Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 39/2012
PDF · 209.15 KB
No categories available
III. ÚS 39/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., N., C., zastúpenej advokátkou JUDr. A. H.
R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob/65/2011,
1 Ncb/3/2011 z 20. júla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti E. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2011
doručená sťažnosť spoločnosti E., N., C. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. A. H. R., K., pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob/65/2011, 1 Ncb/3/2011 z 20. júla
2011.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako menšinový spoločník
spoločnosti s ručením obmedzeným podala 24. februára 2010 na Okresnom súde Poprad
(ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd obmedzí
právo tejto spoločnosti disponovať v návrhu označenými pozemkami. Uznesením
sp. zn. 16 Cb/34/2010 z 1. apríla 2010 okresný súd jej návrhu vyhovel a zároveň jej uložil
povinnosť podať v stanovenej lehote návrh vo veci samej. Návrh sťažovateľky vo veci
samej bol okresnému súdu doručený 7. mája 2010. Na základe odvolania odporcov krajský
súd uznesením sp. zn. 4 Cob/61/2010, 4 Cob/62/2010 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal pri tom na skutočnosť, že
žalobca nepreukázal ohrozenie svojich majetkových práv, ale poukázal na ohrozenie svojich
ekonomických záujmov. Tiež neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ak
predbežné opatrenie nebude mať vzťah k budúcej prerokúvanej veci samej, ktorou je žaloba
o neplatnosť právnych úkonov.
Podaním zo 17. marca 2011 sťažovateľka opätovne podala návrh na nariadenie
predbežného opatrenia. Uznesením sp. zn. 16 Cb/98/2010 z 20. apríla 2011 okresný súd jej
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v odvolacom konaní sp. zn. 1 Cob/65/2011,
1 Ncb/3/2011 uznesením z 20. júla 2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a zastavil
konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu prekážky veci právoplatne
rozhodnutej.
Podľa názoru sťažovateľky „Krajský súd v Prešove Uznesením zo dňa 20. 07. 2011
sp. zn. 1 Cob/65/2011, 1 Ncb/3/2011 rozhodol arbitrárne a tým porušil základné práva
sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj ďalšie, nižšie
uvedené okolnosti, je sťažovateľ toho názoru, že sú splnené podmienky na to, aby Ústavný
súd SR preskúmal a posúdil právny názor Krajského súdu v Prešove, resp. aby posúdil
skutkovú otázku v predmetnej právnej veci.“.
Sťažovateľka tiež poukazuje na nové skutočnosti, ktoré sú podľa nej dostatočným
dôvodom na pre nariadenie predbežného opatrenia a ktoré preukazujú, „že v súvislosti
so zriadením záložného práva, došlo ku konaniu v rozpore s ustanovením § 56a
Obchodného zákonníka ako aj konaniu v rozpore s dobrými mravmi (§39 Občianskeho
zákonníka), a za týmto účelom označil nové dôkazy, a to najmä:
- Zmluvu o odplatnom postúpení práv a povinností a dohoda o započítaní uzatvorenú
medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.
- Zmluvu o postúpení pohľadávky a Dohoda o započítaní uzatvorenú medzi
spoločnosťami G. a. s, G. s. r. o, D. M., R. V. a spoločnosťou G. D. a.s.
- Zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G.
a. s.
- Dohodu o cene uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.
Jedná sa o skutočnosti a dôkazy, ktoré sťažovateľ nemohol uviesť a/alebo označiť v prvom
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (t. j. v podaní zo dňa 24. 02. 2010), nakoľko
o týchto dokumentoch nemal vedomosť a ani ich nemal k dispozícii (sťažovateľ nebol
účastníkom ani jedného z týchto zmluvných vzťahov); tieto dokumenty boli žalovanými
predložené až v konaní vo veci samej, t. j. po podaní prvého návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a po vydaní Uznesenia Okresného súdu v Poprade zo dňa
01. 04. 2010 sp. zn. 16 Cb/34/2010.
Ďalšou novou skutočnosťou, ktorou bol odôvodnený návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 17. 03. 2011 bola skutočnosť, že nastala splatnosť záväzku
spoločnosti G. s. r. o. voči materskej spoločnosti väčšinového spoločníka. Ani túto
skutočnosť sťažovateľ nemohol označiť pri podaní prvého návrhu na nariadenie
predbežného opatrenie, keďže táto skutočnosť vznikla až 30. 06. 2010, t. j. po vydaní prvého
predbežného opatrenia (Uznesenie Okresného súdu v Poprade zo dňa 01. 04. 2010
sp. zn. 16 Cb/34/2010).“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo spoločnosti E., N., C., zapísanej: M., D., pod č. ..., na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 07. 2011 sp. zn. 1 Cob/65/2011, 1
Ncb/3/2011 porušené bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.07.2011 sp. zn. 1 Cob/65/2011,
1 Ncb/3/2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť spoločnosti E., N.,, C., zapísanej: M., D.,
pod č. ..., trovy konania vo výške 314,18 € na účet jej právneho zástupcu, JUDr. A. H. R.,
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).
Podstatou námietok sťažovateľky je tvrdenie o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu
č. k. 1 Cob/65/2011-189, 1 Ncb/3/2011, ktorým krajský súd zrušil uznesenie okresného
súdu sp. zn. 16 Cb/98/2010 a konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd tým, že sa nezaoberal novými skutočnosťami, ktoré
nastali, odoprel jej a jej právu vlastniť majetok súdnu ochranu a porušil tak jej základné
právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:
„Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k podmienkam konania. Ak zistí súd,
že vo veci už bolo v rozsahu záväznosti výroku uznesenia vo veci samej právoplatne
rozhodnuté, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.).
Z rozhodnutia Okresného súdu Poprad č. k. 16 Cb/34/2010-50 zo dňa 1. 4. 2010
v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 8. 7. 2010 a uznesením Krajského
súdu Prešov č. k. 4 Cob/61/2010, 4 Cob/62/2010-233 zo dňa 12. 10. 2010 je zistiteľné, že
ten istý žalobca podal dňa 1. 3. 2010 návrh na vydanie predbežného opatrenia, totožného
znenia ako bol dňa 21. 3. 2011 podaný návrh v preskúmavanej veci. Ako skutkový dôvod
uviedol, že je ohrozené vlastnícke právo spoločnosti G. s. r. o. k pozemkom zapísaným na
LV č. ... a majetkové práva žalobcu, ako spoločníka tejto spoločnosti. Malo sa tak stať z
dôvodu, že žalovaný v 2. rade zneužíva svoje väčšinové postavenie k poškodzovaniu práv
žalobcu a žalovaného v 1. rade. Ďalším dôvodom malo byť personálne prepojenie medzi
žalovanými v 2. a 5. rade, ako aj personálne prepojenie medzi žalovanými v 1. a 2. rade.
V návrhu sa poukazovalo na neplatnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zriadilo záložné právo
na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na zabezpečenie záväzku spoločnosti G.,
a. s. voči T. a. s. a ďalej na zmluvu o pôžičke zo dňa 27. 11. 2007 medzi žalovanými
v 1. rade a 2. rade a zmluvu o úvere zo dňa 15. 6. 2008, uzavretú medzi žalovaným v 1. rade
a vtedajším žalovaným v 5. rade (teraz v 3. rade). Pri uzatváraní predmetných zmlúv mali
podľa prvého návrhu na vydanie predbežného opatrenia konať konatelia v rozpore s § 135a
Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 10. 2010 dôvodom pre
zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 1. 3. 2010 bolo to, že sa týka
len žalovaného v 1. rade. Nie sú však ním dotknuté práva a povinnosti žalovaných v 2. až
5. rade (v súčasnosti 2. až 3. rade). Títo žalovaní nemôžu predbežné opatrenie napadnúť,
pretože sa ním neukladajú im žiadne práva ani povinnosti. Súd dal za pravdu žalovaným
v tom, že ak je nariadené predbežné opatrenie, toto predbežné opatrenie má mať vzťah
k prejednávanej veci. Ďalej súd zaujal názor, že žalobca nebol účastníkom napadnutých
zmlúv a preto je pochybnosť, či je potrebné dočasne upravovať pomery účastníkov
predbežným opatrením, ak sa vytvárajú pochybnosti o naliehavom právnom záujme žalobcu
na podaní návrhov o neplatnosť právnych úkonov. Podľa súdu žalobca nevie zdôvodniť
spôsob, aby bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením.
Predbežné opatrenie so základom nakladania s nehnuteľnosťami nemá vzťah k veci samej,
pokiaľ sa žalobca musí domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov (neplatnosti pôžičky
a úverov) žalobou vo veci samej. Súd ďalej konštatoval, že záložné právo T. vytvára záruku
obmedzení pri prevodoch nehnuteľností. Ak je nehnuteľnosť zabezpečená záložným právom,
nie je dôvod vydania predbežného opatrenia zákazom predaja nehnuteľnosti. Žalobca
neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ak predbežné opatrenie nebude mať
vzťah k budúcej prejednávanej veci samej (žaloby o neplatnosť právnych úkonov).
Jediný významný rozdiel medzi oboma návrhmi na vydanie predbežného opatrenia je
v tom, že návrh zo dňa 1. 3. 2010 bol podaný ešte pred začatím konania vo veci samej, kým
návrh zo dňa 21. 3. 2011 bol podaný po podaní žaloby zo dňa 10. 5. 2010. Táto žaloba bola
zmenená podaním zo dňa 21. 3. 2011.
Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ pred začatím konania vo veci samej, t. j. pred
podaním žaloby na súd, rozhodne súd o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, nebráni táto skutočnosť v tom, aby po podaní žaloby, a teda po vymedzení čoho
sa skutočne žalobca ňou domáha, bol podaný návrh na predbežné opatrenie s totožným
petitom. Podmienkou pre prejednanie takéhoto návrhu súdom je však iný predmet konania,
teda iné skutkové tvrdenia, na základe ktorých je takýto návrh podávaný.
Po porovnaní oboch návrhov na vydanie predbežného opatrenia je možné
konštatovať totožnosť skutkových tvrdení a len čiastočnú zmenu v okruhu účastníkov
konania. Všetky skutkové okolnosti, tvrdené žalobcom v návrhu zo dňa 21. 3. 2011, nastali
pred dňom 10. 10. 2010, kedy rozhodol odvolací súd o predchádzajúcom návrhu. Za tohto
stavu neboli splnené podmienky pre konanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia
zo dňa 21. 3. 2011.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. d), ods. 3 O. s. p. zrušil
napadnuté uznesenie a konanie o návrhu na predbežné opatrenie zastavil.
Odvolací súd naviac dospel k záveru, že žalobca doposiaľ neosvedčil naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov (§ 102 ods. 1 O. s. p.), ale ani obavu, že
budúci výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) by mohol byť ohrozený (§ 74 ods. 1 O. s. p.).
Na LV č. ..., k. ú. G. je totiž naďalej ako ťarcha zapísané záložné právo T., akciovej
spoločnosti, B., pritom údaje o právach k nehnuteľnostiam zapísaným na LV sa považujú za
hodnoverné, kým sa nepreukáže opak (§ 7 písm. c) a § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľnosti). Pred rozhodnutím súdu, ktorým by vyhovel žalobe na určenie, že
záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach, založených v prospech žalovaného v 4.
rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2007, nevzniklo a neexistuje, platia naďalej
údaje zapísané na liste vlastníctva. Preto aj prípadné pohľadávky žalovaných v 2. a 3. rade
voči žalovanému v 1. rade by bolo možné uspokojiť z predmetných nehnuteľností len v
prípade, že by nevzniklo, či v prípade, že by zaniklo, záložné právo žalovaného v 4. rade k
týmto nehnuteľnostiam (§ 157 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a
exekučnej činnosti).
Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov spochybňuje aj
skutočnosť, že ani v prípade vyhovenia všetkým častiam podanej žaloby nemôže byť
zabránené žalovanému v 1. rade, aby s predmetnými nehnuteľnosťami disponoval. Je možné
preto naďalej konštatovať, že nebola osvedčená súvislosť medzi podanou žalobou
a navrhovaným predbežným opatrením.“
Ústavný súd v prvom rade pripomína, že posúdenie podmienok na vydanie
predbežného opatrenia je vecou všeobecných súdov. Samotný ústavný súd spravidla
nezasahuje do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy
všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov
konania nezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Podstatou predbežného opatrenia
je len dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach
účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než
v konaní o predbežnom opatrení.
Ústavný súd posudzuje problematiku o nariadení predbežného opatrenia alebo
o zamietnutí návrhu na jeho vydanie takým spôsobom, že k ingerencii do rozhodnutí tohto
druhu pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do
rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by
rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný
rozpor s princípmi spravodlivého procesu.
Na doplnenie informácie takto rozhodovali aj všeobecné súdy, keď podľa stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 25/2011 zo 16. mája
2011 rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci
samej, napriek tomu však môže mať pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím
závažné dôsledky. V záujme ich právnej istoty zákon predchádza tomu, aby o tom istom
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom rovnakým účastníkom konania za
nezmenených skutkových okolností bolo predbežné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo
aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel
zabezpečuje Občiansky súdny poriadok negatívnou podmienkou konania − požiadavkou,
aby rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle § 83 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 OSP. I keď
sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku („Konanie
v prvom stupni“), je na dosiahnutie účelu zákona sledovaného inštitútom predbežného
opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia pred začatím konania.
Prekážka rozsúdenej veci vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania.
Nastáva predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o tú istú vec. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet
konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého
skutku).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,
ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol
po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým
súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne
rozsúdenej (§ 159 ods. 3 OSP v spojení s § 167 ods. 1 OSP).
Podstatou námietok sťažovateľky je jej presvedčenie, že v prípade jej návrhov
na vydanie predbežného opatrenia nešlo o tú istú vec, keďže sa v druhom prípade vyskytujú
aj ďalšie okolnosti, ktoré ho odlišujú od prvého návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
V posudzovanom prípade je teda podstatné zváženie, či došlo k zmene pomerov,
resp. k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Len pri významnej
zmene pomerov by prichádzala do úvahy možnosť dosiahnuť ochranu záujmov
sťažovateľky podaním nového návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Sťažovateľka vo svojom podaní uvádza okolnosti, ktoré sú podľa nej novými
skutočnosťami, a zároveň dodáva, že „za takéto nové skutočnosti je nevyhnutné považovať
nielen skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu o predchádzajúcom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ale aj skutočnosti a dôkazy, ktoré sťažovateľ v čase
podania predchádzajúceho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemohol uviesť
alebo označiť“. Ako nové dôkazy označuje „- Zmluvu o odplatnom postúpení práv
a povinností a dohoda o započítaní uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.
- Zmluvu o postúpení pohľadávky a Dohoda o započítaní uzatvorenú medzi
spoločnosťami G. a. s, G. s. r. o, D. M., R. V. a spoločnosťou G. a. s.
- Zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a.s.
a G. a. s.
- Dohodu o cene uzatvorenú medzi spoločnosťami O. a. s. a G. a. s.“.
Ďalšou novou skutočnosťou podľa nej je, „že nastala splatnosť záväzku spoločnosti
G. s.r.o. voči materskej spoločnosti väčšinového spoločníka. Ani túto skutočnosť sťažovateľ
nemohol označiť pri podaní prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, keďže
táto skutočnosť vznikla až 30. 06. 2010, t. j. po vydaní prvého predbežného opatrenia
(Uznesenie Okresného súdu v Poprade zo dňa 01. 04. 2010 sp. zn. 16 Cb/34/2010).“.
Pri porovnávaní oboch návrhov na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že
niet medzi nimi zásadného rozdielu. Druhý návrh sťažovateľky zo 17. marca 2011 je
súčasťou jej podania „Vyjadrenie žalobcu, zmena žaloby a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia“, pričom v časti, ktorá sa týka samotného návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, sťažovateľka akcentuje opätovne najmä tie právne úkony odporcu,
ktoré sú uvedené v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré podľa nej
majú porušovať jej práva. Dôkazy, ktoré uvádza ako nové, podľa jej tvrdenia potvrdzujú
zneužitie práva v zmysle § 56a Obchodného zákonníka, a preto sa v konaní vo veci samej
domáha zrušenia právneho úkonu (uzatvorenia záložnej zmluvy), ktorý bol urobený
v súvislosti so zneužitím práva.
Ústavný súd pri preskúmaní vznesenej námietky porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy musel preskúmať aj postup všeobecného súdu podľa ustanovení
všeobecných zákonov, ktoré danú problematiku upravujú, a to vzhľadom na čl. 51 ods. 1
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka nepreukázala takú významnú zmenu
skutkových okolností, ktorá by odlíšila oba podania takým spôsobom, aby bolo možné
konštatovať odpadnutie prekážky veci právoplatne rozsúdenej. Po preskúmaní spôsobu
a rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré
sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné
so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne
skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu
a sťažovateľkou označenými právami, a preto jej sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2012