Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 213/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti F, s. r. o., so sídlom K, ktorou

namietala porušenie , a 3, a

Slovenskej republiky, čl. 8, čl. 10 a čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Úradom justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru K v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

OÚV-1117/20-K2-2001 a porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2

a , , a Všeobecnej deklarácie ľudských

práv, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV

Gn 3034/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti F, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2005 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti F, s. r. o., so sídlom K (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), , a

Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „deklarácia“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

K (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001

a porušenie , a 3, , a , ,

čl. 10 a čl. 17 deklarácie, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených základných práv vyšetrovateľom a generálnou prokuratúrou, prikázal

vyšetrovateľovi v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001 konať bez

prieťahov a v budúcnosti sa zdržať porušovania zákona. Požaduje tiež prikázať generálnej

prokuratúre zaoberať sa prípadným podnetom sťažovateľky v trestnej veci vedenej pod sp.

zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001, túto vybaviť v súlade so zákonom a skutkovým stavom

veci a neodkladne odstrániť a napraviť všetky zistené porušenia zákona. Napokon požaduje

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk od vyšetrovateľa

a vo výške 200 000 Sk od generálnej prokuratúry.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 6. decembra 2000 podala trestné oznámenie

vo veci nezákonného odňatia zákazkovej produkcie. Uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS:

OÚV-1117/20-K2-2001 z 12. februára 2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci krádeže

podľa až 4 . Podaním z 26. apríla 2003 požiadala

sťažovateľka Okresnú prokuratúru Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) o zaistenie

ukradnutej zákazkovej produkcie. Okresná prokuratúra žiadosť odstúpila vyšetrovateľovi,

ktorý však sťažovateľku o spôsobe vybavenia žiadosti nevyrozumel. Potom, ako koncom

roku 2003 došlo k zmene vyšetrovateľa, nový vyšetrovateľ bol vo veci nečinný. Podaním

z 27. septembra 2004 sťažovateľka požiadala vyšetrovateľa o preskúmanie postupu, žiadosť

však ostala bez odpovede aj po urgencii z 13. decembra 2004. Keď sa sťažovateľka v marci

2005 z tlače dozvedela, že jej ukradnutý zákazkový tovar bol v rámci inzerátu ponúknutý na

predaj cestou verejnej obchodnej súťaže organizovanej osobou podozrivou z jeho

ukradnutia, vyzvala sťažovateľka 19. marca 2005 vyšetrovateľa opätovne na zaistenie

ukradnutého majetku. Okresná prokuratúra prípisom z 21. marca 2005 potvrdila prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001. Keďže o opakovanej žiadosti

o zaistenie ukradnutého majetku vyšetrovateľ nerozhodol, sťažovateľka 6. mája 2005

požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Odpoveď nedostala.

Z tohto dôvodu sa sťažovateľka 10. júna 2005 obrátila na Krajskú prokuratúru Košice (ďalej

len „krajská prokuratúra“), avšak ani táto nereagovala. Krajská prokuratúra nereagovala ani

na ďalšie žiadosti sťažovateľky z 11. júna 2005, ktorými žiadala celkové preskúmanie

zákonnosti postupu vyšetrovateľa. Napokon 18. júla 2005 bol sťažovateľke doručený prípis

generálnej prokuratúry z 11. júla 2005, v ktorom jej bolo oznámené, že na jej ďalšie

podnety týkajúce sa správkyne konkurznej podstaty JUDr. I. S. nebude reagované.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. -44 z 11. júla 2005

adresovaného Ing. V. K. vyplýva, že v zmysle

o prokuratúre v znení neskorších predpisov generálna prokuratúra v súvislosti s trestnými

oznámeniami na správkyňu konkurznej podstaty JUDr. I. S. vyčerpala všetky zákonné

možnosti preverovania podnetov Ing. V. K., Ing. H. K. a sťažovateľky, ktorých obsahom sú

skutočnosti uvádzané v dosiaľ podaných podnetoch, námietkach, sťažnostiach, prípadne

inak označených podaniach. Preto, pokiaľ by obsahovali už známe skúsenosti, nebude na

takéto podania reagované.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo

všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, ).

«Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom

a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci

účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto

základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom

alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu

procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci

účastníka ... .

... Trestné stíhanie sa vykonáva podľa ustanovení . Podľa

prvej vety je účelom tohto zákona upraviť postup orgánov činných

v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona

spravodlivo potrestaní. Iný účel nie je výslovne vyjadrený, a preto je

vecou samou v trestnom konaní zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich

páchateľov. Podľa a ak tento zákon neustanovuje niečo iné,

postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci

prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci,

a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je v tomto

konaní vecou samou v takom zmysle, ako to je uvedené v , podľa

ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. To

platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý ustanovuje o „jeho záležitosti“, čo je synonymum

pre jeho vec podľa (, mutatis mutandis aj , IV.

ÚS 166/03. , ). »

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľka napáda jednak postup vyšetrovateľa a nižších orgánov prokuratúry

v rámci trestného stíhania vedeného vo veci krádeže majetku sťažovateľky a jednak postup

generálnej prokuratúry, ktorá prehlásila, že ďalšími podaniami sťažovateľky sa už nebude

zaoberať, pokiaľ tieto nebudú obsahovať nové skutočnosti.

V súvislosti s napadnutým postupom generálnej prokuratúry treba uviesť, že podľa

nej opakované podnety sťažovateľky sa svojím obsahom nelíšia od predchádzajúcich,

ohľadom ktorých už zaujala stanovisko. Vzhľadom na túto skutočnosť generálna

prokuratúra poučila sťažovateľku, že jej ďalšími podaniami sa môže zaoberať len vtedy, ak

tieto budú obsahovať nové skutočnosti. Ústavný súd v takomto postupe generálnej

prokuratúry nevidí porušenie základných práv sťažovateľky.

Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa namieta sťažovateľka predovšetkým celý rad

skutočností zakladajúcich podľa jej názoru zbytočné prieťahy. V tejto súvislosti poukazuje

ústavný súd na svoju vyššie citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľka ako

poškodená v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže

domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Ďalej sťažovateľka vytýka v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním veľké

množstvo procesných pochybení týkajúcich sa najmä toho, že na jej podania sa neprihliada,

že sa neposkytuje ochrana jej majetku atď. Podľa názoru ústavného súdu až z konečného

rozhodnutia v trestnej veci bude možné usúdiť, či skutočnosti namietané sťažovateľkou

budú alebo nebudú mať dopad na jeho výsledok z hľadiska označených základných práv

sťažovateľky. Z tohto pohľadu je sťažnosť zjavne neopodstatnená preto, lebo sa javí ako

predčasná.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005