Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/174/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: GAMA - poľnohospodárske družstvo Pavlovce nad Uhom, IČO: 31 721 613, sídlo: Pavlovce nad Uhom č. 74, 072 14 Pavlovce nad Uhom, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, sídlo: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: A. A. B., narodený: XX.XX.XXXX, sídlo: C. X, XXX XX D., IČO: 32 474 075, o zaplatenie 68.980,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. – 201 zo dňa 22.októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zrušuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. - 177 zo dňa 6.februára 2024 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. – 177 zo dňa 6.februára 2024 zamietol. Citovaný rozsudok súd prvej inštancie vydal na základe návrhu žalobcu podľa (ďalej len , resp. „CSP“) ako rozsudok pre zmeškania žalovaného.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tak, že neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú uvedené v nasledovných odsekoch 2.1 až 2.5.

2.1. Predpoklady pre vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie bol poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného ( a ). Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.02.2024 súd zistil, že žalovaný sa nedostavil na riadne vytýčený termín pojednávania, riadne a včas neospravedlnil svoju neúčasť, pričom žalobca navrhol, aby súd rozhodol v tomto konaní v zmysle , t.j. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko sú splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

2.2. Včasnosť návrhu žalovaného na zrušenie predmetného kontumačného rozsudku sporná nebola. Súd prvej inštancie sa preto venoval predovšetkým podmienke zákonnou úpravou stanovenej pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a to, či existuje na strane žalovaného ospravedlniteľný dôvod vymedzený v návrhu, pre ktorý je potrebné vydaný kontumačný rozsudok zrušiť. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy,

ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný.

2.3. Súd pri skúmaní podmienok determinujúcich rozhodnutie sporu kontumačným rozsudkom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť. V prejednávanom spore o takéto okolnosti nejde. Žalovaný síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.02.2024, t.j. v deň pojednávania, ktoré bolo doručené súdu o 8.27 hod. a požiadal o vytýčenie nového termínu v predmetnej veci. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, napr. nutnosť využiť lekársku pomoc, ktorá nastala v značnom predstihu pred pojednávaním, a ktorá by žalovanému neumožňovala jeho účasť na pojednávaní. Žalovaný nepreukázal lekárskym potvrdením existenciu tak nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by ohrozoval jeho život a pod..

2.4. K dôvodom neúčasti žalovaného na pojednávaní súd uvádza, že vážne ochorenie alebo potreba neodkladného ošetrenia strany sporu by mohlo samo osebe predstavovať ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by súd po zvážení všetkých okolností mohol rozhodnúť o zrušení kontumačného rozsudku. V prejednávanej veci sa však obrana žalovaného javí súdu ako účelová. Podľa názoru súdu žalovaný nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby ospravedlnil svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní, resp. aby si určil za seba náhradu (keďže pôsobí ako advokát). Súd zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že neprítomnosť žalovaného na pojednávaní z dôvodov, ktoré uviedol, nemôže súd považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnúť o zrušení rozsudku vydaného v neprítomnosti žalovaného tak, ako to má na mysli . Súd má za to, že žalovaným preukázané argumenty nepredstavujú ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný nepreukázal, že by v uvedenom termíne pojednávania bol jeho zdravotný stav tak akútne zhoršený, že by došlo k ohrozeniu jeho zdravia, života, príp. že by bol napr. práceneschopný, čo napokon ani netvrdil. Skutočnosť, že sa nezúčastnil pojednávania z dôvodu neuspokojivého zdravotného stavu, nepovažuje súd za dôvod ospravedlniteľný, navyše skutočnosť, že jeho zdravotný stav odôvodňoval zmeškanie pojednávania v uvedenom čase nie je dostatočne preukázaná. Žalovaný mal dosť času na to, aby zabezpečil za svoju osobu zástupcu, prípadne ďalšie náhradné osoby, ktoré by v prípade náhlej choroby alebo nepredvídanej udalosti boli schopné zúčastniť sa pojednávania. Na základe uvedených skutočností, predovšetkým toho, že žalovaný bez ospravedlniteľného vážneho dôvodu zmeškal pojednávanie, na ktorom súd vydal rozsudok pre zmeškanie, súd dospel k záveru, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá oporu v zákone, a preto ho zamietol.

2.5. Nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť rozsudok pre zmeškanie žalovaného, súd sa ďalej v konaní nezaoberal dôvodmi, uvedenými v predmetnom podaní, ktorými spochybňoval oprávnenosť nároku uplatňovaného v žalobnom návrhu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie č.k. -10 z 27.05.2009), v zmysle ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu, a tiež pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v . Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalovaného zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 3.1 až 3.3.

3.1. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas, konkrétne o 8.27h dňa 6.2.2024, t.j. pred začatím pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 6.2.2024 o 9.10h. K tomuto dodal, že predložil súdu prvej inštancie lekársku správu – nález zo dňa 6.2.2024, v ktorej bol definovaný zdravotný stav žalovaného v čase vyšetrenia a to konkrétne telesná teplota 38,4 °C, subjektívne kašeľ, bolesti kĺbov, svalov s diagnostickým záverom: virosis, chronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba ac exac.

GOLD IIB, Art. Hypertenzia IIB + ost. dg.. Ďalej uviedol, že predpokladal, že sa pojednávania zúčastní, ale aj napriek snahe stabilizovať svoj zdravotný stav tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť, dňa 6.2.2024 sa jeho stav nezlepšil, ale naopak zhoršil do takej miery, že bol nútený vyhľadať lekársku pomoc.

3.2. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu okolností, ktoré sú takej závažnosti, že z objektívnych dôvodov znemožňujú strane sporu sa dostaviť na pojednávanie (napr. vážna choroba, úraz a pod.). Podľa žalovaného je preukázané, že pojednávania sa nemohol zúčastniť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, čo včas oznámil súdu pred začatím pojednávania. Preto súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustanovením , pretože vo veci boli dané vážne okolnosti, nakoľko diagnóza virosis – viróza, infekčná choroba spôsobená vírusmi je objektívnym dôvodom, pre ktorý sa žalovaný nemohol pojednávania zúčastniť a to nielen pre svoj zdravotný stav, ale aj pre ochranu verejného zdravia, pričom žalovaný pripomenul nedávnu pandémiu COVID a s ňou súvisiace opatrenia zabraňujúce šíreniu tejto choroby.

3.3. Na základe vyššie uvedeného podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnemu právnemu posúdeniu a v konečnom dôsledku nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K ich porušeniu došlo tým, že súd prvej inštancie vydal kontumačný rozsudok pre zmeškanie podľa , napriek tomu, že kumulatívne neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a postupoval správnym procesným postupom bez porušenia práv žalovaného. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nahradenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 4.1 až 4.3.

4.1. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod okolnosť, ktorá žalovanému bola známa už najmenej 3 dni vopred. Nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom časovom predstihu pred pojednávaním, čo vyplýva z predloženej lekárskej správy žalovaného zo dňa 6.2.2024, kde je uvedený popis: pacient udáva tri dni febrility do 38 °C. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, žeby v uvedenom termíne pojednávania bol jeho zdravotný stav tak akútne zhoršený, že by došlo k ohrozeniu jeho zdravia, života, prípadne, žeby bol práceneschopný, čo napokon ani netvrdil.

4.2. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na doterajší priebeh konania neposudzoval vec príliš formalisticky, ale v súlade s požiadavkou práva na spravodlivý proces, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorý je formou sankcie za zmeškanie procesného úkonu alebo účasti na pojednávaní. Preto vydaný rozsudok pre zmeškanie predstavuje oprávnenú sankciu za skutočnú pasivitu žalovaného, ktorý úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Konanie žalovaného od počiatku vzbudzuje obavy z vytvárania obštrukcií. Zhoršenie zdravotného stavu žalovaného začalo najmenej tri dni pred pojednávaním, avšak žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil až v deň pojednávania o 8.27h, pričom pojednávanie bolo vytýčené na 9.10h. Žalovaný sa teda mohol ospravedlniť aj skôr, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie namieste.

4.3. Žalobca na podporu svojho stanoviska poukázal na právny názor Ústavného súdu ČR, ktorý bol formulovaný v jeho náleze sp. zn. zo dňa 7.mája 2013, podľa ktorého pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je potrebné vziať do úvahy aj predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že aj dve predchádzajúce pojednávania sa neuskutočnili zo zdravotných dôvodov na strane žalovaného. Žalobca tiež argumentoval judikátom NS SR sp. zn. , podľa ktorého je možné akceptovať zdravotné dôvody na odročenie pojednávania iba v prípade, že potvrdenie od lekára obsahuje vyjadrenie v tom zmysle, že zdravotný stav neumožňuje neúčasť na pojednávaní. K tomuto žalobca dodal, že v predloženej lekárskej správe bolo uvedené „kľud na lôžku“, čo neznamená obmedzenie mobility žalovaného.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a prejednal odvolanie bez

nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem.

6. Podľa ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 : „(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

7. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

8. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.“

10. Podľa (Rozsudok pre zmeškanie žalobcu): „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“

11. Podľa : „Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.“

12. Vychádzajúc z predmetu a tiež z priebehu konania pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že vo veci sú žalovaným namietané naplnené odvolacie dôvody (s výnimkou odvolacieho dôvodu podľa ). Tento záver je bližšie vysvetlený v nasledovnej časti tohto odôvodnenia.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa (neboli splnené procesné podmienky): Žalovaný sa k tomuto dôvodu vo svojom odvolaní dostatočne konkrétne nevyjadril a v zásade iba deklaroval jeho existenciu. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu sú podľa súdy povinné skúmať v každom štádiu súdneho konania a v prípade, žeby neboli procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie je možné odstrániť, tak by to malo mať za následok zastavenie konania. Z obsahu spisu je však dostatočne zrejmé, že namietaný odvolací dôvod nie je vo veci daný. Tento odvolací dôvod je totiž možné považovať za naplnený iba v prípade, žeby spor trpel niektorou z týchto zásadných procesných vád: neexistencia žaloby, vec nepatrí do právomoci súdu, konal nepríslušný súd, strana sporu nemá právnu subjektivitu, strana sporu nie je procesne spôsobilá, existuje prekážka začatého konania (litispendencia) alebo existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae). V tomto súdnom konaní sú splnené všetky procesné podmienky, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces): Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaného naplnený spôsobom

a postupom konania súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho postupoval v rozpore s ustanovením , čím malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv v takom rozsahu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Ako je to bližšie uvedené v nasledovnom odseku 15 tohto odôvodnenia, tak súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne, keď na pojednávaní dňa 6.2.2024 vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa . Týmto nesprávnym procesným postupom bolo zásadným spôsobom znemožnené, respektíve obmedzené právo žalovaného na jeho obranu, nakoľko na pojednávaní nemohol náležite odôvodniť a prípadne na základe aktuálneho stanoviska žalobcu doplniť svoju obranu, pričom vo veci samej ani nedošlo k jej riadnemu meritórnemu prejednaniu. Uvedený postup zásadným spôsobom porušil ústavné právo žalovaného na spravodlivý proces (Čl. 46 SR).

15. K odvolacím dôvodom podľa istený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie): Tieto odvolacie dôvody spolu úzko súvisia, pretože nesprávne zistený skutkový stav (v tomto prípade existencia vážnych okolností odôvodňujúca neúčasť žalovaného na pojednávaní) v konečnom dôsledku viedla k nesprávnemu právnemu záveru, t.j. k nesprávnej aplikácii (vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného) a tiež aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa .

15.1. Podľa : „Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.“ Súd prvej inštancie si nesprávne vyložil obsah tohto zákonného ustanovenia, pretože podľa citovaného zákonného ustanovenia je podstatným pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného už len samotná existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní.

15.2. Skutočnosť, že žalovaný neoznámil súdu včas existenciu prekážky, ktorá mu bráni v účasti na pojednávaní (hoci podľa záveru súdu prvej inštancie o dôvode vedel viac ako 3 dni vopred), nemá právny význam pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa . Toto vyplýva z obsahu príslušného zákonného ustanovenia, podľa ktorého je podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie iba to, či existoval ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní a nie to, či sa žalovaný ospravedlnil alebo mohol ospravedlniť včas.

15.3. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil ešte pred uskutočnením pojednávania dňa 6.2.2024 (43 minút pred pojednávaním), pričom svoju neúčasť odôvodnil náhlym zhoršením zdravotného stavu a túto svoju indispozíciu preukázal lekárskym potvrdením ošetrujúceho lekára. Z obsahu tohto potvrdenia je zrejmé, že okrem iných skorších diagnóz mal žalovaný v deň pojednávania virózu, na základe čoho mu lekár určil terapiu (liečbu) užívaním liekov a vitamínov spolu s kľudom na lôžku. Takýto stav žalovaného je z pohľadu odvolacieho súdu potrebné považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti na pojednávaní, pokiaľ by súdu nebol dostatočne relevantne preukázaný opak. Záver súdu prvej inštancie (bez existencie príslušných medicínskych znalostí), podľa ktorého túto diagnózu a jej liečbu nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti, sa preto odvolaciemu súdu javí minimálne ako predčasný, nakoľko súd nie je na takéto závery (bez ďalšieho dokazovania) dostatočne odborne spôsobilý.

16. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo zo zdravotných dôvodov na strane žalovaného k zmareniu viacerých nariadených pojednávaní. K tomuto odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti ustanovenie druhá veta , podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. T.j. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zmenil, tak aby bolo v súlade s , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. Zrušenie rozhodnutia podľa neprichádzalo do úvahy, pretože porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces bolo možné a dokonca aj vhodnejšie napraviť priamo v konaní pred odvolacím súdom.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).