Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 18/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a 4 a a 2

uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 26. septembra 2014,

za účasti Okresného súdu Bratislava III takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2

uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

z 26. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet

jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava,

konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2014 doručená sťažnosť , Nový Svet 32 (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie “).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátka

na starostku obce Nový Svet (ďalej len „obec“), ako aj na poslankyňu obecného

zastupiteľstva obce predložila svoje kandidátne listiny spolu s petíciami, v ktorých

jej kandidatúru na tieto funkcie podporilo 23 voličov. Obec mala v tom čase 85 obyvateľov,

preto v zmysle o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) bolo potrebné,

aby jej kandidatúru v petícii podporilo minimálne 20 voličov.

Miestna volebná komisia v obci rozhodnutím č. 172/2014 z 24. septembra 2014

nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky na funkciu starostky obce a rozhodnutím

č. 173/2014 z 24. septembra 2014 nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky

na funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva obce.

Podľa sťažovateľky volebná komisia svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že petičná

listina bola v zmysle o petičnom práve v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o petičnom práve“) neúplná. Citujúc odôvodnenia rozhodnutí volebnej

komisie uvádza, že chýba „na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta.

Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov podporujúcich petíciu...

V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať

do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanie

rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky na starostu a tiež na poslankyňu obecného

zastupiteľstva obce podľa (ďalej len „OSP“).

Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením č. k. 18 z 26. septembra

2014 tak, že jej návrh zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

„Odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia sa však zaoberá výlučne kandidátnou

listinou sťažovateľky pre voľby do miestneho zastupiteľstva, pričom v ňom nie je žiadna

zmienka o kandidátnej listine na funkciu starostky obce. Vzhľadom na petit podaného

návrhu a výrok predmetného uznesenia je však zrejmé, že súd zamietol registráciu obidvoch

kandidátnych listín, keďže návrh sťažovateľky bol zamietnutý v celom rozsahu.

... jediným dôvodom na odmietnutie registrácie kandidátnej listiny sťažovateľky bola

skutočnosť, že petičné hárky, ktoré boli priložené k jej kandidátnej listine, neobsahovali

podpis samotnej sťažovateľky ako kandidátky, na podporu ktorej boli petičné hárky

podpísané. Takéto rozhodnutie súdu však nemá žiadnu oporu v našom právnom poriadku

a došlo ním k porušeniu vyššie uvedených základných práv sťažovateľky... Vzhľadom

na chýbajúce odôvodnenie vo vzťahu ku kandidátnej listine na funkciu starostky môžeme len

predpokladať, že súd mienil rovnako rozhodnúť vo vzťahu k obidvom kandidátnym listinám,

keďže boli z hľadiska údajných nedostatkov v podstate rovnaké.

Petíciou prikladanou ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta do orgánov

miestnej samosprávy by tak mali byť iba petičné hárky (pri použití pojmov uvedených

v Petičnom zákone) s dostatočným počtom podpisov voličov. Náležitosti týchto petičných

hárkov, resp. petície sú výslovne upravené v cit. ust. § 16 ods. 9 veta tretia a v cit. ust. § 21

ods. 2 veta tretia a piata Zákona o komunálnych voľbách, v zmysle ktorých sa má pri

každom podpise uviesť meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,

ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Tieto zákonné ustanovenia (a ani žiadne iné) nevyžadujú, aby súčasťou takýchto

petičných hárkov, resp. petície mali byť aj určité údaje o kandidátovi, na podporu ktorého

je petícia určená alebo podpis kandidáta. Kandidát na poslanca sa totiž podpisuje len

na kandidátnu listinu (cit. ust. § 16 ods. 4 Zákona o komunálnych voľbách) a kandidát

na starostu na vyhlásenie podľa cit. ust. § 16 ods. 8 Zákona o komunálnych voľbách (cit.

ust. § 21 ods. 3 Zákona o komunálnych voľbách), avšak na petičné hárky (petíciu)

predloženú k svojej kandidatúre sa už len prípadne môže (ale nemusí) podpísať ako volič,

keďže zákon nevylučuje, aby kandidát podporil ako volič aj vlastnú kandidatúru. Miestna

volebná komisia v Novom Svete a následne aj Okresný súd Bratislava III však takéto

podpisy sťažovateľky v rozpore so zákonom vyžadovali a pre ich absenciu zamietli

registrovať obidve jej kandidátne listiny.

Dovoľujeme si zdôrazniť, že obsahové náležitosti petície na podporu kandidatúry

nezávislého kandidáta vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy sú špeciálne vymedzené

v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách a Petičný

zákon môže byť na náležitosti takejto petície sui generis použitý len podporne, a to najmä

pre vymedzenie formálnych náležitostí petície (napr. požiadavka písomnej formy,

čitateľnosti údajov a pravdivosti údajov). Petičný zákon však nemôže rozširovať požiadavky

na náležitosti takejto petície, pokiaľ sú tieto požiadavky špeciálne (osobitne) upravené

v Zákone o komunálnych voľbách.

Ak teda Zákon o komunálnych voľbách neurčuje, že by nezávislý kandidát mal

podpísať každý jeden petičný hárok, ktorý predkladá k svojej kandidátnej listine, nemožno

takúto povinnosť vyvodzovať z Petičného zákona. Navyše, Petičný zákon v jeho cit. ust. § 4

ods. 4 vyžaduje na petičných hárkoch okrem údajov o podporovateľoch petície a ich

podpisov len údaje o osobe, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej

správy, avšak ani v jej prípade nevyžaduje jej podpis na každom jednom petičnom hárku...

Podotýkame pritom, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že by sa nezávislý kandidát

mal považovať pre účely predkladania petície za osobu určenú na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy podľa Petičného zákona a preto nemožno od neho ani pri

extenzívnom výklade cit. ust. § 16 ods. 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych

voľbách vyžadovať, aby na petičných hárkoch uvádzal údaje, ktoré cit. ust. § 4 ods. 4

Petičného zákona predpisuje výlučne osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom

verejnej správy.

Na petičných hárkoch sťažovateľky je jednoznačne uvedené, že ide o hárky určené

na podporu jej kandidatúry vo voľbách starostu, resp. do obecného zastupiteľstva

a na týchto hárkoch je uvedený dostatočný počet podpisov voličov, ktorí podporili

sťažovateľkinu kandidatúru. Predložené kandidatúry, vrátane petičných hárkov (petície)

spĺňajú všetky náležitosti vyžadované cit. ust. § 16 ods. 4 a 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 a 3

Zákona o komunálnych voľbách...

... súd na právne odôvodnenie svojho rozhodnutia použil cit. ust. § 4 ods. 1 Petičného

zákona, z ktorého vyvodzoval vyššie uvedenú neexistujúcu požiadavku na podpísanie

každého jedného petičného hárku nezávislým kandidátom (sťažovateľkou). Cit. ust. § 4

ods. 1 Petičného zákona však upravuje výlučne požiadavky na osoby podporujúce petíciu,

keď stanovuje, k akým údajom má fyzická osoba alebo osoba oprávnená konať v mene

právnickej osoby pripojiť svoj podpis... táto všeobecná právna úprava je pre voľby

do orgánov miestnej samosprávy neaplikovateľná, keďže je špeciálne upravená v cit. ust.

§ 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách...

Absolútnym nedostatkom napadnutého uznesenia... je absencia odôvodnenia

rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu kandidátnej listiny pre voľby starostu.

... pokiaľ by aj kandidátna listina sťažovateľky mala mať vytýkané formálne

nedostatky (čo však v skutočnosti nemala), miestna volebná komisia ju v zmysle ust. § 5

ods. 5 Petičného zákona mala vyzvať na ich odstránenie... Miestna volebná komisia však

v tomto smere nevykonala žiadny úkon, keď nevyzvala sťažovateľku na odstránenie

domnelých nedostatkov ňou predloženej petície a touto otázkou sa nezaoberal ani Okresný

súd Bratislava III. Pri nečinnosti miestnej volebnej komisie pritom zjavne išlo o účelový

postup, keďže pre voľby starostu obce zaregistrovala len jediného kandidáta... a pre voľby

do obecného zastupiteľstva, ktoré pozostáva z 5 poslancov, zaregistrovala presne

5 kandidátov...“

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné práva priamo sa zúčastňovať na správe

verejných vecí podľa ust. Čl. 30 ods. 1 , na prístup k voleným

a iným verejným funkciám podľa ust. Čl. 30 ods. 4 a na súdnu

ochranu podľa ust. Čl. 46 ods. 1 a 2 uznesením Okresného

súdu Bratislava III č. 18 zo dňa 26. 9. 2014 porušené boli.

... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 18 zo dňa

26. 9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť na účet

jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka žiada z dôvodu „vynaloženia

značného úsilia na kandidatúru vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré bolo

zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej komisie a následne aj Okresného súdu

Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť postupu miestnej volebnej komisie

(kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho vedomia ako na súde, keďže

jej členovia nemusia mať právne vzdelanie) a z neexistujúcich dôvodov zamietol návrh

sťažovateľky na registráciu jej kandidátnych listín“.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 15. januára 2015 prijal

sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril

k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. 3183/2015 z 30.

marca 2015 v ktorom uviedol, že z „vecnej stránky sa s obsahom ústavnej sťažnosti

stotožňujem“. K prípisu predseda okresného súdu pripojil aj stanovisko zákonnej sudkyne

z 12. marca 2015. Zákonná sudkyňa zhrnula doterajší priebeh konania, k argumentácii

sťažovateľky v sťažnosti sa nevyjadrila.

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 15. apríla 2015 podala

stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu. Uviedla, že k vyjadreniu nemá výhrady,

„nakoľko tento súd sa z vecnej stránky stotožnil s obsahom... ústavnej sťažnosti.

Vyjadrenie zákonnej sudkyne... obsahuje len skutkový popis veci tak, ako bola

prejednávaná v súdnom konaní... Nakoľko vo vyjadrení zákonnej sudkyne absentuje názor

na podanú ústavnú sťažnosť, bolo by zjavne nadbytočné osobitne podávať stanovisko

aj k tomuto vyjadreniu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, , ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, ). Ako ústavne

nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia

všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy

interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného

formalizmu (, , , , podobne

aj Ústavný súd Českej republiky napr. ).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

(napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. ,

). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,

aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď

práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom

záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,

neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku

Slovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

Ústavný príkaz konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon vyjadrený v , zaväzuje všetky orgány verejnej moci

vrátane súdov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych

orgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnosti

a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam

a slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu

( prvej vety ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do úvahy,

že namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej

spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani

jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by

mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (IV. ÚS

102/08).

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základného

práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak,

aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa a 4

poukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami,

ktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu

( ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4

ústavný súd poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe vyplýva,

že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4

aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (),

resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (, ). V tejto súvislosti

ústavný súd uviedol (), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán

verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu

svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo

základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní

základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v

právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.

Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti

každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom

základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo

alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo

slobody.“ Podobne vo veci sp. zn. ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto

práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom

uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas

v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k

informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú

súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz

predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

().

Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)

ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,

prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (, ,

, , , podobne aj Ústavný súd Českej republiky

napr. ). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať

len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný

a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž

v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie

sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie

správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia

ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä

teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré

sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív

pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (, ,

m. m. ).

Materiálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri hodnotení

porušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese,

t. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnil

zákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadne

poslanca obecného zastupiteľstva.

V prerokúvanom prípade miestna volebná komisia rozhodnutím č. 172/2014

z 24. septembra 2014 nezaregistrovala sťažovateľku ako kandidátku na starostku obce

a rozhodnutím č. 173/2014 z 24. septembra 2014 ju nezaregistrovala ako kandidátku

na poslankyňu obecného zastupiteľstva. Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne:

„Predložená petičná listina je neúplná, v súlade so .. chýba

na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta.

Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov... V 9 prípadoch

nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy

v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“

Rozhodnutia miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľky

okresný súd a napadnutým uznesením jej návrh zamietol. V odôvodnení uviedol:

„Súd riadne preskúmal priložené petičné hárky kandidáta a dospel k záveru,

že obligatórne skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine

navrhovateľky uvedené a teda nezávislý kandidát nepreukázal, dostatočnú podporu voličmi.

Petičné hárky neobsahujú podpis fyzickej osoby, ktorá petíciu predkladá a teda nespĺňa

obligatórne náležitosti a súd nemôže takéto petičné hárky uznať.

Súd nepovažuje rozhodnutie volebnej komisie týkajúce sa nečitateľnosti údajov

uvedených v petícii za správne, vzhľadom na skutočnosť, že všetky údaje uvedené

v petičných hárkoch sú pre súd zrozumiteľné a čitateľné.

Skutočnosti týkajúce sa nepravdivých údajov vzhľadom na to, že nie je komisiou

uvedené o ktorú osobu sa jedná nemohol súd preskúmať, súd sa nimi ani zaoberať nebude

a preskúmavanie tejto skutočnosti nepovažuje za potrebné vzhľadom na skutočnosť,

že už prvý z dôvodov (nepodpísanie petičných hárkov fyzickou osobou, ktorá petíciu

predkladá) spôsobil, že rozhodnutie volebnej komisie bolo správne.

Vzhľadom na skutočnosť, že v petičných listinách nebol podpis fyzickej osoby a teda

petičná listina nebola v súlade s o petičnom práve súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa

napadnutým uznesením okresného súdu. V rámci svojej argumentácie namieta výklad

§ 4 ods. 1 zákona o petičnom práve. Podľa sťažovateľky z tohto ustanovenia zákona

o petičnom práve a ani z iného právneho predpisu nemožno riadnym výkladom vyvodiť

takúto povinnosť. Sťažovateľka mala povinnosť podpísať len kandidátnu listinu, prípadne

vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách, avšak nie jednotlivé podpisové hárky.

Výklad okresného súdu v tomto smere považuje za formalistický a môže viesť k absurdným

záverom (napr. potreba podpísať 10 000 podpisových hárkov pri petícii na vyhlásenie

referenda).

Sťažovateľka namieta, že ak by aj mala povinnosť podpísať podpisové hárky, okresný

súd nijako nezohľadnil § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, podľa ktorého ju miestna

volebná komisia mala vyzvať na odstránenie nedostatkov petície.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil, pretože

sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím miestnej volebnej komisie o jej nezaregistrovaní ako

kandidátky na starostku obce.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidáta

obsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpis

kandidáta.

Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávislého

kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet

podpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii

sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý

pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Počet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní pred

dňom volieb.

Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petícia

podľa § 16 ods. 9.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu

aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu v dvoch

rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.

Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi

podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedený

v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko

voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,

ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o voľbách kandidátna listina obsahuje meno, priezvisko

a akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany, ktorá

kandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta. Ku kandidátnej listine

sa pripojí vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia

podľa § 21 ods. 2.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracať

sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej

samosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej

len „petícia“).

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí

sa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcim

zákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľne

uvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svoj

podpis. ... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebo

vek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciu

aj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahom

petície riadne oboznámili pred jej podpísaním.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú text

petície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;

na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého

pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená

slovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje

uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva

petičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jeho

členovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3

alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvalého

pobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,

príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala,

aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia

výzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto

lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Jedným z predpokladov pre zaregistrovanie nezávislého kandidáta pre voľby

do obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúru

podporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnej

podmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9,

§ 21 ods. 2 zákona o voľbách).

Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1

upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo iného

spoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).

Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a 5 zákon o petičnom práve. Podľa

uvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje

označenie petície,

predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),

zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,

ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),

zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom

verejnej správy,

podpis osoby, ktorá predkladá petíciu resp. osoby určenej na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy a

číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.

Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva, že súčasťou petície vo formálnom

zmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,

na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu

(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovených

údajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať

text petície, alebo musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia

sa má podporiť podpismi,

meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená

na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,

číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.

Z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnom

zmysle, pozn.) nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnej

správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície

v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ich

neodstránenia. Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto

lehote nedostatky neodstráni.

Z ustanovení zákona o voľbách je zrejmé, že tento zákon osobitne vymedzuje

náležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbách

vymedzuje

osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiť

kandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),

minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorí musia petíciu

podpísať.

Zákon o voľbách tiež ustanovuje náležitosti prejavu vôle voliča na petícii

(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiť

kandidatúru nezávislého kandidáta.

Predkladateľ petície, resp. osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej

správy má v zmysle § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve povinnosť podpísať petíciu

vo formálnom zmysle. Okresný súd sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s touto

povinnosťou a ani s tým, ako uvedené ustanovenie aplikovať pri petícii na podporu

nezávislého kandidáta, napr. či je potrebné predložiť k podpisovým hárkom aj petíciu

vo formálnom zmysle, či úlohu petície vo formálnom zmysle v tomto prípade plní

kandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákona o voľbách),

alebo na splnenie tejto povinnosti stačí, ak predkladateľ petície podpíše podpisový hárok,

ktorý je prvý v poradí. Z tohto hľadiska je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdu

považovať za nedostatočne odôvodnené.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal v zákone

o petičnom práve ustanovenou povinnosťou príslušného orgánu verejnej správy vyzvať

predkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom

práve, ako ani s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebné aplikovať

pri skúmaní náležitostí petície nezávislého kandidáta v doslovnom gramatickom znení

zákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobom vzhľadom

na jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách. Z predloženého

súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania. Z predloženého súdneho spisu okresného súdu však nevyplýva, či pred

svojím rozhodnutím okresný súd zisťoval, či miestna volebná komisia vyzvala sťažovateľku

na odstránenie vytýkaných nedostatkov petície; sám okresný súd sťažovateľku na ich

odstránenie podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve nevyzval. Ani z odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplýva, prečo nepovažoval okresný súd

za potrebné vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov petície, hoci túto skutočnosť

považoval pre svoje rozhodnutie v danej veci za právne významnú, dokonca rozhodujúcu.

Podľa názoru ústavného súdu na jednej strane postupoval okresný súd vo vzťahu

k sťažovateľke prísne formálnoprávne, na druhej strane bol vo vzťahu k vlastnému postupu

z tohto hľadiska značne benevolentný.

Podľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petícia

sťažovateľky nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, založený na zjavne nesprávnej

a formalistickej interpretácii relevantných ustanovení zákona o petičnom práve, ktoré

sú v doslovnom gramatickom znení na danú situáciu neaplikovateľné, a z tohto dôvodu

napadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,

že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a tiež k porušeniu jej základného práva podľa

ods. 2 , ktoré upravuje právo na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Základné právo podľa predstavuje osobitný prípad základného práva

na súdnu ochranu, ktoré v sebe inkorporuje všetky jednotlivé atribúty práva na súdnu

ochranu v zmysle . Ústavne súladné uplatnenie základného práva podľa

v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a aj právo na to, aby konanie,

v rámci ktorého sa súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

realizuje, zahŕňalo všetky atribúty tvoriace obsah základného práva na súdnu ochranu podľa

.

Ústavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu

z 26. septembra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1

a 4 , pretože okresný súd napadnutým uznesením znemožnil sťažovateľke,

aby sa uchádzala o funkciu starostky a tiež o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva vo

voľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec

vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu

z 26. septembra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1 a 4

a a 2 . Nevyhovel však návrhu sťažovateľky na to, aby zrušil napadnuté

uznesenie a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považoval

ústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresný

súd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľky zasiahnuť

do právoplatných výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na to, že následok, ktorý vznikol

napadnutým uznesením okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že sťažovateľke bolo

znemožnené sa uchádzať o funkciu starostky obce, resp. poslankyne obecného zastupiteľstva

obce, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 2 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu

primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli

v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov

konania v sume 340,90 €.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania

v uplatnenej sume, t. j. 340,90 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu

za 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný

súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

za rok 2014 v sume 134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)

a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume

8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu

284,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015