Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 875/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Bauerom, ktorý koná

v mene Advokátskej kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že

«Ako vyplýva z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľ podal návrh na začatie konania „... o vyslovenie neplatnosti zmluvy o vydanie

veci...“, v ktorom dochádza k prieťahom v konaní okresnému súdu... (ďalej len „návrh“),

pričom podľa zistení advokáta namietané konanie nie je ku dňu doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (ďalej len „sťažnosť“) právoplatne skončené, je poznačené neefektívnou

činnosťou okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou, čo v konečnom dôsledku spôsobuje

zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Predmet namietaného konania nie je podľa

sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa

konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť podľa možností, už na prvom pojednávaní.

(...) okresný súd v časovom období od podania návrhu dňa 28. februára 2006 do dňa

podania sťažnosti, teda 9. júna 2014 teda v období takmer viac ako 8 rokov v skutkovo

a právne jednoduchej veci nielenže meritórne nerozhodol, ale ani neuskutočnil efektívne

pojednávanie vo veci. Uvedené nesvedčí o schopnosti okresného súdu konať plynule, bez

zbytočných prieťahov za súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa a vo veci

rozhodnúť. Navyše v tomto časovom období zjavným pochybením zo strany okresného súdu,

a to jeho nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní a zisťovaní a rozhodovaní o pobyte

sťažovateľa, ako aj zbytočným ustanovením opatrovníka, ktorý navyše nezistil podstatné

pochybenie okresného súdu, ktoré bolo neskôr po odvolaní sťažovateľa naprávané, okresný

súd zavinil neprimerané predĺženie namietaného konania čím spôsobil zbytočné prieťahy

v namietanom konaní.»

2.1 Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní dochádza podľa názoru sťažovateľa

dlhodobo k zbytočným prieťahom v konaní, domáha sa priznania primeraného

zadosťučinenia z týchto dôvodov:

„Nateraz je ťažké vyčísliť celkovú možnú majetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi

neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní, no už teraz

možno konštatovať, že ani prípadný rozsudok vo veci samej v namietanom súdnom konaní,

ktorý by vyhovoval sťažovateľovi, už nemusí splniť svoj účel poskytnutia účinnej právnej

ochrany oprávneným záujmom sťažovateľa vo vzťahu k náhrade majetkovej ujmy, aj

s ohľadom na časový odstup.

Sťažovateľ žiada, aj s prihliadnutím na predmet namietaného konania, o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.500 EUR z dôvodov uvedených

v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil

a neustále spôsobuje sťažovateľovi majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu

požadovaného finančného zadosťučinenia. Je potrebné uviesť, že okresný súd vie v akom

postavení sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, no aj napriek tomu odmieta poskytnúť súdnu

ochranu jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní a navyše za

spôsobovania zbytočných prieťahov v konaní.

Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti

a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma

spočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu nielen v namietanom

konaní, ale už aj v iných konaniach pred okresným súdom a reálneho vynesenia rozsudku

o neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer deviatich rokov,

pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný

súd v namietanom konaní o jeho nároku k dnešnému dňu právoplatne nerozhodol a podľa

jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni

v reálnom uplatnení a reálnom vymožení ním uplatnených práv.

Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ žiada ústavný súd o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, a to s cieľom dovŕšenia ochrany porušených namietaných práv

v posudzovanom prípade, pretože má za to, že v namietanom konaní k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie

bez pokračujúceho porušovania základného práva (). Sťažovateľ rovnako

žiada aby ústavný súd pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal dôrazne zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.“

2.2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Mgr. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (...), ako aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. finančné

zadosťučinenie v sume 5.500,- EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Mgr. trovy právneho

zastúpenia v sume 876,87 Eur(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Richarda Bauera,

Štúrova 27, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3010/2015 z 9. januára 2015

(ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní) a právny

zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. marca 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise uviedla:

«(...) Ohľadne skutkovej a právnej zložitosti sporu, procesných úkonov vykonaných

v spise, prekážok konania podľa , prieťahov spôsobených sťažovateľom, resp.

súdom, a iných okolností majúcich vplyv na dĺžku konania, sa v plnom rozsahu stotožňujem

s vyjadrením súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Jeannette Hajdinovej, ktoré Vám v prílohe

tohto listu zasielam.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej

sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“), o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci. (...)»

3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Jeanette Hajdinová popísala chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Ústavnú sťažnosť podal „ “ , aj Ústavný súd SR v uznesení č. k.

-19 zo dňa 11.12.2014 označil sťažovateľa ako „ “ , no

navrhovateľom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. je

„ “ . Vychádzam z predpokladu, že sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom SR

a navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. je totožnou

osobou a došlo len k chybe v písaní (nie je však zrejmé, v ktorom konaní došlo k chybe

v písaní, pretože návrh vo veci sp. zn. podpísal navrhovateľ osobne a ústavnú

sťažnosť podával právny zástupca navrhovateľa). Vzhľadom na skutočnosť, že

navrhovateľom vo veci vedenej pod sp. zn. je „ “ , budem ho

v tomto vyjadrení aj tak označovať.

Spis sp. zn. vo veci navrhovateľa: Mgr. , narodený ,

bytom v , , proti odporcom: 1) Hlavné mesto SR Bratislava,

so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, 2) Sloboda zvierat (asanačný podnik

s vydavateľskou činnosťou), , so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 37,

zastúpeného advokátom , so sídlom v Bratislave,

o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie

predbežného opatrenia, som prevzala na základe Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného

súdu Bratislava I na rok 2013 účinného od 6.novembra 2013.

V konaní predo mnou konali sudcovia Okresného súdu Bratislava I: JUDr. Mariana

Harvancová a JUDr. Branislav Král. Nedovolím si podať vyjadrenie k časovým úkonom

svojich predchodcov v predmetnej právnej veci súvisiacim s mierou ich zaťaženia,

prípadnou práceneschopnosťou, súhrnom právne náročných vecí, plnením ďalších

pracovných povinností, a podobne.

Z dôvodu prehľadnosti som rozdelila svoje vyjadrenie na dve časti:

1) konanie o návrhu vo veci samej,

2) konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Ad 1) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným

Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal zrušenia zmluvy uzatvorenej medzi

odporcami v prvom a druhom rade na asanáciu zvierat v Bratislave z dôvodov, že je

spoločenský záujem na tom, aby bolo meno, identifikačné číslo a práva a povinnosti

odporcu v druhom rade určené tak, aby neprichádzalo k porušovaniu práv tretích osôb na

ujmu zvierat; zároveň sa domáhal nariadenia odporcom v prvom a druhom rade, aby vydali

všetky psy, fenky a šteniatka navrhovateľa, ktorými sú krížence No a Dobermana v 6. stupni

príbuzenskej plemenitby v počte 9 kusov (6 tmavopálených s výzorom No, 3 s červeným

pálením s výzorom Dobermana), 14 sučiek (2 čierne s výzorom No, 1 s pálením a výzorom

No do žlta, 11 sučiek s výzorom No s tmavohnedým pálením), 10 šteniatok (9

tmavopálených s výzorom No, 1 červenopálené s výzorom Dobermana), teda spolu 33 psov,

ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na inom

neznámom mieste, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V návrhu na začatie konania

navrhovateľ uviedol ako adresu svojho bydliska: , .

Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na začatie konania súd uznesením č. k.

-16 zo dňa 14.3.2006 vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ) na

odstránenie vád podania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia tak, že navrhovateľ:

- označí odporcu v druhom rade tak, aby mal právnu subjektivitu a to v súlade s jeho

názvom zapísaným v príslušnom registri,

- uvedie špecifikáciu petitu, presné znenie výroku súdu t.j. ako žiada, aby súd

rozhodol, tak aby výrok rozhodnutia súdu bol vykonateľný, zosúladí ho s pomenovaním

určovacej žaloby podľa záhlavia návrhu,

- uvedie, či znenie žalobného petitu, ktorým sa domáha nariadenia riadnej

starostlivosti o psy odporcom, má súd považovať za návrh na nariadenie predbežného

opatrenia podľa ,

- z celého obsahu žalobného návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje zmluvu

za neplatnú, či je zmluva v rozpore so zákonom a ktorým, či zmluva neobsahuje potrebné

náležitosti, prípadne zákon obchádza, a pod. Z tohto dôvodu riadne zdôvodní, z akého

právneho dôvodu má byť zmluva zrušená,

- zdôvodní naliehavý právny záujem na určovacej žalobe,

- predloží listinné doklady, na ktoré sa odvoláva, a to zmluvu z 30.8.2002, ktorej

zrušenia sa domáha, doklady zdôvodňujúce, že odňaté psy má vo svojej držbe odporca

v druhom rade.

Navrhovateľ bol v citovanom uznesení poučený o následkoch neodstránenia vád.

Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006 a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006,

v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia. Okrem toho špecifikoval petit návrhu nasledovne: „návrh na

vyslovenie neplatnosti zmluvy“ a uviedol ďalšie skutočnosti.

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. -26 zo dňa 19.4.2006 odmietol

podanie navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti zmluvy doručené Okresnému súdu

Bratislava I podľa . Dôvodom odmietnutia podania bolo neodstránenie vád

podania - navrhovateľ nedoplnil, ani neopravil neúplné podanie v časti o určenie

neplatnosti zmluvy, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konanie;

ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.

Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.

-26 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne

potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -26 zo dňa 19.4.2006

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -38 zo dňa

28.2.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2007. Od tohto dátumu neprebieha konanie

v merite veci (o určenie neplatnosti zmluvy), a preto od 14.5.2007 v ňom nemôže dochádzať

ani k prieťahom. Podľa môjho názoru od podania návrhu do právoplatného skončenia veci

v jej merite súd nekonal s prieťahmi, ale plynulo, o čom svedčí aj obsah spisu Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. .

Ad 2) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným

Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia

v tomto znení: „odporcom sa ďalej nariaďuje riadna starostlivosť o výživu všetkých vyššie

uvedených psov a šteniatok do právoplatného výroku rozhodnutia vo veci samej.“

Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd

uznesením č. k. -16 zo dňa 14.3.2006 (citovaným aj pod bodom Ad 1), okrem

iného, vyzval navrhovateľa podľa , aby uviedol, či znenie žalobného petitu,

ktorým sa domáha nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, má súd považovať za

návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006

a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006, v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej

starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

Na Okresnom súde Bratislava I je okrem konania sp. zn. vedené aj

konanie sp. zn. , v ktorom je navrhovateľom tiež Mgr. a odporcami

Hlavné mesto SR Bratislava a Sloboda zvierat. V konaní sp. zn. sa

navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia v znení „Odporcom sa nariaďuje

riadna starostlivosť o výživu psov navrhovateľa DOBERMAN v 6 st. v počte 9 ks do

právoplatného výroku rozhodnutia o veci.“

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. -25 zo dňa 19.4.2006 zastavil

konanie o predbežnom opatrení navrhovateľa z dôvodu prekážky litispendencie, pretože

konaniu o nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. predchádza konanie

vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.

-25 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

-25 zo dňa 19.4.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

odôvodnil zrušenie prvostupňového uznesenia tým, že v ňom neexistuje prekážka

litispendencie a že prvostupňový súd má odstraňovať vady návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. Až po odstránení vád bude prvostupňový súd posudzovať dôvodnosť

nároku na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava I je názorom

Krajského súdu v Bratislave vysloveným v tomto uznesení viazaný podľa . Spis

bol prvostupňovému súdu vrátený dňa 3.5.2007 a navrhovateľ prevzal uznesenie krajského

súdu dňa 14.5.2007 na adrese: .

Navrhovateľ požiadal dňa 11.5.2006 o oslobodenie od súdnych poplatkov a dňa

15.5.2006 súdu doručil vyplnené tlačivo na preukázanie jeho pomerov. Okresný súd

Bratislava I uznesením č. k. -40 zo dňa 27.6.2007 (po vrátení veci z krajského

súdu) nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ prevzal

citované uznesenie dňa 9.7.2007 opäť na adrese: . Krajský

súd v Bratislave uznesením č. k. -50 zo dňa 30.4.2009 uznesenie

prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi

potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručované na adresu

v , kde ho aj dňa 9.7.2009 osobne prevzal.

Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa uznesením č. k. -52 zo

dňa 24.11.2009 na odstránenie vád návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že

- uvedenie, či sa návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal

nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, viaže k návrhu na zrušenie zmluvy

uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, resp. k návrhu na vydanie

všetkých psov, feniek a šteniatok navrhovateľa,

- presné označenie psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka, tak aby ich bolo

možné jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov;

mená, na ktoré psy reagujú, a pod.)

- uvedenie, čoho sa navrhovateľ presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna

starostlivosť o psy, akou formou sa má poskytovať, atď.),

- opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia

- uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

- listinný/é doklad/y, preukazujúci/e skutočnosť, že odňaté psy má vo svojej držbe

odporca v druhom rade, nakoľko z listu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy

zo dňa 16.8.2005 táto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľ bol poučený o následku

neodstránenia vád podania.

Navrhovateľovi bolo toto uznesenie doručované na adresu v ,

(inú adresu navrhovateľ súdu doposiaľ neoznámil). Súdu sa dňa 21.12.2009 vrátila zásielka

neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“. Z toho dôvodu súd

zisťoval adresu trvalého, prechodného alebo obvyklého pobytu navrhovateľa v Registri

obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a v Ústrednej evidencii väzňov v Bratislave. Na základe

týchto dopytov súd zistil, že navrhovateľ nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia

slobody, že má hlásený trvalý pobyt na adrese: -

(oznámenie Registra obyvateľov SR zo dňa 25.2.2010, lustrácia v Sociálnej poisťovni

zo dňa 27.1.2010, lustrácia v evidencii väzňov zo dňa 27.1.2010). Z uvedeného vyplýva, že

navrhovateľ nenahlásil prípadnú zmenu svojho pobytu ani ohlasovni pobytu, ani Sociálnej

poisťovni, ani Obchodnému registru Okresného súdu Bratislava I a ešte dňa 27.7.2011 sa

v ňom nachádzala adresa bydliska navrhovateľa na v (č. l.

123,124).

Na základe týchto zistení súd opäť doručoval uznesenie na odstránenie vád

navrhovateľovi na poslednú známu adresu: . Zásielka sa dňa

6.5.2010 znova vrátila súdu nedoručená s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je,

neznámy“. Následne súd ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku ,

súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III, na doručenie uznesenia č. k.

-52 zo dňa 24.11.2009 a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné

opatrenie (uznesenie č. k. -61 zo dňa 26.4.2010). Opatrovníčka uznesenie

a výzvu prevzala dňa 28.5.2010. Uznesenie o ustanovení opatrovníčky nepovažujem za

zbytočné ani absurdné, ako to namieta navrhovateľ v ústavnej sťažnosti, pretože

navrhovateľovi nebolo možné doručiť písomnosti na poslednú známu adresu, ktorú súdu

oznámil, a až do 28.4.2011, nemal súd vedomosť o novej adrese bydliska navrhovateľa,

na ktorej sa zdržiaval. ani Spravovací poriadok v žiadnom

svojom ustanovení súdu neukladajú povinnosť vyhľadávať za navrhovateľa v iných

prípadných spisoch vedených na tom istom súde alebo na inom súde zisťovať adresu

navrhovateľa, súd teda postupoval v zmysle SR. Súd v predmetnej veci

zisťoval pobyt navrhovateľa zákonným spôsobom v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej

poisťovni aj v Ústrednej evidencii väzňov SR. Všetky dopyty viedli k jednému zisteniu, že

navrhovateľ má trvalý pobyt hlásený na adrese v . Navyše, sám

navrhovateľ bol povinný v zmysle zmenu svojho bydliska včas súdu

oznámiť, a to aj vzhľadom na iné konania, v ktorých navrhovateľ vystupuje ako účastník.

Nedodržanie svojej zákonnej povinnosti nemôže navrhovateľ klásť za vinu súdu. V tejto

súvislosti súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej bolo

v záujme samotného navrhovateľa (a zároveň aj jeho zákonnou povinnosťou), aby súdu

oznámil adresu svojho pobytu, na ktorej sa zdržiava a preberá zásielky, čím by prispel

k rýchlejšiemu konaniu vo veci. Navrhovateľ neoznámením svojho pobytu sťažil postup súdu

v konaní sp. zn. a dlhšie konanie nemožno dávať za vinu súdu.

Následne súd uznesením č.k. -62 bez uvedenia dátumu odmietol návrh

na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 28.2.2006. Na prvopise uznesenia

sa nachádza okrúhla pečiatka Okresného súdu Bratislava I, je uvedené meno a priezvisko

sudcu (JUDr. Branislav Král) a jeho podpis; dátum vydania uznesenia je prečiarknutý

a nečitateľný. Nie je známe, kto a kedy dátum vydania uznesenia prečiarkol. Uznesenie č. k.

-62 bolo zrejme bez uvedenia dátumu (nič nenasvedčuje opaku) doručené

opatrovníčke navrhovateľa dňa 12.10.2010.

Sudca vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 23.3.2011 a navrhovateľa

predvolával z adresy: , ktorá mu bola ako posledná známa;

predvolal aj opatrovníčku navrhovateľa. Zásielka sa od navrhovateľa vrátila dňa 1.3.2011

neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“. Súd pojednávanie dňa

23.3.2011 odročil na deň 8.6.2011. Navrhovateľ medzitým dňa 28.4.2011 oznámil súdu

zmenu svojej adresy na: . Súd doručoval predvolanie

navrhovateľovi už na novú adresu, na ktorej ho dňa 3.6.2011 prevzal.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.6.2011 uviedol, že psy previedol na spoločnosť

Panónia Motion Pictures Corp., Rockefeller Plaza Center, P. O. Box 1161, New York City,

New York 10185, USA. Ak psy nie sú identifikovateľné, je to problém Slobody zvierat.

Vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Branislavovi Královi. Sudca sa v ten istý

deň vyjadril k námietke zaujatosti. Krajský súd v Bratislave prípisom sp. zn.

zo dňa 12.9.2011 vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pretože

sa týka len postupu súdu, čo nie je dôvodom na vylúčenie sudcu.

Navrhovateľ dňa 29.6.2011 súd žiadal, aby uložil odporcovi v druhom rade

povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania, ako naložil s jeho psami, tak aby mohol

uviesť konečný žalobný petit.

Navrhovateľ bol vyzvaný uznesením na zaplatenie súdneho poplatku za podanie

námietky zaujatosti v sume 66,- € (č. k. -88 zo dňa 16.6.2011). Navrhovateľ

dňa 13.7.2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ho dňa 27.7.2011 vyzval

na predloženie jeho majetkových a osobných pomerov, a sám zisťoval na Geodetickom

a kartografickom ústave v Bratislave a v Sociálnej poisťovni pomery navrhovateľa.

Navrhovateľ dňa 10.5.2011 osobne doručil na súd odvolanie proti uzneseniu č. k.

-62. Krajský súd v Bratislave vrátil spis okresnému súdu dňa 22.3.2013 s tým,

že na uznesení č. k. -62 nie je uvedený dátum a je potrebné tento nedostatok

odstrániť. Po odstránení nedostatku mal byť spis opäť predložený Krajskému súdu

v Bratislave.

Súd uznesením č. k. -144 zo dňa 25.9.2013 zrušil uznesenie č. k.

-61 zo dňa 26.4.2010 o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi, pretože

pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník navrhovateľovi ustanovený. Navrhovateľ

uznesenie prevzal dňa 19.10.2013.

Okresný súd Bratislava I požiadal Okresný súd Bratislava II o zaslanie kópie návrhu

na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

a o informáciu, či konanie bolo zastavené pre litispendenciu (výzva zo dňa 15.11.2013).

Okresný súd Bratislava II zaslal dňa 5.12.2013 a 12.2.2014 Okresnému súdu Bratislava I

kópiu návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.

zn. a oznámil, že uznesením č.k. -97 zo dňa 16.3.2011 súd

konanie v časti vydania 33 psov zastavil; rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. -167 zo dňa 29.7.2011.

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. -175 zo dňa 17.3.2014 zrušil

svoje uznesenie, č. k. -62 bez uvedenia dátumu v celom rozsahu v rámci

autoremedúry. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručené dňa 9.4.2014.

Okresný súd Bratislava I, v obsadení vyššou súdnou úradníčkou, uznesením č. k.

-179 zo dňa 8.10.2014 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania tak,

že:

- presne označí psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka tak, aby ich bolo možné

jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov, mená,

na ktoré psy reagujú a pod.),

- uvedie, čoho sa presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna starostlivosť o psy

navrhovateľa a ich výživu, akou formou sa má poskytovať, atď.),

- opíše rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia,

- uvedie podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

- vzhľadom k časovému odstupu, odôvodní nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy.

Navrhovateľ bol poučený o následkoch neodstránenia vád podania. Uznesenie

prevzal dňa 27.10.2014 a podal proti nemu odvolanie.

Podaním odvolania sa uznesenie Okresného súdu Bratislava I, v obsadení vyššou

súdnou úradníčkou, č. k. -179 zo dňa 8.10.2014, zrušilo ex lege podľa § 374

ods. 4 a vo veci som rozhodla uznesením č. k. -185 zo dňa 6.11.2014,

ktorého výrok je totožný s uznesením č. k. -179 zo dňa 8.10.2014. Navrhovateľ

bol poučený, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie podľa písm. 1/ ;

uznesenie prevzal dňa 12.12.2014.

Navrhovateľ sa voči uzneseniu č.k. -185 zo dňa 6.11.2014 odvolal

a vzniesol voči mne námietku zaujatosti (podanie navrhovateľa doručené súdu dňa

16.12.2014), ku ktorej som sa vyjadrila dňa 7.1.2015. Zároveň v ten istý deň som dala

pokyn na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej

námietke zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č. k. -185

zo dňa 6.11.2014. Spis nebol predložený Krajskému súdu v Bratislave, pretože bol

pripojený k spisu sp. zn. Spr 3010/2015. (...) Po vrátení spisu z Ústavného súdu SR bude

obratom predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej námietke

zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č.k. -185 zo dňa

6.11.2014.

(...) Dovolím si ešte uviesť, že navrhovateľ sťažil postup súdu tým, že mu neoznámil

riadne a včas zmenu svojho bydliska ( ), situáciu zneprehľadňuje množstvom

návrhov na začatie konania (napríklad na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. ,

, na Okresnom súde Bratislava; II sp. zn. , Okresnom súde

Bratislava IV sp. zn. ), vrátane námietok zaujatostí voči zákonným sudcom,

ktoré sú identické alebo veľmi podobné. Po výzvach na odstránenie vád podania vady

neodstraňuje. Dovolím si v tejto súvislosti poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR,

podľa ktorej dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov

alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov

v súdnom konaní (, ). Preto dôvody uvedené v ústavnej sťažnosti

považujem za nepodložené a nedôvodné. (...)»

3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

zaujal toto stručné stanovisko:

„(...) Sťažovateľ zastúpený svojou právnou zástupkyňou, týmto v prvom rade

oznamuje ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatom návrhu.

Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zastúpený svojou právnou

zástupkyňou uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia

jeho základných práv, pričom nepovažuje za potrebné zaujímať obsiahlejšie stanovisko

k vyjadreniu porušovateľa nakoľko tento ani po takmer desiatich rokoch od začatia konania

nepriznáva bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní a má za to, že k porušovaniu práv

sťažovateľa nedochádza.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu a účastníkov konania

v napadnutom konaní, ktoré popísala zákonná sudkyňa v danej veci (pozri bod 3.2), možno

konštatovať, že túto chronológiu úkonov ani sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu nijako nespochybnil, a keďže ústavný súd zo zapožičaného spisu tiež zistil, že

popísané úkony zákonnou sudkyňou plne zodpovedajú priebehu napadnutého konania, pri

posúdení predmetu napadnutého konania vychádzal z uvedenej chronológie.

6. Čo sa týka mena sťažovateľa (na túto skutočnosť poukázala zákonná sudkyňa),

treba uviesť, že je nesporné, že ústavnú sťažnosť podal „ “, a nie „ “ . Zároveň

však vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo zapožičaného spisu ústavný súd konštatuje,

že ide o totožnú osobu, ktorá je navrhovateľom v napadnutom konaní. V konaní pred

okresným súdom sťažovateľ nemá právneho zástupcu a dôsledne používa meno Mgr. „ “

(rovnako to vyplýva aj z úradných listín, ktoré sú založené v spise), z čoho je zrejmé,

že pri písaní jeho mena v ústavnej sťažnosti došlo k nedopatreniu zo strany jeho advokáta,

z toho dôvodu bolo spresnené meno sťažovateľa na Mgr. .

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom ktorého je návrh sťažovateľa

z 27. februára 2006 proti hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava a Slobode

zvierat, asanačnému podniku s vydavateľskou činnosťou, jednak „na vyslovenie neplatnosti

zmluvy a vydanie veci“, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby odporcovia

vydali „všetky psy, fenky a šteniatka navrhovateľa, ktorými sú krížence No a Dobermana

v 6. stupni príbuzenskej plemenitby v počte 9 kusov (6 tmavopálených s výzorom No, 3

s červeným pálením s výzorom Dobermana), 14 sučiek (2 čierne s výzorom No, 1 s pálením

a výzorom No do žlta, 11 sučiek s výzorom No s tmavohnedým pálením), 10 šteniatok

(9 tmavopálených s výzorom No, 1 červenopálené s výzorom Dobermana), teda spolu

33 psov, ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na

inom neznámom mieste“, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , ).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačne

vyplynulo, že napadnuté konanie bolo vo vzťahu k návrhu „na vyslovenie neplatnosti

zmluvy a vydanie veci“ na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007 uznesením

okresného súdu č. k. -26 z 19. apríla 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2007. Sťažovateľ

sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 17. januára

2014, t. j. v čase, keď v „základnej časti“ návrhu porušenie označeného základného práva na

okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho

sťažnosti pred ústavným súdom v tejto časti už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj dohovoru (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa (a práva podľa

ods. 1 dohovoru) vo vzťahu k návrhu „na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“

v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už

netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd jeho sťažnosti v tejto časti

z uvedených dôvodov nevyhovel.

13. Ústavný súd ďalej posúdil namietané porušenie označených práv vo vzťahu

k návrhu sťažovateľa na vydanie uvedeného predbežného opatrenia a v prvom rade

poukazuje na to, že jeho judikatúra sa ustálila na tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k faktickej

zložitosti napadnutého konania uvádza, že vzhľadom na zjavnú nejasnosť návrhu

sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia možno posudzovanú záležitosť považovať

po vecnej stránke za zložitú, za túto skutočnosť však (ako to bude ďalej uvedené) nemôže

niesť zodpovednosť konajúci súd. Po právnej stránke možno danú vec považovať za

štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na neprimeranej dĺžke napadnutého konania má

svoj podiel najmä sťažovateľ, predovšetkým tým, že podal nejasný návrh na predbežné

opatrenie, a preto ho musel okresný súd opakovane vyzývať na odstránenie jeho

nedostatkov. Sťažovateľ pritom viac rokov nebol súčinnostný pri odstraňovaní nedostatkov

svojho návrhu, pretože neoznámil súdu, ale ani iným príslušným orgánom (napr. ohlasovni

pobytu, Sociálnej poisťovni atď.) zmenu svojho trvalého pobytu, hoci tak bol povinný

učiniť v zmysle . Z uvedeného dôvodu sa

okresnému súdu od 21. decembra 2009 do 28. novembra 2011 nepodarilo sťažovateľovi

doručiť zásielky, keďže nemal vedomosť o novej adrese jeho bydliska, a to bol tiež dôvod

na ustanovenie mu opatrovníka súdom. V súvislosti s nejasným, zmätočným návrhom

účastníka konania už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných

prieťahov v zmysle a dohovoru môže mať svoju plnú

relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané

obsahové a formálne náležitosti (napr. , ). Okrem uvedeného

sťažovateľ postupne podal vo veci 5 odvolaní, neúspešne namietol predpojatosť zákonnej

sudkyne, a tým došlo k neúmernému predĺženiu konania. Samozrejme, využitie možností

daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. –

opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva

v napadnutom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy, avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony

spôsobujú predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis ).

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že posudzované konanie bolo nesporne zdĺhavé (aj keď sa vec

asi tri roky nachádzala aj na odvolacom súde, čo nemožno pričítať na vrub okresnému

súdu), avšak napadnuté konanie bolo vo vzťahu k „základnému“ návrhu „na vyslovenie

neplatnosti zmluvy a vydanie veci“ na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007.

Z prehľadu procesných úkonov pritom vyplýva (bod I/3.2 nálezu), že okresný súd konal

vo veci v podstate priebežne s výnimkou asi siedmich mesiacov (konkrétne od 30. apríla

2009 do 24. novembra 2009), keď bol vo veci nečinný. Okrem tohto obdobia však okresný

súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty

v danej veci, najmä sa musel zaoberať odstránením nedostatkov zmätočného podania

sťažovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva podľa dohovoru, už aj preto, lebo požiadavka na

konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle uvedeného článku a dohovoru môže

mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky

zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosti

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie predmetnej

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní

okresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016