Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 67/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Michalom Treščákom ml., Thurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. zo 4. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a predložených príloh vyplýva, že „Na Okresnom súde

Rožňava bolo...vedené konanie v právnej veci sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému

o neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov. V tomto

konaní Okresný súd Rožňava rozhodol rozsudkom, sp. zn. z 29.06.2015 tak, že

žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania... Počas odvolacieho konania

však spoločnosť začala požadovať od sťažovateľa vrátenie pôžičky

vo výške 23.500,- €, ktorú mu poskytla na kúpu pohľadávky, s ktorou bolo spojené právo

uplatňované v uvedenom súdnom konaní. Nakoľko sťažovateľ nemal finančné prostriedky

na jej vrátenie, dohodol sa so spoločnosťou že jej postúpi túto

pohľadávku za odplatu 23.500,- €, pričom pohľadávka sťažovateľa na odplate za

postúpenie pohľadávky sa započíta s pohľadávkou spoločnosti na

nevrátenej pôžičke, čím vzájomné pohľadávky zaniknú. Z dôvodu, že dňa 01.02.2016 bola

uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky... s čím súvisela zmena v procesnom účastníctve

v konaní, sťažovateľ podaním z 10.02.2016 oznámil odvolaciemu súdu postúpenie

pohľadávky na spoločnosť a navrhol pripustenie zmeny účastníka

konania podľa Krajský súd Košiciach uznesením, sp. zn.

482 z 25.04.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak. že na miesto

doterajšieho žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Rozsudkom sp.

zn. - 488 z 13.12.2016 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

a žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľovi, ako povinnému bolo následne doručené Upovedomenie o začatí

exekúcie zo dňa 30.08.2018, ktorá je vedená na Exekútorskom úrade

, pod č.k. 281 EX 303/18 vo veci oprávneného

o vymoženie 15.616,18 € s prísl. a to na podklade exekučného titulu -

rozhodnutia Okresného súdu Rožňava, č.k. z 29.06.2015...

Sťažovateľ dňa 26.09.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením,

že exekúcia je voči nemu vedená neoprávnene, nakoľko z rozsudku odvolacieho súdu,

preukázateľne vyplýva, že na strane žalobcu už vystupuje postupník, t.j. spoločnosť

a teda povinnosť na náhradu trov konania má výlučne táto obchodná

spoločnosť. Uznesením Okresného súdu... pod sp .zn. z 14.03.2019 súd

exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, o ktorej rozhodol

Okresný súd uznesením, sp. zn. z 4.11.2019 tak, že uznesenie zrušil a vec

vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové konanie a rozhodnutie...“.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým uznesením okresného súdu „mu bola

odopretá súdna ochrana, ktorú mu garantuje tak .. v ako aj Dohovor...

v jeho čl. 6 ods. 1. Postup Okresného súdu ..je v príkrom rozpore so zákonom keď

nerešpektoval zákonné znenie, ktoré umožňuje zaviazať na náhradu trov iba účastníka

konania, v konaní sa neriadil základnými zásadami, na ktorých je občiansky súdny proces

založený a svojvoľne nerešpektoval dôsledok právoplatného rozhodnutia o zmene

účastníkov konania na strane žalobcu...“.

4. Okresný súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie, ktoré mu prechádzalo,

argumentujúc, že „zmluva o postúpení pohľadávky, resp. pripustenie zmeny účastníka

konania na strane žalobcu sú pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti

sťažovateľovi právne irelevantné“.

5. Je pravdou, že sťažovateľ bol účastníkom konania, avšak jeho postavenie

ako sporovej strany tohto konania zaniklo z dôvodu, že na jeho miesto vstúpila spoločnosť

, na ktorú povinný postúpil svoju pohľadávku. Keďže na náhradu trov

súdneho konania bol zaviazaný žalovaný, ktorým v čase rozhodnutia odvolacieho súdu

nebol povinný, nevznikla mu z tohto rozsudku žiadna povinnosť, ktorá by mohla

byť úspešne uplatňovaná proti nemu v exekučnom konaní.

6. Sťažovateľ považuje za potrebné taktiež uviesť, že sa stotožňuje s názorom

vyššieho súdneho úradníka, že oprávnený mohol namietať postúpenie pôvodnej pohľadávky

a všetky skutočnosti z toho plynúce jedine v konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach, ktorého rozhodnutím bolo rozhodnuté o vstupe spoločnosti ,

na jeho miesto. Tým, že rozhodnutie súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu

je právoplatné a vykonateľné, je povinnosť toto rozhodnutie rešpektovať aj v exekučnom

konaní. Sťažovateľ zotrváva na argumentácií, že exekučný súd v napádanom rozhodnutí

nerešpektuje platné právo a nerešpektuje ani záväzné účinky právoplatného rozhodnutia

o zmene žalobcu v spore. V prejednávanej veci je postupované rýdzo procesne

nespravodlivo, a to vyúsťuje do porušenia práva na spravodlivý proces, keďže sťažovateľ

nemá dostupné žiadne ďalšie prostriedky dosiahnutia nápravy preukázateľne nesprávneho

procesného postupu súdov. Sťažovateľ nepostúpil predmetnú pohľadávku v úmysle zbaviť

sa povinnosti na náhradu trov konania žalovanému, pričom bol presvedčený o úspechu

podaného odvolania, avšak k postúpeniu bol nútený okolnosťami, keďže nevedel inak

splatiť svoj záväzok, ktorý mal voči spoločnosti Z tohto dôvodu nie je

možné považovať konanie sťažovateľa za zneužitie jeho práva.

7. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa podľa ... a podľa Dohovoru...

bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.53Ek/l090/2018 zo dňa 4.11.2019

p o r u š e n é .

Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu... sp. zn.53Ek/l090/2018 zo dňa

4.11.2019 a vracia vec Okresnému súdu... na ďalšie konanie.

Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania vo výške

415,51 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr.

, , , , , ,

, ).

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Sťažovateľ sa domáha zásahu ústavného súdu proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu z dôvodov uvedených najmä v bode 3, 5 a 6 a v petite ústavnej sťažnosti

namieta porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ktoré však slovne označil iba ako právo na spravodlivý súdny proces,

teda ústavný súd vyvodil, že v podstate namieta základné právo na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie.

16. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady

meritórneho prejednania ústavnej sťažnosti ( “), a dospel

k záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania

pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu pred

tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide

o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho

konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu

napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej

sťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu alebo inému zásahu)

orgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú,

ak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným

vadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva

a slobody sťažovateľa alebo ak ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.

17. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý

prípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter

napadnutého uznesenia, ktorým sa zrušuje uznesenie okresného súdu vydané súdnym

úradníkom a vec sa mu vracia na nové konanie (teda bude konanie pokračovať). Z hľadiska

materiálneho preto v rozsahu sťažovateľom uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť

k porušeniu ním označených práv.

18. Ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie

pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom mal

výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)

konania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi

prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti

a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj

bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu

ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.

19. Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných

rozhodnutiach ústavne aplikovateľným spôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia

sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého

zo základných práv a slobôd. Ústavný súd nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych

záverov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné, a to i v prípade, ak by

k nim mal čiastkové výhrady. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná

nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie

o ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca

všeobecného súdu.

20. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že právny

záver okresného súdu vzhľadom na iné okolnosti danej veci je logický a rešpektuje účel

príslušných ustanovení Exekučného poriadku,

a aj .

21. Okresný súd k veci v podstatnom uviedol:

«12. Medzi účastníkmi konania je sporné, či vymáhaný nárok prešiel na spoločnosť

a teda, či exekúcia voči povinnému je vedená oprávnene. Z

predložených listinných dôkazov vyplýva, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde v

Rožňave sp. zn. vo veci žalobcu (povinného), proti žalovanému (oprávnenému)

o neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 06. 2015

tak, že žalobu žalobcu (povinného) zamietol a zaviazal žalobcu (povinného) uhradiť

žalovanému (oprávnenému) náhradu trov konania vo výške 15 616,18 eura, v lehote troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Povinný proti I. st. rozsudku podal odvolanie. Následne,

v priebehu odvolacieho konania, povinný uzatvoril so spoločnosťou

Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej sa súdny spor týkal. Uznesením zo dňa 25. 04. 2016

odvolací súd na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky povolil zmenu účastníkov konania

a novým žalobcom sa stala spoločnosť Rozsudkom zo dňa 13. 12. 2016,

odvolací súd potvrdil I. st. rozsudok a žalovanému (oprávnenému) priznal plnú náhradu

trov odvolacieho konania, tú už voči novému žalobcovi - spoločnosti

ktorú Okresný súd Rožňava vyčíslil v uznesení zo dňa 07. 04. 2017 na sumu vo výške

2 410,32 eura.

13. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah,

z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä

zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností

uvedených v zákone.

15. Z citovaných zákonných ustanovení v odsekoch 13. a 14. jednoznačne vyplýva,

že zákon rozlišuje inštitút pohľadávky a inštitút záväzku. Po preštudovaní veci sa sudca

stotožnil s názorom právneho zástupcu oprávneného, keď konštatoval, že vymáhaná suma

nepredstavuje pohľadávku, príp. jej príslušenstvo, ktoré by sa týkali práva žalobcu

( ) uplatneného v I. st. základnom súdnom konaní. Naopak, predmetné

vymáhané trovy z I. st. základného konania predstavujú dlh, resp. záväzok, ktorý má

žalobca (povinný ) voči žalovanému (oprávnenému

. Zmluva o postúpení pohľadávky, príp. pripustenie zmeny účastníka

konania na strane žalobcu z na obchodnú spoločnosť

vykonanej uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -482 zo dňa 25.

04. 2015 sú teda pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti označenému

povinnému, právne irelevantné.

16. Za týchto okolností, sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom vrátane

závislých výrokov o trovách konania, v zmysle zrušil a vec vrátil vyššiemu

súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník zároveň

rozhodne o trovách exekúcie spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie,

vrátane tzv. „sťažnostných trov“ (analógia ), rešpektujúc pri tom vyššie

uvedený právny názor vyslovený sudcom.»

22. Vychádzajúc z uvedeného, s ohľadom na citované závery okresného súdu (ako aj

vyjadrenie oprávneného v bode 3 napadnutého uznesenia, pozn.) ústavný súd uvádza,

že nevybočujú zo zákonného rámca, a teda nemožno ich hodnotiť ako svojvoľné.

Z ústavného hľadiska je rozhodnutie okresného súdu primeraným spôsobom odôvodnené,

a preto je aj akceptovateľné a udržateľné, hoci námietky sťažovateľa v tomto smere

ani neboli prednesené. Výklad zákonných ustanovení uvádzaných predpisov patrí

do výlučnej právomoci všeobecného súdu, nie ústavného súdu, ktorý ani nemôže nahrádzať

právne úvahy okresného súdu vyplývajúce z bodu 12 až 16 odôvodnenia napadnutého

uznesenia.

23. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní

o sťažnostiach podľa nie je posudzovanie právnej perfektnosti

namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek

vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto

aspektov jeho „vylepšovanie“ (). Ústavný súd nie je ani opravným súdom

právnych názorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle

judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu

iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný,

čo sa však v prípade sťažovateľa nepotvrdilo (m. m. ). V neposlednom rade

ústavný súd dodáva, že z jeho úlohy strážcu ústavnosti okrem iného vyplýva aj to,

že v sporoch, ktoré vykazujú isté znaky špekulatívnosti či účelovosti, musí osobitným

spôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej formálnoprávnej ne/dokonalosti napadnutých

súdnych rozhodnutí. Spravodlivosť sa totiž nesmie iba javiť ako spravodlivosť,

ale spravodlivosťou aj musí byť (m. m. ).

24. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu