Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 126/02
PDF · 180.32 KB
No categories available
I. ÚS 126/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 126/02-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2003 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho
prerokoval prijatú sťažnosť B. M. a M. M., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr.
M. K., B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 85/93 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti B. M. a M. M. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 30. októbra
2002 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie
sťažnosť B. M. a M. M., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 85/93.
Sťažovatelia uviedli, že 30. decembra 1992 podali okresnému súdu (v tom čase
Okresnému súdu Bratislava – vidiek) titulom zmiernenia následkov ich majetkových krívd,
ku ktorým došlo do roku 1989, žalobný návrh o zaplatenie 48 500,- Kčs s prísl. proti
odporcovi - Hydinársky štátny majetok, kombinát, Ivánska cesta č. 4, Bratislava. Vec je
vedená na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 85/93. Hoci od začatia súdneho konania do
podania tejto sťažnosti uplynulo takmer 10 rokov, prvostupňový súd vo veci doposiaľ
nerozhodol. Sťažovatelia sa opakovane na okresnom súde dožadovali odstránenia prieťahov
v konaní (listami zo 4. marca 2000, z 11. januára 2002, z 10. apríla 2002), k odstráneniu
zdĺhavosti procesného postupu okresného súdu to však pozitívne neprispelo. Podľa názoru
sťažovateľov okresný súd v súdnom konaní sp. zn. 7 C 85/93 neorganizuje procesný postup
tak, aby sa stav právnej neistoty čo najskôr odstránil, čím porušil právo sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Svoje tvrdenie odôvodnili sťažovatelia tým,
že právna povaha veci, ktorá je predmetom súdneho konania, a ani jej skutkový stav
nevykazujú také znaky zložitosti, aby prvostupňový súd ani za desať rokov vo veci
nevyniesol rozsudok. Svoje správanie v konaní označili ako aktívne, poskytujúce potrebnú
súčinnosť na to, aby okresný súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci a mohol rozhodnúť.
Celé konanie je podľa tvrdenia sťažovateľov poznačené viacerými obdobiami nečinnosti
okresného súdu. Posledné obdobie nečinnosti trvá od 25. januára 2001 až doposiaľ. V tomto
období okresný súd v konaní neurobil žiadny úkon. Sťažovatelia požiadali „so zreteľom na
okolnosti prípadu“ aj o finančné zadosťučinenie. Svoju požiadavku odôvodnili stavom
právnej neistoty a úzkosti kvôli sporu nerozhodnutému od roku 1993. Z uvedených dôvodov
navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod č. k. 7 C 85/93 porušil právo
B. M. a M. M., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č. k. 7 C 85/93 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. B. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je
Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je
Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu
k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: Okresný súd Bratislava III, zastúpený predsedom JUDr. B. T., listom
z 10. februára 2003 sp. zn. Spr. 3654/02 a sťažovateľ, zastúpený svojím právnym
zástupcom, stanoviskom z 10. marca 2003.
Predseda Okresného súdu Bratislava III vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd
uznáva opodstatnenosť ústavnej sťažnosti, pretože konanie v danej veci trvá takmer desať
rokov. Hlavnú príčinu prieťahov konania vidí v tom, že sudca okresného súdu JUDr. Ľ. S. je
už piatym sudcom prejednávajúcim a rozhodujúcim danú vec. Posledné pojednávanie
25. januára 2001 bolo odročené na neurčito, keď sudca predtým konštatoval, že spoločnosť
TPV, a. s., sa stala právnym nástupcom odporcu - spoločnosti UNIGALEX, a. s., pričom
7. mája 1999 vyhlásil Krajský súd v Bratislave konkurz na majetok TPV, a. s. (sp. zn. 7 K
77/99). Podľa názoru predsedu okresného súdu to znamená, že „konanie sa v zmysle
Zákona o konkurze a vyrovnaní prerušilo s tým, že v tom čase uznesenie o prerušení
konania sudca nevyhotovoval tak, ako je to už v súčasnosti“. Konkurz podľa jeho názoru
stále prebieha.
K vyjadreniu okresného súdu zaslal 11. marca 2003 svoje stanovisko právny zástupca
sťažovateľov. Vo svojom podaní uviedol, že medzi podaním návrhu 30. decembra 1992
a vyhlásením konkurzu na odporcu 7. mája 1999 ubehlo takmer 78 mesiacov, čo považuje
za dostatočne dlhú dobu na to, aby súd vo veci rozhodol. Z uvedeného dôvodu argument
okresného súdu neakceptuje. Je toho názoru, že dokazovanie v merite veci bolo ukončené
pred pojednávaním 21. apríla 1999, a tvrdí, že sudca mal možnosť na tomto pojednávaní
rozhodnúť. Vychádzajúc z povahy veci a s poukazom na obsah súdneho spisu odročenie
pojednávania považuje za neodôvodnené. Právny zástupca sťažovateľov poukázal na to, že
okresný súd vo svojom vyjadrení uznal, že konanie vo veci sp. zn. 7 C 85/93 trvá veľmi
dlhú dobu. Z uvedeného dôvodu konštatuje, že Okresný súd Bratislava III nenamieta voči
ústavnej sťažnosti jeho klientov. Právny zástupca sa pridržiava tvrdení uvedených
v podanom návrhu a žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené v danom návrhu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 7 C 85/93:
Dňa 30. decembra 1992 podali sťažovatelia okresnému súdu (pôvodne Okresnému
súdu Bratislava – vidiek) návrh o zaplatenie 48 500,- Kčs s prísl. proti odporcovi -
Hydinársky štátny majetok, kombinát, Ivánska cesta č. 4, Bratislava.
Prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo 24. marca 1993. Okresný súd Bratislava -
vidiek na ňom vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Obvodnému súdu
Bratislava 2 (v súčasnosti Okresnému súdu Bratislava II). Obvodný súd Bratislava 2 dňa
27. mája 1993 vec postúpil bývalému Mestskému súdu v Bratislave so žiadosťou
o rozhodnutie vo veci miestnej príslušnosti súdu. Mestský súd v Bratislave svojím
uznesením sp. zn. 8 Nc 111/93 z 30. júna 1993 vyslovil miestnu nepríslušnosť Obvodného
súdu Bratislava 2. Z tohto dôvodu bol spis 10. septembra 1993 vrátený naspäť okresnému
súdu, aby vo veci konal a rozhodol.
Dňa 18. novembra 1993 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
s tým, že sa odporcovi uložila povinnosť vyjadriť sa k návrhu v lehote siedmich dní.
Do 30. septembra 1994, keď bol spis pridelený novej sudkyni JUDr. J. F., sa vo
veci neurobili žiadne úkony .
Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 3. októbra 1995, ktoré bolo odročené s tým, že
okresný súd urobí dopyt na kataster nehnuteľností.
Dňa 13. novembra 1995 bolo vo veci pojednávanie, ktoré sa odročilo s tým, že
okresný súd vyžiada výpis z katastra nehnuteľností a navrhovatelia predložia dôkazy.
Nasledujúce pojednávanie sa uskutočnilo 11. januára 1996. Opäť došlo k odročeniu
pojednávania s tým, že okresný súd bude urgovať dopyt na Slovenský zväz záhradkárov
a následne bude nariadené znalecké dokazovanie.
Dňa 1. októbra 1996 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.
Proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania podal 16. októbra 1996 odporca
odvolanie.
Dňa 11. novembra 1996 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Bratislave, ktorý
16. mája 1996 zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v časti o povinnosti zaplatiť
preddavok na znalecké dokazovanie.
Dňa 21. júla 1997 doručil okresný súd účastníkom konania uvedené rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave.
Dňa 27. novembra 1997 vydáva okresný súd uznesenie, na základe ktorého sa
navrhovateľovi vracia suma 1 500 Sk, ktorá bola zaplatená ako preddavok na znalecké
dokazovanie.
Na deň 27. apríl 1998 bola vo veci nariadená miestna ohliadka.
Dňa 30. apríla 1998 bol vo veci vyhotovený znalecký posudok.
Dňa 24. februára 1999 sa vo veci uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo
odročené na neurčito s tým, že okresný súd si vyžiada výpis z obchodného registra. Z tohto
výpisu vyplynulo, že záväzky po Hydinárskom štátnom majetku, Ivánska cesta č. 4,
Bratislava, prešli na obchodnú spoločnosť UNIGALEX, a. s.
Na pojednávanie 21. apríla 1999 sa nedostavil odporca, pojednávanie sa odročilo na
neurčito za účelom opätovného predvolania účastníkov.
Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 9. novembra 2000. Opäť došlo k odročeniu
pojednávania na 7. december 2000 s tým, že právny zástupca navrhovateľov predloží súdu
v lehote 3 dní aktuálny výpis z obchodného registra týkajúci sa odporcu UNIGALEX, a. s.,
resp. v tejto lehote oznámi sídlo tejto spoločnosti.
Dňa 24. novembra 2000 zaslal okresný súd prípis obchodným spoločnostiam VHŠ,
a. s., a TPV, a. s., aby ako právni nástupcovia odporcu v lehote 5 dní predložili delimitačné
protokoly a ich dodatky.
Pojednávanie uskutočnené 25. januára 2001 bolo odročené na neurčito, keď konajúci
sudca predtým konštatoval, že obchodná spoločnosť TPV, a. s., prevzala všetky známe
i neznáme záväzky obchodného i neobchodného styku po odporcovi UNIGALEX, a. s.,
Krajský súd v Bratislave však uznesením sp. zn. 7 K 77/99 zo 7. mája 1999 vyhlásil
konkurz na majetok TPV, a. s., a tým došlo zo zákona k prerušeniu napadnutého konania na
okresnom súde.
Dňa 12. februára 2001 bol okresnému súdu doručený úradný záznam o zrušení
obchodnej spoločnosti UNIGALEX, a. s., bez likvidácie.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno
porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach
a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej
neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).
Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7 C 85/93 a z písomného stanoviska
predsedu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Spr. 3654/02 z 10. februára 2003 vyplýva, že
posudzované súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľov malo dôjsť k porušeniu ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, bolo na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 K 77/99 zo 7. mája
1999 zo zákona prerušené (§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“),
pretože týmto uznesením bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti TPV,
a. s., ktorá prevzala všetky známe i neznáme záväzky obchodného i neobchodného styku po
odporcovi UNIGALEX, a. s. Z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným
súdom 7. mája 1999, ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom
predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušovanom konaní
vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov,
a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to bolo uvedené vyššie.
Sťažovatelia netvrdili ani neuviedli žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej
veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia
konania už odpadla. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku
existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).
Pokiaľ sa prieťahy v čase pred uvedeným prerušením konania (v dôsledku
vyhláseného konkurzu) týkajú namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol,
pretože sťažovatelia svoju sťažnosť nepodali v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti
(I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa o namietaných
skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v čase pred prerušením napadnutého
konania dozvedeli najneskôr pred 25. januárom 2001, keď konajúci sudca na pojednávaní,
na ktorom boli prítomní, konštatoval, že obchodná spoločnosť TPV, a. s., prevzala všetky
známe i neznáme záväzky obchodného i neobchodného styku po odporcovi UNIGALEX,
a. s., Krajský súd v Bratislave však uznesením sp. zn. 7 K 77/99 zo 7. mája 1999 vyhlásil
konkurz na majetok TPV, a. s., a tým došlo zo zákona k prerušeniu napadnutého konania na
okresnom súde. Predmetnú sťažnosť sťažovatelia ústavnému súdu podali až 22. októbra
2002, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným
súdom. K tomu je potrebné dodať, že ústavná ani zákonná úprava „novej“ sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy (s účinnosťou od 1. januára 2002) ju nekvalifikuje ako individuálny
prostriedok ochrany ľudských práv a základných slobôd nahradzujúci individuálne konania
o ochrane ľudských práv a základných slobôd pred ústavným súdom prístupné
navrhovateľom (sťažovateľom) do 31. decembra 2001 (II. ÚS 29/02, II. ÚS 57/02).
Sťažovatelia mali až do 31. decembra 2001 k dispozícii prostriedky individuálnej ochrany
svojho základného práva pred ústavným súdom, ktoré však vo vzťahu k tomuto právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy nevyužili bez toho, že by im v tom bránili vážne
prekážky.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 2003