Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom, Krmanova 1, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a jeho uznesením z 19. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho uznesením

z 19. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Dňa 9. decembra 2015 doručil

sťažovateľ ústavnému súdu doplnenie svojej sťažnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Východ, Úradu hraničnej

a cudzineckej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. UHCP-23/NJ-V-2014 z 12. marca

2014 začaté trestné stíhanie pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) a ods. 3

písm. d) a dňa 23. júla 2014 mu bolo vznesené obvinenie.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu č. k. -26

z 25. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)

. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že už týmto uznesením okresného súdu

došlo k porušeniu jeho základných práv podľa , 2 a 5 , pretože už v tomto

štádiu neboli dané dôvody väzby a inštitút väzby bol použitý v rozpore s jeho zákonným

účelom. Obmedzovanie osobnej slobody bolo podľa neho protiústavné a bolo tiež

neprípustné, aby sa v ňom ďalej pokračovalo.

Dňa 23. januára 2015 podal prokurátor návrh na predĺženie lehoty väzby sťažovateľa

v prípravnom konaní do 23. júna 2015, čo odôvodnil tým, že „... v ďalšom priebehu

prípravného konania sa podozrenia mali umocniť do takej miery, že už možno uvažovať

o jeho postavení pred súd“. Sťažovateľ však argumentuje, že «napriek tvrdeniu

o „umocnení podozrení“ prokurátor nepoukázal na jediný dôkaz, ktorý by toto jeho

tvrdenie podporil. Od uplynutia úvodného štádia uplynula značná doba a vykonané dôkazy

ani len minimálne nedosvedčili oprávnenosť väzby, tendencia je tu práve opačná. Doposiaľ

to zo strany konajúcich orgánov stále bolo a je o jednostrannom konštatovaní, že obavy

z naplnenia väzobných dôvodov existujú, vo veci nebolo zistené nič nové a dôvody na väzbu

sa neoslabili.». Dňa 29. januára 2015 okresný súd rozhodol o predĺžení lehoty väzby

sťažovateľa do 23. júna 2015. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť z dôvodu,

že „ďalšie trvanie väzby je odvolávajúc sa na vyššie uvádzané body neprípustné a v rozpore

s ústavnými právami obvineného“.

2

Prokurátor podal okresnému súdu obžalobu 21. mája 2015. Okresný súdu následne

uznesením sp. zn. z 26. mája 2015 rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe.

Podľa sťažovateľa „... toto rozhodnutie súdu...,

• sa opätovne neodvoláva na žiadny dôkaz, ktorý by pristúpil k dôvodom, na základe

ktorých bol sťažovateľ do väzby vzatý,

• súd len konštatuje, že sťažovateľ bol vo väzbe ponechaný z dôvodov, pre ktoré bol

do väzby vzatý,

• po preskúmaní spisu mal súd zistiť, že dôvody väzby oslabené neboli,

• nepoukázal však na žiaden konkrétny dôkaz, ani inak neobjasnil toto svoje tvrdenie.

Od podania obžaloby orgány činné v trestnom konaní vykazujú pasivitu, vo veci sa

nekoná, sťažovateľ je napriek absencii relevantného väzobného dôvodu držaný vo väzbe.“.

Sťažovateľ následne podal žiadosť o prepustenie z väzy na slobodu, v ktorej

zdôraznil, že „súd opodstatnenosť väzby obvineného v uznesení o vzatí do väzby opieral

o útekové a preventívne dôvody, ktoré ku dňu podania žiadosti neobstoja...

Dôvody, ktoré podľa rozhodovania súdu opodstatňovali vzatie obvineného do väzby

tak boli vyvrátené a k dnešnému dňu nebol vykonaný dôkaz, ktorý by svedčil v prospech

ponechania obvineného vo väzbe.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „aj napriek zákonnej dikcii, ktorá káže konať

vo väzobných veciach prednostne a urýchlene bolo o žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu rozhodnuté až po uplynutí troch týždňov od jej podania, súd uznesením

č. zo dňa 19. 11. 2015 žiadosť sťažovateľa zamietol. V odôvodnení predmetného

uznesenia bez ďalšieho konštatuje, že väzobné dôvody naďalej trvajú, ani v najmenšej miere

sa nezaoberal a nevyporiadal s dôvodnými argumentmi o ich vyvrátení prezentovanými

v žiadosti o prepustenie a faktom, že sťažovateľ je držaný aj napriek tomu vo väzbe a v jeho

trestnej veci sa nekoná.“. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že „trvanie

väzby je neopodstatnené a v rozpore s príslušnými ústavnými a zákonnými ustanoveniami“.

Na podoprenie svojej argumentácie sťažovateľ v sťažnosti poukazuje

aj na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu,

ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V závere sťažnosti uvádza:

„... I. do väzby bol vzatý s poukazom na útekové a preventívne dôvody, pričom tieto

dôvody sa postupom konania neosvedčili, práve naopak, boli vyvrátené a nepristúpil k nim

žiadny dôkaz svedčiaci v opodstatnenosť väzby,

II. dôkazy, na ktorých je postavené obvinenie a teda aj uznesenie o vzatí do väzby

vzhľadom na ich pochybný charakter nemôžu obstáť a iné dôkazy potvrdzujúce,

že sťažovateľ spáchal čin kladený mu za vinu, vykonané neboli a ani neexistujú,

III. napriek tomu, že väzba trvá už 16 mesiacov, vo veci nebol vykonaný dôkaz, ktorý

by priamo dosvedčil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a držania sťažovateľa vo väzbe,

IV. už 6 mesiacov sú príslušné orgány pasívne, vo veci sa ani v najmenšej miere

nekoná a sťažovateľovi je aj napriek tomu odopierané jeho základné garantované

ľudské právo na osobnú slobodu...“

Z doplnenia jeho sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti uzneseniu, ktorým

okresný súd zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby, sťažnosť. Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -2234 z 26. novembra 2015 jeho

sťažnosť zamietol. Podľa sťažovateľa odôvodnenie uznesenia krajského súdu neobsahuje

žiadny argument, resp. poukaz na vykonaný dôkaz, ktorý by aspoň do istej miery

odôvodňoval trvanie väzby.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po náležitom preskúmaní

veci vydal tento nález: „1. Okresný súd Prešov v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné práva

sťažovateľa zaručené v , 2 a 5 .

3. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19. 11. 2015 sa zrušuje

a Okresnému súdu Prešov sa prikazuje, aby sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby

na slobodu.

4

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

31.200,- EUR..., ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

na účet jeho právneho zástupcu, a to do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré

môže ústavný súd návrh na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť,

je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Podľa a návrh na začatie konania musí

obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. K návrhu

na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom. V splnomocnení sa výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa návrh (sťažnosť) okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa sa k návrhu pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

1. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného

právneho zástupcu, ktorý mu predmetnú sťažnosť koncipoval, túto podpísal a opatril

odtlačkom svojej pečiatky. Napriek tomu sťažnosť sťažovateľa neobsahuje náležitosti

sťažnosti, ktoré vyžaduje. Sťažovateľ k sťažnosti nepripojil v petite

napádané uznesenie okresného súdu sp. zn. z 19. novembra 2015, aj keď podľa

ide o jednu z podstatných náležitostí sťažnosti.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný

odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , ).

6

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, ).

Vzhľadom na uvedené by pri rigidnom posúdení podania sťažovateľa ústavný súd

podľa odmietol sťažnosť v tejto časti už pri

predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Napriek nedostatkom v náležitostiach podania (v sťažnosti) ústavný súd posúdil

sťažnosť sťažovateľa.

2. Ústavný súd ďalej poukazuje na , podľa

ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosť osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom. Ustanovenie sa v celom rozsahu

vzťahuje aj na sťažnosť podľa a a nasl. .

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich

práv (m. m. , , , , ).

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd po preskúmaní sťažnosti

okrem iného rozhodol aj o tom, že „Okresný súd Prešov... v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné práva sťažovateľa zaručené v , 2 a 5

Slovenskej republiky.

3. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19. 11. 2015 sa zrušuje

a Okresnému súdu Prešov sa prikazuje, aby sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby

na slobodu.“.

Vychádzajúc z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadreného v čl. 127

ods. 1 , ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej trvá porušovanie základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. , , ,

).

Vo vzťahu k napadnutému postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , nemá ústavný

súd právomoc preskúmavať postup okresného súdu, pretože o sťažnosti proti jeho uzneseniu

rozhodoval krajský súd uznesením č. k. -2234 z 26. novembra 2015. Z toho

dôvodu sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie , 2 a 5

postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. novembra 2015, ktorým

zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ústavný súd odmietol

pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou neodkladnosti

a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, judikoval, že aj keď

sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa

8

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

týmto požiadavkám (napr. , ). V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle

a 5 a dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale

na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca

na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr.

, , , , ,

). V nadväznosti na uvedené vo vzťahu k námietke nedodržania požiadavky

prednostného a urýchleného rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu ústavný súd uvádza, že dobu troch týždňov od podania žiadosti o prepustenie

z väzby do rozhodnutia o nej považuje podľa svojej judikatúry ešte za ústavne udržateľnú.

Túto časť sťažnosti preto ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

3. Vo vzťahu k namietanému porušeniu , 2 a 5 postupom

okresného súdu v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľ

namieta, že už v tomto štádiu neboli dané dôvody väzby a inštitút väzby bol použitý

v rozpore s jeho zákonným účelom. Sťažovateľ bol do väzby vzatý uznesením okresného

súdu sp. zn. z 25. júla 2014. Uznesením sudcu pre prípravné konanie

okresného súdu č. k. -160 z 29. januára 2015 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. bola lehota väzby sťažovateľa predĺžená. Z uvedeného je

zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti bola podaná oneskorene.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Nad rámec ústavný súd uvádza, že prípravným konaním sa v zmysle Trestného

poriadku rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, príp. návrhu

na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu

činného v trestnom konaní vo veci samej. Prokurátor v predmetnej veci podal obžalobu

na okresnom súde 21. mája 2015 (obhajcovi bola doručená 28. mája 2015), teda týmto

úkonom sa skončilo prípravné konanie a vec bola postúpená na konanie pred súdom, pričom

okresný súd následne pristúpil aj k preskúmaniu dôvodnosti ďalšieho trvania väzby

sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené by už ústavný súd ani nemohol ústavné relevantným

spôsobom ovplyvniť postup okresného súdu v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn.

.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch uplatnených sťažovateľom v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016

10