Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 220/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv

a slobôd rozsudkami Okresného súdu Galanta sp. zn. z 27. septembra 2010

a sp. zn. zo 7. mája 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd

rozsudkami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 27. septembra 2010 a sp. zn. zo 7. mája 2013 (spolu ďalej len „napadnuté

rozsudky“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol účastníkom konaní

vedených okresným súdom pod sp. zn. o určenie neplatnosti právnych úkonov

a sp. zn. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o prikázanie nehnuteľností

do vlastníctva v procesnom postavení navrhovateľa, resp. jedného z navrhovateľov.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2010 žalobu v plnom

rozsahu zamietol a rozsudkom sp. zn. zo 7. mája 2013 žalobu sčasti zamietol

a sčasti konanie o nej zastavil. Oba rozsudky okresného súdu sťažovateľ neúspešne napadol

odvolaním. Vo veci vedenej pod sp. zn. podal sťažovateľ i dovolanie, ktoré

dovolací súd uznesením sp. zn. z 30. septembra 2013 odmietol.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem opisu skutkového stavu uvádza:

„Z dokumentácie založenej v súdnych spisoch na Okresnom súde v Galante pod

č. k.: a následne v pokračovaní konania pod č. k.: vrátane

rozhodnutí Krajského súdu v Trnave a tiež Najvyššieho súd v Slovenskej republike je podľa

môjho názoru v dostatočnej miere zdokumentované moje vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam.

Súdy však v danej veci nespravodlivo rozhodujú, robia vo veci zbytočné súdne

prieťahy a zároveň neefektívne konajú, čo je v rozpore podľa príslušných platných právnych

predpisov aj s a Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Vo veci som sa snažil využiť všetky dostupné právne prostriedky nápravy, no zatiaľ

bezvýsledne aj bez ohľadu na tú skutočnosť, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sú

nepremlčateľné, neodňateľné, nezrušiteľné a nescudziteľné, dedenie sa zaručuje, majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“

V ďalšej časti sťažovateľ argumentuje:

„Skutočnosť, že porušovatelia základných práv a slobôd a tiež ľudských práv

a základných slobôd robili vo veci zbytočné súdne prieťahy, neefektívne konali a nakoniec

nespravodlivo rozhodli, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, napriek využitiu

všetkých dostupných právnych predpisov na nápravu, nebolo spravodlivo rozhodnuté.

V danom prípade je tu jednostranná snaha v konkrétnej navrhovanej veci

spravodlivo nerozhodnúť aj napriek preukázaniu v dostatočnej miere opodstatnenosti

v navrhovanej veci, čo sa prieči okrem zákonných ustanovení aj dobrým mravom...

Nečinnosťou, neefektívnym konaním a nespravodlivým rozhodnutím porušovateľov

základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd som utrpel majetkovú a aj

nemajetkovú ujmu, ktorú uplatňujem vo výške 50.000.- EUR...

Ak by porušovatelia základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd

včas a spravodlivo rozhodli, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej zlej finančnej

situácie, keďže som šesť rokov nezamestnaný a poberám iba dávku v hmotnej núdzi.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd rozhodol, že právoplatnými rozhodnutiami: Okresného súdu

v Galante pod č. k.: zo dňa 27. 09. 2010, pod č. k.: zo dňa

07. 05. 2013 boli porušené základné práva a slobody a ľudské práva a základné slobody

... a preto ruší tieto rozhodnutia, vec vracia na ďalšie konanie, pričom

zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd.

2. Ústavný súd priznáva ... primerané finančné zadosťučinenie

v sume 50.000.- EUR, ktoré mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Galante do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd v Galante je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, že

sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, ).

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý

obsahuje všetky náležitosti predpísané . Ak ide o sťažnosť podľa

, o ktorú zjavne ide aj v prípade sťažovateľa, musí obsahovať jednak

všeobecné náležitosti uvedené v , ako aj osobitné náležitosti

uvedené predovšetkým v v spojení s požiadavkami na návrh

na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z .

Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 4

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (

v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z ), čím zároveň

vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na

poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných

ustanovení , ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné

považovať iba za súčasť jeho argumentácie (, , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný

súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatky sa vzťahujú predovšetkým na sťažovateľom

formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim

z , keďže v ňom nie sú uvedené konkrétne základné práva

alebo slobody, ktoré mali byť napadnutými rozsudkami okresného súdu porušené.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov

zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania ().

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

požiadavky kvalifikovanej sťažnosti, ktorá by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným

z a v spojení s , čo zakladá dôvod na jej odmietnutie

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd ďalej poukazuje na , z ktorého vyplýva, že systém

ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný

súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľ, zastúpený advokátkou, namieta porušenie bližšie neoznačených

základných práv a slobôd napadnutými rozsudkami okresného súdu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti

napadnutým rozsudkom okresného súdu odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľa

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016