Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 137 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (142)I. ÚS 213/05
PDF · 138.3 KB
No categories available
I. ÚS 213/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 213/05-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti F, s. r. o., so sídlom K, ktorou
namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 8, čl. 10 a čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Úradom justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru K v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
OÚV-1117/20-K2-2001 a porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2
a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8, čl. 10 a čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských
práv, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV
Gn 3034/03, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti F, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta
2005 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti F, s. r. o., so sídlom K (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8, čl. 10 a čl. 17
Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „deklarácia“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
K (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001
a porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 149 ústavy, čl. 8,
čl. 10 a čl. 17 deklarácie, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Gn 3034/03.
Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených základných práv vyšetrovateľom a generálnou prokuratúrou, prikázal
vyšetrovateľovi v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001 konať bez
prieťahov a v budúcnosti sa zdržať porušovania zákona. Požaduje tiež prikázať generálnej
prokuratúre zaoberať sa prípadným podnetom sťažovateľky v trestnej veci vedenej pod sp.
zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001, túto vybaviť v súlade so zákonom a skutkovým stavom
veci a neodkladne odstrániť a napraviť všetky zistené porušenia zákona. Napokon požaduje
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk od vyšetrovateľa
a vo výške 200 000 Sk od generálnej prokuratúry.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 6. decembra 2000 podala trestné oznámenie
vo veci nezákonného odňatia zákazkovej produkcie. Uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS:
OÚV-1117/20-K2-2001 z 12. februára 2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci krádeže
podľa § 247 ods. 1 až 4 Trestného zákona. Podaním z 26. apríla 2003 požiadala
sťažovateľka Okresnú prokuratúru Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) o zaistenie
ukradnutej zákazkovej produkcie. Okresná prokuratúra žiadosť odstúpila vyšetrovateľovi,
ktorý však sťažovateľku o spôsobe vybavenia žiadosti nevyrozumel. Potom, ako koncom
roku 2003 došlo k zmene vyšetrovateľa, nový vyšetrovateľ bol vo veci nečinný. Podaním
z 27. septembra 2004 sťažovateľka požiadala vyšetrovateľa o preskúmanie postupu, žiadosť
však ostala bez odpovede aj po urgencii z 13. decembra 2004. Keď sa sťažovateľka v marci
2005 z tlače dozvedela, že jej ukradnutý zákazkový tovar bol v rámci inzerátu ponúknutý na
predaj cestou verejnej obchodnej súťaže organizovanej osobou podozrivou z jeho
ukradnutia, vyzvala sťažovateľka 19. marca 2005 vyšetrovateľa opätovne na zaistenie
ukradnutého majetku. Okresná prokuratúra prípisom z 21. marca 2005 potvrdila prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-1117/20-K2-2001. Keďže o opakovanej žiadosti
o zaistenie ukradnutého majetku vyšetrovateľ nerozhodol, sťažovateľka 6. mája 2005
požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Odpoveď nedostala.
Z tohto dôvodu sa sťažovateľka 10. júna 2005 obrátila na Krajskú prokuratúru Košice (ďalej
len „krajská prokuratúra“), avšak ani táto nereagovala. Krajská prokuratúra nereagovala ani
na ďalšie žiadosti sťažovateľky z 11. júna 2005, ktorými žiadala celkové preskúmanie
zákonnosti postupu vyšetrovateľa. Napokon 18. júla 2005 bol sťažovateľke doručený prípis
generálnej prokuratúry z 11. júla 2005, v ktorom jej bolo oznámené, že na jej ďalšie
podnety týkajúce sa správkyne konkurznej podstaty JUDr. I. S. nebude reagované.
Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV Gn 3034/03-44 z 11. júla 2005
adresovaného Ing. V. K. vyplýva, že v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov generálna prokuratúra v súvislosti s trestnými
oznámeniami na správkyňu konkurznej podstaty JUDr. I. S. vyčerpala všetky zákonné
možnosti preverovania podnetov Ing. V. K., Ing. H. K. a sťažovateľky, ktorých obsahom sú
skutočnosti uvádzané v dosiaľ podaných podnetoch, námietkach, sťažnostiach, prípadne
inak označených podaniach. Preto, pokiaľ by obsahovali už známe skúsenosti, nebude na
takéto podania reagované.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
«Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom
a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci
účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto
základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom
alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu
procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci
účastníka ... .
... Trestné stíhanie sa vykonáva podľa ustanovení Trestného poriadku. Podľa § 1
prvej vety Trestného poriadku je účelom tohto zákona upraviť postup orgánov činných
v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona
spravodlivo potrestaní. Iný účel Trestného poriadku nie je výslovne vyjadrený, a preto je
vecou samou v trestnom konaní zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich
páchateľov. Podľa § 2 ods. 4 a 5 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečo iné,
postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci
prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci,
a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je v tomto
konaní vecou samou v takom zmysle, ako to je uvedené v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa
ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. To
platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý ustanovuje o „jeho záležitosti“, čo je synonymum
pre jeho vec podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (IV. ÚS 92/04, mutatis mutandis aj IV. ÚS 4/02, IV.
ÚS 166/03. I. ÚS 39/05, I. ÚS 158/05). »
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
Sťažovateľka napáda jednak postup vyšetrovateľa a nižších orgánov prokuratúry
v rámci trestného stíhania vedeného vo veci krádeže majetku sťažovateľky a jednak postup
generálnej prokuratúry, ktorá prehlásila, že ďalšími podaniami sťažovateľky sa už nebude
zaoberať, pokiaľ tieto nebudú obsahovať nové skutočnosti.
V súvislosti s napadnutým postupom generálnej prokuratúry treba uviesť, že podľa
nej opakované podnety sťažovateľky sa svojím obsahom nelíšia od predchádzajúcich,
ohľadom ktorých už zaujala stanovisko. Vzhľadom na túto skutočnosť generálna
prokuratúra poučila sťažovateľku, že jej ďalšími podaniami sa môže zaoberať len vtedy, ak
tieto budú obsahovať nové skutočnosti. Ústavný súd v takomto postupe generálnej
prokuratúry nevidí porušenie základných práv sťažovateľky.
Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa namieta sťažovateľka predovšetkým celý rad
skutočností zakladajúcich podľa jej názoru zbytočné prieťahy. V tejto súvislosti poukazuje
ústavný súd na svoju vyššie citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľka ako
poškodená v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže
domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.
Ďalej sťažovateľka vytýka v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním veľké
množstvo procesných pochybení týkajúcich sa najmä toho, že na jej podania sa neprihliada,
že sa neposkytuje ochrana jej majetku atď. Podľa názoru ústavného súdu až z konečného
rozhodnutia v trestnej veci bude možné usúdiť, či skutočnosti namietané sťažovateľkou
budú alebo nebudú mať dopad na jeho výsledok z hľadiska označených základných práv
sťažovateľky. Z tohto pohľadu je sťažnosť zjavne neopodstatnená preto, lebo sa javí ako
predčasná.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2005