Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 343/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-89

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. K., B., a mal. R. K., B., zastúpeného zákonným

zástupcom JUDr. B. K., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 14,

čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a 2 a , , 2 a 4 Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 33 ods. 1

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a čl. 54 Charty základných práv Európskej

únie a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2,

čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného

súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami

z 30. mája 2012 a 27. júna 2012, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod a jeho uznesením z 31. augusta 2012 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 28. februára 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2013

doručená sťažnosť JUDr. B. K. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a mal. R. K. (ďalej len

„sťažovateľ v 2. rade“ alebo spoločne len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41

ods. 1 a 4, a a 2 (ďalej len „“)

a , , 2 a 4 , práv podľa , , ,

čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 dohovoru, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2,

čl. 33 ods. 1 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a čl. 54

charty a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2,

čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného

súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami z 30. mája 2012 a 27. júna 2012, postupom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod 2 CoP/69/2012 a jeho uznesením

z 31. augusta 2012 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. februára 2013 (ďalej aj „uznesenie

najvyššieho súdu“).

Nosným dôvodom sťažnosti je nesúhlas sťažovateľov s postupom Okresného súdu

Bratislava V, ktorý návrh sťažovateľa v 1. rade na pozbavenie odporkyne

(matky sťažovateľa v 2. rade) výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu

k sťažovateľovi v 2. rade postúpil okresnému súdu ako miestne príslušnému, a ten následne

uznesením č. k. -156 z 30. mája 2012 ustanovil sťažovateľovi v 2. rade

kolízneho opatrovníka v konaní a uznesením č. k. -194 z 27. júna 2012

zamietol námietku miestnej nepríslušnosti sťažovateľa v 1. rade. Sťažovatelia súčasne

namietajú aj uznesenie krajského súdu č. k. -228 z 31. augusta 2012,

ktorým na odvolanie sťažovateľa v 1. rade krajský súd uznesenie okresného súdu

č. k. -156 z 30. mája 2012 potvrdil a súčasne na základe námietky sťažovateľa

v 1. rade rozhodol, že vo veci je na konanie príslušný okresný súd. Napokon sťažovatelia

nesúhlasia ani s obsahom uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 28. februára

2013, ktorý konanie o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu v časti, v ktorej krajský súd

vyslovil, že na konanie vo veci je príslušný okresný súd, zastavil a v časti, v ktorej bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené, odmietol. Z rozsiahlej argumentácie obsiahnutej

v sťažnosti vyplýva, že postup označených súdov považujú sťažovatelia za „nelegitímny“

a ich rozhodnutia za „protizákonné a neústavné“.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, že postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

č. k. -156 z 30. mája 2012 a uznesením č. k. -194 z 27. júna 2012,

uznesením krajského súdu č. k. -228 z 31. augusta 2012 a postupom

najvyššieho súdu v konaní sp. zn. a jeho uznesením z 28. februára 2013

boli porušené «základné práva a slobody, ako aj ľudské práva a základné slobody

maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa zaručené medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná SR, zaručené: čl. 46 ods. 1

SR, SR v spojitosti s SR,

SR v spojitosti s SR, SR a

SR, SR, SR, SR,

SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“), čl. 6 ods. 1 citovaného Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie),čl. 14

citovaného Dohovoru, čl. 13 citovaného Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy),

čl. 17 citovaného Dohovoru (zákaz zneužitia práv), čl. 47 a čl. 54 Charty základných práv

EÚ, čl. 3 ods. 1 a ods. 2. čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa... čl. 15 ods.

1 a ods. 2 SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, SR, Charty

základných práv EÚ, čl. 3 ods. 1 Charty základných práv EÚ, čl. 24 ods. 1 a ods. 3

Dohovoru OSN o právach dieťaťa, SR, o SR,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 7 Charty základných

práv EÚ, a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, o SR,

čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa... čl. 24 ods. 1 a ods. 2 Charty

základných práv EÚ, čl. 33 ods. 1 Charty základných práv EÚ... čl. 18 ods. 1 Dohovoru

OSN o právach dieťaťa.».

Ďalej sťažovatelia navrhujú zrušiť „procesný úkon Okresného súdu Bratislava V

zo dňa 24. 04. 2012... ktorým bol nezákonne postúpený predmetný návrh... na nelegitímny

Okresný súd Vranov nad Topľou... uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou

zo dňa 30. 05. 2012, č. k. -156... uznesenie Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo dňa 27. 06. 2012, č. k. -194... uznesenie Krajského súdu v Prešove

zo dňa 31. 08. 2012, č. k. -228... uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 28. 02. 2013, č. k. -379“, vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému

súdu Bratislava V, zakázať okresnému súdu pokračovať v porušovaní základného práva

a zastaviť konanie okresného súdu o návrhu sťažovateľa v 1. rade vo veci samej, prikázať

okresnému súdu, aby konal ako „miestne príslušný súd“ a „odstránil protiprávny stav

ohrozovania a porušovania uvedených základných práv“. Napokon sťažovatelia žiadajú

aj o priznanie finančného zadosťučinenie v sume 55 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho,

proti komu návrh smeruje.

Ústavný súd poukazujúc na prípisom z 29. mája

2013 sťažovateľa v 1. rade vyzval na predloženie splnomocnenia na zastupovanie

navrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom v lehote 15 dní od doručenia

výzvy. Výzva bola sťažovateľovi v 1. rade doručená 7. júna 2013.

Sťažovateľ v 1. rade vo svojej odpovedi z 8. júna 2013 poukázal na obsah

svojej sťažnosti, v ktorej mal uviesť dôvody „požadovanej samoobhajoby... vo verejnom

a ústnom konaní pred Ústavným súdom SR“. Uvedené dôvody spočívajú predovšetkým

v argumentácii o prednostnej aplikácii dohovoru v zmysle , namietaní

rozporu s a dohovorom, viazanosti sudcov

ústavného súdu pri rozhodovaní len a ústavnými zákonmi, nie však zákonmi

( ), a napokon aj vo výklade základného práva na právnu

pomoc v konaní pred súdom zaručeného , ktorý žiadnemu účastníkovi

konania neustanovuje povinné zastúpenie v konaní. Sťažovateľ do vydania tohto

rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom

nepredložil.

Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach

v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť

na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba

opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa

a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti

v nej obsiahnuté rešpektovať (, ). V prípade nerešpektovania

uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa

odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí (obdobne napr. ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to že, v právnych systémoch rôznych

členských štátov Rady Európy je požiadavka, aby bol opravný prostriedok k súdu

vyššej inštancie podaný advokátom, bežným javom [pozri napríklad rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Gillow proti Spojenému kráľovstvu, č. 9063/80

z 24. novembra 1986]. S obsahom ustanovení dohovoru nie je v rozpore ani to,

ak vnútroštátny procesný predpis vyžaduje, aby bol účastník v konaní pred najvyššími

súdnymi inštanciami zastúpený advokátom (pozri tiež rozsudky ESĽP Kröhnert proti Českej

republike, č. 60224/00 z 9. októbra 2001 a Meftah a ďalší proti Francúzsku, č. 32911/96

z 26. júla 2002). Takéto zastúpenie môže byť vyžadované dokonca aj u účastníkov, ktorí sú

sami advokátmi. Aj judikatúra ústavného súdu stabilne vyžaduje, aby bol sťažovateľ

v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený advokátom, v opačnom prípade

podanú sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (,

, , ).

Argumentácia sťažovateľa v 1. rade, ktorou sa snaží dosiahnuť prerokovanie

sťažnosti ústavným súdom bez toho, aby bol v konaní právne zastúpený v súlade s § 20

ods. 2 , však podľa názoru ústavného súdu nie je spôsobilá

odôvodniť procesný postup, ktorý by sa odchyľoval od už uvedenej judikatúry ústavného

súdu a ESĽP. Povinné právne zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom

je ustanovené , ktorý upravuje podrobnosti o organizácii

ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov a bol vydaný

na základe . v priamo odkazuje na zákonnú úpravu

podmienok a podrobností realizácie základného práva na súdnu ochranu, pričom uvedeného

základného práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú ( ). Viazanosť sudcov ústavného súdu a ústavnými

zákonmi pri svojom rozhodovaní v zmysle neznamená,

že sa pri prerokúvaní vecí nemá ústavný súd riadiť procedurálnymi pravidlami

ustanovenými zákonom vydaným podľa . Napokon zakotvenie povinného

právneho zastúpenia v určitom druhu súdneho konania (vrátane konania vedeného

pred ústavným súdom) nemá žiadnu vecnú súvislosť s obsahom základného práva na právnu

pomoc zaručeným v , keďže jeho podstata spočíva v povinnosti štátnych

orgánov (vrátane súdov) umožniť každému účastníkovi konania poskytnutie právnej

pomoci, a to za podmienok ustanovených zákonom. Napokon povinné právne zastúpenie

ustanovené pre sťažovateľov nebráni žiadnemu účastníkovi

konania vyjadriť svoj názor na okolnosti prípadu a formulovať na ich podporu vlastnú

právnu argumentáciu.

Nadväzne na uvedené ústavný súd poznamenáva, že uplatnenie právomocí ústavného

súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti.

Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne,

určito a zrozumiteľne (v súlade s a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(, , ).

Práve absencia kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľov sa podľa názoru

ústavného súdu následne prejavila v zbytočnej rozsiahlosti sťažnosti (135 strán), v ktorej

sa hodnotenie napadnutého postupu a rozhodnutí označených všeobecných súdov,

ako aj sťažovateľmi formulovaná argumentácia mnohonásobne opakujú, čo napokon viedlo

k nekonzistentnosti, ba až neurčitosti doručeného návrhu.

Uvedené výhrady platia, aj pokiaľ ide znenie petitu sťažnosti. Za závažný obsahový

nedostatok petitu brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti ústavný súd považuje

nedostatočné označenie práv, ktoré mali byť postupom a rozhodnutiami sťažovateľmi

označených všeobecných súdov porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie

úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní

viazaný, by mal obsahovať presné a riadne označenie práva (resp. základného práva),

ktoré malo byť porušené, pričom nestačí len uvedenie ustanovenia , dohovoru, charty

či Dohovoru o právach dieťaťa bez slovného vymedzenia práva, ktoré malo byť postupom

či rozhodnutím porušené. Mnohé ustanovenia , charty či obidvoch dohovorov totiž

obsahujú viacero rôznych práv, pričom zo znenia petitu sťažnosti v zásade nie je zrejmé,

ktoré konkrétne právo malo byť podľa názoru sťažovateľov porušené. Uvedené

je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný

prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd napokon považuje za žiaduce vyjadriť sa aj k zastúpeniu sťažovateľa

v 2. rade, ktorý je maloletým dieťaťom, sťažovateľom v 1. rade ako jeho otcom.

Je nepochybné, že sťažovateľ v 1. rade je spolu s matkou sťažovateľa v 2. rade zákonným

zástupcom svojho dieťaťa podľa a o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rodine“). V prípade stretu záujmov rodičov o deti je však zastupovanie detí rodičmi podľa

§ 31 ods. 2 zákona o rodine vylúčené; v takomto prípade ustanoví podľa § 31 ods. 3

v spojení s § 60 ods. 1 zákona o rodine príslušný súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa

v konaní (alebo pri určitom úkone) zastupovať (kolízny opatrovník). V konaní, v ktorom

sa namieta porušenie práv, bol sťažovateľovi v 2. rade ustanovený kolízny opatrovník

napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -156 z 30. mája 2012. Z dôvodu

stretu záujmov sťažovateľa v 2. rade so záujmami jeho rodičov je vylúčené,

aby bol sťažovateľ v 1. rade ako jeho otec oprávnený podávať sťažnosť v mene sťažovateľa

v 2. rade (obdobne , , a iné).

Vzhľadom na to, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

a ani po výzve ústavného súdu sťažovateľ v 1. rade nepredložil splnomocnenie na jeho

zastupovanie v konaní, a napokon aj vzhľadom na to, že sťažnosť v mene sťažovateľa

v 2. rade bola podaná osobou, ktorá pre stret záujmov nebola na takýto úkon oprávnená,

ústavný súd sťažnosť, ktorou boli namietané porušenia označených článkov ,

dohovoru, Dohovoru o právach dieťaťa a charty postupmi a rozhodnutiami okresného súdu,

Okresného súdu Bratislava V, krajského súdu a najvyššieho súdu, odmietol podľa § 25

ods. 2 už pri jej predbežnom prerokovaní, a to pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013