Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/339/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: I.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Romanom Blažekom, proti odporkyni: J. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., U. X, občan SR, zastúpená JUDr. F. P., bytom Q., ul. U. X., o zaplatenie 45.509,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -283 zo dňa 13. apríla 2012, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o trovách konania účastníkov zrušuje a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Návrhom (žalobou) zo dňa 22.02.2002 sa navrhovateľ (žalobca) domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporkyňa (žalovaná) povinná zaplatiť mu sumu (istinu) 114.490,-Sk - 3.800,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.6 % ročne od 19. februára 2001 do zaplatenia, pričom požadoval aj náhradu trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tak, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. B., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok - pare. č. 3755/2 zastavané plochy o výmere 800 m2 a stavby predajne so súp. č. XXXX na uvedenom pozemku v celosti, ktoré nehnuteľnosti nadobudol dňa 03.08.2001 od správcu konkurznej podstaty (SKP) úpadcu Top Motor s.r.o. Komárno vrámci konkurzného konania, napriek čomu odporkyňa predmetné jeho nehnuteľnosti bezdôvodne (bez právneho dôvodu) užíva a obohacuje sa najmenej o výške obvyklého nájomného, ktorú si uplatňuje za obdobie od 03.08.2001 do 31.01.2002 v sume 114.490,-Sk; uvedená suma je čo do výpočtu špecifikovaná k žalobe pripojenej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 08. februára 2002. Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.11.1995, ktorú mu odporkyňa predložila, považuje za neplatný právny úkon a sumu bezdôvodného obohatenia - obvyklého nájomného stanovil s ohľadom na cenu prenajímaných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v blízkosti jeho nehnuteľností. Podaním zo dňa 12.02.2004 došlým súdu 12.2.2004 (č. 1. 44) učinil navrhovateľ rozšírenie podaného návrhu, v ktorom uviedol, že odporkyňa neoprávnené predmetné nehnuteľnosti užívala aj po 31.01.2002 a i v súčasnosti, preto sa za obdobie od 12.02.2002 do 12.02.2004 obohatila na jeho úkor o (ďalšiu) sumu 461.754,-Sk (15.327,42 Eur), predstavujúcu obvyklé nájomné za 2 roky v sume obdobnej ako vo výzve z februára 2002, teda celkove sa od odporkyne domáha zaplatenia sumy 576.244,-Sk (19.127,80 Eur) spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových súm tejto istiny äž clo zaplatenia a s náhradou trov konania. Uvedenú zmenu žaloby Okresný súd Komárno ako súd prvého' sjtupňa pripustil uznesením zo dňa 10.05.200 č. k. -92, teda predmetom konania s stala suma istina 19.127,80 Eur spolu s požadovaným príslušenstvom. Podaním zo dňa 15.05.2008 došlým súdu 15.05.2008 (č. 1. 139) učinil navrhovateľ

ďalšie rozšírenie svojho návrhu tak, že sa domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia odporkyne aj za ďalšie obdobie od 01.06.2006 do 30.04.2008 v sume spolu 794.787,50 Sk - 26.382,11 Eur a to spolu s označeným úrokom z omeškania z jednotlivých zložiek tejto sumy, teda okrem sumy 19.127,80 Eur, požadoval aj zaplatenie sumy 26.382,11 Eur s príslušenstvom, celkovo teda žaloval odporkyňu zaplatenie sumy 45.509,91 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.12.2008 č. k. -154 pripustil uvedenú zmenu - rozšírenie petitu o sumu 794.787,50 Sk. V uvedenom rozšírení návrhu navrhovateľ odôvodnil požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, za požadované ďalšie obdobie. Napadnutým rozsudkom (s nesprávne uvedenou sumou istiny predmetu konania 36.896,65 Eur záhlaví rozsudku, vydanom po prerušení konania) Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol takto:

Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť 33 816,57 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 800,36 Eur od 5.2.2003 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15 327,43 Eur od 19.2.2004 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 688,78 Eur od 27.7.2008 do zaplatenia, do 15 dní.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Odporkyňa j e povinná zaplatiť trovy konania navrhovateľa v sume 4 862,71 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK JUDr. Roman Blažek s. r.o. Komárno do 15 dní.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia ( v znení neskorších predpisov - , a , , veta prvá a ) a citované ustanovenie ( - ) tým, že návrh navrhovateľa považoval za čiastočne dôvodný, v dôsledku čoho mu v plnom rozsahu vyhovieť nemohol (a návrh vo zvyšku preto zamietol) a súčasne pri čiastočnom úspechu účastníkov v konaní o trovách konania rozhodol podľa a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa uvedeného rozpisu a odôvodnenia trov. Poukázal na to, že z LV zistil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností nadobudnutých kúpnou zmluvou zo dňa l9.07.2001 a je teda preukázané, že je vo veci aktívne legitimovanou osobou. Dňa 18.12.2001 navrhovateľ proti odporkyni podal žalobu o vypratanie sporných nehnuteľností, ktoré konanie vedené pod sp. zn. bolo zastavené uznesením zo dňa 09.05.2008 č. k. -130 z dôvodu späťvzatia žaloby, na koľko žalovaná dňa 06.05.2008 sporné nehnuteľnosti zápisnične žalobcovi odovzdala. Dňa 07.12.2001 Investičná rozvojová banka a.s. Bratislava a odporkyňa (tam žalobkyňa v 2. rade) podali na Krajský súd v Bratislave žalobu voči navrhovateľovi (tam žalovanému v 2. rade) a T.. J. P., SKP úpadcu TOP MOTOR s.r.o. Komárno o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, ktoré konanie vedené pod sp. zn. (na Okresnom súde Komárno) skončilo tak, že Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. -421 zo dňa 19. januára 2007 žalobu zamietol, ktorý rozsudok Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 06. decembra 2007 č. k. -461 potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť dňom 27.03.2008. Vo všetkých rozsudkoch súdov vo veci v rámci riešenia predbežnej otázky bolo konštatované, že nájomná zmluva uzavretá medzí odporkyňou a jej bývalým manželom je neplatná. Z týchto dôvodov súd v prejednávanej veci už ani neskúmal (ani nemohol skúmať) platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a T.P., SKP úpadcu TOP MOTOR s.r.o. Komárno. Jedine možno konštatovať, že navrhovateľ vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom. Odporkyňa nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu a bez toho, že by za nebytové priestory navrhovateľovi ako vlastníkovi platila nájomné. Je nepochybné preukázané, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. Vrámci dokazovania však bola otázna výška bezdôvodného obohatenia vyjadrená v peniazoch. Navrhovateľ poukázal na to, že výšku nájomného treba určiť sumou, ktorá zodpovedá sumám vynaloženým v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov. V rozšírenom návrhu zo dňa 15.05.2008 navrhovateľ už vychádzal z (vyššieho) obvyklého nájomného za roky 2006 až 2008, pričom na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenia realitných kancelárií. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia súd nemohol vychádzať z týchto údajov uvedených v kancelárii, totiž

tieto údaje hovoria o nájomnom a nie o bezdôvodnom obohatení. Tieto pojmy nie sú totožné, keď výšku nájomného prenajímateľ s nájomcom môžu dohodnúť, avšak sumu bezdôvodného obohatenia možno určiť podľa týchto zásad len ak nájomné v posudzovanom období nebolo regulované cenou, a preto výška bezdôvodného obohatenia nemôže presahovať sumu obmedzenú cenovými predpismi; na túto okolnosť upozorňuje aj Najvyšší súd SR vo veci č. k. 52/200 (?). Preto súd učinil dotaz na Mestský úrad Komárno, či výška nájomného nebytových priestorov v Komárne je regulovaná a následne preto vychádza zo všeobecne záväzného nariadenia a (cenovej) mapy mesta a zistil, že sporná nehnuteľnosť je začlenená do zóny č. 3 s cenou (nájomného) nebytových priestorov sumou 500,-Sk/m2/rok. Z tohto vychádzal pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia a z tohto dôvodu preto návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania znalcom za účelom zistenia „trhovej hodnoty nájmu" zamietol. Poznamenal tiež, že aj navrhovateľ pri podaní pôvodného návrhu vychádzal zo sumy 500,-Sk za l m2 a rok a nájomné vyčíslil podľa tohto aj v predžalobnej výzve zo dňa 08.02.2002. Vychádzajúc z toho, že nebytový priestor má rozlohu 261,30 m2 (Autoservis 131,82 m2 a Autosalón 129,48 m2) a pozemok výmera 800 m2, pri cene 500,-Sk / m2 za rok u nebytového priestoru a 150,-Sk / m2 za rok pri pozemku, výška bezdôvodného obohatenia činí čiastku 1.018.758,-Sk, čo je v prepočte 33.816,57 Eur. Navrhovateľ si v pôvodnom návrhu uplatnil aj úroky z omeškania od 19.02.2001 a v podaniach rozšírenie návrhu žiadal priznať úroky podľa jednotlivých mesiacov so splatnosťou k 1. dňu toho ktorého mesiaca za obdobie, po ktoré odporkyňa nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu, s čím však nemohol súhlasiť, keďže navrhovateľ by mal nárok na ním uplatnené úroky až vtedy, keby s odporkyňou mal uzavretú platnú nájomnú zmluvu a podľa tejto zmluvy by s neplatením mesačného nájomného bola odporkyňa v omeškaní. Preto odporkyňu zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení návrhu, resp. rozšírených návrhov a to s príslušnými úrokmi z omeškania podľa pohybu základnej úrokovej sadzby NBS (Národnej banky Slovenska) v zmysle ustanovenia Nar. vlády SR č. (správne ).

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len odporkyňa domáhajúca sa podľa obsahu odvolania zrušenia rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách konania a následného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvého stupňa vyčítala to, že nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a neúplné zistil skutkový stav veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov. Súd prvého stupňa uviedol, že užívala nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v skutočnosti však ona mala niekoľko právnych dôvodov spolu súvisiacich a na seba nadväzujúcich na užívanie predmetných nehnuteľností, ktorými sú: 1. dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 17.11.1995 uzatvorená medzi ňou a jej bývalým manželom T. Q., 2. zmluva o nájme uvedených nehnuteľností zo dňa 17.11.1995 uzavretá ňou tiež s bývalým manželom na obdobie do 31.12.2005 a 3. zmluva o budúcej zmluve zo dňa 10.10.1997 uzatvorená s bývalým manželom ako konateľom TOP VIOTOR s.r.o., ku ktorej pristúpila Investičná a rozvojová banka a.s. Nitra a dala predbežný súhlas k prevzatiu dlhu jej osobou. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že v rámci riešenia predbežnej otázky bolo konštatované, že nájomná zmluva medzi ňou a jej bývalým manželom je neplatná, ide iba o konštatovanie, nie však právoplatné rozhodnutie o tom, že súd určil, že ide o neplatný právny úkon. K zániku žiadnej z dohôd 1-3 nedošlo, ani dohodou zmluvných účastníkov a ani právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý by určil neplatnosť týchto právnych úkonov. Všetky dohody boli uzatvorené z dôvodu právnej istoty, aby zabezpečovali plnenie výživného na v tom čase maloleté deti T. a U. Q., ku ktorým si otec neplnil vyživovaciu povinnosť finančne, ale sa s ňou dohodol na takomto plnení výživného. Tieto dohody zmluvní účastníci vzájomne rešpektovali a plnili. Správca konkurznej podstaty JUDr. Alexander Szücs o nich vedel, keďže mu ich spolu s ostatnými dokladmi osobne odovzdala, napriek tomu zneužil svoju právomoc, všetky tri zmluvy ignoroval a účelovo vytvoril podmienky k tomu, aby s odstupom času cez navrhovateľa odkúpil predmetnú nehnuteľnosť jeho syn I. P. pre obchodovanie s motorovými vozidlami (vklad bol povolený dňa 05.05.2008). Zdôrazňuje preto, že ak by správca konkurznej podstaty prioritne vyriešil jej právne postavenie a jej vzťah k predmetnej nehnuteľnosti právnou cestou a nie svojvoľne a účelovo, nemohol by prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviesť, že je preukázané, že navrhovateľ je aktívne legitimovanou osobou. Lživé je tiež tvrdenie, že ona predmetné nehnuteľnosti až do mája 2008 dala do podnájmu. Navrhovateľ jej dňa 08.02.2002 stanovil obvyklé nájomné, avšak spätne od 03.08.2001 vznáša preto námietku a neprípustnosť retroaktivity. Nájomného sa domáhal zaslaním návrhu zmluvy o nájme nebytových priestorov datovanou 01.08.2001. Poukazuje na skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré užívala, neboli nebytovým priestorom, ale stavbou podľa stavebného povolenia a aj kolaudačného rozhodnutia a teda požiadavka navrhovateľa ako aj výrok rozsudku na zaplatenie istiny s príslušenstvom je preto neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný, a preto aj nevykonateľný. Pokiaľ

sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, absolútne nikdy a nikde nešpecifikoval, z akého plnenia, resp. zdroja, ona získala majetkový prospech. Podľa jej názoru sa nejedná o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale zo záväzkového právneho vzťahu. Nemôžu byť účtované úroky za obdobie od vyhlásenia rozsudku po jeho doručenie.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia ( a ) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania odporkyne a prihliadajúc i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach výrokov podľa ustanovenia zrušiť (a vec vrátiť súdu prvého stupňa v týchto častiach na ďalšie konanie) z dôvodu, že je v daných častiach nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odvolania, čím sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom a porušilo ich právo na spravodlivé súdne konanie.

Je tomu tak preto, že súd prvého stupňa, napriek námietkam odporkyne v priebehu konania a uvádzaným i ako odvolacie dôvody v podanom odvolaní, sa nevysporiadal s obranou odporkyne v konaní ohľadom toho, že jej ohľadom užívania predmetných nehnuteľností za predmetné žalované obdobie svedčil zmluvný vzťah k predmetným nehnuteľnostiam na základe označenej Zmluvy o nájme zo dňa 17.11.1995, platnosťou ktorého zmluvného vzťahu ako aj ďalšou obranou odporkyne sa však súd prvého stupňa nezaoberal - odmietol zaoberať s tým, že túto neskúmal - nemohol skúmať pre existenciu rozsudkov vydaných v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto nedáva náležité odpovede na odvolacie dôvody odporkyne, ktoré sú s vecou súvisiace a sú právne významné pre posúdenie tej skutočnosti, či skutočne odporkyňa (tak ako to aj navrhovateľ uvádzal v návrhu - zaoberajúc sa neplatnosťou nájomnej zmluvy odporkyne) mala alebo nemala k predmetným nehnuteľnostiam alebo nebytovým priestorom za predmetné obdobie platný zmluvný vzťah oprávňujúci ju ich užívať, podľa dohody bezodplatne, resp. či a prečo z jej strany sa jednalo o užívanie bez právneho dôvodu, následkom vzniku jej bezdôvodného obohatenia. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že neplatnosťou nájomnej zmluvy odporkyne sa nemohol zaoberať pre to, že jej neplatnosť bola v rámci riešenia predbežnej otázky konštatovaná vo všetkých rozsudkoch súdov vydaných v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy navrhovateľa, nie je správny, nakoľko posúdenie uvedenej otázky ako otázky predbežnej nevytvára vo veci prekážku veci rozhodnutej s právne záväzným názorom aj pre toto konanie a nezbavuje teda súd povinnosti si túto otázku vyriešiť samostatne v tomto konaní, a to s ohľadom na všetky právne významné okolnosti veci (vrátane dôsledkov vyhlásenia konkurzu).

Ďalej mal súd prvého stupňa za to, že rozsudok je nepreskúmateľný i z hľadiska toho, že neobsahuje výpočet navrhovateľovi priznanej čiastky bezdôvodného obohatenia 1.018.758,-Sk, resp. 33.816,57 Eur a že súd prvého stupňa si pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov náležité neuvedomil (a nezdôvodnil) rozsah úspechu jednotlivých účastníkov v konaní, s ohľadom na žalovanú istinu (nesprávne uvedenú v záhlaví rozsudku).

V ďalšom konaní a novom rozhodnutí súd prvého stupňa odstráni uvedené nedostatky, vysporiada sa i s ďalšími námietkami odporkyne a v rámci nového rozhodovania o trovách konania účastníkov rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.