Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 261/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde

a inom orgáne Slovenskej republiky podľa

v spojení so základným právom na ochranu vlastníckeho práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom na pokojné užívanie

majetku a s právom nebyť zbavený majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. februára 2018 a rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 9. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal v záhlaví tohto rozhodnutia porušenie svojich základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Dodatkového protokolu k Dohovore o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 21. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“ – správne má byť

z 28. februára 2018 podľa prílohy k sťažnosti, pozn.) a rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. decembra 2015 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol

účastníkom (stranou sporu) konania (žalovaným v 1. rade) vo veci vedenej na Okresnom

súde Spišská Nová Ves (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa

žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva medzi ním

a sťažovateľom ako kupujúcim je neplatná, pretože ju nikdy nepodpisoval ani sa so

sťažovateľom nestretol a jeho podpisy boli sfalšované. Poukázal na to, že sťažovateľ konal

iba s (žalovaným v treťom rade, ktorému bola aj kúpna cena vyplatená). Tento

bol v inom trestnom konaní aj odsúdený za pokračujúci zločin podvodu, „ktorý sa však týka

neoprávneného prevzatia finančných prostriedkov, teda sprenevery kúpnej ceny“.

3. Opisujúc podrobne skutkový stav danej veci, ktorý predchádzal podanej žalobe,

citujúc aj závery krajského súdu a najvyššieho súdu, sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že

okresný súd sp. zn. zo 4. septembra 2014 určil neplatnosť kúpnej zmluvy

z 22. marca 2007 medzi žalobcom a sťažovateľom, ako aj kúpnej zmluvy medzi

sťažovateľom a žalovaným v 2. rade z 27. marca 2007 a súčasne určil, že žalobca je aj

výlučným vlastníkom nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie sťažovateľ

a žalovaní v 2. a 3. rade a následne krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného

súdu vo veci samej potvrdil. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ

dovolanie a následne najvyšší súd napadnutým uznesením jeho dovolanie odmietol.

4. Sťažovateľ práve vo vyslovenom právnom názore najvyššieho súdu vidí porušenie

ním označených práv, prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 ods. 1 písm. d), § 237

ods. 1 písm. f), ako aj § 241 ods. 2 písm. a) a c) vtedy platného Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). V odvolaní proti rozsudku okresného súdu a aj v dovolaní proti

rozsudku krajského súdu namietal, že ak došlo konaním žalovaného v 3. rade k spôsobeniu

škody, táto bola „zhojená priznaním náhrady škody vo výške kúpnej ceny za prevod

predmetnej nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22. 3. 2007. Sťažovateľ poukázal na

to, že o náhrade škody rozhoduje súd na základe návrhu poškodeného a tento je v zmysle

začatím konania (vo forme adhézneho konania) a tvorí prekážku začatého

konania. Poukázal na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. zo dňa 27. 2.

2009, podľa ktorého je uplatnenie návrhu na náhradu škody prekážkou začatého konania

(litispendenciou) vo vzťahu k občianskemu súdnemu konaniu, v ktorom bola žaloba podaná

neskôr.“.

5. Sťažovateľ ďalej namieta „nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu“, pretože „sťažovateľovi aj po rozhodnutí súdu

prvej inštancie, aj po rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho súdu, zostali naďalej neznáme

konkrétne skutkové okolnosti, ktoré robia, podľa názoru týchto súdov, kúpnu zmluvu

uzatvorenú dňa 22. 3. 2017 medzi ním ako kupujúcim a žalobcom... neplatnou“, neskúmali

zásadnú skutočnosť, či „právny úkon vznikol alebo nie, či existoval prejav vôle žalobcu“.

6. K tomu sťažovateľ ešte uvádza, že «obsahom súdneho spisu sú viaceré listiny

poukazujúce na skutočnosť, že podpisy žalobcu na listine označenej ako kúpna zmluva...

boli overené na štyroch rovnopisoch na Notárskom úrade dňa 22. 3.

2007, pričom totožnosť bola overená na základe dvoch svedkov

totožnosti a to a (čl. 343 a 344 napr. vyjadrenie

Notárskej komory SR zo dňa 6. 3. 2009...).

.... Súčasťou súdneho spisuje aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo dňa 24. 9. 2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa v treťom rade

proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo

dňa 17. 4. 2009.

... Sťažovateľovi v treťom rade bolo pričítané, že zjavne manipuloval so

splnomocneniami, ktoré poškodený (žalobca) podpísal na notárskom úrade.

... Súd uzavrel, že obžalovaný peniaze z odpredaja domu prevzal, ale poškodenému -

žalobcovi vyplatené neboli.

... Odvolací súd v trestnej veci skonštatoval, že žalovaný v treťom rade si, podľa jeho

názoru, zadovážil „podvodným spôsobom aj podpis ako

predávajúceho na kúpnopredajnej zmluve, eventuálne tiež na návrhu na vklad do katastra

nehnuteľností“.

... Rozsudok o vine sťažovateľa v treťom rade z trestného činu podvodu nenahrádza

posúdenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, resp. zistenia, či právny úkon vznikol

v občianskoprávnom konaní...

Ďalšou skutočnosťou, ktorá zakladala dôvodnosť sťažovateľovho dovolania

a zároveň je porušením namietaných práv sťažovateľa, je postup odvolacieho súdu, ktorý

v rozpore s ust. § 213, účinným v čase jeho rozhodovania, nevyzval účastníkov konania na

to, aby sa vyjadrili k použitiu ust. , a to napriek tomu, že dovtedy nebolo

použité.

... Za tohto stavu nemožno mať žiadne rozumné pochybnosti o tom, že sťažovateľ

nebol vyzvaný k možnosti použitia ust. § 39 vo vzťahu k neplatnosti zmluvy, ktorej bol

účastníkom. Za tohto stavu konštatovanie dovolacieho súdu, že mu týmto postupom nebola

odňatá možnosť konať pred súdom, neobstojí...

... Pred súdom žiadneho stupňa nebolo sporné, že žalobca si ako poškodený

v trestnom konaní uplatnil a v následnom exekučnom konaní aj vymáhal náhradu škody

spôsobenej mu tým, že , na základe sfalšovaného splnomocnenia, prevzal

kúpnu cenu z predmetnej zmluvy z notárskej úschovy. Je nesporné, že týmto úkonom si

uplatnil právo na náhradu škodu spôsobenej tým. že kúpnu cenu

z kúpnej zmluvy, ktorej účastníkom bol sťažovateľ, prevzala iná osoba a nie on, ako vlastník

predávaných nehnuteľností. týmto úkonom prejavil jednoznačnú vôľu

prijať (dostať) kúpnu cenu z predmetnej zmluvy. Ak sa zároveň následne domáha určenia

neplatnosti takejto zmluvy a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli

predané práve takouto zmluvou, ide nesporne o výkon práv vyplývajúci z občiansko-

právnych vzťahov, ktorý celkom zjavne zneužíva svoje postavenie v týchto vzťahoch na úkor

sťažovateľa.».

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

jeho právo „- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde a inom

orgáne Slovenskej republiky zakotveného v článku 46 ods. 1 SR, v spojení s právom

na ochranu vlastníckeho práva zakotveným v článku 20 ods. 1 SR

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., v spojení

s právom na pokojné užívanie majetku a s právom nebyť zbavený majetku podľa článku 1

ods. 1 Dodatkového protokolu...

bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

21. 3. 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.1 zo dňa 9. 12.

2015 porušené.

Ústavný súd... zakazuje Najvyššiemu súdu... a Krajskému súdu v Košiciach

pokračovať v porušovaní sťažovateľom namietaných práv.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn.

zo dňa 21. 3. 2018 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

lCo/1002/2014 zo dňa 9. 12. 2015 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

Odporcovia sú povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa a jemu porovnateľnom práve na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností a ich prípadné porušenie je potrebné

posudzovať spoločne.

11. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon ().

12. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo

na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené

čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To

všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé

prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,

právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné

požiadavky spravodlivého procesu (). Do práva na spravodlivý proces však

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno

považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr.

, , ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že

všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití

relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

13. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ),

t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania

na spravodlivý proces (m. m. , ).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

15. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej

účel a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú

zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto

dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti

(, , ), čo však nie je prípad sťažovateľa.

16. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým uznesením najvyššieho súdu,

napadnutým rozsudkom krajského súdu (napokon aj rozsudkom okresného súdu), ako aj

námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní a dovolaní, ktoré boli priložené k sťažnosti,

a konštatuje, že odôvodnenie k jednotlivým dovolacím dôvodom sťažovateľa uvedeným

v jeho dovolaní z 22. februára 2016 a tiež nosné odôvodnenie (pozri stranu 5 až 9, body 11

až 32), ktoré viedlo najvyšší súd k odmietnutiu jeho dovolania (ktoré sťažovateľ dobre

pozná, preto z neho citovať ústavný súd nebude, pozn.), z ústavného hľadiska spĺňa

nevyhnutné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov a nie je ho možné

označiť ako arbitrárne či svojvoľné.

17. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v okolnostiach posudzovanej veci

z ústavného hľadiska primerane dostatočným spôsobom reagoval na podstatu právneho

sporu, o ktorom bolo rozhodnuté. V tejto súvislosti ústavný súd predostiera, že ak by aj

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa odpovedí na jeho námietky (napr.

výkladu ustanovení , ktorý uplatnil až najvyšší súd), nebolo jediným

možným výkladom v tejto veci, ani prípadná spornosť vysloveného právneho názoru

v kontexte posudzovanej veci ešte neznamená, že ide v tomto prípade o arbitrárne či zjavne

(očividne) neodôvodnené rozhodnutie, ako sa domnieva sťažovateľ. Takisto ústavný súd

zistil, že žalobu proti žalovanému v 3. rade okresný súd zamietol z dôvodu nedostatku jeho

pasívnej legitimácie, a tak jeho odvolanie bolo zamietnuté z dôvodu, že ho podala

neoprávnená osoba. Sťažovateľove argumenty týkajúce sa údajného zhojenia žalobcu

žalovaným v 3. rade sú teda tiež pre ústavný súd irelevantné.

18. Ústavný súd k tomu uvádza, že nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie

na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho

úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa nie je posudzovanie

právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych

požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (). Ústavný súd nie je ani opravným

súdom právnych názorov všeobecných súdov. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle

judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu

iba v prípade, ak by ten bol celkom zjavne svojvoľný, prípadne neodôvodnený, resp.

ústavne nekonformný, čo sa však v prípade sťažovateľa nepotvrdilo. V neposlednom rade

ústavný súd dodáva, že z jeho úlohy strážcu ústavnosti okrem iného vyplýva aj to, že

v sporoch, ktoré vykazujú isté znaky špekulatívnosti či účelovosti, musí osobitným

spôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej formálnoprávnej ne/dokonalosti napadnutých

súdnych rozhodnutí. Spravodlivosť sa totiž nesmie iba javiť ako spravodlivosť, ale

spravodlivosťou aj musí byť. Po oboznámení sa so skutkovými zisteniami sporu, jeho

právnym posúdením v kontexte s dôvodmi rozhodnutia dovolacieho súdu je ústavný súd

toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje extrémny nesúlad právnych názorov

s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniam či interpretáciu, ktorá by bola v nesúlade

s obsahom právnej praxe. Odôvodnenie rozhodnutia napádaného sťažovateľom vyhovuje

všeobecnej požiadavke reagovať jasne a zrozumiteľne na všetky ním nastolené relevantné

skutkové a právne otázky, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Citované

rozhodnutie obsahuje presvedčivé argumenty a je racionálne, vnútorne logické

a konzistentné. Napriek námietkam sťažovateľa uvedeným v bodoch 2 až 6 podľa názoru

ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia spĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie

rozhodnutí všeobecných súdov a nie je možné ho označiť za arbitrárne či svojvoľné, ako to

tvrdí sťažovateľ.

19. Na tomto základe (pozri body 11 až 18) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení s právom

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa

sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by reálne dospel

k záveru o ich porušení. Nevyhovieť možno takej sťažnosti, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktorú

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom a slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov, napr. vtedy, ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody (m. m. , , ,

, , ). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

20. Ústavný súd súčasne konštatuje, že aj rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým sa krajský súd ako s vecne správnym a zákonným

stotožnil ( ), obsahuje vyčerpávajúcu interpretáciu relevantných ustanovení

príslušných právnych predpisov, s ktorou korešponduje logické a náležité odôvodnenie

rozhodnutia prezentované v rámci právnych úvah konajúcich súdov a ktoré kvalifikuje

ústavný súd ako dostačujúce a racionálne, nepopierajúce zmysel a podstatu použitej právnej

úpravy, tvoriace tak dostatočnú oporu vo výroku prijatého rozhodnutia.

21. Rozsudok krajského súdu teda tiež zodpovedá požiadavkám kladeným

konštantnou judikatúrou ústavného súdu na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov

a ústavný súd tak konštatuje kvalitu jeho rozhodnutia ako súladnú s obsahom čl. 46 ods. 1

a dohovoru. Preto aj vo vzťahu k rozsudku krajského súdu je sťažnosť

sťažovateľa zjavne neopodstatnená.

22. Napokon ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v časti namietajúcej

vyslovenie porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa

a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a to pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí, pretože sťažovateľ v sťažnosti, kvalifikovane zastúpený

advokátkou, tieto práva, ktorých porušenie namieta, vo vzťahu k porušovateľom

(najvyššiemu súdu a krajskému súdu) vecne nijako neodôvodnil, iba uviedol, že je

„presvedčený“, že boli porušené.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018