Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 559/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť súdneho exekútora ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom,

Kukorelliho 1505/50, Humenné, vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť

majetok podľa a 4 a na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Poprad sp. zn. z 11. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2015 doručená sťažnosť súdneho exekútora (ďalej len „sťažovateľ“

alebo „súdny exekútor“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv vlastniť

majetok podľa a 4 (ďalej len „“), na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. júna 2015

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že 30. júna 2011 podala

oprávnená Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad na exekútorskom úrade

sťažovateľa návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Marco-Climatech, spol. s r. o.,

Poprad. Okresný súd následne 3. augusta 2011 poveril vykonaním exekúcie sťažovateľa.

Dňa 4. júna 2014 sťažovateľ podal na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie

a priznanie náhrady trov exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený

konkurz ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len „zákon o konkurze“,

pozn.). Okresný súd napadnutým uznesením nepriznal sťažovateľovi trovy exekúcie spolu

v sume 69,95 €.

3. Sťažovateľ nesúhlasí s výkladom okresného súdu uvedeným v odôvodnení

napadnutého uznesenia v tom, že rozhodol o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej

do 31. decembra 2011 vtedy platného zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a nie súčasnej právnej úpravy, ktorá bola zavedená

od 1. januára 2012 na základe , ktorý Exekučný poriadok

novelizoval. Na podporu svojho právneho názoru uvádza aj odlišnú judikatúru všeobecných

súdov (uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 29. marca 2012,

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 31. januára 2014 a Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 30. augusta 2013) a v závere zdôrazňuje: „Ak však

normotvorca v novele zákona nevytvoril prechodné ustanovenie na spolupôsobenie

prechádzajúcej právnej úpravy a tej súčasnej, jeho úmyslom jednoznačne bolo, aby bola

súčasná norma okamžite aplikovaná. Okresný súd Poprad sa v napadnutom uznesení

odchýlil od právnych zásad a právoplatných rozhodnutí v rovnakých veciach tak

diametrálne odlišne, že považujeme napadnuté rozhodnutia za arbitrárne, z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, ktoré zároveň má za následok porušenie

základného práva alebo slobody.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo - súdneho exekútora, na súdnu ochranu

podľa ..., právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru .. a právo vlastniť majetok podľa a 4 ... uznesením Okresného

súdu Poprad zo dňa 11.06.2015, sp. zn.: -27, porušené bolo.

... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 11.06.2015, sp. zn.:

-27 a vec vracia Okresnému súdu v Poprade na ďalšie konanie.

... - súdnemu exekútorovi sa priznáva náhrada trov

konania vo výške 355,73 €, ktorú je Okresný súd Poprad povinný zaplatiť na účet advokáta

JUDr. Miroslava Korcha...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

9. Podstatu predloženej ústavnej sťažnosti tvorí námietka sťažovateľa, že okresný súd

nesprávnou interpretáciou relevantných ustanovení Exekučného poriadku dospel k ústavne

nekonformnému záveru o tom, že mu v predmetnom exekučnom konaní neprináleží náhrada

trov exekučného konania. Zo sťažnosti a k nej priloženej dokumentácie tiež vyplýva, že

konanie, v súvislosti s ktorým sa sťažovateľ uchádza o ústavnú ochranu, sa týka exekučného

konania smerujúceho k vymoženiu pohľadávky vo výške 69,95 € (z titulu uplatnených trov

exekúcie).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v je umožniť každému reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze

zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov, či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti (obdobne napr. , , ). Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia

zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo záväznou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba

v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do

takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam

zákonného predpisu (, , , ).

11. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu platí, že rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi patrí v zásade do výlučnej kompetencie týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika súvisiaca s konaním a rozhodovaním o náhrade trov konania by

mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, ak by vo veci konajúci všeobecný

súd extrémne vybočil z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť

v zásade len na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Vychádzajúc z uvedených ústavne

relevantných úvah, ústavný súd pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní.

12. Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky

súdny poriadok v § 238 ods. 5 upravuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

nie je prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce

trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva

zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide

o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, a bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje

ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť

signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom

rozsahu [intenzite (, , )]. Vo veci

sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

13. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (pozri bod 2), ústavný súd na

základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci

sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie

ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (obdobne ).

14. Navyše ústavný súd k tomu poznamenáva, že po preskúmaní napadnutého

uznesenia okresného súdu nezistil, že by bolo neodôvodnené alebo arbitrárne. Ani názor

kontroverzný, s ktorým možno aj nesúhlasiť, ak je riadne odôvodnený, nemá intenzitu

ústavného porušenia. Ústavný súd v danej veci nemá teda žiaden dôvod a ani oprávnenie na

prehodnocovanie právnych a skutkových záverov tohto súdu, ktoré sú podrobne opísané na

s. 2 až s. 4 v napadnutom uznesení, pretože jednak vychádzajú z príslušných ustanovení

Exekučného poriadku, ako aj zákona o konkurze, ale tiež sa opierajú aj o judikatúru

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. Ústavný súd ďalej konštatuje, že

úvaha okresného súdu o tom, že oprávnený nemal žiadne procesné zavinenie na zastavení

exekúcie a ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať zákonný dôvod zastavenia

exekúcie, nie je tiež zjavne svojvoľná. Odôvodnenie napadnutého uznesenia predstavuje

podľa názoru ústavného súdu dostatočný základ na jeho výrok, lebo okresný súd vysvetlil,

prečo súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Tvrdenia sťažovateľa preto podľa

názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny súdneho rozhodnutia, ktoré skončilo

pre neho nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno spájať s porušením jeho základného

práva garantovaného v , práva garantovaného dohovoru,

a následne ani s porušením základného práva vlastniť majetok.

15. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, že v iných prípadoch týkajúcich sa

totožnej problematiky použili všeobecné súdy rozdielnu interpretáciu všeobecne záväzných

právnych predpisov, ústavný súd zastáva názor, že nie je úlohou ústavného súdu

zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej

praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(, ). Uvedený názor platí o to viac, ak predmetom ústavnej

sťažnosti je posúdenie bagateľnej veci, ktorý sa navyše netýka rozhodnutia vo veci samej,

ale náhrady trov konania (obdobne. ). K tejto časti sťažnosti ústavný súd

poznamenáva, že v predmetnej veci sťažovateľ nebol nijako nútený vykonávať exekučnú

činnosť, keďže rešpektoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe čoho

požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Za tohto stavu preto

vôbec nemožno hovoriť o tom, že by sťažovateľ vykonával v danej veci exekútorskú

činnosť proti svojej vôli. Je to tak tým viac, že sťažovateľ vykonáva súdno-exekútorskú

činnosť ako slobodné povolanie (obdobne ).

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti sťažovateľa

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015