Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Blažekom, Advokátska

kancelária JUDr. Roman Blažek, s. r. o., Pohraničná 898/4, Komárno, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Komárno p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Roman Blažek,

s. r. o., Pohraničná 898/4, Komárno, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 z 28. januára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„Na Okresnom súde Komárno pod č. je vedené konanie medzi mnou ako

navrhovateľom a (...) ako odporkyňou o zaplatenie 45.509,91 EUR

s prísl. Vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená(...)

Návrhom zo dňa 22.02.2002 som sa titulom bezdôvodného obohatenia, domáhal

vydania rozhodnutia súdu, aby odporkyňa bola povinná zaplatiť mi sumu 114.490,-Sk

(3.800,37 EUR) spolu s prísl. úrokom z omeškania.

Dňa 14.08.2002 súd vydal uznesenie, ktorým odporkyni zakázal nakladať

so spornými nehnuteľnosťami.

Po podaní odvolania odporkyňou, druhostupňový súd uznesením zo dňa 31.12.2002

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z dôvodu späťvzatia návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd uznesením zo

dňa 10.02.2004 konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil.

Nakoľko odporkyňa nehnuteľnosti užívala aj naďalej, podaním zo dňa 12.02.2004

som rozšíril návrh o ďalšie obdobie a domáhal som sa zaplatenia sumy 576.244,-Sk

(19.127,80 EUR) spolu s prísl. úrokom z omeškania. Súd uznesením zo dňa 10.05.2005

pripustil zmenu žaloby.

Dňa 20.09.2005 sa konalo prvé pojednávanie. Bolo odročené na neurčito.

Okresný súd uznesením zo dňa 16.01.2006 konanie prerušil do právoplatného

skončenia veci Krajského súdu v Bratislave č. . Druhostupňový súd uznesením

zo dňa 28.03.2006, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.

Dňa 15.05.2008 som rozšíril návrh za ďalšie obdobie o sumu 794.787,50 Sk

(26.382,11 EUR) a súd uznesením zo dňa 13.12.2008, pripustil zmenu - rozšírenie petitu.

Následne sa konali pojednávania dňa 17.04.2009, dňa 12.06.2009, dňa 08.09.2009,

dňa 23.03.2010, dňa 14.09.2010 a dňa 13.04.2012.

Na pojednávaní dňa 13.04.2012 bol vynesený rozsudok.

Nakoľko ani po roku mi nebol doručený rozsudok, podal som na Okresný súd

Komárno sťažnosť. Dňa 26.08.2013, čiže po 14 mesiacoch mi bolo doručené písomné

vyhotovenie rozsudku. Následne som listom zo dňa 27.08.2013 oznámil súdu, že nakoľko mi

už bol doručený rozsudok, netrvám na sťažnosti.

Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. zo dňa 15.10.2014 po podaní

odvolania odporkyňou, prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. (...)

Mám za to, že predmetná vec nie je taká zložitá kauza, ktorú od r. 2002 nebolo

možné ukončiť.“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a „vzhľadom na dlho trvajúce

prieťahy v konaní“ sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené v . .

Okresnému súdu Komárno sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

18.000.- EUR, ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Komárno je povinný nahradiť sťažovateľovi

trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 140/16 z 20. júla 2016 a právny

zástupca sťažovateľa stručným stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 9. augusta 2016.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. Okresného súdu

Komárno som dospel k záveru, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky skutkovo a právne nejde o náročnú vec. Pri podaní návrhu vo veci samej dňa

27.2.2002, navrhovateľ podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. K chronológii

procesného postupu prvostupňového súdu opísaného sťažovateľom do prerušenia konania,

ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Komárno č.k. , zo dňa

16.1.2006, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. -118, zo dňa

28.3.2006, nemám výhrady s tým doplnením, že v konaní bolo vykonávanie procesných

úkonov zo strany súdu sťažené tým, že vzhľadom na zdravotné postihnutie odporkyne, ktorá

sa nevie riadne vyjadrovať bolo potrebné konať vždy (a to až do skončenia veci)

s artikulačným tlmočníkom, ktorú skutočnosť navrhovateľ súdu neoznámil a súd ju zistil až

vlastným šetrením a zistením.

Od 10.5.2006 (t.j. od právoplatnosti rozhodnutia súdu o prerušení konania) až do

15.5.2008 (podanie rozšírenia návrhu) bolo konanie prerušené a lehoty neplynuli, preto

toto obdobie, v ktorom súd vykonával iba nevyhnutné procesné postupy (rozhodovanie

o priznaní odmeny tlmočníkovi a prekladateľovi, prijímanie procesných podaní a pod.),

rozhodne nemožno pripísať súdu ako nečinnosť. Následne súd konal plynule bez prieťahov

(ako to v konečnom dôsledku uvádza aj sám sťažovateľ) až do vyhlásenia rozsudku, ktorý

bol vyhlásený na pojednávaní dňa 13.4.2012. Písomné vyhotovenie rozsudku trvalo

zákonnému sudcovi Attilovi Csabovi značne dlhú dobu, najmä z dôvodu zdravotných

problémov a jeho dlhodobej práceneschopnosti. Zdravotné problémy a opakované

práceneschopnosti zákonného sudcu, ktoré sú subjektívneho charakteru a nemôžu byť na

ujmu sťažovateľovi, spôsobili v tomto období aj určité prieťahy v konaní. Z pozície

sťažovateľa je pochopiteľné, že počas tejto časti ním namietaného obdobia nečinnosti

Okresného súdu Komárno, vnímal sťažovateľ konanie súdu ako neefektívne, kedy sa

v skutočnosti podľa jeho názoru určite javilo, že súd v podstate vôbec nekonal, alebo konal

pomaly. Súd prvého stupňa v tomto období konal skutočne málo aktívne, bez výraznejšej

snahy ukončiť vec, pričom v tomto období bol Okresný súd Komárno na jednej strane

poddimenzovaným súdom s nedostatkom sudcov (čo sa pri vysokom nápade

občianskoprávnych vecí do dnešného dňa úspešne nevyriešilo) a na druhej strane

nesprávnym, neaktívnym prístupom zákonného sudcu (bývalého sudcu Okresného súdu

Komárno) došlo k už uvedeným prieťahom.

Pôvodný zákonný sudca v predmetnej občianskoprávnej veci Attila Csaba, sa listom

doručeným kancelárii prezidenta Slovenskej republiky 18.9.2014 vzdal funkcie sudcu podľa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho funkcia sudcu zanikla dňom 30.9.2014. Dňa

10.10.2013 však spis predložil odvolaciemu súdu na konanie a rozhodnutie. Odvolací súd

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -307, zo dňa 15.10.2014 rozhodol a to tak,

že v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti trov konania rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

V období od 10.10.2013 (kedy bol spis predložený odvolaciemu súdu) do 10.11.2014

(kedy sa spis vrátil z odvolacieho súdu) spis fyzicky nebol na Okresnom súde Komárno

a preto ani toto obdobie nemožno vykazovať ako nečinnosť súdu prvého stupňa.

Po prerozdelení vecí po sudcovi Attilovi Csabovi, krátku dobu bol spis pridelený

sudcovi Mgr. Petrovi Mezőszállásimu a neskôr sa zákonným sudcom stal JUDr. Arpád

Pastorek, ktorý nastúpil na Okresný súd Komárno dňa 1.5.2015 po jeho preložení

z Okresného súdu Levice. Po prerozdelení vecí z dôvodu výrazného rozdielu v pracovnom

zaťažení sudcov, bola vec náhodným výberom prostredníctvom generátora elektronickej

podateľne pridelená dňa 1.5.2015 zákonnému sudcovi JUDr. Arpádovi Pastorekovi, ktorý

vo veci (od jej pridelenia) koná plynule a bez prieťahov. V súčasnosti po vyhlásení

meritórneho rozhodnutia vo veci samej, rozsudku zo dňa 14.6.2016 a jeho vyhotovení, bolo

dňa 22.6.2016 podané práve sťažovateľom odvolanie a spis je v štádiu jeho predloženia

odvolaciemu súdu.

Záverom uvádzam, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom

na ustanovenie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, netrvám na konaní verejného ústneho pojednávania,

nakoľko od takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)“

3.3 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 9. augusta 2016 nereagoval na

uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu, zaujal iba toto stručné stanovisko:

„Vo veci sťažnosti , , oznamujem, že sťažovateľ

trvá na podanej ústavnej sťažnosti.

Zároveň oznamujem, že netrváme na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 22. februára 2002 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa proti

‒ MOTOR TRADE zKomárna (ďalej len „odporkyňa) o vydanie 114 490 Sk

s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia s návrhom na predbežné opatrenie. Vec

bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni

JUDr. Ivete Banghovej.

Dňa 12. marca 2002 bola vec opatrením predsedu súdu pridelená novému zákonnému

sudcovi menom Atilla Csaba z dôvodu, že predchádzajúci sudca sa cítil byť zaujatý pre svoj

pomer k sťažovateľovi.

Dňa 19. marca 2002 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.

Dňa 14. augusta 2002 bolo vydané uznesenie o predbežnom opatrení č. k.

-22, ktorým súd zakázal odporkyni nakladať akýmkoľvek spôsobom s taxatívne

vymenovanými nehnuteľnosťami, ktorých je spoluvlastníčkou v pomere 1/3 k celku, najmä

ich scudziť, zaťažiť či prenajať.

Dňa 20. augusta 2002 bolo súdu doručené odvolanie odporkyne voči uzneseniu

o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 18. novembra 2002 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku odporkyne.

Dňa 31. decembra 2002 krajský súd uznesením č. k. -33 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. januára 2003 bola súdu doručená žiadosť odporkyne „o zaregistrovanie

právnej zástupkyne a doručenie splnomocnenia na právne zastupovanie“.

Dňa 29. januára 2003 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý od 18. marca 2003 do

1. októbra 2003 oslovoval tlmočníkov z posunkovej reči, aby ich mohol ustanoviť

v napadnutom konaní.

Dňa 17. decembra 2003 súd požiadal sťažovateľa, aby oznámil, či berie návrh na

vydanie predbežného opatrenia späť. „V takom prípade by súd už vytýčil termín

pojednávania (keďže už sa našiel tlmočník z posunkovej reči v zozname tlmočníkov pre

odporkyňu).“

Dňa 9. januára 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktorým berie späť

svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia späť.

Dňa 10. februára 2004 súd vydal uznesenie č. k. -43, ktorým zastavil

konanie o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 12. februára 2004 bolo súdu doručené rozšírenie pôvodného žalobného návrhu.

Dňa 21. júna 2004 súd vydal uznesenie č. k. -48, ktorým ustanovil

tlmočníčku z posunkovej reči na účely vypočutia odporkyne, a vo veci bolo nariadené

pojednávanie na 9. august 2004.

Dňa 29. júna 2004 bola súdu doručená námietka odporkyne voči uzneseniu č. k.

-48 z dôvodu, že nepotrebuje tlmočníka z posunkovej reči, ale artikulačného

tlmočníka.

Dňa 1. júla 2004 súd požiadal ustanovenú tlmočníčku o vyjadrenie sa k námietke.

Dňa 9. júla 2004 bola krajskému súdu doručená námietka odporkyne voči uzneseniu

č. k. -48.

Dňa 16. júla 2004 okresný súd vydal upovedomenie o odročení nariadeného

pojednávania z dôvodu vznesenej námietky odporkyne.

Dňa 16. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie ustanovenej

tlmočníčky, ktorá vzhľadom na svoje poznatky kategorizovala túto námietku odporkyne ako

účelovú.

Dňa 6. októbra 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. -63, ktorým

rozhodol, že ustanovená tlmočníčka nie je vylúčená z tlmočníckych úkonov v danej veci.

Dňa 22. októbra 2004 bolo súdu doručené odvolanie odporkyne voči uzneseniu č. k.

-63.

Dňa 29. októbra 2004 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie odporkyne voči

uzneseniu č. k. -63.

Dňa 3. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania voči

uzneseniu o stanovisko Asociácie tlmočníkov posunkovej reči.

Dňa 11. novembra 2004 boli krajskému súdu predložené spisy s opravným

prostriedkom.

Dňa 30. novembra 2004 krajský súd vydal uznesenie č. k. -75, ktorým

napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 21. decembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené odporučenie vo veci sťažnosti

voči ustanovenej tlmočníčke Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Dňa 11. februára 2005 sa súd obrátil na Asociáciu tlmočníkov posunkovej reči

(pretože v zozname tlmočníkov sa nenachádzal tlmočník na „artikulačnú reč“).

Dňa 22. marca 2005 súd požiadal o oznámenie, či súhlasí

s výkonom tlmočníckej funkcie v tomto konaní.

Dňa 15. apríla 2005 bol súdu doručený súhlas.

Dňa 18. apríla 2005 súd vydal uznesenie č. k. -91, ktorým ustanovil

(ďalej len „ustanovená tlmočníčka“) za artikulačnú tlmočníčku.

Dňa 10. mája 2005 súd vydal uznesenie č. k. -92, ktorým pripustil zmenu

žaloby.

Dňa 19. mája 2005 súd nariadil termín pojednávania na 20. september 2005.

Dňa 20. septembra 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu zistenia

stavu konania na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. . Účastníci konania boli

prítomní, nedostavila sa iba ustanovená tlmočníčka.

Dňa 22. septembra 2005 okresný súd požiadal Krajský súd v Bratislave o oznámenie

štádia konania.

Dňa 29. septembra 2005 bola súdu doručená informácia o stave konania, v ktorom už

bolo nariadené pojednávanie.

Dňa 21. novembra 2005 bola súdu doručená informácia o stave konania, v ktorom už

bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa žaloba zamietla.

Dňa 13. januára 2006 bola súdu doručená informácia o stave konania, v ktorom už

bolo podané odvolanie a spis sa postúpil na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 16. januára 2006 súd vydal uznesenie č. k. -107, ktorým prerušil

konanie až do právoplatného skončenia veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

. (Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2006.)

Dňa 31. januára 2006 podal sťažovateľ odvolanie voči uzneseniu č. k. 9 C 63/2002-

107.

Dňa 9. februára 2006 bol spis spolu s opravným prostriedkom predložený krajskému

súdu.

Dňa 28. marca 2006 krajský súd uznesením č. k. -118 potvrdil

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Dňa 3. mája 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. októbra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. -131, ktorým

tlmočníčke tlmočné nepriznal.

Dňa 18. apríla 2008 bol súdu doručený návrh sťažovateľa vo veci ďalej pokračovať

vzhľadom na to, že konanie, ktoré bolo dôvodom prerušenia konania, je už právoplatne

ukončené.

Dňa 15. mája 2008 sťažovateľ súdu doručil rozšírenie žaloby na vyjadrenie.

Dňa 2. júna 2008 súd zaslal návrh na rozšírenie žaloby odporkyni na vyjadrenie

a vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 7. novembra 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že súdny poplatok doplatil.

Dňa 13. decembra 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. -154, ktorým

pripustil zmenu a rozšírenie petitu.

Dňa 3. februára 2009 súd nariadil termín pojednávania na 17. apríl 2009.

Dňa 17. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti všetkých účastníkov

konania, ktoré bolo odročené na 12. jún 2009 z dôvodu požiadania Mestského úradu

Komárno o všeobecne záväzné nariadenia od r. 2001 až do r. 2008 v súvislosti s výškou

nájomného na nebytové priestory.

Dňa 30. apríla 2009 súd požiadal Mestský úrad Komárno o zaslanie kópií všeobecne

záväzných nariadení potrebných na zistenie určenej ceny nájmu v rokoch 2001 až 2008.

Dňa 29. máj 2009 boli súdu doručené nariadenia, o ktoré požiadal.

Dňa 12. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti všetkých účastníkov

konania, ktoré bolo odročené na 8. september 2009 s tým, že súd požiada informatika

krajského súdu o premietnutie predloženého DVD v počítači.

Dňa 4. augusta 2009 súd vydal uznesenie č. k. -190, ktorým priznal

ustanovenej tlmočníčke odmenu za tlmočenie a náhradu za cestovné.

Dňa 8. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti všetkých

účastníkov konania, ktoré bolo odročené na 30. október 2009.

Dňa 29. októbra 2009 bolo telefonicky oznámené, že právna zástupkyňa odporkyne

sa nebude vedieť dostaviť na nariadené pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 20. januára 2010 súd nariadil termín pojednávania na 23. marec 2010.

Dňa 23. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti všetkých účastníkov

konania, ktoré bolo odročené na 28. máj 2010 s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný na

predloženie kúpnej zmluvy s treťou osobou.

Dňa 25. marca 2010 súd požiadal sťažovateľa o predloženie kúpnej zmluvy.

Dňa 9. apríla 2010 bola súdu sťažovateľom doručená vyžiadaná zmluva.

Dňa 28. mája 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili

účastníci konania.

Dňa 2. júna 2010 súd nariadil termín pojednávania na 14. september 2010.

Dňa 3. júna 2010 súd vydal uznesenie č. k. -235, ktorým priznal

ustanovenej tlmočníčke odmenu za tlmočenie a náhradu za cestovné.

Dňa 13. septembra 2010 bolo súdu zaslané záverečné stanovisko odporkyne.

Dňa 14. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie za prítomnosti

účastníkov konania, ktoré bolo odročené na neurčito na zistenie stavu trestného konania

vo veci sp. zn. .

Dňa 16. septembra 2010 súd požiadal Okresnú prokuratúru Nové Zámky

o oznámenie štádia trestného stíhania vo veci sp. zn. .

Dňa 1. októbra 2010 súd vydal uznesenie č. k. -243, ktorým priznal

ustanovenej tlmočníčke odmenu za tlmočenie a náhradu za cestovné.

Dňa 11. októbra 2010 bola súdu doručená informácia o stave trestného stíhania

vo veci sp. zn. .

Dňa 11. januára 2011 súd požiadal Úrad justičnej a kriminálnej polície o oznámenie

stavu konania.

Dňa 26. januára 2011 Úrad justičnej a kriminálnej polície reagoval na žiadosť súdu.

Dňa 28. februára 2011 súd nariadil termín pojednávania na 26. apríl 2011.

Dňa 26. apríla 2011 súd telefonicky oznámil účastníkom konania a tlmočníčke, že

nariadené pojednávanie na 26. apríl 2011 sa neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti

konajúceho sudcu, pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 10. mája 2011 súd nariadil termín pojednávania na 13. september 2011.

Dňa 9. septembra 2011 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti odporkyne na

pojednávaní nariadenom na 13. september 2011 z dôvodu starostlivosti o bezvládnu matku.

Dňa 19. septembra 2011 súd nariadil termín pojednávania na 13. december 2011.

Dňa 5. decembra 2011 bola súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne odporkyne

o odročenie pojednávania nariadeného na 13. december 2011 z dôvodu jej nutnej účasti na

inom pojednávaní ako prísediacej senátu.

Dňa 6. decembra 2011 súd vydal upovedomenia o odročení pojednávania

a pojednávanie odročil na 24. február 2012.

Dňa 28. decembra 2011 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa

o zrušenie nariadeného termínu z dôvodu čerpania dovolenky.

Dňa 19. januára 2012 súd vydal upovedomenie o odročení pojednávania

a pojednávanie odročil na 13. apríl 2012.

Dňa 30. marca 2012 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu na zaplatenie sumy z dôvodu

bezdôvodného obohatenia.

Dňa 13. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie za prítomnosti účastníkov

konania, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a bol vyhlásený rozsudok č. k.

-283, podľa ktorého je odporkyňa povinná sťažovateľovi zaplatiť 33 816,57 €

s úrokom z omeškania do 15 dní.

Dňa 14. mája 2012 bola na žiadosť zákonného sudcu predĺžená lehota na

vypracovanie rozsudku do 24. mája 2012.

Dňa 3. júla 2012 bol doručený kancelárii súdu vyhotovený rozsudok.

Dňa 27. a 28. augusta 2013 bol rozsudok doručený účastníkom konania.

Dňa 11. septembra 2013 bolo súdu doručené odvolanie odporkyne voči rozsudku

č. k. -283.

Dňa 10. októbra 2013 bol spis spolu s opravným prostriedkom predložený krajskému

súdu.

Dňa 15. októbra 2014 krajský súd vydal uznesenie č. k. -307, ktorým

zrušil výrok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách konania a vec

v týchto častiach vrátil okresnému súdu.

Dňa 10. novembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. júla 2015 súd požiadal katastrálny odbor o predloženie aktuálneho listu

vlastníctva a účastníkov konania vyzval na podanie návrhov na doplnenie dokazovania.

Dňa 14. júla 2015 bol súdu doručený požadovaný list vlastníctva.

Dňa 24. júla 2015 bolo súdu doručené oznámenie sťažovateľa, že medzi účastníkmi

nedošlo k dohode, a preto trvá na podanej žalobe.

Dňa 25. septembra 2015 bolo súdu doručené oznámenie odporkyne k ďalšiemu

postupu a jej návrh na uzavretie sporu zmierom.

Dňa 9. februára 2016 súd nariadil termín pojednávania na 4. marec 2016.

Dňa 11. februára 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, že je ochotný

uzavrieť dohodu s tým, že odporkyňa mu vyplatí 1/3 sumy, ktorá mu už bola raz rozsudkom

prisúdená.

Dňa 3. marca 2016 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu odporkyne

o odročenie pojednávania.

Dňa 4. marca 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie za prítomnosti účastníkov

konania, bez prítomnosti artikulačnej tlmočníčky, ktoré sa odročilo na 25. máj 2016 na

účely predvolania ďalších osôb a komisárky pre zdravotne postihnutých.

Dňa 7. marca 2016 súd požiadal príslušnú mestskú políciu o doručenie súdnej

zásielky artikulačnej tlmočníčke a vyzval príslušný daňový úrad o doručenie daňového

priznania odporkyne za roky 2001 až 2008 vrátane.

Dňa 18. marca 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne na sťažovateľov

návrh z 11. februára 2016, v ktorom návrh neprijíma a trvá na tom, že sa nijako neobohatila.

Dňa 21. marca 2016 boli súdu doručené daňové priznania odporkyne.

Dňa 23. marca 2016 súd požiadal sťažovateľa o písomné vyjadrenie.

Dňa 29. marca 2016 bola súdu doručená žiadosť sťažovateľa o predĺženie lehoty na

podanie vyjadrenia z dôvodu čerpania dovolenky.

Dňa 30. marca 2016 bola súdu doručená žiadosť komisárky pre osoby so zdravotným

postihnutím o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia.

Dňa 5. apríla 2016 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa, ktorý nesúhlasí

s obsahom vyjadrenia odporkyne.

Dňa 11. apríla 2016 súd odoslal odporkyni vyjadrenie sťažovateľa na vyjadrenie.

Dňa 22. apríla 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne a súd ho zaslal

sťažovateľovi na vyjadrenie.

Dňa 26. apríla 2016 bolo súdu oznámené, že sa sťažovateľ nevie vyjadriť

k poslednému stanovisku odporkyne.

Dňa 16. mája 2016 bolo súdu doručené oznámenie, že komisárka pre osoby

so zdravotným postihnutím nežiada o pribratie do súdneho konania.

Dňa 25. mája 2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti všetkých

účastníkov konania, ktoré sa odročilo na 14. jún 2016 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 14. júna 2016 súd vydal rozsudok č. k. -451, ktorým uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 17 967,10 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a vo zvyšku súd uplatnený nárok zamietol.

Dňa 22. júna 2016 bolo súdu doručené odvolanie odporkyne voči rozsudku č. k.

-451.

Dňa 28. júna 2016 súd zaslal sťažovateľovi odvolanie odporkyne na vyjadrenie

a odporkyni zaslal žiadosť o oznámenie, či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania. Toho istého dňa bolo súdu doručené vyúčtovania tlmočného.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní (pôvodne) o vydanie 114 490 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného

obohatenia došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako žalobcu)

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

8. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v a v dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj

v danom prípade.

10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, pretože

komunikácia s odporkyňou si vyžadovala prijatie tlmočníka na „artikulačnú reč“, ktorý sa

v zozname tlmočníkov nenachádzal. Napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého

konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol

neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec

považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

11. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil takú výraznú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pre neúčasť sťažovateľa, resp. jeho

právneho zástupcu na pojednávaniach síce v dvoch prípadoch museli byť pojednávania

odročené (28. mája 2010 a 28. decembra 2011), avšak v kontexte celkovo dlhého

napadnutého konania je toto nesúčinnostné konanie sťažovateľa menej významné. Pokiaľ

sťažovateľ podal procesné návrhy (rozšírenie žaloby, odvolanie), ústavný súd pripomína

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom

procesnými predpismi (napr. podľa aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho

poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní

spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním sťažovateľa.

12. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania žaloby (22. februára

2002) do vyhlásenia ostatného rozsudku (14. júna 2016 ) viac ako štrnásť rokov je už samo

osebe neprimerané. Obdobie (štyri roky), keď bolo konanie asi dva roky prerušené (v tejto

súvislosti pozri ) a predmetný spis sa taktiež cca dva roky nachádzal na

krajskom súde, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Okresný súd bol však v danej veci aj opakovane nečinný, konkrétne od 3. júla 2012

do 28. augusta 2013 (keď trinásť mesiacov nedoručil vyhlásený rozsudok) a od

25. septembra 2015 do 10. júla 2015 (osem mesiacov).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Za nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť minimálne

obdobie šesť mesiacov v súvislosti s postupom pri ustanovovaní artikulačného tlmočníka.

Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas viac ako dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Na skutočnosť, že „v tomto období bol

Okresný súd Komárno(...) poddimenzovaným súdom s nedostatkom sudcov“, na ktorú

v danej veci poukázal predseda okresného súdu, nebolo možné ani v tomto prípade

prihliadať a akceptovať ju. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13. Pretože okresný súd 14. júna 2016 vydal vo veci rozsudok č. k. -451,

ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde, pričom o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu

v bode 3.

14. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 18 000 €

„vzhľadom na dlho trvajúce prieťahy v konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

15. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 8. mája 2015 a podanie sťažnosti

z 18. mája 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po

139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 296,44 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

16. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017