Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 54/2018
PDF · 138.01 KB
No categories available
I. ÚS 54/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským, Pri jazdiarni 1, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 Nt 3/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
6. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 Nt 3/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 1 T 194/2009 z 20. júla 2011 uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Vzhľadom na odvolanie
sťažovateľa bol odsudzujúci rozsudok okresného súdu preskúmaný Krajským súdom
v Prešove, ktorý rozhodol uznesením sp. zn. 1 To 23/2012 z 30. mája 2012 tak, že odvolanie
sťažovateľa zamietol.
3. Sťažovateľ sa domáha obnovy tohto trestného konania, ktoré bolo proti nemu
vedené na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 194/2009. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že
povolania obnovy konania sa domáha od 6. augusta 2012. Okresný súd určil pre účely
prejednania tohto návrhu termín verejného zasadnutia na 13. jún 2017. Sťažovateľ však
4. mája 2017 vzniesol námietku zaujatosti konajúceho sudcu a zároveň oznámil, že sa
zo zdravotných dôvodov verejného zasadnutia nezúčastní. Preto bolo verejné zasadnutie
odročené na neurčito a sťažovateľ bol vyzvaný na oznámenie, kedy mu zdravotný stav
dovolí zúčastniť sa verejného zasadnutia. Sťažovateľ podal 8. augusta 2017 na okresnom
súde sťažnosť na postup súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože podľa neho okresný súd nevykonal
žiaden úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania. Sťažnosť bola
vyhodnotená predsedníčkou okresného súdu ako neopodstatnená, o čom bol sťažovateľ
oboznámený v odpovedi zo 6. septembra 2017.
4. Sťažovateľ zastúpený advokátom v petite sťažnosti uvádza, že požaduje, aby
ústavný súd o sťažnosti rozhodol takýmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nečinnosťou Okresného súdu Humenné pod sp.zn: 22Nt/3/2012 zo dňa 06.08.2012 porušené
bolo.
2. Okresný súd Humenné je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi
vo výške 10.000,- eur (slovom desaťtisíc eur) na účet práv neho zástupcu sťažovateľa.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto
ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho
zástupca.
7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To osobitne platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú
zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu
vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené
môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). V tejto súvislosti ústavný
súd poukazuje na to, že označenie základných práv a slobôd, ktoré sťažovateľ uvedie
v jednotlivých bodoch odôvodnenia sťažnosti, považuje za súčasť jeho argumentácie
(m. m. IV. ÚS 89/2010, IV. ÚS 126/2012, II. ÚS 220/2016), ktoré však v prípade, že neboli
premietnuté do petitu sťažnosti, nie sú predmetom rozhodovania ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní návrhu (m. m. III. ÚS 119/03, I. ÚS 34/2015).
8. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v petite sťažnosti
uvádza, že sa domáha ochrany pred porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
11. Vzhľadom na viazanosť petitom sťažnosti preskúmal ústavný súd postup
okresného súdu z hľadiska možného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 os. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd nezistil, že by sa okresný súd v napadnutom konaní dopustil pochybení, ktoré
by mohli mať za následok porušenie označených práv sťažovateľa. Je nepochybné, že
okresný súd nemohol v napadnutom konaní o návrhu na obnovu konať bez toho, aby mal
k dispozícii pôvodný trestný spis sp. zn. 1 T 194/2009. Spis však bol predkladaný
najvyššiemu súdu, krajskému súdu z dôvodu podaného dovolania, ako aj námietok
zaujatosti podaných sťažovateľom. Zároveň bol spis zapožičaný aj Okresnému súdu Košice
II, Okresnému súdu Ružomberok a Okresnému súdu Martin v súvislosti s rozhodovaním
o zmene výkonu trestu, ako aj o návrhu na podmienečné prepustenie sťažovateľa. Vrátenie
spisu pritom okresný súd opakovanie urgoval a po jeho vrátení bolo nariadené verejné
zasadnutie, ktoré však bolo pre sťažovateľom vznesenú námietku zaujatosti, ako aj jeho
zdravotný stav odročené. Okresný súd zároveň vyzval sťažovateľa na zaslanie lekárskej
správy a o oznámenie, kedy mu zdravotný stav umožní zúčastniť sa verejného zasadnutia.
Túto zásielku si však sťažovateľ neprevzal.
12. Ústavný súd preto konštatuje, že v prejednávanom prípade niet príčinnej
súvislosti medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní a základným právom
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých
porušenie sťažovateľ v petite sťažnosti namietal. Z uvedeného dôvodu hodnotí ústavný súd
sťažnosť v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú, čo je podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde dôvodom na jej odmietnutie.
13. Pretože sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalším návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný
súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2018