Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Vladimír Červeňák, v spore žalobcu: GAMA - poľnohospodárske družstvo Pavlovce nad Uhom č. 74, 072 14 Pavlovce nad Uhom, IČO: 31 721 613, zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X, XXX XX D., IČO: 32 474 07, 5 o zaplatenie 68.980,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 68.980,95 Eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 16.6.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi od žalovaného nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou v rámci upomínacieho konania došlou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 68 980,95 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 68 980,95 Eur od 16.06.2022 do zaplatenia, ako aj trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca, uzatvoril dňa 20.03.2019 s predávajúcim Poľnohospodárske podielnické družstvo Pavlovce nad Uhom v likvidácii, so sídlom Pavlovce nad Uhom, IČO: 00 197 521, (ďalej len ako „Družstvo“), ktoré zastupoval Žalovaný - A. A. B. ako správca (zn. správcu S1021) a likvidátor majetku družstva, Kúpnu zmluvu, (ďalej len ako „Kúpna zmluva“) ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce v okrese Michalovce, obec PAVLOVCE NAD UHOM, k.ú. E. F. G., - zapísané na LV č. XXXX ako Parcela reg. “E“ číslo Výmera v m2, druh pozemku 1039 14618 trvalý trávny porast 1067 57965 trvalý trávny porast 1185 12871 trvalý trávny porast 1209 129657 trvalý trávny porast 1210 309257 trvalý trávny porast

- zapísané na LV č. XXXX ako Parcela reg. „E“ číslo Výmera v m2 Druh pozemku 1261/1 400563 lesný pozemok

- zapísané na LV č. XXXX Parcela reg. „E“ číslo Výmera v m2 Druh pozemku 1261/2 60500 lesný pozemok (ďalej len ako „nehnuteľnosti“), ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom dňa 04.04.2019, pod číslom vkladu V 899/2019. K nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, boli pred uzatvorením Kúpnej zmluvy uplatnené nároky tretích osôb, o ktorých Žalobca nebol ako kupujúci

informovaný, pričom predávajúci v Kúpnej zmluve vyhlásil, že na nehnuteľnosti neboli uplatnené žiadne nároky tretích osôb podľa osobitného predpisu. Z Oznámenia Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 10.12.2021, č. OU-MI-PLO-2021/016577-022 vyplýva, že ku dňu 10.12.2021 k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, eviduje úrad nevybavenú žiadosť na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle ustanovení a pričom reštitučný nárok si uplatnili členovia Urbárskeho pasienkového spolku Pavlovce nad Uhom, čom sa Žalobca dozvedel až z uvedeného Oznámenia. Základnou povinnosťou likvidátora je vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v zmysle . Uvedená formulácia je všeobecná, preto aj zákonodarca v druhej vete dispozitívne uvádza, že úlohou likvidátora je zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradením by mohlo družstvu spôsobiť škodu, ohroziť jej záujmy, záujmy členov družstva alebo tretích strán. V prípade, že štatutárny orgán/likvidátor nezachoval dostatočnú odbornú starostlivosť a vznikla škoda spôsobená pri výkone funkcie likvidátora, nároky na náhradu škody voči likvidátorovi sa budú spravovať ustanoveniami a nasl. . Poľnohospodárske družstvo ako povinná osoba v zmysle vstúpila do dodatočnej likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. Sp.zn. zo dňa 28.06.2018. Žalovaný správa ako likvidátor, na ktorého prešla pôsobnosť, práva a povinnosti štatutárneho orgánu Družstva uzavrel so Žalobcom Kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností v dobe účinnosti , a preto bol v zmysle zákona povinný s predmetnými pozemkami až do navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohol predmetné nehnuteľnosti previesť odo dňa účinnosti reštitučného zákona do vlastníctva iného subjektu, takýto úkon je neplatný. Žalovaný pred uzavretím Kúpnej zmluvy žiadosťou z 10.10.2018 požiadal Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor a ten ho podaním zo dňa 18.10.208 informoval, že na predmet kúpnej zmluvy bol uplatnený reštitučný nárok, o čom Žalobca predkladá súdu dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že o uplatnenom reštitučnom nároku na predmet kúpy mal Žalovaný vedomosť v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, Žalobcu ako kupujúceho o tom neinformoval a v kúpnej zmluve uviedol vedome nepravdivé vyhlásenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že na predmetné pozemky bol uplatnený reštitučný nárok, o čom svedčí potvrdenie z Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, je potom Kúpna zmluva neplatná pre porušenie zákona. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe absolútne neplatného právneho úkonu, akým Kúpna zmluva z dôvodu, že porušuje zákon je, nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práva. Z uvedeného dôvodu, vlastnícke právo Žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nevzniklo, avšak je ako vlastník zapísaný na listoch vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Družstvo ako predávajúci zaniklo likvidáciou bez právneho nástupcu, v súčasnosti neexistuje ako subjekt, nemá právnu ani procesnú subjektivitu. Žalobca vyzval Žalovaného na uzatvorenie dohody o ukončení kúpnej zmluvy, ale bezvýsledne. Žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil svojim konaním v rozpore so zákonom a s vyhláseniami v kúpnej zmluve. Žalobca je síce ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ale vlastnícke právo mu nepatrí, nakoľko kúpna zmluva je absolútne neplatná. Žalovaný zároveň ako predávajúci neinformoval Žalobcu o uplatnenom reštitučnom nároku na nehnuteľností a takto uplatnený reštitučný nárok by podstatne ovplyvnil podnikateľský zámer Žalobcu ako kupujúceho, pretože predstavoval podstatnú skutočnosť pri uzavretí kúpnej zmluvy. Pre Žalobcu bolo rozhodujúce, aby kupované pozemky neboli zaťažené právami tretích osôb. Postavenie Žalobcu ako kupujúceho sa tak stalo nevýhodným, nakoľko nemá žiadnu záruku pre realizáciu svojho podnikateľského zámeru. Nevedomosť o uplatnenom reštitučnom nároku preto pre Žalobcu predstavuje omyl, ktorý je podstatný. Žalobca vyššie uvedenými tvrdeniami a dôkazmi preukázal predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú porušenie povinnosti likvidátora, zodpovednosť likvidátora, vznik škody vo výške zaplatenej kúpnej ceny ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti existujú. Nápravu vzniknutej situácie nedosiahne žalobca iným spôsobom.

2. Na základe žaloby a predložených listín vydal Okresný súd v Banskej Bystrici platobný rozkaz dňa 11.7.2022.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že, žalobca svojou žalobou, na základe ktorej bol vydaný predmetný platobný rozkaz, si uplatnil právo na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľného majetku v likvidačnej podstate zo dňa 20.03.2019. Ako žalovaný mál za to, že žalobcovi týmto dvojstranným právnym úkonom nevznikla žiadna škoda, čiže majetková ujma, nakoľko vyššie uvedená kúpna zmluva bola legitímne zavkladovaná na príslušnom katastri a žalobca je zapísaný ako vlastník resp. spoluvlastník na LV č. XXXX kat. úz. E. F. G., na LV č. XXXX kat. úz. E. F. G. a na LV č. XXXX kat. úz. E. F. G.. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Z vyjadrenia k odporu žalobcom, súd zistil, že žalobca odôvodnenie odporu považuje za nedostatočné, Žalovaný nepoprel kvalifikovaným spôsobom tvrdenia Žalobcu, ani ich nespochybnil, preto mal byť odpor odmietnutý. Žalobca, poprel tvrdenia Žalovaného uvedené v Odpore a nestotožňuje sa s nimi, nakoľko sú v rozpore s právnym a skutkovým stavom. Žalovaný ako povinná osoba previedla pozemky napriek zákonnému zákazu obsiahnutému v § 5 ods. 3 zákona o pôde, podľa ktorého povinná osoba odo dňa účinnosti zákona o pôde nemôže takéto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Toto ustanovenie zároveň výslovne stanovuje, že takéto právne úkony sú neplatné a preto je absolútne neplatná aj predmetná Kúpna zmluva. Príslušný okresný úrad poskytne ochranu oprávneným osobám, ktoré si riadne uplatnili reštitučný nárok a nie Žalobcovi. Ďalej uviedol, že významnými následkami neplatnosti právneho úkonu, okrem zmarenia právnych účinkov, je vznik škody a bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na základe neplatného právneho úkonu. V danom prípade u Žalobcu ani u predávajúceho družstva, ktoré zaniklo bez právneho nástupcu, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie inštitútu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa ako jediný a v plnej miere pričinil ku vzniku škody Žalobcovi. V obchodnom práve je zodpovednosť za škodu vzniknutú z neplatného právneho úkonu založená na princípe objektívnom. „Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( a nasl.)“ ( ). V ustanoveniach je zodpovednosť za škodu upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie – za škodu zodpovedá tá osoba, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu. Vzniknutá škoda musí byť v príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu. Zákon o pôde vychádza z toho, že dňom jeho účinnosti povinné osoby smú s pozemkami, ktoré sú predmetom reštitúcie, až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať iba so starostlivosťou riadneho hospodára a nesmú nimi disponovať ( zákona o pôde), pričom ak tento zákaz porušia, právny úkon je absolútne neplatný, a teda naň nemožno prihliadať. Žalovaný ako povinná osoba je tým subjektom, ktorá neplatnosť prevodov vlastníckeho práva spôsobila, a to porušením zákazu nakladania s nehnuteľnosťou. Vzhľadom na účel a zmysel reštitučných noriem je potom pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy o prevode vlastníckeho práva bez významu, či povinná osoba v danom čase vedela o tom, že prevádza pozemky dotknuté reštitúciou, alebo o tom nevedela, prípadne z akého dôvodu. Avšak ako Žalobca preukázal v podanom návrhu, Žalovaný vedel o uplatnenom reštitučnom nároku na pozemky. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, -50 Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Navrhol pokračovanie v tomto konaní o náhradu škody na súde príslušnom súde a aby súd rozhodol v zmysle petitu žalobného návrhu

5. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že ako ustanovený likvidátor dodatočnej likvidácie majetku Poľnohospodárskeho podielnického družstva Pavlovce nad Uhom v likvidácii, so sídlom Pavlovce nad Uhom, IČO: 00 197 521 dňa 20.03.2019 legitímne uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. E. F. G., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX. Na základe tohto právneho úkonu bol ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností žalobca. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na predmetných listoch vlastníctva neboli zapísané žiadne obmedzujúce poznámky, ktoré by bránili nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami. Na základe týchto skutočností pristúpil k uzavretiu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Mal za to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, ako to tvrdí vo svojom vyjadrení. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a ktorých je vlastníkom, nerušene užíva a teda vo svojom vlastníckom práve nie je nijakým spôsobom obmedzovaný. Na základe vyššie uvedeného

navrhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že v zmysle reštitučných noriem bude vlastníctvo predmetných pozemkov priznané oprávneným osobám a ich dedičom, aj keď je momentálne ako ich vlastník stále vedený Žalobca a vlastnícke právo Žalobcu zanikne bez reálnej možnosti relevantnej obrany a argumentácie. Príslušný okresný úrad poskytne ochranu oprávneným osobám, ktoré si riadne uplatnili reštitučný nárok a nie Žalobcovi. Je obmedzený vo výkone svojho vlastnícke právo, nadobúdací titul je neplatný, takže je len evidovaný ako vlastník, ale skutočným vlastníkom nehnuteľnosti nie je, nemôže vlastníctvo nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, nakoľko má vedomosť o uplatnenom reštitučnom nároku a vzhľadom na neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy by to spôsobovalo aj neplatnosť následných scudzovacích zmlúv. Žalobca ako družstvo nemôže ohľadne predmetných nehnuteľností robiť do budúca žiadne úkony, záväzky, povinnosti, nakoľko nemá platný nadobúdací titul, čo ho obmedzuje nielen vo vlastníckom práve, ale aj vo výkone jeho poľnohospodárskej činnosti.

7. Je bezpredmetné, že v katastri nehnuteľností nebola vyznačená poznámka o tom, že pozemky sú dotknuté reštitúciou, avšak za rozhodujúce je nutné považovať to, že povinná osoba- Žalovaný previedla vlastnícke právo k pozemkom za účinnosti zákona o pôde, a teda povinná osoba – Žalovaný pozemky previedol napriek zákonnému zákazu obsiahnutému v § 5 ods. 3 zákona o pôde, podľa ktorého povinná osoba odo dňa účinnosti zákona o pôde nemôže takéto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Toto ustanovenie zároveň výslovne stanovuje, že takéto právne úkony sú neplatné. Zároveň Žalovaný sa bol osobne na pozemkovom úrade v H. informovať o uplatnenom reštitučnom nároku, takže tvrdenie, že na predmetných listoch vlastníctva nebola vyznačená poznámka, ktorá by obmedzovala nakladanie s nehnuteľnosťou, nie je na mieste, nakoľko Žalovaného ako povinnú osobu zaväzoval zákon a jeho preukázaná vedomosť o uplatnenom reštitučnom nároku.

8. Žalobca v spore dostatočne preukázal vznik škody, porušenie povinnosti, zodpovednosť Žalovaného za vzniknutú škodu, ako aj príčinnú súvislosť a predložil relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by oprávnene zbavovali Žalovaného zodpovednosti za škodu.

9. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že po preštudovaní zoznamu listín, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise dospel k jednoznačnému záveru, že predmetné reštitučné konanie malo byť zo strany správneho orgánu zastavené. Dal do pozornosti súdu, že správny orgán relevantne nekonal v danej veci vyše 20 rokov, čiže z toho vyplýva jednoznačný záver, že nárok reštituentov je nedôvodný.

10. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná pre porušeniu ustanovenia , zákona č. 2291/991 Zb., zo strany Žalovaného, pretože Žalovaný ako povinná osoba previedol nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok. Kúpna zmluva je absolútne neplatná pre porušenie zákonného ustanovenia bez ohľadu na to, či príslušný správny orgán vyhovie alebo nevyhovie uplatnenému reštitučnému nároku. Reštitučný nárok bol uplatnený riadne a včas. Žalovaný nemal odo dňa účinnosti uvedených zákonov previesť nehnuteľnosti, ale nakladať s nimi so starostlivosťou riadneho hospodára.

11. Vzhľadom na to, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, neexistuje žiadne iné konanie, ktoré by mohlo neplatnú zmluvu zrušiť, nakoľko absolútne neplatná zmluva neexistuje od začiatku.

12. Žalobca uvádza, že podal žalobu o plnenie, nakoľko má za to, že žaloba o určenie v danom prípade nemá svoje opodstatnenie, nakoľko predbežne sa súd prvej inštancie bude zaoberať skúmaním namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy , má za to, že táto žaloba splní svoj účel, nakoľko po žalobe o určení by musela aj tak nasledovať žaloba o plnenie. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, žaloba na plnenie zakladá prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Prekážka litspendencie je procesnoprávnym účinkom začatia súdneho konania, ktorý bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. To znamená, že s prípadnou neplatnosťou zmluvy sa má vysporiadať súd v už prebiehajúcom súdnom konaní na plnenie. Uvedené má svoje racionálne opodstatnenie aj z pohľadu efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania.

13. Žalobca v žiadnom prípade nesúhlasil s konštatovaním, že Žalobcovi nevznikla škoda. Žalobca je len ako vlastník uvedený v katastri, ale vlastníkom predmetných nehnuteľností nie je, nakoľko nie

je možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe neplatného právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, pričom na úkon sa od počiatku hľadí tak, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatná kúpna zmluva teda nie je spôsobilá vyvolať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Žalobcu. Platí, že pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný, ale nie záväzný ( v spojení s ). V konaní Žalobca poprel že je vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy napriek zápisom Žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností, preto je potrebné na zistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie.

14. Žalobca mal za to, že nakoľko právnická osoba, ktorá vystupovala v kúpnej zmluve ako predávajúci, zanikla výmazom z ORSR, neexistuje, Žalobca nemá komu vrátiť plnenie a ani Žalobcovi nemá kto vydať plnenie poskytnuté na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Žalobca nemá od koho žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko právnická osoba, ktorá plnenie prijala bez právneho dôvodu, neexistuje, a Žalovaný týmto subjektom nie je. Podkladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne. Žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie akejkoľvek určovacej žaloby, nemá naliehavý právny záujem na určení. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. , z ktorého vyplýva, že nakoľko Žalobcovo právo bolo už porušené, stráca prevencia, ktorú by mu poskytla žaloba o určenie, akýkoľvek význam, Žalobca nemá právny záujem na určení práva, Žalobca má v danom prípade záujem na odstránení následkov, teda na plnení. Uvedené vyvracia konštatovanie súdu o tom, že Žalobca mal podať žalobu o určenie (či už kladné alebo záporné) a potvrdzuje tvrdenia Žalobcu v odvolaní, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie, pričom vznik škody, ktorá spočíva v porušení povinnosti Žalovaného , ktorá mala za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú nie je potrebné zrušiť, bude súd posudzovať ako predbežnú otázku. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. : „Učinil tak proto, že závěr, podle kterého dovolatelkami požadované určení by bylo závazné jen pro účastníky řízení a nikoli již pro toho, jemuž je tímto určením vlastnické právo vnucováno (pro obchodní společnost, vůči které žaloba podána nebyla) učinil ve skutkově obdobné věci již v rozsudku ze dne 26. ledna 2006, sp. zn. , uveřejněném v časopise C. A. I. 7, ročník 2006, pod číslem 107. Tamtéž uzavřel, že takovým určením by k eliminaci stavu ohrožení práva nebo právní nejistoty v právním vztahu nedošlo. Jak dále Nejvyšší soud vysvětlil v rozsudku ze dne 14. prosince 2000, sp. zn. , uveřejněném v časopise Soudní judikatura číslo 4, ročník 2001, pod pořadovým číslem 51, jestliže se dovolatelky v důsledku požadovaného určení dle svého vlastního tvrzení nestanou vlastníky věci, ani jim na tomto základě nevznikne právo na převedení věci do jejich vlastnictví, a je-li tímto ůsobem pouze „vnucováno“ vlastnické právo na řízení nezúčastněnému subjektu, pak nemůže být dán ani naléhavý právní zájem na takovém určení (srov. mutatis mutandis i závěry, jež v nálezu ze dne 20. června 1995, sp. zn. , uveřejněném ve Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu ČR, svazku 3, ročníku 1995, dílu I., pod číslem 35, str. 261-266, formuloval Ústavní soud).“

15. Žalobca si uplatnil náhradu škody pre porušenie zákonnej povinnosti Žalovaného a z dôvodu plynutia premlčacích lehôt pri absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a z dôvodu právnej istoty. Absolútna neplatnosť spôsobuje, že zmluva je neplatná od počiatku. V zmysle ustanovení platí, pri práve na náhradu škody podľa začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca má za to, že na základe rozsudku o náhrade škody, v ktorom súd predbežne posúdi predmetnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, (za neplatný právny úkon mala uvedenú kúpnu zmluvu posúdiť už príslušná správa katastra a návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť), vykoná Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor zmenu v osobe vlastníka. Pokiaľ by Žalobca čakal na rozhodnutie, či už súdu v prípade žaloby o určenie napr. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, alebo na rozhodnutie príslušného správneho orgánu o uplatnenom reštitučnom nároku, na základe ktorého by došlo k zmene v osobe vlastníka, a až potom by sa domáhal náhrady škody, tak v tom čase by Žalobcovi premlčacie doby pri nároku na náhradu škody dávno uplynuli. Ďalej uviedol, že vklad predmetnej kúpnej zmluvy povolil Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pričom tento úrad nemá povinnosť skúmať a ani v jeho záznamoch sa nenachádza údaj o tom, či na prevádzané nehnuteľnosti bol alebo nebol uplatnený reštitučná nárok. O uplatnenom reštitučnom nároku na nehnuteľnosti má vedomosť len Okresný úrad Michalovce, pozemkový odbor, u

ktorého sa Žalovaný pred prevodom aj informoval. Okresný úrad Michalovce, pozemkový odbor nemá povinnosť dať vyznačiť poznámku do katastra nehnuteľností.

16. Podľa : „Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu. (výmaz spoločnosti Poľnohospodárske podielnické družstvo Pavlovce nad Uhom v likvidácii z ORSR 20.11.2003).

17. V zmysle § 36a ods. 2 Katastrálneho zákona platí: „Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam a) podľa výroku súdneho rozhodnutia, b) vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej skutočnosti, c) vyznačením stavu pred rozhodnutím o povolení vkladu, pred vykonaním záznamu alebo pred rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak správny súd rozhodol o ich zrušení.“

18. Žalovaný nezachoval dostatočnú odbornú starostlivosť a vznikla škoda spôsobená pri výkone funkcie správcu ako likvidátora, nároky na náhradu škody voči likvidátorovi sa budú spravovať ustanoveniami a nasl. . K náhrade škody spôsobenej štatutárnym orgánom/likvidátorom sa v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Českej republiky, keď v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol, že: „dôsledkom porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu vykonávať funkciu so starostlivosťou riadneho hospodára je (najmä) vznik povinnosti nahradiť tým spôsobenú škodu, nie neplatnosť právnych úkonov urobených v mene spoločnosti“. Uvedené závery sa presadia aj v prípade porušenia povinnosti likvidátorom spoločnosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.11. 2014, sp. zn. ).

19. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť ( ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie nároku, ktorý Žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu , je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu.“ (NSSR ).

20. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.2.2024, sp. zn. -177, súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 68.980,95 eur spolu s 5 % ročným úrokom z uvedenej sumy od 16.6.2022 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi 100% náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Uznesením zo dňa 22.10.2024 sp. zn. -201 súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. -177 zo dňa 6.2.2024 zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o zrušenie rozsudku pre zmeškanie v rozsahu 100 %.

22. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.9.2025 sp. zn. -228 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. -177 zo dňa 6.2.2024 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojeným spisom Okresného úradu Michalovce Pozemkovým a lesným odborom č. s. OU-MI-PLO-2023/000463LV č. 4701, kúpnou zmluvou zo dňa 23.3.2019.

24. Podľa , Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

25. Podľa § 374 ods. 1. citovaného zákona, Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno

rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

26. Podľa ods. 2, Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

27. Podľa ods. 3, Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

28. Podľa § 375 citovaného zákona, Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

29. Podľa § 377 citovaného zákona, Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

30. Podľa § 378 citovaného zákona, Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa § 379 citovaného zákona, Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

32. Podľa § 386 citovaného zákona, Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

33. Podľa § 75k ods. 8, citovaného zákona, Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu.

34. Podľa § 268 citovaného zákona, Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

35. Podľa Katastrálneho zákona, , Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam a)podľa výroku súdneho rozhodnutia, b)vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej skutočnosti, c)vyznačením stavu pred rozhodnutím o povolení vkladu, pred vykonaním záznamu alebo pred rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak správny súd rozhodol o ich zrušení.

36. Podľa , Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo

na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

37. Podľa , Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením nedotknuté.

38. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom bola dňa 23.3.2019 uzavretá kúpna zmluva na predmet sporu.

39. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť ( ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie nároku, ktorý Žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu , je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu.“ (NSSR ).

40. Žalobca si uplatnil náhradu škody pre porušenie zákonnej povinnosti Žalovaného a z dôvodu plynutia premlčacích lehôt pri absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a z dôvodu právnej istoty. Absolútna neplatnosť spôsobuje, že zmluva je neplatná od počiatku. V zmysle ustanovení platí, pri práve na náhradu škody podľa začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca má za to, že na základe rozsudku o náhrade škody, v ktorom súd predbežne posúdi predmetnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, (za neplatný právny úkon mala uvedenú kúpnu zmluvu posúdiť už príslušná správa katastra a návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť), vykoná Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor zmenu v osobe vlastníka. Pokiaľ by Žalobca čakal na rozhodnutie, či už súdu v prípade žaloby o určenie napr. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, alebo na rozhodnutie príslušného správneho orgánu o uplatnenom reštitučnom nároku, na základe ktorého by došlo k zmene v osobe vlastníka, a až potom by sa domáhal náhrady škody, tak v tom čase by Žalobcovi premlčacie doby pri nároku na náhradu škody dávno uplynuli.

41. Žalobca je len ako vlastník uvedený v katastri, ale vlastníkom predmetných nehnuteľností nie je, nakoľko nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe neplatného právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, pričom na úkon sa od počiatku hľadí tak, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatná kúpna zmluva teda nie je spôsobilá vyvolať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Žalobcu. Platí, že pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný, ale nie záväzný ( v spojení s ). V konaní Žalobca poprel že je vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy napriek zápisom Žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností,

42. Žalovaný ako povinná osoba previedla pozemky napriek zákonnému zákazu obsiahnutému v § 5 ods. 3 zákona o pôde, podľa ktorého povinná osoba odo dňa účinnosti zákona o pôde nemôže takéto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Toto ustanovenie zároveň výslovne stanovuje, že takéto právne úkony sú neplatné a preto je absolútne neplatná aj predmetná Kúpna zmluva. Príslušný okresný úrad poskytne ochranu oprávneným osobám, ktoré si riadne uplatnili reštitučný nárok a nie Žalobcovi. Významnými následkami neplatnosti právneho úkonu, okrem zmarenia právnych účinkov, je vznik škody a bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na základe neplatného právneho úkonu. V danom prípade u Žalobcu ani u predávajúceho družstva, ktoré zaniklo bez právneho nástupcu, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie inštitútu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa ako jediný a v plnej miere pričinil ku vzniku škody Žalobcovi. V obchodnom práve je zodpovednosť za škodu vzniknutú z neplatného právneho úkonu založená na princípe objektívnom. „Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto

osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( a nasl.)“ ( ). V ustanoveniach je zodpovednosť za škodu upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie – za škodu zodpovedá tá osoba, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu. Vzniknutá škoda musí byť v príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu. Zákon o pôde vychádza z toho, že dňom jeho účinnosti povinné osoby smú s pozemkami, ktoré sú predmetom reštitúcie, až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať iba so starostlivosťou riadneho hospodára a nesmú nimi disponovať ( zákona o pôde), pričom ak tento zákaz porušia, právny úkon je absolútne neplatný, a teda naň nemožno prihliadať. Žalovaný ako povinná osoba je tým subjektom, ktorá neplatnosť prevodov vlastníckeho práva spôsobila, a to porušením zákazu nakladania s nehnuteľnosťou. Vzhľadom na účel a zmysel reštitučných noriem je potom pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy o prevode vlastníckeho práva bez významu, či povinná osoba v danom čase vedela o tom, že prevádza pozemky dotknuté reštitúciou, alebo o tom nevedela, prípadne z akého dôvodu. Avšak ako Žalobca preukázal v podanom návrhu, Žalovaný vedel o uplatnenom reštitučnom nároku na pozemky. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, -50. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

43. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti a že mu žiadna škoda nevznikla a ani s názorom že je chybou katastra, že doposiaľ nerozhodol a reštitúcii, ale konanie zastavil.

44. K nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, boli pred uzatvorením Kúpnej zmluvy uplatnené nároky tretích osôb, o ktorých Žalobca nebol ako kupujúci informovaný, pričom predávajúci v Kúpnej zmluve vyhlásil, že na nehnuteľnosti neboli uplatnené žiadne nároky tretích osôb podľa osobitného predpisu. Z Oznámenia Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 10.12.2021, č. OU-MI-PLO-2021/016577-022 vyplýva, že ku dňu 10.12.2021 k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, eviduje úrad nevybavenú žiadosť na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle ustanovení a pričom reštitučný nárok si uplatnili členovia Urbárskeho pasienkového spolku Pavlovce nad Uhom, čom sa Žalobca dozvedel až z uvedeného Oznámenia. Základnou povinnosťou likvidátora je vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v zmysle . Uvedená formulácia je všeobecná, preto aj zákonodarca v druhej vete dispozitívne uvádza, že úlohou likvidátora je zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradením by mohlo družstvu spôsobiť škodu, ohroziť jej záujmy, záujmy členov družstva alebo tretích strán. V prípade, že štatutárny orgán/likvidátor nezachoval dostatočnú odbornú starostlivosť a vznikla škoda spôsobená pri výkone funkcie likvidátora, nároky na náhradu škody voči likvidátorovi sa budú spravovať ustanoveniami a nasl. . Poľnohospodárske družstvo ako povinná osoba v zmysle vstúpila do dodatočnej likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. Sp.zn. zo dňa 28.06.2018. Žalovaný správa ako likvidátor, na ktorého prešla pôsobnosť, práva a povinnosti štatutárneho orgánu Družstva uzavrel so Žalobcom Kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností v dobe účinnosti , a preto bol v zmysle zákona povinný s predmetnými pozemkami až do navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohol predmetné nehnuteľnosti previesť odo dňa účinnosti reštitučného zákona do vlastníctva iného subjektu, takýto úkon je neplatný. Žalovaný pred uzavretím Kúpnej zmluvy žiadosťou z 10.10.2018 požiadal Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor a ten ho podaním zo dňa 18.10.208 informoval, že na predmet kúpnej zmluvy bol uplatnený reštitučný nárok, o čom Žalobca predkladá súdu dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že o uplatnenom reštitučnom nároku na predmet kúpy mal Žalovaný vedomosť v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, Žalobcu ako kupujúceho o tom neinformoval a v kúpnej zmluve uviedol vedome nepravdivé vyhlásenie.

45. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

46. Hlavné znaky tejto zodpovednosti: Porušenie povinnosti: Musí dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu (zo zmluvy alebo zo zákona v súvislosti so záväzkom). Vznik škody: Na strane poškodenej strany musí vzniknúť škoda (ktorá zahŕňa skutočnú škodu aj ušlý zisk, ak to vyplýva z povahy veci). Príčinná súvislosť: Medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí existovať priama príčinná súvislosť. Liberációs dôvod (exkulpácia): Zodpovednosti sa škodca zbaví (liberuje sa), iba ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (tzv. vyššia moc / "force majeure" podľa ). Objektívny charakter: Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie – na vznik povinnosti nahradiť škodu sa nevyžaduje, aby škodca konal úmyselne alebo z nedbalosti, rozhodujúce je samotné porušenie povinnosti.

47. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj na hore uvedené súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku .

48. Súd o trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II./ tohto rozsudku, že žalobcovi priznal voči žalovanému 100 % nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.