Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 825/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených

advokátom JUDr. Štefanom Strýčekom, F. Kráľa 2080, Čadca, ktorou namietajú porušenie

nešpecifikovaných základných práv podľa

a nešpecifikovaných práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. z 23. januára 2013, rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28. novembra 2013 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. júna 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , odmieta pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2016 doručená sťažnosť a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných práv podľa

a (ďalej len „“)

a nešpecifikovaných práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 23. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“),

rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. novembra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom doručeným

okresnému súdu dožadovali určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam

voči odporcom a (ďalej len „odporcovia“).

Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom z 23. januára 2013 tak,

že špecifikovaná parcela patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov,

a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Na základe podaného odvolania vo veci rozhodol krajský súd napadnutým

rozsudkom z 28. novembra 2013, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým uznesením z 28. júna 2016 tak, že dovolanie odmietol.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti uvádzajú zrejme doslovné znenie svojho

dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu a svojho odvolania proti

napadnutému rozsudku okresného súdu.

Následne v sťažnosti uvádzajú:

«Porušovatelia v 1/, 2/ a 3/ rade v uvedenom konaní a v uvedených príslušných

rozhodnutiach vo veci porušili naše základné práva Slovenskej

republiky, , Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd č. , základné právo na spravodlivé súdne konanie

a informácie.

Navrhované dôkazy vo veci dôkaznej povinnosti, ktoré sme nemohli zabezpečiť

a predložiť súdu, nakoľko príslušnými úradmi, ako aj políciou (formou nazretia do spisu

a urobenia opisu a kópii, nakoľko tieto listinné dôkazy boli požadované zabezpečiť políciou

aj v úradnom zázname vrátane prešetrenia katastrálnou inšpekciou ÚGKaK) ich vydanie

nám bolo odmietnuté - „MARENIE SPRAVODLIVOSTI !“, čím došlo aj k porušeniu zákona

o slobodnom prístupe k informáciám. Uvedené porušenie našich ústavných práv

je preukázané v príslušných podaniach vo veci vedenej na Okresnom súde v Čadci č. k.

, ako aj v rozšírenom návrhu zo dňa 20. 3. 2009, ako aj príslušných podaniach

uvedených v skrátenej − meritórnej forme.»

Následne sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú doslovné znenie ďalších svojich podaní −

Návrhu – rozšírenia z 20. marca 2009, Odvolania – žiadosti z 25. marca 2013, Vyjadrenia

„k predloženým listinným dôkazom predložených Advokátskou kanceláriou

... pod značkou C-46/2005-Š zo dňa 04. 05. 2007, Vyjadrenie k výzve zo dňa

17. 8. 2016“.

Petit sťažnosti, t. j. uvedenie toho, akého rozhodnutia sa svojou sťažnosťou

domáhajú, sťažovatelia vymedzili takto:

„Z dôvodu uvedených skutočnosti, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

a nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia našich základných práv navrhujeme,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil:

- rozsudok Okresného súdu v Čadci j. č.: zo dňa 23. 01203

- rozsudok Krajského súdu v Žiline j. č.: zo dňa 28. 11. 2013

- uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 28. 6. 2016

- a vykonateľnosť napadnutých právoplatných rozhodnutí porušovateľov v 1/, 2/ a 3/

rade odložil.

... odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca č. k. v 1/

rade ... a v 2/ rade ... uložil, aby obnovili predošlý stav

pred porušením na základe podaní a dobových fotografii vo veci uvedených predbežných

opatrení v celom rozsahu a zdržali sa oprávnenia im priznaného právoplatným

rozhodnutím, nakoľko návrhy vo veci predbežného opatrenia neboli súdom v celom rozsahu

akceptované...

... a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodovanie vo veci

so zabezpečením listinných dôkazov označených sťažovateľmi v 1/ a 2/ rade v konaní

vedenom na Okresnom súde Čadca č. k. , ako navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade na

dostatočne zistenie skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, ktoré

sťažovatelia v 1/ a 2/ rade požadovali a označili v príslušných podaniach...

Návrh na rozhodnutie o procesných otázkach a dočasných opatreniach.

V súvislosti s návrhom na rozhodnutie a dočasných opatreniach požadujeme obnoviť

predošlý stav pred porušením, nakoľko samotné priznané vlastníctvo, užívanie, ako aj zásah

odporcov v 1/ a 2/ rade do uvedených nehnuteľnosti

je nezákonný.

Z uvedených dôvodov podávame návrh na dočasné opatrenia aby súd uložil

odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca č. k. v 1/ rade

... a v 2/ rade ... za povinnosť:

- aby odporcovia v 1/ rade ... a v 2/ rade ... obnovili

predošlý stav pred porušením na základe podaní a dobových fotografii vo veci uvedených

predbežných opatrení podanými na Okresný súd v Čadci vo veci vedenej pod spisovou

značkou navrhovateľmi v 1 / a 2/ rade v celom rozsahu vrátane odstránenia

oplotenia z parcele , ako aj odstránenie oceľovej armatúry

zabetónovanej v tesnej blízkosti oplotenia navrhovateľov v 1/ a 2/ rade...“

V tejto časti sťažnosti sťažovatelia ďalej uvádzajú doslovné znenia návrhov

na nariadenie predbežných opatrení, ktoré podali v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. – a to návrhy z 22. mája 2008, 30. marca 2009,

27. novembra 2009, 23. januára 2013 a 4. marca 2014.

Sťažovatelia si uplatňujú aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia, „nakoľko

odporca v konaní OS Čadca č. j. v 1/ rade sa zaviazal v

príkaznej zmluve zo dňa 18. 02. 1984 vo veci vyporiadania dotknutých nehnuteľností

uhradiť aj súdne trovy...“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

Za závažný obsahový nedostatok petitu brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti

ústavný súd považuje nedostatočné označenie práv, ktoré mali byť napadnutými

rozhodnutiami porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná,

petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, by mal obsahovať

presné a riadne označenie práva (resp. základného práva), ktoré malo byť porušené, pričom

nestačí len uvedenie ustanovenia , prípadne dohovoru bez slovného vymedzenia

práva, ktoré malo byť postupom či rozhodnutím porušené. Mnohé ustanovenia či

dohovoru totiž obsahujú viacero rôznych práv, preto uvedená špecifikácia je nevyhnutná pre

vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania

základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi (m. m. ,

, , ).

Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu,

napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a tiež žiadajú,

aby ústavný súd odložil vykonateľnosť týchto rozhodnutí. V petite sťažnosti nijako

nevymedzujú, ktoré práva podľa , dohovoru prípadne iných medzinárodných zmlúv

mali byť vymedzenými rozhodnutiami všeobecných súdov porušené. V ďalšej časti –

týkajúcej sa dočasných opatrení – je petit sťažnosti nezrozumiteľný, prípadne

nevykonateľný, keďže sťažovatelia napr. žiadajú, aby ústavný súd uložil povinnosti

odporcom v napadnutých konaniach vedených pred označenými všeobecnými súdmi.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou

sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal

skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným

súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä

ústavnoprávne argumenty a ústavnoprávne posúdenie odôvodňujúce opodstatnenosť

podanej sťažnosti. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné

dôsledky (m. m. , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na to, že označenie základných práv

a slobôd, ktoré sťažovateľ uvedie v jednotlivých bodoch odôvodnenia sťažnosti, považuje

za súčasť argumentácie sťažovateľa (m. m. , ,

), ktoré však v prípade, že neboli premietnuté do petitu sťažnosti,

nie sú predmetom rozhodovania ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (m. m.

, ).

Pokiaľ ide o odôvodnenie sťažnosti – toto je tvorené z jednotlivých podaní

sťažovateľov, ktoré zrejme podali v konaní pred všeobecnými súdmi – z ich návrhov,

opravných prostriedkov a tiež vyjadrení k podaniam odporcov. V odôvodnení sťažovatelia

výslovne uvádzajú, že porušovatelia – okresný súd, krajský súd a najvyšší súd − porušili ich

základné práva podľa a a nešpecifikované práva podľa

dohovoru. Túto námietku nepodporili cielenou argumentáciou, ktorá by výslovne

naznačovala dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že boli porušené ich označené základné

práva. V odôvodnení sťažnosti nemožno identifikovať takú argumentáciu, ktorá by bližšie

konkretizovala možnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv

podľa a napadnutými rozhodnutiami označených všeobecných súdov.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa . Vzhľadom na

kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľov na odstránenie nedostatkov

sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b) a § 125 ods. 2 Civilného

sporového poriadku v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2016