Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 213/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

a základného práva vlastniť majetok zaručeného v

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2009 telefaxom a následne 14. januára 2009 poštou doručená sťažnosť R. K., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a základného

práva vlastniť majetok zaručeného v postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. októbra 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 12. decembra 2007 podal

okresnému súdu žalobu (z 10. decembra 2007) proti spoločnosti L., s. r. o., B., o zaplatenie

sumy 12 000 000 Sk s príslušenstvom. Okresný súd uznesením č. k. -6 zo

14. decembra 2007 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu s poučením, že

ak v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, súd ho odmietne [§ 43 ods. 2

(ďalej len „OSP“)]. Túto výzvu okresný súd zasielal

sťažovateľovi na adresu uvedenú v žalobe, t. j. D., B. Na tejto adrese však k doručeniu

zásielky sťažovateľovi nedošlo z dôvodu, že „Adresát požiadal o doposielanie“ na adresu

F., B. Ani na tejto adrese však doručovanie nebolo úspešné s poznámkou pošty „Adresát je

neznámy“. Okresný súd preto zisťoval v Ohlasovni pobytu mestskej časti B. – S. (ďalej len

„ohlasovňa“) adresu trvalého pobytu sťažovateľa. Ohlasovňa podaním zo 7. októbra 2008

oznámila okresnému súdu, že trvalý pobyt sťažovateľa bol na návrh Mgr. Ľ. K. zrušený

1. októbra 2008 a miestom nového trvalého pobytu je mestská časť B. – S. Po tomto zistení

okresný súd uznesením zo 6. októbra 2008 podľa ustanovil sťažovateľovi

opatrovníčku na doručenie uznesenia č. k. -6 zo 14. decembra 2007, ktorá

predmetné uznesenie prevzala 7. októbra 2008.

Keďže k odstráneniu nedostatkov podania z 10. decembra 2007 nedošlo, okresný súd

uznesením č. k. -14 z 24. októbra 2008 podanie sťažovateľa odmietol. K jeho

doručovaniu došlo prostredníctvom opatrovníčky, ktorá bola okresným súdom na to

ustanovená uznesením z 24. októbra 2008. Rozhodnutie o odmietnutí podania sťažovateľa

nadobudlo právoplatnosť 11. novembra 2008.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v tomto konaní a jeho

rozhodnutím, ktorým odmietol jeho podanie z 10. decembra 2007, došlo k porušeniu ním

označených základných práv, čo odôvodnil takto:

«Ja na adrese D. v B. bývam s rodinou celý svoj život. I v čase keď som mal byť

bezdomovcom som na adrese býval a iná pošta mi bola riadne doručovaná. Dokonca mi

bola doručovaná i doporučená pošta vrátane iných súdnych zásielok. (...)

Podľa oznámenia pošty doposielanie na adresu F. vybavil môj brat Mgr. Ľ. K. Na

tejto adrese som nikdy nebýval a býva tam on sám.

Ako vyplýva z oznámenia mesta, ja som bol odhlásený z trvalého pobytu na základe

návrhu môjho brata Mgr. Ľ. K., od 1. 10. 2008. (...)

Ja som o jeho uvedenom počine nevedel a teda som sa ani nemohol brániť. Dnes tak

môžem urobiť jedine prostredníctvom ústavného súdu.

Tým, že súd odmietol moje podanie, porušil moje ústavné práva, nakoľko mi

neposkytol zákonom stanovenú ochranu v súdnom konaní. Ja som z mojej strany nič

neporušil, ja na adrese stále bývam, preberám riadne poštu. To, že uvedená pracovníčka

pošty porušila poštový poriadok a následne ma brat, s ktorým vediem súdne spory odhlásil z

trvalého pobytu za účelom, aby mi neboli doručované súdne písomnosti (v jeho veciach)

nemôžem.

Na základe tej skutočnosti, že mi neposkytuje možnosť

ochrany na všeobecných súdoch, namietam pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, že

boli porušené moje ústavné práva. Na všeobecných súdoch sa nemôžem brániť, nakoľko

konanie už bolo zastavené a o jeho výsledku a odmietnutí žaloby som sa dozvedel až po

uplynutí jednomesačnej lehoty na podanie dovolania. Rovnako vzhľadom k tomu, že podľa

odpustenie lehoty v prípade dovolania nie je prípustné, nemôžem sa brániť

dovolaním na najvyššom súde.

Nie je možné, aby účastník konania bol poškodený na svojich právach „zákonným

postupom“ a to tak, že niekto - napríklad práve protistrana sa spikne s poštárkou, ktorá

zahlási, že na uvedenej adrese nebývam. A čo v prípade, keď ma protistrana odhlási z

trvalého pobytu aj v iných konaniach? To sa súd v našom právnom štáte ani nenamáha

zistiť okolnosti rozhodné pre určenie, či na uvedenej adrese bývam alebo nie? Mám tiež za

to, že obrana zo strany účastníka, ktorá by spočívala v tom, že každý mesiac alebo nebodaj

každé dva týždne, by telefonoval na súd a zisťoval by, čo sa v jeho veci deje, alebo nahliadal

do spisu, najmä nahliadal do spisu aby nedošlo k omylu pri telefonovaní, asi nie je

spôsobom na ochranu práv každého účastníka konania. Pozor ja ako účastník konania

môžem byť rovnako žalovaný a o konaní vôbec nevedieť!! Takisto nie je na ochranu práv

účastníka, aby každý mesiac alebo ešte lepšie v 15-dňových intervaloch chodil na obecný

úrad a zisťoval, či ho niekto neodhlásil z trvalého pobytu. Takisto by mohol zisťovať, či ho

nevyhlásili za mŕtveho, alebo či mu niekto trvalý pobyt nezmenil, alebo či v jeho mene

niekto nenapísal na súd, že sa odsťahoval alebo, že zmenil adresu nejakú úplne inú, alebo

že uznáva nárok protistrany alebo ustanovil si zástupcu. Tieto prípady náš právny poriadok

vôbec nerieši.

Súd porušil moje práva najmä nesprávnym doručovaním a nezistením si môjho

pobytu. Vôbec nezisťoval môj pobyt napríklad cez políciu, cez moju rodinu alebo dotazom

na môjho odhlasovateľa Mgr. Ľ. K. Tiež mohol nahliadnuť do registra súdnych sporov na

súde podľa môjho trvalého bydliska a zistil by, že bývam tam kde to uvádzam v žalobe.

Uvedené nespravila ani opatrovníčka. Na čo mi je opatrovníčka, ak nič nekoná v môj

prospech. Je tu len formálne, ani byť nemusí. (...) Opatrovníčka po ustanovení nespravila

ani jeden úkon v tom, že by ochránila moje práva na účel, na ktorý bola ustanovená. A

riadny účastník konania sa nemá akým spôsobom brániť.

Jedine ústavný súd má právomoc zrušiť uvedené rozhodnutie z toho dôvodu, že sú v

rozpore s , čím sa len zdôrazňuje fakt, že súčasná právna úprava v takom zmysle

ako je uzákonená neposkytuje dostatočnú ochranu práv účastníkov.

Myslím si, že situáciu je potrebné vyriešiť aj vzhľadom k iným prípadom, kde k

takýmto úkonom môže dochádzať a ten proces bude nezvratný.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 odsek 1

a právo vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, konaním Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. a jeho rozhodnutím

zo dňa 24. 10. 2008 bolo porušené.

2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. zo dňa

24. 10. 2008 a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II, aby v nej znovu konal

a rozhodol.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a

právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. I. G. vo výške 289,74 EUR v lehote 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa o porušení jeho základných práv

okresným súdom v súvislosti s doručovaním rozhodnutí.

Zo skutkového stavu opísaného sťažovateľom, ako aj z obsahu príloh sťažnosti

vyplýva, že okresný súd jemu dostupnými prostriedkami vykonal príslušné opatrenia tak,

aby mohol regulárne doručovať svoje rozhodnutia sťažovateľovi. Po zistení, že sťažovateľ

nemá evidovanú žiadnu konkrétnu adresu trvalého pobytu, okresný súd postupoval v zmysle

zákonných ustanovení a na doručovanie jednotlivých uznesení mu ustanovil opatrovníčku,

ktorá však z pochopiteľných príčin nemohla relevantne reagovať na požiadavky okresného

súdu vyplývajúce z doručovaných rozhodnutí. Ústavný súd zastáva názor, že nemožno

okresnému súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu a

ktoré sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu predniesol. Závery tvrdení samotného

sťažovateľa vzbudzujú presvedčenie, že nie okresný súd, ale „pracovníčka pošty porušila

poštový poriadok“ a Mgr. Ľ. K., ktorý sťažovateľa „odhlásil z trvalého pobytu za účelom

aby“ sťažovateľovi neboli doručované súdne písomnosti, sú tými príčinami, ktoré v

konečnom dôsledku viedli okresný súd k odmietnutiu jeho podania z 10. decembra 2007.

O týchto skutočnostiach však okresný súd vedomosť nemal a nič nenasvedčovalo tomu, aby

ich okresný súd mal a mohol nejakým spôsobom predvídať.

Ústavný súd musí v tejto súvislosti pripomenúť aj zásadu „vigilantibus iura scripta

sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj

sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by

nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že

sťažovateľ môže využiť príslušný prostriedok, ktorý mu poskytuje zákon, na zistenie stavu

konania a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho

práv. Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že by priebežné (hoci aj nie tak

časté, ako to sťažovateľ v sťažnosti uvádza) zisťovanie stavu konania samotným

účastníkom konania nebolo spôsobom, ktorým možno dosiahnuť ochranu jeho práv.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným

porušením základných práv sťažovateľa a postupom, resp. rozhodnutím okresného súdu

chýba akákoľvek príčinná súvislosť, čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa . Preto ústavný

súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009