Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoPr/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: WHIRLPOOL SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Hlavná 5039/1A, 058 01 Poprad, IČO: 35 796 570, zastúpenému: Zukalová - Advokátska kancelária s.r.o,, so sídlom Černyševského 3761/46, 851 01 Bratislava, IČO: 36 859 354, o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Poprad č.k. -148 zo dňa 20.1.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V predmetnej právnej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 20.1.2022 č.k. -148 rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.457,12 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 606,98 eur od 11.12.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 412,04 eur od 12.2.2021 do zaplatenia

- zo sumy 1.167,45 eur od 11.3.2021 do zaplatenia

- zo sumy 1.579,50 eur od 10.4.2021 do zaplatenia

- zo sumy 3.691,15 eur od 12.5.2021 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Voči tomuto rozsudku pre zmeškanie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie spolu s návrhom na jeho zrušenie.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.4.2022 č.k. -237 návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, nakoľko dôvod, pre ktorý žalovaný navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie, nevyhodnotil ako dôvod ospravedlniteľný. Nepodanie vyjadrenia k žalobe v súdom určenej lehote, pretože žalovaný už v tom čase mal na súde podanú žalobu voči žalobcovi, ktorá podľa jeho názoru súvisela s predmetným konaním a preto bol podľa názoru žalovaného daný dôvod na spojenie vecí, nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by objektívne bránil žalovanému podať vyjadrenie k žalobe v určenej lehote.

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto uzneseniu odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 23.3.2023 č.k. -295, ktorým napadnuté uznesenie potvrdil. Poukazoval pritom na ust. veta prvá a uviedol, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale skúma len to, či žalovaný preukázal alebo nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe. Odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zaoberal všetkými tvrdeniami žalovaného, ktorými odôvodnil návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a zrozumiteľne objasnil, prečo žalovaným uvedené dôvody nepovažoval za dôvody, pre ktoré by mal jeho návrhu vyhovieť. Zároveň odvolací súd dodal, že vyjadrenie k žalobe je základnou povinnosťou tvrdenia, absencia alebo oneskorenie s vyjadrením je porušením súčinnosti strany sporu so súdom v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená bol poučený o možnosti procesnej sankcie vo forme vydania rozsudku pre zmeškanie, môže súd rozhodnúť kontumačne rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

5. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie splnenia zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

6. Odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie, avšak z takto široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, ktorých výpočet je taxatívny. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku, druhú rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku a tretiu rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok - a nasl. ). Napriek tomu, že voči týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči týmto trom rozsudkom odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však viaže len na jediný dôvod. Týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Naopak, ak sa dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. Z iných dôvodov (ktoré sú uvádzané v ) nie je možné podať odvolanie proti týmto trom druhom rozsudku.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( a nasl. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je prípustné.

8. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

9. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

10. Ustanovenie upravuje predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (tzv. kontumačného rozsudku) bez nariadenia pojednávania. Tento inštitút je fakultatívny a nie je viazaný na návrh žalobcu. Súd však musí dodržať formu uznesenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe, pričom toto uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami musí súd doručiť do vlastných rúk. Zákon však nevylučuje použitie ustanovenia a . Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Rovnako v zmysle sa ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca ( ). Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech zamestnanca je prejavom protektívnej funkcie tohto konania. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne nedodržania princípov rovností zbraní odvolací súd udáva, že v danom prípade ide o pracovnoprávny spor, v ktorom je zamestnanec považovaný za slabšiu zmluvnú stranu.

11. Uznesením zo dňa 20.8.2021 č.k. -142 súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe a uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. V tomto uznesení bol zároveň žalovaný poučený, že ak si tieto povinnosti nesplní, súd môže vydať rozsudok pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania v zmysle . Žalovanému bolo zároveň s výzvou doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu (č.l. 143 spisu). V zmysle doručenky (vzadu na č.l. 142 spisu) uvedená zásielka bola odoslaná žalovanému dňa 26.8.2021, pričom žalovanému bola doručená dňa 27.8.2021 o 13:33 hod.

12. Podľa ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

13. Citované ustanovenie upravuje následky nedoručenia písomnosti, ktorá je určená do vlastných rúk. Výnimku predstavuje ustanovenie – osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe.

14. Žalovaný teda žalobu, upresnenie žaloby, prílohy a poučenie o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, prevzal dňa 27.8.2021 do vlastných rúk do elektronickej schránky.

15. Povinná aktivácia elektronických schránok právnických osôb na doručovanie znamená, že proces aktivácie elektronických schránok právnických osôb sa začína priamo zo zákona, teda povinne. Aktivácia tak umožňuje do schránky doručovať úradné rozhodnutia od orgánov verejnej moci, a to aj v prípade, že by podanie na orgán bolo začaté v listinnej forme. Právnickým osobám zapísaným do obchodného registra so sídlom na území SR je elektronická schránka automaticky aktivovaná na doručovanie, a to buď prvým prístupom osoby oprávnenej do elektronickej schránky alebo najneskôr 1.7.2017, aj v prípade, že sa v období od 1.7.2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlásil. V prípade aktivácie elektronickej schránky na doručovanie môžu do nej orgány verejnej moci doručovať poštu – elektronické úradné rozhodnutia a dokumenty aj v režime doručovania do vlastných rúk. Doručovanie do vlastných rúk s fikciou doručenia v zmysle zákona o e-Governmente sa uplatňuje fikcia doručenia. Elektronická správa sa považuje za doručenú uplynutím úložnej lehoty alebo potvrdením doručenky. Ak nepríde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty 15 dní, po jej márnom uplynutí sa správa považuje za doručenú.

16. Žalovaný sa riadne a včas k žalobe nevyjadril napriek tomu, že v uznesení, ktorým mu táto povinnosť bola uložená, bol zároveň poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, že súd môže rozhodnúť už v tejto fáze konania kontumačným rozsudkom.

17. Po vydaní rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.2.2022 navrhol, aby súd zrušil kontumačný rozsudok pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia z ospravedlniteľného dôvodu podľa , ale tiež podal odvolanie pre nesplnenie zákonných podmienok na vydanie kontumačného rozsudku z dôvodu absencie predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku ustanovených v . Namietal absenciu niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol o vydaní rozsudku pre zmeškanie unáhlene, nakoľko bol povinný pred vydaním kontumačného rozsudku zistiť, či pred tým istým súdom nezačali iné konania, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých strán ( ). Po lustrácii zápisov v súdnom registri bol súd povinný preskúmať, či existuje dôvod pre spojenie vecí a v kladnom prípade rozhodnúť o ich spojení uznesením. Aj strana sporu môže podať návrh na spojenie vecí, ktorý návrh podal právny zástupca žalobcu v konaní sp.zn. vedenej na tamojšom súde v podaní zo dňa 28.6.2021. Podľa elektronického súdneho spisu bola lustrácia vykonaná dňa 11.5.2021 a k uvedenému dátumu nijaký spis k tomuto číslu konania nepredchádzal (žaloba zo strany žalovaného v konaní sp.zn. ešte nebola na súde podaná). Z elektronického súdneho spisu však vyplýva, že dňa 8.7.2021 bolo k spisovej značke pridané uznesenie zo dňa 1.7.2021 týkajúce sa druhého konania sp.zn. , a preto k uvedenému dňu mal súd preukázateľne vedomosť o existencii druhého konania na tom istom súde v skutkovo súvisiacej veci medzi tými istými stranami. Ak by súd prvej inštancie pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmal, či existuje dôvod na spojenie vecí podľa , a teda by dodržal postup „lege artis“, zistil by, že na rovnakom súde prebieha druhé konanie v skutkovo súvisiacej, resp. rovnakej veci medzi tými istými stranami a následne mal vydať uznesenie o spojení vecí pod jednu sp.zn. a pokračovať v konaní, z ktorého je zrejmé, že je v ňom žalovaný aktívny a nie je dôvod sankcionovať ho vydaním rozsudku pre zmeškanie. Súdu prvej inštancie teda bolo známe, že žalovaný sa proti nárokom žalobcu aktívne bránil v inom konaní prebiehajúcom na tom istom súde v skutkovo súvisiacej veci medzi tými istými stranami. Ide o okolnosť, ktorú mal súd prvej inštancie posudzovať pri skúmaní materiálnych podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku. Keďže tak súd nekonal, porušil právo žalovaného na spravodlivé konanie, a preto žalovaný namietal procesnú vadu konania spočívajúcu v porušení práva žalovaného na spravodlivý proces. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý však musí byť preskúmaný súdom. Súd zjavne túto činnosť opomenul, pretože inak by si musel všimnúť, že žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, dokonca rozporné. Súd mal pritom možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze vydá alebo bude pokračovať v konaní. V spise sa nachádzajú dokumenty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé a že skutkový stav je sporný, a to písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.2.2021, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo oznámené, že jeho neprítomnosť v práci sa bude posudzovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca bez náhrady mzdy, usmernenie zamestnávateľa č. 2/2020 a reakcia zamestnávateľa na výzvu zo dňa 14.5.2021 na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu. Prvoinštančný súd vôbec neskúmal, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a nespornosť skutkového stavu jednoducho odvodil z procesnej pasivity žalovaného (bod 17, 18 rozsudku) a existencie pracovného pomeru žalobcu (bod 19 rozsudku). Ak by súd preskúmal žalobcom tvrdený skutkový stav a zároveň by preskúmal skutkový stav tvrdený žalovaným v druhom konaní, musel by dospieť k záveru, že predmetom oboch sporov sú nevyjasnené vzájomné vzťahy podľa , t.j. neplatnosť skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiaca náhrada mzdy. Uplatnený nárok žalobcu je sporný a ak by žalovaný dostal možnosť v procese dokazovania využiť prostriedky procesnej obrany, predložil by dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Súd prvej inštancie teda opomenul, že aj v konaní v prvej inštancii je povinný postupovať tak, aby neprimerane nezvýhodnil jednu stranu sporu, čím porušil princíp rovnosti zbraní. V konaní sa pritom žalovaný proti vzneseným nárokom žalobcu aktívne bránil podaním žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy. Zároveň súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jeho práva tým, že v rozsudku pre zmeškanie nesprávne, resp. vôbec nepoučil žalovaného o možnosti podať návrh na jeho zrušenie v zmysle . Žalovaný tiež zastával názor, že prvoinštančný rozsudok trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dva mesiace z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, bez ohľadu na skutočnosť, že tento nárok je predmetom sporu sp.zn. . Rozsudkom pre zmeškanie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu mzdy napriek tomu, že žalovaný podal žalobu o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, pričom týmto nesprávnym procesným postupom ukončil konanie o plnenie medzi totožného stranami sporu a rovnakým skutkovým základom bez toho, aby úplne vyčerpal obsah predbežnej otázky o platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Týmto nesprávnym procesným postupom umožnil súd potenciálnu existenciu dvoch protichodných rozsudkov medzi tými istými stranami sporu. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude opätovne rozhodnuté o trovách prvoinštančného konania, aj o trovách odvolacieho konania.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ťažiskovým argumentom žalovaného je skutočnosť, že súd nespojil konanie o žalobe žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy s konaním o žalobe žalovaného o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru do jedného konania. Podľa žalobcu však uvedená skutočnosť nepredstavuje relevantný dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Absencia popisu posudzovania existencie materiálnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie zo strany súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného ( ). Žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 29.7.2021 k žalobe žalovaného o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhol súdu spojenie oboch konaní do jedného, pričom právny zástupca žalovaného sa replikou zo dňa 3.9.2021 vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.9.2021. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca žalovaného už v čase vypracovávania svojej repliky vedel o skutočnosti, že na tamojšom súde je vedené aj konanie o zaplatenie náhrady mzdy voči žalovanému. Napriek tomu však právny zástupca žalovaného v konaní o náhradu mzdy nepredložil súdu plnomocenstvo, ktorým by preukázal právne zastupovanie žalovaného a takmer 6 mesiacov sa ani len neinformoval o žalobe o zaplatenie náhrady mzdy. Žalovaný v predmetnom konaní nezaslal súdu vyjadrenie ani 136 dní po uplynutí lehoty určenej súdom na podanie vyjadrenia. Konajúci súd čakal viac ako 4 mesiace, kým v konaní vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Nespojenie konaní podľa žalobcu nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty určenej súdom na podanie vyjadrenia k žalobe. Nebolo ani dôvodné zo strany žalovaného spoliehať sa na to, že v prípade spojenia oboch konaní bude súd považovať žalobu žalovaného o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru za vyjadrenie žalovaného k žalobe o zaplatenie náhrady mzdy. Žaloba a vyjadrenie sú odlišné podania s rôznymi procesnými a hmotnoprávnymi účinkami. V zmysle je potrebné spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podať aj zmeškané vyjadrenie, čo však žalovaný nepripojil, iba poukázal na svoju žalobu z 28.6.2021 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Tým, že súd nespojil obe konania do jedného, nebolo žalovanému znemožnené uplatňovať jemu patriace procesné práva a už vôbec nie v takej miere, že by tým malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Ani prípadná absencia poučenia o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá za následok nemožnosť žalovaného uplatňovať jemu patriace procesné práva, napr. v podobe podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ustanovenie pojednáva o dôsledkoch nesprávneho, resp. chýbajúceho poučenia o možnosti podať odvolanie, pričom týmto dôsledkom je možnosť uplatniť tento opravný prostriedok v náhradnej lehote do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia. Absenciou poučenia teda podľa žalobcu nedochádza k znemožneniu uplatňovania procesných práv neúspešnej strany konania a žalobca má za to, že citované ustanovenie je analogicky možné uplatniť aj na absenciu poučenia o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Takáto absencia nepredstavuje dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie v odvolacom konaní. Vo vzťahu k údajným iným vadám rozsudku pre zmeškanie tvrdeným zo strany žalovaného má žalobca za to, že nejde o vady rozhodnutia. Keď totiž súd priznal žalobcovi rozsudkom pre zmeškanie aj nárok na náhradu mzdy voči žalovanému za výpovednú dobu dvoch mesiacov, musel sa vysporiadať aj s otázkou existencie oprávnenia žalobcu okamžite skončiť pracovný pomer. Predmetná otázka teda bola zo strany súdu posúdená v konaní o zaplatenie náhrady mzdy. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako aj uznesenie, ktorým súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zamietol.

19. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a podaniach, keď zdôraznil, že pokiaľ ku spojeniu vecí nedošlo, prvoinštančný súd sa s touto procesnou otázkou mal vysporiadať v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie, čo však opomenul, pričom podľa ustálenej judikatúry ESĽP nezaujatie žiadneho stanoviska k zásadným argumentom je nutné považovať za zaujatie takého stanoviska, ktoré je nelogické, iracionálne, v rozpore so zisteným skutkovým stanovom, a teda arbitrárne. Žalovaný trval na tom, že v dôsledku nerešpektovania kogentnej právnej normy súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný je nečinný a za svoju nečinnosť musí niesť právne následky. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie náhrady mzdy za čas výpovednej doby dva mesiace bol v čase vydania rozsudku pre zmeškanie medzi stranami sporný, a to na základe určovacej žaloby podanej žalovaným na rovnakom súde. Nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní o zaplatenie nemohol byť zákonne posúdený súdom prvej inštancie a už vôbec nemohol byť ako nárok priznaný rozsudkom pre zmeškanie, pretože tomu bránila prekážka už prebiehajúcej inej veci v spore vedenom na tom istom súde medzi tými istými stranami. Žalovaný preto v celom rozsahu trval na návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, ako aj na odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodov už skôr uvádzaných v podaniach žalovaného.

20. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

21. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.8.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie zo dňa 20.1.2022 č.k. -148, ktorým bolo žalobe o náhradu mzdy vyhovené, konanie zastaviť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov prvoišntančného aj odvolacieho konania z dôvodu dobrovoľnej úhrady žalovanej náhrady mzdy zo strany žalovaného. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil.

22. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu, a to, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, a to podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto rozsudku a tiež aj procesné podmienky (podmienky konania) platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd vo veci konať. na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy umožňuje vydať rozsudok pre zmeškanie nielen proti žalovanému, ale aj proti žalobcovi. Právna úprava odvolania sa vzťahuje na rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez ohľadu na to, či bol vydaný z dôvodu, že sa žalovaný nevyjadril k žalobe alebo z dôvodu, že sa nedostavil na predbežné prejednanie sporu, resp. na pojednávanie.

23. Osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že sa nevyjadril k žalobe sú zakotvené v a . V zmysle nich sa vyžaduje, aby bola podaná žaloba na plnenie ( ), žalovanému bola uznesením uložená povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote určenej súdom tak, aby vyjadrenie obsahovalo rozhodujúce skutočnosti smerujúce k obrane žalovaného, označenie dôkazných prostriedkov, ktoré majú byť vykonané na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným a listiny, na ktoré sa odvoláva, musia byť pripojené; aby bol žalovaný v tomto uznesení poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; aby bolo uznesenie riadne doručené žalovanému do vlastných rúk; aby žalovaný svoju povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil; a aby boli podmienky splnené u všetkých žalovaných, ktorí tvoria nerozlučné alebo nútené spoločenstvo. Okrem osobitných podmienok stanovených zákonom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného musia byť súčasne splnené aj všetky procesné podmienky ( ). Ak žalovaný podá len návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že z ospravedlniteľného dôvodu zmešká lehotu na vyjadrenie k žalobe, resp. pojednávanie vo veci ( ), bez toho aby v zákonnej lehote súčasne podal aj odvolanie, nemá už možnosť v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol tento jeho návrh na zrušenie rozsudku zamietnutý, spochybniť existenciu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

24. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v už nie je možné v súčasnosti napadnúť rozsudok pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Po preskúmaní obsahu spisu má odvolací súd za to, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie splnené boli, a to tak osobitné podmienky pre vydanie tohto rozsudku, ako aj procesné podmienky (podmienky konania). Predmetom tohto konania je totiž žaloba o náhradu mzdy s príslušenstvom (teda žaloba na plnenie). Uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 20.8.2021 č.k. -142 bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe a uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, aby pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Zároveň bol vyzvaný, aby vyjadrenie k žalobe predložil s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá strana dostala jeden rovnopis. Rovnako bol týmto uznesením poučený, že ak si tieto povinnosti nesplní, súd môže vydať rozsudok pre zmeškanie bez nariadenia pojednávani v zmysle . Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 27.8.2021 do vlastných rúk. Doručovanie do vlastných rúk s fikciou doručenia v zmysle zákona o e-Governmente sa uplatňuje fikcia doručenia a elektronická správa sa považuje za doručenú uplynutím úložnej lehoty alebo potvrdením doručenky. Ak nepríde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty 15 dní, po jej márnom uplynutí sa správa považuje za doručenú. Zároveň možno konštatovať, že žalovaný svoju povinnosť uloženú mu vo výzve na vyjadrenie bez vážneho dôvodu nesplnil. Ako konštatoval súd prvej inštancie, ale napokon aj odvolací súd v potvrdzujúcom uznesení č.k. -295, dôvody nesplnenia si povinnosti na vyjadrenie sa k žalobe uvádzané žalovaným nie sú ospravedlniteľné.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod zmeškania zaslania vyjadrenia k žalobe v súdom stanovenej lehote uznesením č.k. -142 uvádzaný žalovaným, stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

27. Celá koncepcia je založená na princípe zodpovednosti strany za úspech v konaní, vychádzajúc z princípu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv a požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu ( z 27.5.2009). So zreteľom na uvedené a nepreukázanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania vyjadrenia k žalobe v súdom stanovenej lehote, majúc za to, že ani prípadné následné neskoršie konanie vo veci vedenej na tom istom súde nezbavovalo žalovaného povinnosti vyjadriť sa k žalobe za stavu, ak bol zároveň poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania. Prípadné následné spojenie týchto vecí súdom prvej inštancie na povinnosti žalovaného vyjadriť sa k žalobe nič nemení.

28. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko v zmysle odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, avšak ako bolo konštatované vyššie, aj odvolací súd má za to, že uvedené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia splnené boli, odvolací súd odvolanie žalovaného postupom podľa odmietol. Jediný dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, a to, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, preukázaný nebol a z toho dôvodu ide o rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

29. Nakoľko odvolanie žalovaného bolo podané proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa .

30. neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania. Preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa . V prejednávanej veci žalovaný svojim konaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal, hoci nebolo proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie prípustné a tak tomu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník postupom podľa .

31. Vzhľadom na späťvzatie žaloby učinenej žalobcom v priebehu odvolacieho konania a skutočnosť, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol právoplatne zamietnutý a tiež vzhľadom na odmietnutie odvolania žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd už o späťvzatí žaloby nerozhodoval, nakoľko uvedené späťvzatie žaloby v priebehu odvolacieho konania (vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie nadobudol právoplatnosť) je bez akýchkoľvek právnych účinkov, a preto na tento procesný úkon žalobcu odvolací súd ani neprihliadal a o ňom nerozhodoval.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).