Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 253/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť L. F., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 23. novembra 2005 v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. F. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2009

doručená sťažnosť L. F. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 23. novembra 2005

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho postupom v konaní vedenom pod sp.

zn. , ktorým rozhodoval „vo veci starobného dôchodku sťažovateľa“.

Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 4. augusta 2009.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

krajským súdom v označených konaniach, pričom podstata jeho sťažnosti spočíva v tom, že

všeobecný súd v jeho veci nekoná a dosiaľ nerozhodol v konaní o preskúmanie rozhodnutí

Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), ktorými mu bol

priznaný starobný dôchodok a jeho zmeny.

Sťažovateľ je nespokojný s týmto postupom a zároveň žiada, aby mu bol ustanovený

právny zástupca na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

1. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov...“, postupom a rozhodnutím krajského súdu z 23. novembra 2005 v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa vychádzal ústavný súd zo svojej doterajšej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (). Zároveň

zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochranu základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavný súd

poskytuje len vtedy, ak bola kvalifikovaná sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď

k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci

v tom čase ešte môže trvať (napr. mutatis mutandis , ).

Z vyžiadaného spisu krajského súdu a z príloh k sťažnosti vyplynulo, že v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu konanie vedené na krajskom súde pod

sp. zn. bolo právoplatne skončené ešte 30. októbra 2006, pretože rozsudok

krajského súdu z 23. novembra 2005 o zrušení rozhodnutí Sociálnej poisťovne pre

nepreskúmateľnosť bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) z 2. augusta 2006 sp. zn. , a preto je sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti zjavne neopodstatnená.

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta, že krajský súd nekoná ani v konaní

vedenom pod sp. zn. . V tomto konaní krajský súd opätovne preskúmava

nové tri rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 20. a 21. septembra 2006 o priznaní starobného

dôchodku so spätnou účinnosťou na základe návrhu sťažovateľa zo 14. novembra 2006.

Ústavný súd zo súdneho spisu po preskúmaní úkonov krajského súdu konštatoval, že

doba, ktorá uplynula od podania návrhu (november 2006), resp. predloženia spisového

materiálu zo Sociálnej poisťovne (22. január 2007), do podania sťažnosti ústavnému súdu

(júl 2009), neodôvodňuje skúmanie namietaného porušenia označeného základného práva

podľa najmä s ohľadom na uvedené skutočnosti, že počas nej krajský

súd na základe žiadostí samotného sťažovateľa konal o procesných otázkach (odstraňoval

nedostatky odvolania sťažovateľa z novembra 2006 proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne

(november 2007), vyzýval Sociálnu poisťovňu na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa

(28. november 2007, 7. január a 28. február 2008), ktorá ho podala následne 9. apríla 2008,

doručoval účastníkom opravné uznesenie najvyššieho súdu (18. apríl 2008) a ďalšie podanie

sťažovateľa z 22. apríla 2008, reagoval na jeho podanie z 31. marca 2008, ktorým žiadal

konanie prerušiť (22. mája 2008), pretože žiadal o vyjadrenie Č. v P. (5. júna 2008) a neskôr

Krajský súd v B. (25. júl 2008) o oznámenie, či sa vedie súdne konanie vo veci sťažovateľa

o preskúmanie jej rozhodnutia a zisťoval stav tohto konania (16. september 2008)

a podobne.

Zo zistenia ústavného súdu tiež vyplýva, že krajský súd tiež uznesením z 29. októbra

2008 návrh sťažovateľa na prerušenie konania zamietol.

Ďalej ústavný súd zistil, že krajský súd nariadil v konaní aj tri pojednávania

(na 27. január 2009, 3. február 2009 a 28. júl 2009), ale prvé a tretie pojednávanie musel

odročiť na základe žiadosti samotného sťažovateľa.

Sťažovateľ tiež podal 24. marca 2009 na krajskom súde podanie označené ako

„Uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorú spôsobila odporkyňa dlhodobým porušovaním

právnej povinnosti vo veci rozhodovania o starobnom dôchodku“, v dôsledku čoho krajský

súd rozhodnutím zo 7. júla 2009 musel návrh sťažovateľa vylúčiť na samostatné konanie

a postúpiť ho Okresnému súdu Bratislava I.

Vychádzajúc z uvedených úkonov účastníkov ústavný súd konštatuje, že krajský súd

vo veci konal (reagoval na podania sťažovateľa a okrem toho, že dosiaľ nerozhodoval

o jeho neurčitých návrhoch z januára 2009), a nemožno mu vytknúť iné väčšie obdobie

nečinnosti, ako 3 mesiace (od augusta 2007, keď mu bol vrátený spis z odvolacieho súdu,

do novembra 2007, keď vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov odvolania).

Dobu v konaní pred krajským súdom preto ústavný súd nepovažuje za neprimeranú

a takú, ktorú by mohol kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane

vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa “ (, ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojmom

autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené

lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení,

či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada,

ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,

pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , napr. .

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza aj z toho názoru, že „Dĺžku

trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti,

nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní“

().

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu ústavný súd poznamenáva, že príčinou

doterajšieho trvania konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. .

je aj nedostatočná súčinnosť sťažovateľa a jeho podiel na spomalení konania v tejto veci,

ktorý nevytvára možnosť prijatia záveru o takom postupe krajského súdu, z ktorého by bolo

možné vyvodzovať vecnú súvislosť s tvrdeným porušením základného práva sťažovateľa

podľa , a to napriek tomu, že krajský súd dosiaľ od novembra 2006

nerozhodol o jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne vo veci

starobného dôchodku. Plynulý postup krajského súdu ovplyvnilo i iné súvisiace konanie

prebiehajúce v Českej republike, i to, že sťažovateľove podania sú tiež nejasné

a nezrozumiteľné, pretože nebol dosiaľ zastúpený v konaní kvalifikovaným právnym

zástupcom. V januári a v júli 2009 tiež požiadal o odročenie pojednávania (žiadal

o ustanovenie právneho zástupcu).

Ústavný súd konštatuje, že okrem zisteného ojedinelého prieťahu a tiež toho, že

nerozhodol ešte o návrhoch (podaniach) sťažovateľa z januára 2009, bol procesný postup

krajského súdu v zásade plynulý a sústredený a v zásade smeruje k rozhodnutiu vo veci

samej.

Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa

jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred označenými súdmi nebol celkom bez

prieťahov, s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu nesignalizuje reálnu možnosť

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v takom

rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

V prípade, že krajský súd bude vo veci nečinný, sťažovateľovi nebráni žiadna

skutočnosť, aby sa s prípadnými ďalšími prieťahmi v konaní pred krajským súdom obrátil

na ústavný súd.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť ústavný súd

sťažovateľa nevyzýval na odstránenie ďalších nedostatkov podania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009