Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 89/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. I. (...), t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom

JUDr. M. K., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2

a 5 uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn.

z 26. augusta 2008, základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Vojenského obvodového súdu Bratislava pri predbežnom prerokovaní

obžaloby 15. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. I. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2010 doručená sťažnosť J. I. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava (ďalej len

„vojenský obvodový súd“) sp. zn. z 26. augusta 2008 (ďalej len „napadnuté

uznesenie vojenského obvodového súdu“), základného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vojenského obvodového súdu pri

predbežnom prerokovaní obžaloby 15. januára 2009, keď nevypočul poškodeného

a zamietol jeho prepustenie z väzby (ďalej len „napadnutý postup vojenského obvodového

súdu“).

Na úvod je potrebné poznamenať, že sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu kópiu

napadnutého uznesenia vojenského obvodového súdu, tak ako mu to ukladá § 50 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd si preto nemohol overiť

rozpory v sťažnosti týkajúce sa dátumu vydania napadnutého uznesenia vojenského

obvodového súdu (26. alebo 27. august 2008). Aj samotná sťažnosť obsahuje niektoré

nezrovnalosti a logické nejasnosti.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na základe napadnutého uznesenia vojenského

obvodového súdu bol 28. augusta 2008 vzatý do väzby potom, ako bolo proti nemu

vznesené obvinenie zo spáchania viacerých trestných činov. Podľa názoru sťažovateľa je

jeho väzba opierajúca sa o a Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „od samého

začiatku“ neopodstatnená, pretože nie je dostatočne odôvodnená.

V rámci svojej argumentácie sťažovateľ cituje zo zborníka z medzinárodnej

konferencie uskutočnenej 29. júla 2006 v Omšení – Ochrana práv osôb, ktorých osobná

sloboda bola obmedzená (ktorý aj ku sťažnosti priložil), a poukazuje na paralely v jeho

konkrétnej trestnej veci, hlavne na nutnosť odôvodnenia väzby konkrétnymi skutkovými

okolnosťami, a nie iba konštatovaním, že ide napr. o závažný trestný čin, za ktorý hrozí

vysoký trest, alebo možnosť pokračovania v trestnej činnosti obvineného „bez konkrétne

doložených skutočností“. Podľa sťažovateľa napadnuté uznesenie vojenského obvodového

súdu „nie je ničím podložené, má len konštatačný charakter...“.

Sťažovateľ taktiež namieta, že jeho väzba je rozpore s čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorý

„oprávňuje v prípade osôb pozbavených slobody na skúmanie procedurálnych a hmotných

podmienok, ktoré sú podstatné na to, aby v zmysle dohovoru bolo ich pozbavenie zákonné.

To znamená, že príslušný súd nielenže musí preskúmať súlad s procedurálnymi

požiadavkami vnútroštátneho práva, ale tiež oprávnenosť podozrenia, na ktorom zatknutie

zakladá legitimitu cieľa sledovaného zadržaním a následnou väzbou.“.

Ďalej sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, resp. práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť pri prerokúvaní

ponuky na nahradenie jeho väzby zárukou 15. januára 2009, keď vojenský obvodový súd

„pri predbežnom prejednaní obžaloby... výpoveď poškodených a uznesenie vyšetrovateľa

plné nepresností vyhodnotil ako definitívnu a nevyvrátiteľnú pravdu. Zamietol návrh

obhajcu na vrátenie spisu prokuratúre a na došetrenie rozporných vecí“. K porušeniu

označených práv malo dôjsť aj tým, že vojenský obvodový súd nevypočul poškodeného,

ktorý by sa „pravdepodobne vyjadril za moje prepustenie a súd túto šancu vedome zmaril“.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domnieva, že napadnutým

uznesením, ako aj postupom vojenského obvodového súdu došlo k porušeniu jeho

označených práv, a preto navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že:

„1. Obvodový vojenský súd v Bratislave uznesením č. porušil

základné právo J. I. podľa a5 .

2. Uznesenie Obvodového vojenského súdu č. zo dňa 26. 8. 2008

o vzatí J. I. do väzby sa zrušuje. Prikazuje sa prepustiť menovaného na slobodu po vydaní

tohto ústavného nálezu.

3. 0bvodový vojenský súd v Bratislave dňa 15. 1. 2009 neposkytol a porušil právo

na spravodlivú súdnu ochranu a porušil právo občana podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

tým, že nevypočul dňa 15. 1. 2009 poškodeného a tak zamietol prepustenie z väzby.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Bratislava I... vyplatiť

občanovi J. I. finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 € za trvanie väzby v dĺžke

17 mesiacov Advokátskej kancelárii trovy JUDr. M. K. vyplatiť trovy právneho zastúpenia

1 300 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto unesenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa v návrhu na rozhodnutie domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a 5 napadnutým uznesením vojenského

obvodového súdu a základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým postupom vojenského obvodového súdu.

1. Pokiaľ ide o námietku porušenia označeného základného práva sťažovateľa

napadnutým uznesením vojenského obvodového, ústavný súd už v rámci svojej judikatúry

vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu [

„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“] je ústavným príkazom pre

každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie

o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby.

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa uznesenie možno napadnúť pre

a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol domôcť ochrany svojich práv podaním

sťažnosti proti napadnutému uzneseniu vojenského obvodového súdu (ktorý konal

a rozhodoval do 31. marca 2009 ako súd prvého stupňa), o ktorej bol oprávnený a povinný

rozhodnúť vyšší vojenský súd (ktorý konal a rozhodoval do 31. marca 2009 ako súd

druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vojenské obvodové súdy).

Ústavný súd nemôže preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa, proti ktorému bolo

možné podať sťažnosť.

Preto ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

K prípadnej náprave zásahu orgánu verejnej moci do základných práv alebo slobôd

sťažovateľa nemôže vzhľadom na spomenutý princíp subsidiarity dôjsť tak, že by z konania

o sťažnosti podľa a z preskúmania ústavným súdom bolo vynechané

rozhodnutie o riadnom procesnom opravnom prostriedku, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Keďže pred právomocou ústavného súdu tu existoval iný súd (vyšší vojenský súd),

ktorý bol v prvom rade povinný zabezpečiť ochranu sťažovateľovým právam, ústavný súd

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr.

, , , ).

2. Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti.

Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v , teda

v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr. ,

, , , ).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum, keď bol sťažovateľ vzatý

do väzby (28. august 2008), resp. keď sa uskutočnilo predbežné prerokovanie obžaloby

(15. január 2009), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(15. február 2010), považoval ústavný súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti

evidentne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr.

, , , ). Keďže zmeškanie lehoty

na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol aj ako

podanú oneskorene.

Sťažovateľ (v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený advokátom)

v odôvodnení sťažnosti namietal aj porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Uvedené sa však nepremietlo do petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3

viazaný. Z tohto dôvodu ústavný súd považoval námietku

porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru iba za súčasť argumentácie

sťažovateľa.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010