Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 67/2020
PDF · 209.03 KB
No categories available
III. ÚS 67/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov
Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpeného advokátom
JUDr. Michalom Treščákom ml., Thurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 53 Ek 1090/2018 zo 4. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
53 Ek 1090/2018 zo 4. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a predložených príloh vyplýva, že „Na Okresnom súde
Rožňava bolo...vedené konanie v právnej veci sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému
o neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov. V tomto
konaní Okresný súd Rožňava rozhodol rozsudkom, sp. zn. 10C/93/2011 z 29.06.2015 tak, že
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania... Počas odvolacieho konania
však spoločnosť začala požadovať od sťažovateľa vrátenie pôžičky
vo výške 23.500,- €, ktorú mu poskytla na kúpu pohľadávky, s ktorou bolo spojené právo
uplatňované v uvedenom súdnom konaní. Nakoľko sťažovateľ nemal finančné prostriedky
na jej vrátenie, dohodol sa so spoločnosťou že jej postúpi túto
pohľadávku za odplatu 23.500,- €, pričom pohľadávka sťažovateľa na odplate za
postúpenie pohľadávky sa započíta s pohľadávkou spoločnosti na
nevrátenej pôžičke, čím vzájomné pohľadávky zaniknú. Z dôvodu, že dňa 01.02.2016 bola
uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky... s čím súvisela zmena v procesnom účastníctve
v konaní, sťažovateľ podaním z 10.02.2016 oznámil odvolaciemu súdu postúpenie
pohľadávky na spoločnosť a navrhol pripustenie zmeny účastníka
konania podľa § 92 ods. 2 O.s.p. Krajský súd Košiciach uznesením, sp. zn. 2Co/585/2015 -
482 z 25.04.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak. že na miesto
doterajšieho žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Rozsudkom sp.
zn. 2Co/585/2015 - 488 z 13.12.2016 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Sťažovateľovi, ako povinnému bolo následne doručené Upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 30.08.2018, ktorá je vedená na Exekútorskom úrade
, pod č.k. 281 EX 303/18 vo veci oprávneného
o vymoženie 15.616,18 € s prísl. a to na podklade exekučného titulu -
rozhodnutia Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C/93/2011 z 29.06.2015...
Sťažovateľ dňa 26.09.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením,
že exekúcia je voči nemu vedená neoprávnene, nakoľko z rozsudku odvolacieho súdu,
preukázateľne vyplýva, že na strane žalobcu už vystupuje postupník, t.j. spoločnosť
a teda povinnosť na náhradu trov konania má výlučne táto obchodná
spoločnosť. Uznesením Okresného súdu... pod sp .zn. 53 Ek/1090/2018 z 14.03.2019 súd
exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, o ktorej rozhodol
Okresný súd uznesením, sp. zn. 53Ek/1090/2018 z 4.11.2019 tak, že uznesenie zrušil a vec
vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové konanie a rozhodnutie...“.
3. Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým uznesením okresného súdu „mu bola
odopretá súdna ochrana, ktorú mu garantuje tak Ústava .. v čl. 46 ods. 1 ako aj Dohovor...
v jeho čl. 6 ods. 1. Postup Okresného súdu ..je v príkrom rozpore so zákonom keď
nerešpektoval zákonné znenie, ktoré umožňuje zaviazať na náhradu trov iba účastníka
konania, v konaní sa neriadil základnými zásadami, na ktorých je občiansky súdny proces
založený a svojvoľne nerešpektoval dôsledok právoplatného rozhodnutia o zmene
účastníkov konania na strane žalobcu...“.
4. Okresný súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie, ktoré mu prechádzalo,
argumentujúc, že „zmluva o postúpení pohľadávky, resp. pripustenie zmeny účastníka
konania na strane žalobcu sú pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti
sťažovateľovi právne irelevantné“.
5. Je pravdou, že sťažovateľ bol účastníkom konania, avšak jeho postavenie
ako sporovej strany tohto konania zaniklo z dôvodu, že na jeho miesto vstúpila spoločnosť
, na ktorú povinný postúpil svoju pohľadávku. Keďže na náhradu trov
súdneho konania bol zaviazaný žalovaný, ktorým v čase rozhodnutia odvolacieho súdu
nebol povinný, nevznikla mu z tohto rozsudku žiadna povinnosť, ktorá by mohla
byť úspešne uplatňovaná proti nemu v exekučnom konaní.
6. Sťažovateľ považuje za potrebné taktiež uviesť, že sa stotožňuje s názorom
vyššieho súdneho úradníka, že oprávnený mohol namietať postúpenie pôvodnej pohľadávky
a všetky skutočnosti z toho plynúce jedine v konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach, ktorého rozhodnutím bolo rozhodnuté o vstupe spoločnosti ,
na jeho miesto. Tým, že rozhodnutie súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu
je právoplatné a vykonateľné, je povinnosť toto rozhodnutie rešpektovať aj v exekučnom
konaní. Sťažovateľ zotrváva na argumentácií, že exekučný súd v napádanom rozhodnutí
nerešpektuje platné právo a nerešpektuje ani záväzné účinky právoplatného rozhodnutia
o zmene žalobcu v spore. V prejednávanej veci je postupované rýdzo procesne
nespravodlivo, a to vyúsťuje do porušenia práva na spravodlivý proces, keďže sťažovateľ
nemá dostupné žiadne ďalšie prostriedky dosiahnutia nápravy preukázateľne nesprávneho
procesného postupu súdov. Sťažovateľ nepostúpil predmetnú pohľadávku v úmysle zbaviť
sa povinnosti na náhradu trov konania žalovanému, pričom bol presvedčený o úspechu
podaného odvolania, avšak k postúpeniu bol nútený okolnosťami, keďže nevedel inak
splatiť svoj záväzok, ktorý mal voči spoločnosti Z tohto dôvodu nie je
možné považovať konanie sťažovateľa za zneužitie jeho práva.
7. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.53Ek/l090/2018 zo dňa 4.11.2019
p o r u š e n é .
Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu... sp. zn.53Ek/l090/2018 zo dňa
4.11.2019 a vracia vec Okresnému súdu... na ďalšie konanie.
Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania vo výške
415,51 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská
v judikatúre ústavného súdu
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.
I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,
III. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Sťažovateľ sa domáha zásahu ústavného súdu proti napadnutému uzneseniu
okresného súdu z dôvodov uvedených najmä v bode 3, 5 a 6 a v petite ústavnej sťažnosti
namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ktoré však slovne označil iba ako právo na spravodlivý súdny proces,
teda ústavný súd vyvodil, že v podstate namieta základné právo na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie.
16. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady
meritórneho prejednania ústavnej sťažnosti (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde“), a dospel
k záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania
pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu pred
tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide
o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho
konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu
napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej
sťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu alebo inému zásahu)
orgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú,
ak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným
vadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva
a slobody sťažovateľa alebo ak ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.
17. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý
prípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter
napadnutého uznesenia, ktorým sa zrušuje uznesenie okresného súdu vydané súdnym
úradníkom a vec sa mu vracia na nové konanie (teda bude konanie pokračovať). Z hľadiska
materiálneho preto v rozsahu sťažovateľom uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť
k porušeniu ním označených práv.
18. Ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie
pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom mal
výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)
konania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi
prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti
a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj
bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu
ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.
19. Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných
rozhodnutiach ústavne aplikovateľným spôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia
sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého
zo základných práv a slobôd. Ústavný súd nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych
záverov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné, a to i v prípade, ak by
k nim mal čiastkové výhrady. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná
nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie
o ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca
všeobecného súdu.
20. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že právny
záver okresného súdu vzhľadom na iné okolnosti danej veci je logický a rešpektuje účel
príslušných ustanovení Exekučného poriadku, Civilného sporového poriadku
a aj Občianskeho zákonníka.
21. Okresný súd k veci v podstatnom uviedol:
«12. Medzi účastníkmi konania je sporné, či vymáhaný nárok prešiel na spoločnosť
a teda, či exekúcia voči povinnému je vedená oprávnene. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde v
Rožňave sp. zn. 10C/93/2011 vo veci žalobcu (povinného), proti žalovanému (oprávnenému)
o neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 06. 2015
tak, že žalobu žalobcu (povinného) zamietol a zaviazal žalobcu (povinného) uhradiť
žalovanému (oprávnenému) náhradu trov konania vo výške 15 616,18 eura, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Povinný proti I. st. rozsudku podal odvolanie. Následne,
v priebehu odvolacieho konania, povinný uzatvoril so spoločnosťou
Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej sa súdny spor týkal. Uznesením zo dňa 25. 04. 2016
odvolací súd na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky povolil zmenu účastníkov konania
a novým žalobcom sa stala spoločnosť Rozsudkom zo dňa 13. 12. 2016,
odvolací súd potvrdil I. st. rozsudok a žalovanému (oprávnenému) priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania, tú už voči novému žalobcovi - spoločnosti
ktorú Okresný súd Rožňava vyčíslil v uznesení zo dňa 07. 04. 2017 na sumu vo výške
2 410,32 eura.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone.
15. Z citovaných zákonných ustanovení v odsekoch 13. a 14. jednoznačne vyplýva,
že zákon rozlišuje inštitút pohľadávky a inštitút záväzku. Po preštudovaní veci sa sudca
stotožnil s názorom právneho zástupcu oprávneného, keď konštatoval, že vymáhaná suma
nepredstavuje pohľadávku, príp. jej príslušenstvo, ktoré by sa týkali práva žalobcu
( ) uplatneného v I. st. základnom súdnom konaní. Naopak, predmetné
vymáhané trovy z I. st. základného konania predstavujú dlh, resp. záväzok, ktorý má
žalobca (povinný ) voči žalovanému (oprávnenému
. Zmluva o postúpení pohľadávky, príp. pripustenie zmeny účastníka
konania na strane žalobcu z na obchodnú spoločnosť
vykonanej uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/585/2015-482 zo dňa 25.
04. 2015 sú teda pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti označenému
povinnému, právne irelevantné.
16. Za týchto okolností, sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom vrátane
závislých výrokov o trovách konania, v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil vyššiemu
súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník zároveň
rozhodne o trovách exekúcie spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie,
vrátane tzv. „sťažnostných trov“ (analógia § 396 ods. 3 CSP), rešpektujúc pri tom vyššie
uvedený právny názor vyslovený sudcom.»
22. Vychádzajúc z uvedeného, s ohľadom na citované závery okresného súdu (ako aj
vyjadrenie oprávneného v bode 3 napadnutého uznesenia, pozn.) ústavný súd uvádza,
že nevybočujú zo zákonného rámca, a teda nemožno ich hodnotiť ako svojvoľné.
Z ústavného hľadiska je rozhodnutie okresného súdu primeraným spôsobom odôvodnené,
a preto je aj akceptovateľné a udržateľné, hoci námietky sťažovateľa v tomto smere
ani neboli prednesené. Výklad zákonných ustanovení uvádzaných predpisov patrí
do výlučnej právomoci všeobecného súdu, nie ústavného súdu, ktorý ani nemôže nahrádzať
právne úvahy okresného súdu vyplývajúce z bodu 12 až 16 odôvodnenia napadnutého
uznesenia.
23. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní
o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti
namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek
vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto
aspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08). Ústavný súd nie je ani opravným súdom
právnych názorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto
právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil
s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle
judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu
iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný,
čo sa však v prípade sťažovateľa nepotvrdilo (m. m. I. ÚS 129/2017). V neposlednom rade
ústavný súd dodáva, že z jeho úlohy strážcu ústavnosti okrem iného vyplýva aj to,
že v sporoch, ktoré vykazujú isté znaky špekulatívnosti či účelovosti, musí osobitným
spôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej formálnoprávnej ne/dokonalosti napadnutých
súdnych rozhodnutí. Spravodlivosť sa totiž nesmie iba javiť ako spravodlivosť,
ale spravodlivosťou aj musí byť (m. m. I. ÚS 261/2018).
24. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa už pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu