbežné opatrenie má mať vzťah

k prejednávanej veci. Ďalej súd zaujal názor, že žalobca nebol účastníkom napadnutých

zmlúv a preto je pochybnosť, či je potrebné dočasne upravovať pomery účastníkov

predbežným opatrením, ak sa vytvárajú pochybnosti o naliehavom právnom záujme žalobcu

na podaní návrhov o neplatnosť právnych úkonov. Podľa súdu žalobca nevie zdôvodniť

spôsob, aby bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením.

Predbežné opatrenie so základom nakladania s nehnuteľnosťami nemá vzťah k veci samej,

pokiaľ sa žalobca musí domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov (neplatnosti pôžičky

a úverov) žalobou vo veci samej. Súd ďalej konštatoval, že záložné právo T. vytvára záruku

obmedzení pri prevodoch nehnuteľností. Ak je nehnuteľnosť zabezpečená záložným právom,

nie je dôvod vydania predbežného opatrenia zákazom predaja nehnuteľnosti. Žalobca

neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ak predbežné opatrenie nebude mať

vzťah k budúcej prejednávanej veci samej (žaloby o neplatnosť právnych úkonov).

Jediný významný rozdiel medzi oboma návrhmi na vydanie predbežného opatrenia je

v tom, že návrh zo dňa 1. 3. 2010 bol podaný ešte pred začatím konania vo veci samej, kým

návrh zo dňa 21. 3. 2011 bol podaný po podaní žaloby zo dňa 10. 5. 2010. Táto žaloba bola

zmenená podaním zo dňa 21. 3. 2011.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ pred začatím konania vo veci samej, t. j. pred

podaním žaloby na súd, rozhodne súd o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, nebráni táto skutočnosť v tom, aby po podaní žaloby, a teda po vymedzení čoho

sa skutočne žalobca ňou domáha, bol podaný návrh na predbežné opatrenie s totožným

petitom. Podmienkou pre prejednanie takéhoto návrhu súdom je však iný predmet konania,

teda iné skutkové tvrdenia, na základe ktorých je takýto návrh podávaný.

Po porovnaní oboch návrhov na vydanie predbežného opatrenia je možné

konštatovať totožnosť skutkových tvrdení a len čiastočnú zmenu v okruhu účastníkov

konania. Všetky skutkové okolnosti, tvrdené žalobcom v návrhu zo dňa 21. 3. 2011, nastali

pred dňom 10. 10. 2010, kedy rozhodol odvolací súd o predchádzajúcom návrhu. Za tohto

stavu neboli splnené podmienky pre konanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia

zo dňa 21. 3. 2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s , zrušil

napadnuté uznesenie a konanie o návrhu na predbežné opatrenie zastavil.

Odvolací súd naviac dospel k záveru, že žalobca doposiaľ neosvedčil naliehavosť

potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov ( ), ale ani obavu, že

budúci výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) by mohol byť ohrozený ( ).

Na LV č. ..., k. ú. G. je totiž naďalej ako ťarcha zapísané záložné právo T., akciovej

spoločnosti, B., pritom údaje o právach k nehnuteľnostiam zapísaným na LV sa považujú za

hodnoverné, kým sa nepreukáže opak ( a o

katastri nehnuteľnosti). Pred rozhodnutím súdu, ktorým by vyhovel žalobe na určenie, že

záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach, založených v prospech žalovaného v 4.

rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2007, nevzniklo a neexistuje, platia naďalej

údaje zapísané na liste vlastníctva. Preto aj prípadné pohľadávky žalovaných v 2. a 3. rade

voči žalovanému v 1. rade by bolo možné uspokojiť z predmetných nehnuteľností len v

prípade, že by nevzniklo, či v prípade, že by zaniklo, záložné právo žalovaného v 4. rade k

týmto nehnuteľnostiam (, o exekútoroch a

exekučnej činnosti).

Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov spochybňuje aj

skutočnosť, že ani v prípade vyhovenia všetkým častiam podanej žaloby nemôže byť

zabránené žalovanému v 1. rade, aby s predmetnými nehnuteľnosťami disponoval. Je možné

preto naďalej konštatovať, že nebola osvedčená súvislosť medzi podanou žalobou

a navrhovaným predbežným opatrením.“

Ústavný súd v prvom rade pripomína, že posúdenie podmienok na vydanie

predbežného opatrenia je vecou všeobecných súdov. Samotný ústavný súd spravidla

nezasahuje do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy

všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov

konania nezasahujú konečným spôsobom (). Podstatou predbežného opatrenia

je len dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach

účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než

v konaní o predbežnom opatrení.

Ústavný súd posudzuje problematiku o nariadení predbežného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie takým spôsobom, že k ingerencii do rozhodnutí tohto

druhu pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do

rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

Na doplnenie informácie takto rozhodovali aj všeobecné súdy, keď podľa stanoviska

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 25/2011 zo 16. mája

2011 rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci

samej, napriek tomu však môže mať pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím

závažné dôsledky. V záujme ich právnej istoty zákon predchádza tomu, aby o tom istom

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom rovnakým účastníkom konania za

nezmenených skutkových okolností bolo predbežné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo

aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel

zabezpečuje negatívnou podmienkou konania − požiadavkou,

aby rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle § 83 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo právoplatne rozhodnutej v zmysle . I keď

sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti („Konanie

v prvom stupni“), je na dosiahnutie účelu zákona sledovaného inštitútom predbežného

opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia pred začatím konania.

Prekážka rozsúdenej veci vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania.

Nastáva predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o tú istú vec. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet

konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,

ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol

po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým

súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne

rozsúdenej ( v spojení s ).

Podstatou námietok sťažovateľky je jej presvedčenie, že v prípade jej návrhov

na vydanie predbežného opatrenia nešlo o tú istú vec, keďže sa v druhom prípade vyskytujú

aj ďalšie okolnosti, ktoré ho odlišujú od prvého návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

V posudzovanom prípade je teda podstatné zváženie, či došlo k zmene pomerov,

resp. k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Len pri významnej

zmene pomerov by prichádzala do úvahy možnosť dosiahnuť ochranu záujmov

sťažovateľky podaním nového návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Sťažovateľka vo svojom podaní uvádza okolnosti, ktoré sú podľa nej novými

skutočnosťami, a zároveň dodáva, že „za takéto nové skutočnosti je nevyhnutné považovať

nielen skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu o predchádzajúcom návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, ale aj skutočnosti a dôkazy, ktoré sťažovateľ v čase

podania predchádzajúceho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemohol uviesť

alebo označiť“. Ako nové dôkazy označuje „- Zmluvu o odplatnom postúpení práv

a povinností a dohoda o započítaní uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.

- Zmluvu o postúpení pohľadávky a Dohoda o započítaní uzatvorenú medzi

spoločnosťami G. a. s, G. s. r. o, D. M., R. V. a spoločnosťou G. a. s.

- Zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a.s.

a G. a. s.

- Dohodu o cene uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.“.

Ďalšou novou skutočnosťou podľa nej je, „že nastala splatnosť záväzku spoločnosti

G. s.r.o. voči materskej spoločnosti väčšinového spoločníka. Ani túto skutočnosť sťažovateľ

nemohol označiť pri podaní prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, keďže

táto skutočnosť vznikla až 30. 06. 2010, t. j. po vydaní prvého predbežného opatrenia

(Uznesenie Okresného súdu v Poprade zo dňa 01. 04. 2010 sp. zn. ).“.

Pri porovnávaní oboch návrhov na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že

niet medzi nimi zásadného rozdielu. Druhý návrh sťažovateľky zo 17. marca 2011 je

súčasťou jej podania „Vyjadrenie žalobcu, zmena žaloby a návrh na nariadenie

predbežného opatrenia“, pričom v časti, ktorá sa týka samotného návrhu na vydanie

predbežného opatrenia, sťažovateľka akcentuje opätovne najmä tie právne úkony odporcu,

ktoré sú uvedené v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré podľa nej

majú porušovať jej práva. Dôkazy, ktoré uvádza ako nové, podľa jej tvrdenia potvrdzujú

zneužitie práva v zmysle , a preto sa v konaní vo veci samej

domáha zrušenia právneho úkonu (uzatvorenia záložnej zmluvy), ktorý bol urobený

v súvislosti so zneužitím práva.

Ústavný súd pri preskúmaní vznesenej námietky porušenia základného práva podľa

musel preskúmať aj postup všeobecného súdu podľa ustanovení

všeobecných zákonov, ktoré danú problematiku upravujú, a to vzhľadom na čl. 51 ods. 1

.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka nepreukázala takú významnú zmenu

skutkových okolností, ktorá by odlíšila oba podania takým spôsobom, aby bolo možné

konštatovať odpadnutie prekážky veci právoplatne rozsúdenej. Po preskúmaní spôsobu

a rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré

sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu

ustanovení , ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné

so základným právom podľa a právom podľa dohovoru.

Ústavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu

a sťažovateľkou označenými právami, a preto jej sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012