Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 825/2016
PDF · 172.11 KB
No categories available
II. ÚS 825/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpených
advokátom JUDr. Štefanom Strýčekom, F. Kráľa 2080, Čadca, ktorou namietajú porušenie
nešpecifikovaných základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky
a nešpecifikovaných práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 11 C 76/2006 z 23. januára 2013, rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 484/2013 z 28. novembra 2013 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 650/2015 z 28. júna 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť , odmieta pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra
2016 doručená sťažnosť a
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných práv podľa
čl. 26 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a nešpecifikovaných práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
11 C 76/2006 z 23. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“),
rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 484/2013
z 28. novembra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 650/2015
z 28. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom doručeným
okresnému súdu dožadovali určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam
voči odporcom a (ďalej len „odporcovia“).
Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom z 23. januára 2013 tak,
že špecifikovaná parcela patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov,
a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Na základe podaného odvolania vo veci rozhodol krajský súd napadnutým
rozsudkom z 28. novembra 2013, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, o ktorom rozhodol
najvyšší súd napadnutým uznesením z 28. júna 2016 tak, že dovolanie odmietol.
Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti uvádzajú zrejme doslovné znenie svojho
dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu a svojho odvolania proti
napadnutému rozsudku okresného súdu.
Následne v sťažnosti uvádzajú:
«Porušovatelia v 1/, 2/ a 3/ rade v uvedenom konaní a v uvedených príslušných
rozhodnutiach vo veci porušili naše základné práva čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd č. 209/1992 Zb., základné právo na spravodlivé súdne konanie
a informácie.
Navrhované dôkazy vo veci dôkaznej povinnosti, ktoré sme nemohli zabezpečiť
a predložiť súdu, nakoľko príslušnými úradmi, ako aj políciou (formou nazretia do spisu
a urobenia opisu a kópii, nakoľko tieto listinné dôkazy boli požadované zabezpečiť políciou
aj v úradnom zázname vrátane prešetrenia katastrálnou inšpekciou ÚGKaK) ich vydanie
nám bolo odmietnuté - „MARENIE SPRAVODLIVOSTI !“, čím došlo aj k porušeniu zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Uvedené porušenie našich ústavných práv
je preukázané v príslušných podaniach vo veci vedenej na Okresnom súde v Čadci č. k.
11 C 76/2006, ako aj v rozšírenom návrhu zo dňa 20. 3. 2009, ako aj príslušných podaniach
uvedených v skrátenej − meritórnej forme.»
Následne sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú doslovné znenie ďalších svojich podaní −
Návrhu – rozšírenia z 20. marca 2009, Odvolania – žiadosti z 25. marca 2013, Vyjadrenia
„k predloženým listinným dôkazom predložených Advokátskou kanceláriou
... pod značkou C-46/2005-Š zo dňa 04. 05. 2007, Vyjadrenie k výzve zo dňa
17. 8. 2016“.
Petit sťažnosti, t. j. uvedenie toho, akého rozhodnutia sa svojou sťažnosťou
domáhajú, sťažovatelia vymedzili takto:
„Z dôvodu uvedených skutočnosti, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
a nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia našich základných práv navrhujeme,
aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil:
- rozsudok Okresného súdu v Čadci j. č.: 11 C 76/2006-828- zo dňa 23. 01203
- rozsudok Krajského súdu v Žiline j. č.: 9 Co/484/2013 zo dňa 28. 11. 2013
- uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo 650/2015 zo dňa 28. 6. 2016
- a vykonateľnosť napadnutých právoplatných rozhodnutí porušovateľov v 1/, 2/ a 3/
rade odložil.
... odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca č. k. 11 C 67/2006 v 1/
rade ... a v 2/ rade ... uložil, aby obnovili predošlý stav
pred porušením na základe podaní a dobových fotografii vo veci uvedených predbežných
opatrení v celom rozsahu a zdržali sa oprávnenia im priznaného právoplatným
rozhodnutím, nakoľko návrhy vo veci predbežného opatrenia neboli súdom v celom rozsahu
akceptované...
... a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodovanie vo veci
so zabezpečením listinných dôkazov označených sťažovateľmi v 1/ a 2/ rade v konaní
vedenom na Okresnom súde Čadca č. k. 11 C 76/2006, ako navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade na
dostatočne zistenie skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, ktoré
sťažovatelia v 1/ a 2/ rade požadovali a označili v príslušných podaniach...
Návrh na rozhodnutie o procesných otázkach a dočasných opatreniach.
V súvislosti s návrhom na rozhodnutie a dočasných opatreniach požadujeme obnoviť
predošlý stav pred porušením, nakoľko samotné priznané vlastníctvo, užívanie, ako aj zásah
odporcov v 1/ a 2/ rade do uvedených nehnuteľnosti
je nezákonný.
Z uvedených dôvodov podávame návrh na dočasné opatrenia aby súd uložil
odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca č. k. 11 C 67/2006 v 1/ rade
... a v 2/ rade ... za povinnosť:
- aby odporcovia v 1/ rade ... a v 2/ rade ... obnovili
predošlý stav pred porušením na základe podaní a dobových fotografii vo veci uvedených
predbežných opatrení podanými na Okresný súd v Čadci vo veci vedenej pod spisovou
značkou 11C 76/2006 navrhovateľmi v 1 / a 2/ rade v celom rozsahu vrátane odstránenia
oplotenia z parcele , ako aj odstránenie oceľovej armatúry
zabetónovanej v tesnej blízkosti oplotenia navrhovateľov v 1/ a 2/ rade...“
V tejto časti sťažnosti sťažovatelia ďalej uvádzajú doslovné znenia návrhov
na nariadenie predbežných opatrení, ktoré podali v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 11 C 76/2006 – a to návrhy z 22. mája 2008, 30. marca 2009,
27. novembra 2009, 23. januára 2013 a 4. marca 2014.
Sťažovatelia si uplatňujú aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia, „nakoľko
odporca v konaní OS Čadca č. j. 11 C 76/2006 v 1/ rade sa zaviazal v
príkaznej zmluve zo dňa 18. 02. 1984 vo veci vyporiadania dotknutých nehnuteľností
uhradiť aj súdne trovy...“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred
ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Za závažný obsahový nedostatok petitu brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti
ústavný súd považuje nedostatočné označenie práv, ktoré mali byť napadnutými
rozhodnutiami porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná,
petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, by mal obsahovať
presné a riadne označenie práva (resp. základného práva), ktoré malo byť porušené, pričom
nestačí len uvedenie ustanovenia ústavy, prípadne dohovoru bez slovného vymedzenia
práva, ktoré malo byť postupom či rozhodnutím porušené. Mnohé ustanovenia ústavy či
dohovoru totiž obsahujú viacero rôznych práv, preto uvedená špecifikácia je nevyhnutná pre
vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania
základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi (m. m. III. ÚS 343/2013,
IV. ÚS 73/2014, IV. ÚS 74/2014, II. ÚS 214/2015).
Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu,
napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a tiež žiadajú,
aby ústavný súd odložil vykonateľnosť týchto rozhodnutí. V petite sťažnosti nijako
nevymedzujú, ktoré práva podľa ústavy, dohovoru prípadne iných medzinárodných zmlúv
mali byť vymedzenými rozhodnutiami všeobecných súdov porušené. V ďalšej časti –
týkajúcej sa dočasných opatrení – je petit sťažnosti nezrozumiteľný, prípadne
nevykonateľný, keďže sťažovatelia napr. žiadajú, aby ústavný súd uložil povinnosti
odporcom v napadnutých konaniach vedených pred označenými všeobecnými súdmi.
Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou
sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal
skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným
súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä
ústavnoprávne argumenty a ústavnoprávne posúdenie odôvodňujúce opodstatnenosť
podanej sťažnosti. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné
dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 54/2014).
V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na to, že označenie základných práv
a slobôd, ktoré sťažovateľ uvedie v jednotlivých bodoch odôvodnenia sťažnosti, považuje
za súčasť argumentácie sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 89/2010, IV. ÚS 126/2012,
II. ÚS 220/2016), ktoré však v prípade, že neboli premietnuté do petitu sťažnosti,
nie sú predmetom rozhodovania ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (m. m.
III. ÚS 119/03, I. ÚS 34/2015).
Pokiaľ ide o odôvodnenie sťažnosti – toto je tvorené z jednotlivých podaní
sťažovateľov, ktoré zrejme podali v konaní pred všeobecnými súdmi – z ich návrhov,
opravných prostriedkov a tiež vyjadrení k podaniam odporcov. V odôvodnení sťažovatelia
výslovne uvádzajú, že porušovatelia – okresný súd, krajský súd a najvyšší súd − porušili ich
základné práva podľa čl. 26 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a nešpecifikované práva podľa
dohovoru. Túto námietku nepodporili cielenou argumentáciou, ktorá by výslovne
naznačovala dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že boli porušené ich označené základné
práva. V odôvodnení sťažnosti nemožno identifikovať takú argumentáciu, ktorá by bližšie
konkretizovala možnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv
podľa ústavy a napadnutými rozhodnutiami označených všeobecných súdov.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom
predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli
dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na
kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľov na odstránenie nedostatkov
sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b) a § 125 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2016