Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 183/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra

2012 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že: «(...) Dolupodpísaný J. B. podávam týmto

sťažnosť podľa č. 127 ods. 1 SR vo veci porušenia môjho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn.:

, zákonným sudcom JUDr. H. H. (ďalej len „konajúca sudkyňa“), týkajúcom

sa poškodzovania práv zamestnanca formou diskriminácie.

Dňa 18. 01. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“)

nálezom -31 rozhodol, že za obdobie rokov 2004-2010 zákonný sudca

spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a nariadil konajúcemu súdu, aby v konaní pokračoval

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR v náleze konštatoval, že v konaní postupoval konajúci sudca

nesústredene v tom, že konanie uznesením zo dňa 04. 10. 2010 prerušil z dôvodu, že v inom

konaní spis. zn.: , ktoré konanie je prerušené nakoľko na Ústavnom súde SR

prebieha konanie o nesúlade zákonov a stanovisko Ústavného súdu SR má význam aj pre

konanie sťažovateľa. Ústavný súd SR v uvedenom náleze uviedol, že vo veci spis. zn.:

na tomto súde neprebieha konanie o nesúlade právnych predpisov. (...)

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 06. 2011, spis. zn.:

445 zrušil uznesenie konajúceho súdu zo dňa 04. 10. 2010, spis. zn.: -423 ako

nedôvodné. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí najmä na a 5

SR, v zmysle ktorého právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú

prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tzn. že sudca môže v spore riadne konať

a pritom zobrať do úvahy pri rozhodovaní európsku jurisdikciu, ktorá zabezpečuje širšiu

právnu ochranu ako jurisdikcia slovenská. (...)

Sťažovateľ je presvedčený, že zákonný sudca znova pri rozhodovaní vo veci

postupoval nesústredene, keď dňa 25. 08. 2011 uznesením spis. zn.: -448

prerušil konanie, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod spis.

zn.: . (...)

Zákonný sudca uznesením zo dňa 13. 06. 2011, spis. zn.: -480 rozhodol

o pokračovaní v konaní a následne (ihneď) konanie prerušil z dôvodu postúpenia veci

Ústavného súdu SR, nakoľko podľa jeho názoru ide o rozpor ,

č. v znení zmien a doplnkov s Dohovoru č. 111. (...)

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 06. 2012, spis. zn.:

-489 bolo potvrdené rozhodnutie konajúceho súdu o prerušení veci aj napriek

tomu, že v ňom explicitne nebola uvedená otázka, ktorú nie je oprávnený súd prvého stupňa

riešiť. Rozhodujúci senát krajského súdu nepostupoval pri rozhodovaní vo veci tak, ako v tej

istej veci rozhodol iný senát krajského súdu a nepoukázal na a 5 SR

v tom zmysle, že zákony a právne predpisy Európskej únie majú prednosť pri rozhodovaní

pred slovenskými zákonmi. Takýto postup konajúceho súdu, ale najmä odvolacieho súdu

nasvedčuje tomu, že neboli využité zákonné (ústavné) možnosti konania vo veci. (...)

Sťažovateľ podal 20. 06. 2012 na Ústavný súd SR písomný dopyt s cieľom zistiť či

bol na ústavnom súde registrovaný podnet o nesúlade právnych predpisov a či sa niekedy

viedlo konanie pred týmto súdom vo veci spis. zn: . Zo správy Predsedníčky

ústavného súdu SR zo dňa 03. 07. 2012, č. Spr. 586/2012 vyplýva, že konanie o nesúlade

, s dohovoru č. 111, ktorý mal obsahovať podnet vo veci

spis. zn: sa na ústavnom súde neviedlo. (...)

Sťažovateľ podal sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi konajúceho súdu,

v ktorých uviedol aj dôvody, t. j. že zákonný sudca si účelovo vybral dôvod pre prerušenie

konania. Podpredsedníčka konajúceho súdu listami zo dňa 17. 07. 2011 a 20. 09. 2011

sťažnosti odmietla. (...)

Sťažovateľ vykonal aj ďalšie úkony keď zaslal (4x) písomné výzvy zákonnému

sudcovi na pokračovanie v konaní, pričom kópie výziev predkladal aj predsedovi

konajúceho súdu. Na výzvy zákonný sudca ani predseda konajúceho súdu nereagovali.

K predmetu veci sťažovateľ ďalej uvádza, že návrh na súd podal dňa 13. 10. 2004.

Od uvedeného dňa až do dňa podania tejto sťažnosti prešlo už viac ako 8 rokov a konajúci

sudca na verejných pojednávaniach nevykonal rozhodujúci a podstatný dôkaz, a to „Internú

smernicu č. PR 10/03 D., a. s. - Sadzobník finančných postihov vodičov MHD za priestupky

v doprave“. Ako občan tohto štátu by som chcel vedieť akú dlhú dobu potrebuje sudca

na vykonanie dôkazu! Ďalej by som chcel vedieť z akého dôvodu začal konajúci súd riešiť

až v roku 2010 nesúlad a s dohovoru č. 111.

Z podstaty konania konajúceho sudcu je možné vyvodiť ten záver, že koná účelovo

a konanie prerušuje z (neexistujúceho) dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha iné

konanie konajúceho súdu spis. zn.: . Čo vedie konajúceho sudcu k takémuto

konaniu a tým k predlžovaniu stavu právnej neistoty! Je takéto konanie v súlade s čl. 145

ods. 4 SR? (...)

Sťažovateľ tvrdí, že konajúci sudca nerešpektoval odporúčanie Ústavného súdu SR

uvedené v náleze -31 zo dňa 18. 01. 2011, naďalej koná neefektívne

a nesústredene, keď o. i. doteraz nevykonal dôkaz smernicou PR 10/03 D. a. s., a preto

považuje sťažnosť za dostatočne odôvodnenú. (...)

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 citovaného

zákona a aby v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujem primerané finančné

zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR(...) Takto uplatnenú sumu primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodňujem tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi

spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, a to nielen mojej osobe, ale aj mojej

rodine. Ujma, ktorá mi bola spôsobená je bližšie a podrobne uvedená v časti I tejto

sťažnosti.

Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania /trovy

právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených

s uplatňovaním ochrany mojich základných práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky

v sume 421,56 EUR(...)

Na základe uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento

nález:

1. Základné práva J. B.(...) upravené v (...) postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B.(...) priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR(...), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. E. Š. priznáva trovy konania/trovy právneho zastúpenia 421,56 EUR(...),

ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta(...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia

(nálezu).»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu k napadnutému konaniu už nálezom č. k.

-31 z 18. januára 2010 vyslovil porušenie označeného článku ,

okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal

finančné zadosťučinenie, ako aj trovy konania, a preto predmet tohto konania by mohol byť

vymedzený až od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia ústavného súdu. Zo sťažnosti

a z jej príloh však vyplýva, že napadnuté konanie bolo uznesením okresného súdu č. k.

-480 z 13. júna 2012 prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety

“. Sťažovateľ s prerušením napadnutého konania nesúhlasil a proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -480 podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorému však

nebolo vyhovené, pretože Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) svojím

uznesením č. k. -489 uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení napadnutého

konania potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu o prerušení napadnutého konania teda

nadobudlo právoplatnosť. Okrem uvedeného je možné konštatovať, že zákonná sudkyňa

vo veci okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. podaním

z 21. septembra 2012, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. októbra 2012, sa návrhom

na začatie konania o súlade právnych predpisov domáha vyslovenia nesúladu § 13 ods. 1 a 3

s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vec bola

na ústavnom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh (uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 377/2004-

480 a uznesenie krajského súdu č. k. -489) vyplýva, že napadnuté konanie

bolo právoplatne prerušené, pričom rozhodnutie o prerušení napadnutého konania

sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený advokátom, predmetnou sťažnosťou

podľa nenapadá. Zo sťažnostného návrhu (tzv. petitu sťažnosti)

vyplýva, že sťažovateľ sa domáha výlučne vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov „upraveného v (...)

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: “.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

legálnej alebo legitímnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (mutatis mutandis , , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že ak nedôjde k odpadnutiu prekážky napadnutého

prerušeného konania, nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného

základného práva podľa , a preto konštatuje, že vzhľadom na uvedené

okolnosti danej veci v súčasnom štádiu napadnutého konania nevyplýva žiadna možnosť

porušenia označeného základného práva ( ) sťažovateľa, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto bolo potrebné jeho sťažnosť

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013