Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 875/2014
PDF · 351.43 KB
No categories available
II. ÚS 875/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Bauerom, ktorý koná
v mene Advokátskej kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 875/2014-19 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že
«Ako vyplýva z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11C/28/2006
sťažovateľ podal návrh na začatie konania „... o vyslovenie neplatnosti zmluvy o vydanie
veci...“, v ktorom dochádza k prieťahom v konaní okresnému súdu... (ďalej len „návrh“),
pričom podľa zistení advokáta namietané konanie nie je ku dňu doručenia sťažnosti
ústavnému súdu (ďalej len „sťažnosť“) právoplatne skončené, je poznačené neefektívnou
činnosťou okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou, čo v konečnom dôsledku spôsobuje
zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Predmet namietaného konania nie je podľa
sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa
konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť podľa možností, už na prvom pojednávaní.
(...) okresný súd v časovom období od podania návrhu dňa 28. februára 2006 do dňa
podania sťažnosti, teda 9. júna 2014 teda v období takmer viac ako 8 rokov v skutkovo
a právne jednoduchej veci nielenže meritórne nerozhodol, ale ani neuskutočnil efektívne
pojednávanie vo veci. Uvedené nesvedčí o schopnosti okresného súdu konať plynule, bez
zbytočných prieťahov za súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa a vo veci
rozhodnúť. Navyše v tomto časovom období zjavným pochybením zo strany okresného súdu,
a to jeho nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní a zisťovaní a rozhodovaní o pobyte
sťažovateľa, ako aj zbytočným ustanovením opatrovníka, ktorý navyše nezistil podstatné
pochybenie okresného súdu, ktoré bolo neskôr po odvolaní sťažovateľa naprávané, okresný
súd zavinil neprimerané predĺženie namietaného konania čím spôsobil zbytočné prieťahy
v namietanom konaní.»
2.1 Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní dochádza podľa názoru sťažovateľa
dlhodobo k zbytočným prieťahom v konaní, domáha sa priznania primeraného
zadosťučinenia z týchto dôvodov:
„Nateraz je ťažké vyčísliť celkovú možnú majetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi
neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní, no už teraz
možno konštatovať, že ani prípadný rozsudok vo veci samej v namietanom súdnom konaní,
ktorý by vyhovoval sťažovateľovi, už nemusí splniť svoj účel poskytnutia účinnej právnej
ochrany oprávneným záujmom sťažovateľa vo vzťahu k náhrade majetkovej ujmy, aj
s ohľadom na časový odstup.
Sťažovateľ žiada, aj s prihliadnutím na predmet namietaného konania, o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.500 EUR z dôvodov uvedených
v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil
a neustále spôsobuje sťažovateľovi majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu
požadovaného finančného zadosťučinenia. Je potrebné uviesť, že okresný súd vie v akom
postavení sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, no aj napriek tomu odmieta poskytnúť súdnu
ochranu jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní a navyše za
spôsobovania zbytočných prieťahov v konaní.
Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti
a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma
spočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu nielen v namietanom
konaní, ale už aj v iných konaniach pred okresným súdom a reálneho vynesenia rozsudku
o neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer deviatich rokov,
pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný
súd v namietanom konaní o jeho nároku k dnešnému dňu právoplatne nerozhodol a podľa
jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni
v reálnom uplatnení a reálnom vymožení ním uplatnených práv.
Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ žiada ústavný súd o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, a to s cieľom dovŕšenia ochrany porušených namietaných práv
v posudzovanom prípade, pretože má za to, že v namietanom konaní k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie
bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Sťažovateľ rovnako
žiada aby ústavný súd pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal dôrazne zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.“
2.2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa Mgr. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), ako aj právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/28/2006 porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/28/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. finančné
zadosťučinenie v sume 5.500,- EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Mgr. trovy právneho
zastúpenia v sume 876,87 Eur(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Richarda Bauera,
Štúrova 27, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3010/2015 z 9. januára 2015
(ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní) a právny
zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. marca 2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise uviedla:
«(...) Ohľadne skutkovej a právnej zložitosti sporu, procesných úkonov vykonaných
v spise, prekážok konania podľa § 107 O.s.p., prieťahov spôsobených sťažovateľom, resp.
súdom, a iných okolností majúcich vplyv na dĺžku konania, sa v plnom rozsahu stotožňujem
s vyjadrením súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Jeannette Hajdinovej, ktoré Vám v prílohe
tohto listu zasielam.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej
sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“), o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd upustil od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci. (...)»
3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Jeanette Hajdinová popísala chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Ústavnú sťažnosť podal „ “ , aj Ústavný súd SR v uznesení č. k.
II. ÚS 875/2014-19 zo dňa 11.12.2014 označil sťažovateľa ako „ “ , no
navrhovateľom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/28/2006 je
„ “ . Vychádzam z predpokladu, že sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom SR
a navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11 C/28/2006 je totožnou
osobou a došlo len k chybe v písaní (nie je však zrejmé, v ktorom konaní došlo k chybe
v písaní, pretože návrh vo veci sp. zn. 11 C/28/2006 podpísal navrhovateľ osobne a ústavnú
sťažnosť podával právny zástupca navrhovateľa). Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľom vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C/28/2006 je „ “ , budem ho
v tomto vyjadrení aj tak označovať.
Spis sp. zn. 11C/28/2006 vo veci navrhovateľa: Mgr. , narodený ,
bytom v , , proti odporcom: 1) Hlavné mesto SR Bratislava,
so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, 2) Sloboda zvierat (asanačný podnik
s vydavateľskou činnosťou), , so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 37,
zastúpeného advokátom , so sídlom v Bratislave,
o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie
predbežného opatrenia, som prevzala na základe Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného
súdu Bratislava I na rok 2013 účinného od 6.novembra 2013.
V konaní predo mnou konali sudcovia Okresného súdu Bratislava I: JUDr. Mariana
Harvancová a JUDr. Branislav Král. Nedovolím si podať vyjadrenie k časovým úkonom
svojich predchodcov v predmetnej právnej veci súvisiacim s mierou ich zaťaženia,
prípadnou práceneschopnosťou, súhrnom právne náročných vecí, plnením ďalších
pracovných povinností, a podobne.
Z dôvodu prehľadnosti som rozdelila svoje vyjadrenie na dve časti:
1) konanie o návrhu vo veci samej,
2) konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Ad 1) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal zrušenia zmluvy uzatvorenej medzi
odporcami v prvom a druhom rade na asanáciu zvierat v Bratislave z dôvodov, že je
spoločenský záujem na tom, aby bolo meno, identifikačné číslo a práva a povinnosti
odporcu v druhom rade určené tak, aby neprichádzalo k porušovaniu práv tretích osôb na
ujmu zvierat; zároveň sa domáhal nariadenia odporcom v prvom a druhom rade, aby vydali
všetky psy, fenky a šteniatka navrhovateľa, ktorými sú krížence No a Dobermana v 6. stupni
príbuzenskej plemenitby v počte 9 kusov (6 tmavopálených s výzorom No, 3 s červeným
pálením s výzorom Dobermana), 14 sučiek (2 čierne s výzorom No, 1 s pálením a výzorom
No do žlta, 11 sučiek s výzorom No s tmavohnedým pálením), 10 šteniatok (9
tmavopálených s výzorom No, 1 červenopálené s výzorom Dobermana), teda spolu 33 psov,
ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na inom
neznámom mieste, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V návrhu na začatie konania
navrhovateľ uviedol ako adresu svojho bydliska: , .
Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na začatie konania súd uznesením č. k.
11 C/28/2006-16 zo dňa 14.3.2006 vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) na
odstránenie vád podania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia tak, že navrhovateľ:
- označí odporcu v druhom rade tak, aby mal právnu subjektivitu a to v súlade s jeho
názvom zapísaným v príslušnom registri,
- uvedie špecifikáciu petitu, presné znenie výroku súdu t.j. ako žiada, aby súd
rozhodol, tak aby výrok rozhodnutia súdu bol vykonateľný, zosúladí ho s pomenovaním
určovacej žaloby podľa záhlavia návrhu,
- uvedie, či znenie žalobného petitu, ktorým sa domáha nariadenia riadnej
starostlivosti o psy odporcom, má súd považovať za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP,
- z celého obsahu žalobného návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje zmluvu
za neplatnú, či je zmluva v rozpore so zákonom a ktorým, či zmluva neobsahuje potrebné
náležitosti, prípadne zákon obchádza, a pod. Z tohto dôvodu riadne zdôvodní, z akého
právneho dôvodu má byť zmluva zrušená,
- zdôvodní naliehavý právny záujem na určovacej žalobe,
- predloží listinné doklady, na ktoré sa odvoláva, a to zmluvu z 30.8.2002, ktorej
zrušenia sa domáha, doklady zdôvodňujúce, že odňaté psy má vo svojej držbe odporca
v druhom rade.
Navrhovateľ bol v citovanom uznesení poučený o následkoch neodstránenia vád.
Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006 a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006,
v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia. Okrem toho špecifikoval petit návrhu nasledovne: „návrh na
vyslovenie neplatnosti zmluvy“ a uviedol ďalšie skutočnosti.
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006 odmietol
podanie navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti zmluvy doručené Okresnému súdu
Bratislava I podľa § 43 ods. 2 OSP. Dôvodom odmietnutia podania bolo neodstránenie vád
podania - navrhovateľ nedoplnil, ani neopravil neúplné podanie v časti o určenie
neplatnosti zmluvy, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konanie;
ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.
Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.
11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
3Co 246,247/2006-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co 246,247/2006-38 zo dňa
28.2.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2007. Od tohto dátumu neprebieha konanie
v merite veci (o určenie neplatnosti zmluvy), a preto od 14.5.2007 v ňom nemôže dochádzať
ani k prieťahom. Podľa môjho názoru od podania návrhu do právoplatného skončenia veci
v jej merite súd nekonal s prieťahmi, ale plynulo, o čom svedčí aj obsah spisu Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 11 C/28/2006.
Ad 2) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia
v tomto znení: „odporcom sa ďalej nariaďuje riadna starostlivosť o výživu všetkých vyššie
uvedených psov a šteniatok do právoplatného výroku rozhodnutia vo veci samej.“
Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd
uznesením č. k. 11C/28/2006-16 zo dňa 14.3.2006 (citovaným aj pod bodom Ad 1), okrem
iného, vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 OSP, aby uviedol, či znenie žalobného petitu,
ktorým sa domáha nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, má súd považovať za
návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006
a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006, v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej
starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Na Okresnom súde Bratislava I je okrem konania sp. zn. 11C/28/2006 vedené aj
konanie sp. zn. 11C/21/2006, v ktorom je navrhovateľom tiež Mgr. a odporcami
Hlavné mesto SR Bratislava a Sloboda zvierat. V konaní sp. zn. 11 C/21/2006 sa
navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia v znení „Odporcom sa nariaďuje
riadna starostlivosť o výživu psov navrhovateľa DOBERMAN v 6 st. v počte 9 ks do
právoplatného výroku rozhodnutia o veci.“
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11 C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 zastavil
konanie o predbežnom opatrení navrhovateľa z dôvodu prekážky litispendencie, pretože
konaniu o nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 11 C/28/2006 predchádza konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C/21/2006.
Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.
11 C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
3Co 246,247/2006-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.
11C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd
odôvodnil zrušenie prvostupňového uznesenia tým, že v ňom neexistuje prekážka
litispendencie a že prvostupňový súd má odstraňovať vady návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Až po odstránení vád bude prvostupňový súd posudzovať dôvodnosť
nároku na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava I je názorom
Krajského súdu v Bratislave vysloveným v tomto uznesení viazaný podľa § 226 OSP. Spis
bol prvostupňovému súdu vrátený dňa 3.5.2007 a navrhovateľ prevzal uznesenie krajského
súdu dňa 14.5.2007 na adrese: .
Navrhovateľ požiadal dňa 11.5.2006 o oslobodenie od súdnych poplatkov a dňa
15.5.2006 súdu doručil vyplnené tlačivo na preukázanie jeho pomerov. Okresný súd
Bratislava I uznesením č. k. 11C/28/2006-40 zo dňa 27.6.2007 (po vrátení veci z krajského
súdu) nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ prevzal
citované uznesenie dňa 9.7.2007 opäť na adrese: . Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co/80/2009-50 zo dňa 30.4.2009 uznesenie
prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručované na adresu
v , kde ho aj dňa 9.7.2009 osobne prevzal.
Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa uznesením č. k. 11C/28/2006-52 zo
dňa 24.11.2009 na odstránenie vád návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že
- uvedenie, či sa návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal
nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, viaže k návrhu na zrušenie zmluvy
uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, resp. k návrhu na vydanie
všetkých psov, feniek a šteniatok navrhovateľa,
- presné označenie psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka, tak aby ich bolo
možné jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov;
mená, na ktoré psy reagujú, a pod.)
- uvedenie, čoho sa navrhovateľ presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna
starostlivosť o psy, akou formou sa má poskytovať, atď.),
- opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia
- uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
- listinný/é doklad/y, preukazujúci/e skutočnosť, že odňaté psy má vo svojej držbe
odporca v druhom rade, nakoľko z listu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
zo dňa 16.8.2005 táto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľ bol poučený o následku
neodstránenia vád podania.
Navrhovateľovi bolo toto uznesenie doručované na adresu v ,
(inú adresu navrhovateľ súdu doposiaľ neoznámil). Súdu sa dňa 21.12.2009 vrátila zásielka
neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“. Z toho dôvodu súd
zisťoval adresu trvalého, prechodného alebo obvyklého pobytu navrhovateľa v Registri
obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a v Ústrednej evidencii väzňov v Bratislave. Na základe
týchto dopytov súd zistil, že navrhovateľ nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia
slobody, že má hlásený trvalý pobyt na adrese: -
(oznámenie Registra obyvateľov SR zo dňa 25.2.2010, lustrácia v Sociálnej poisťovni
zo dňa 27.1.2010, lustrácia v evidencii väzňov zo dňa 27.1.2010). Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ nenahlásil prípadnú zmenu svojho pobytu ani ohlasovni pobytu, ani Sociálnej
poisťovni, ani Obchodnému registru Okresného súdu Bratislava I a ešte dňa 27.7.2011 sa
v ňom nachádzala adresa bydliska navrhovateľa na v (č. l.
123,124).
Na základe týchto zistení súd opäť doručoval uznesenie na odstránenie vád
navrhovateľovi na poslednú známu adresu: . Zásielka sa dňa
6.5.2010 znova vrátila súdu nedoručená s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je,
neznámy“. Následne súd ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku ,
súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III, na doručenie uznesenia č. k.
11C/28/2006-52 zo dňa 24.11.2009 a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné
opatrenie (uznesenie č. k. 11C/28/2006-61 zo dňa 26.4.2010). Opatrovníčka uznesenie
a výzvu prevzala dňa 28.5.2010. Uznesenie o ustanovení opatrovníčky nepovažujem za
zbytočné ani absurdné, ako to namieta navrhovateľ v ústavnej sťažnosti, pretože
navrhovateľovi nebolo možné doručiť písomnosti na poslednú známu adresu, ktorú súdu
oznámil, a až do 28.4.2011, nemal súd vedomosť o novej adrese bydliska navrhovateľa,
na ktorej sa zdržiaval. Občiansky súdny poriadok ani Spravovací poriadok v žiadnom
svojom ustanovení súdu neukladajú povinnosť vyhľadávať za navrhovateľa v iných
prípadných spisoch vedených na tom istom súde alebo na inom súde zisťovať adresu
navrhovateľa, súd teda postupoval v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd v predmetnej veci
zisťoval pobyt navrhovateľa zákonným spôsobom v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej
poisťovni aj v Ústrednej evidencii väzňov SR. Všetky dopyty viedli k jednému zisteniu, že
navrhovateľ má trvalý pobyt hlásený na adrese v . Navyše, sám
navrhovateľ bol povinný v zmysle § 79 ods. 1 OSP zmenu svojho bydliska včas súdu
oznámiť, a to aj vzhľadom na iné konania, v ktorých navrhovateľ vystupuje ako účastník.
Nedodržanie svojej zákonnej povinnosti nemôže navrhovateľ klásť za vinu súdu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej bolo
v záujme samotného navrhovateľa (a zároveň aj jeho zákonnou povinnosťou), aby súdu
oznámil adresu svojho pobytu, na ktorej sa zdržiava a preberá zásielky, čím by prispel
k rýchlejšiemu konaniu vo veci. Navrhovateľ neoznámením svojho pobytu sťažil postup súdu
v konaní sp. zn. 11 C/28/2006 a dlhšie konanie nemožno dávať za vinu súdu.
Následne súd uznesením č.k. 11C/28/2006-62 bez uvedenia dátumu odmietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 28.2.2006. Na prvopise uznesenia
sa nachádza okrúhla pečiatka Okresného súdu Bratislava I, je uvedené meno a priezvisko
sudcu (JUDr. Branislav Král) a jeho podpis; dátum vydania uznesenia je prečiarknutý
a nečitateľný. Nie je známe, kto a kedy dátum vydania uznesenia prečiarkol. Uznesenie č. k.
11C/28/2006-62 bolo zrejme bez uvedenia dátumu (nič nenasvedčuje opaku) doručené
opatrovníčke navrhovateľa dňa 12.10.2010.
Sudca vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 23.3.2011 a navrhovateľa
predvolával z adresy: , ktorá mu bola ako posledná známa;
predvolal aj opatrovníčku navrhovateľa. Zásielka sa od navrhovateľa vrátila dňa 1.3.2011
neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“. Súd pojednávanie dňa
23.3.2011 odročil na deň 8.6.2011. Navrhovateľ medzitým dňa 28.4.2011 oznámil súdu
zmenu svojej adresy na: . Súd doručoval predvolanie
navrhovateľovi už na novú adresu, na ktorej ho dňa 3.6.2011 prevzal.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.6.2011 uviedol, že psy previedol na spoločnosť
Panónia Motion Pictures Corp., Rockefeller Plaza Center, P. O. Box 1161, New York City,
New York 10185, USA. Ak psy nie sú identifikovateľné, je to problém Slobody zvierat.
Vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Branislavovi Královi. Sudca sa v ten istý
deň vyjadril k námietke zaujatosti. Krajský súd v Bratislave prípisom sp. zn. 2NcC 42/2011
zo dňa 12.9.2011 vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pretože
sa týka len postupu súdu, čo nie je dôvodom na vylúčenie sudcu.
Navrhovateľ dňa 29.6.2011 súd žiadal, aby uložil odporcovi v druhom rade
povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania, ako naložil s jeho psami, tak aby mohol
uviesť konečný žalobný petit.
Navrhovateľ bol vyzvaný uznesením na zaplatenie súdneho poplatku za podanie
námietky zaujatosti v sume 66,- € (č. k. 11C/28/2006-88 zo dňa 16.6.2011). Navrhovateľ
dňa 13.7.2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ho dňa 27.7.2011 vyzval
na predloženie jeho majetkových a osobných pomerov, a sám zisťoval na Geodetickom
a kartografickom ústave v Bratislave a v Sociálnej poisťovni pomery navrhovateľa.
Navrhovateľ dňa 10.5.2011 osobne doručil na súd odvolanie proti uzneseniu č. k.
11C/28/2006-62. Krajský súd v Bratislave vrátil spis okresnému súdu dňa 22.3.2013 s tým,
že na uznesení č. k. 11C/28/2006-62 nie je uvedený dátum a je potrebné tento nedostatok
odstrániť. Po odstránení nedostatku mal byť spis opäť predložený Krajskému súdu
v Bratislave.
Súd uznesením č. k. 11 C/28/2006-144 zo dňa 25.9.2013 zrušil uznesenie č. k.
11C/28/2009-61 zo dňa 26.4.2010 o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi, pretože
pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník navrhovateľovi ustanovený. Navrhovateľ
uznesenie prevzal dňa 19.10.2013.
Okresný súd Bratislava I požiadal Okresný súd Bratislava II o zaslanie kópie návrhu
na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13C/47/2009
a o informáciu, či konanie bolo zastavené pre litispendenciu (výzva zo dňa 15.11.2013).
Okresný súd Bratislava II zaslal dňa 5.12.2013 a 12.2.2014 Okresnému súdu Bratislava I
kópiu návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 13C/47/2009 a oznámil, že uznesením č.k. 13C/47/2009-97 zo dňa 16.3.2011 súd
konanie v časti vydania 33 psov zastavil; rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 5Co/316-317/2011-167 zo dňa 29.7.2011.
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11 C/28/2006-175 zo dňa 17.3.2014 zrušil
svoje uznesenie, č. k. 11C/28/2006-62 bez uvedenia dátumu v celom rozsahu v rámci
autoremedúry. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručené dňa 9.4.2014.
Okresný súd Bratislava I, v obsadení vyššou súdnou úradníčkou, uznesením č. k.
11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania tak,
že:
- presne označí psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka tak, aby ich bolo možné
jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov, mená,
na ktoré psy reagujú a pod.),
- uvedie, čoho sa presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna starostlivosť o psy
navrhovateľa a ich výživu, akou formou sa má poskytovať, atď.),
- opíše rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia,
- uvedie podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
- vzhľadom k časovému odstupu, odôvodní nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.
Navrhovateľ bol poučený o následkoch neodstránenia vád podania. Uznesenie
prevzal dňa 27.10.2014 a podal proti nemu odvolanie.
Podaním odvolania sa uznesenie Okresného súdu Bratislava I, v obsadení vyššou
súdnou úradníčkou, č. k. 11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014, zrušilo ex lege podľa § 374
ods. 4 OSP a vo veci som rozhodla uznesením č. k. 11C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014,
ktorého výrok je totožný s uznesením č. k. 11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014. Navrhovateľ
bol poučený, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. 1/ OSP;
uznesenie prevzal dňa 12.12.2014.
Navrhovateľ sa voči uzneseniu č.k. 11 C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014 odvolal
a vzniesol voči mne námietku zaujatosti (podanie navrhovateľa doručené súdu dňa
16.12.2014), ku ktorej som sa vyjadrila dňa 7.1.2015. Zároveň v ten istý deň som dala
pokyn na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej
námietke zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č. k. 11 C/28/2006-185
zo dňa 6.11.2014. Spis nebol predložený Krajskému súdu v Bratislave, pretože bol
pripojený k spisu sp. zn. Spr 3010/2015. (...) Po vrátení spisu z Ústavného súdu SR bude
obratom predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej námietke
zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č.k. 11 C/28/2006-185 zo dňa
6.11.2014.
(...) Dovolím si ešte uviesť, že navrhovateľ sťažil postup súdu tým, že mu neoznámil
riadne a včas zmenu svojho bydliska (§ 79 ods. 1 OSP), situáciu zneprehľadňuje množstvom
návrhov na začatie konania (napríklad na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 11C/21/2006,
11C/28/2006, na Okresnom súde Bratislava; II sp. zn. 13C/47/2009, Okresnom súde
Bratislava IV sp. zn. 12C/177/2005), vrátane námietok zaujatostí voči zákonným sudcom,
ktoré sú identické alebo veľmi podobné. Po výzvach na odstránenie vád podania vady
neodstraňuje. Dovolím si v tejto súvislosti poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR,
podľa ktorej dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov
alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov
v súdnom konaní (II. ÚS 41/00, III. ÚS 253/09). Preto dôvody uvedené v ústavnej sťažnosti
považujem za nepodložené a nedôvodné. (...)»
3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
zaujal toto stručné stanovisko:
„(...) Sťažovateľ zastúpený svojou právnou zástupkyňou, týmto v prvom rade
oznamuje ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania o prijatom návrhu.
Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zastúpený svojou právnou
zástupkyňou uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia
jeho základných práv, pričom nepovažuje za potrebné zaujímať obsiahlejšie stanovisko
k vyjadreniu porušovateľa nakoľko tento ani po takmer desiatich rokoch od začatia konania
nepriznáva bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní a má za to, že k porušovaniu práv
sťažovateľa nedochádza.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu a účastníkov konania
v napadnutom konaní, ktoré popísala zákonná sudkyňa v danej veci (pozri bod 3.2), možno
konštatovať, že túto chronológiu úkonov ani sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu nijako nespochybnil, a keďže ústavný súd zo zapožičaného spisu tiež zistil, že
popísané úkony zákonnou sudkyňou plne zodpovedajú priebehu napadnutého konania, pri
posúdení predmetu napadnutého konania vychádzal z uvedenej chronológie.
6. Čo sa týka mena sťažovateľa (na túto skutočnosť poukázala zákonná sudkyňa),
treba uviesť, že je nesporné, že ústavnú sťažnosť podal „ “, a nie „ “ . Zároveň
však vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo zapožičaného spisu ústavný súd konštatuje,
že ide o totožnú osobu, ktorá je navrhovateľom v napadnutom konaní. V konaní pred
okresným súdom sťažovateľ nemá právneho zástupcu a dôsledne používa meno Mgr. „ “
(rovnako to vyplýva aj z úradných listín, ktoré sú založené v spise), z čoho je zrejmé,
že pri písaní jeho mena v ústavnej sťažnosti došlo k nedopatreniu zo strany jeho advokáta,
z toho dôvodu bolo spresnené meno sťažovateľa na Mgr. .
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06, predmetom ktorého je návrh sťažovateľa
z 27. februára 2006 proti hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava a Slobode
zvierat, asanačnému podniku s vydavateľskou činnosťou, jednak „na vyslovenie neplatnosti
zmluvy a vydanie veci“, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby odporcovia
vydali „všetky psy, fenky a šteniatka navrhovateľa, ktorými sú krížence No a Dobermana
v 6. stupni príbuzenskej plemenitby v počte 9 kusov (6 tmavopálených s výzorom No, 3
s červeným pálením s výzorom Dobermana), 14 sučiek (2 čierne s výzorom No, 1 s pálením
a výzorom No do žlta, 11 sučiek s výzorom No s tmavohnedým pálením), 10 šteniatok
(9 tmavopálených s výzorom No, 1 červenopálené s výzorom Dobermana), teda spolu
33 psov, ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na
inom neznámom mieste“, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.
II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte
trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 126/02).
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačne
vyplynulo, že napadnuté konanie bolo vo vzťahu k návrhu „na vyslovenie neplatnosti
zmluvy a vydanie veci“ na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007 uznesením
okresného súdu č. k. 11 C 28/06-26 z 19. apríla 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 246/06 z 28. februára 2007. Sťažovateľ
sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 17. januára
2014, t. j. v čase, keď v „základnej časti“ návrhu porušenie označeného základného práva na
okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho
sťažnosti pred ústavným súdom v tejto časti už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý
ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru) vo vzťahu k návrhu „na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“
v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už
netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd jeho sťažnosti v tejto časti
z uvedených dôvodov nevyhovel.
13. Ústavný súd ďalej posúdil namietané porušenie označených práv vo vzťahu
k návrhu sťažovateľa na vydanie uvedeného predbežného opatrenia a v prvom rade
poukazuje na to, že jeho judikatúra sa ustálila na tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k faktickej
zložitosti napadnutého konania uvádza, že vzhľadom na zjavnú nejasnosť návrhu
sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia možno posudzovanú záležitosť považovať
po vecnej stránke za zložitú, za túto skutočnosť však (ako to bude ďalej uvedené) nemôže
niesť zodpovednosť konajúci súd. Po právnej stránke možno danú vec považovať za
štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na neprimeranej dĺžke napadnutého konania má
svoj podiel najmä sťažovateľ, predovšetkým tým, že podal nejasný návrh na predbežné
opatrenie, a preto ho musel okresný súd opakovane vyzývať na odstránenie jeho
nedostatkov. Sťažovateľ pritom viac rokov nebol súčinnostný pri odstraňovaní nedostatkov
svojho návrhu, pretože neoznámil súdu, ale ani iným príslušným orgánom (napr. ohlasovni
pobytu, Sociálnej poisťovni atď.) zmenu svojho trvalého pobytu, hoci tak bol povinný
učiniť v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sa
okresnému súdu od 21. decembra 2009 do 28. novembra 2011 nepodarilo sťažovateľovi
doručiť zásielky, keďže nemal vedomosť o novej adrese jeho bydliska, a to bol tiež dôvod
na ustanovenie mu opatrovníka súdom. V súvislosti s nejasným, zmätočným návrhom
účastníka konania už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú
relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané
obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Okrem uvedeného
sťažovateľ postupne podal vo veci 5 odvolaní, neúspešne namietol predpojatosť zákonnej
sudkyne, a tým došlo k neúmernému predĺženiu konania. Samozrejme, využitie možností
daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym poriadkom –
opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva
v napadnutom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú
zbytočné prieťahy, avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony
spôsobujú predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že posudzované konanie bolo nesporne zdĺhavé (aj keď sa vec
asi tri roky nachádzala aj na odvolacom súde, čo nemožno pričítať na vrub okresnému
súdu), avšak napadnuté konanie bolo vo vzťahu k „základnému“ návrhu „na vyslovenie
neplatnosti zmluvy a vydanie veci“ na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007.
Z prehľadu procesných úkonov pritom vyplýva (bod I/3.2 nálezu), že okresný súd konal
vo veci v podstate priebežne s výnimkou asi siedmich mesiacov (konkrétne od 30. apríla
2009 do 24. novembra 2009), keď bol vo veci nečinný. Okrem tohto obdobia však okresný
súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty
v danej veci, najmä sa musel zaoberať odstránením nedostatkov zmätočného podania
sťažovateľa.
Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, už aj preto, lebo požiadavka na
konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle uvedeného článku ústavy a dohovoru môže
mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky
zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosti
sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie predmetnej
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní
okresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2016