Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)III. ÚS 265/05
PDF · 136.52 KB
No categories available
III. ÚS 265/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom L., ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Levice vo veci vedenej pod
sp. zn. 7 C 44/03 a Krajského súdu v Nitre, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. júla 2005
doručené podanie (doplnené na základe výzvy ústavného súdu 19. augusta 2005) M. B.,
bytom L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorým namietala porušenie svojho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej
pod sp. zn. 7 C 44/03 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).
Sťažovateľka vo svojom podaní z 11. júla 2005 uviedla, že týmto podáva „sťažnosť
na porušenie ústavného práva vo veci usporiadania podielového vlastníctva rozdelením
nehnuteľnosti na Okresný súd Levice a Krajský súd Nitra, ktorí v tejto veci nevedia
rozhodnúť už tri roky“. V postupe týchto súdov videla porušenie svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu predovšetkým z dôvodu,
že k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky
v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ďalej neobsahovala návrh rozhodnutia (petit),
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej
veci (napr. III. ÚS 234/04, III. ÚS 120/05). Z podania bolo evidentné to, že sťažnosť
smeruje voči okresnému súdu a krajskému súdu bez toho, aby sťažovateľka identifikovala
namietané konania. Z obsahu sťažnosti bolo zrejmé aj to, že sťažovateľka namietala
porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, avšak neodôvodnila,
v čom podľa jej názoru spočíva porušenie označených práv.
Ústavný súd v liste z 8. augusta 2005 (doručenom podľa doručenky 12. augusta
2005) sťažovateľku poučil a upozornil ju na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný
návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto
zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote do 20 dní od doručenia
výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránila (s poučením, ako je potrebné doplnenie
náležitostí urobiť), pretože v opačnom prípade môže ústavný súd návrh odmietnuť
a uznesenie sa nemusí odôvodňovať (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Na výzvu reagovala sťažovateľka listom z 13. augusta 2005 doručeným ústavnému
súdu 19. augusta 2005. Doplnenie svojho podania označila „Návrh na začatie konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti“,
pričom ako navrhovateľa označila seba a ako odporcov iné fyzické osoby. Okrem toho
obsahom jej sťažnosti boli, ako uviedla „dôkazy o zaujatosti Okresného súdu v Leviciach
a Krajského súdu v Nitre“. Z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľka 23. marca 2003
podala na okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľky je predmetné konanie
na okresnom súde vedené pod sp. zn. 7 C 44/03. Iné relevantné skutočnosti, ktoré bolo
potrebné na základe výzvy doplniť, aby mohol ústavný súd jej podanie posúdiť ako
kvalifikovaný návrh na začatie konania, sťažovateľka neuviedla. Záverom uviedla:
„Nespĺňam už len jeden bod a to splnomocniť advokáta.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľku o tom, že jej
zastupovanie advokátom je v konaní pred ústavným súdom povinné, čo predpokladá aj § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde, takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložila. V tejto
súvislosti žiadala, aby jej ústavný súd oznámil, či „k vyriešeniu môjho prípadu chýba už len
ten advokát, tak si ho najmem a pošlem Vám splnomocnenie, ale musím mať od Vás
potvrdenie, že môj prípad bude vyriešený Vami a dokedy“. Z uvedeného vyplýva, čoho
dôkazom je aj výzva na doplnenie podania z 8. augusta 2005, že ústavný súd jasne
a zrozumiteľne poučil sťažovateľku o tom, aké predpoklady musí spĺňať návrh na začatie
konania. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľka namiesto toho, aby vo svojom záujme
tieto predpoklady splnila, požadovala od ústavného súdu záruky, ktoré jej pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti nemôže garantovať.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňala nielen náležitosť
kvalifikovaného návrhu uvedenú v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (splnomocnenie pre
advokáta), ale ani ďalšie náležitosti uvedené v § 20 ods. 1 a v § 50 zákona o ústavnom súde
(petit, proti komu sťažnosť smeruje, označenie namietaného konania krajského súdu
spisovou značkou a odôvodnenie návrhu). Za zmätočné považuje ústavný súd aj označenie
doplneného podania sťažovateľky doručeného ústavnému súdu 19. augusta 2005, ako aj
v ňom označených účastníkov konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vo svojom podaní
doručenom ústavnému súdu 14. júla 2005 označila ako porušovateľov základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy okresný súd a krajský súd, pri preskúmaní
a posúdení sťažnosti vychádzal ústavný súd z celkového obsahu oboch podaní.
Ústavný súd listom z 8. augusta 2005 podrobne poučil sťažovateľku o náležitostiach
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Sťažovateľka listom
z 13. augusta 2005 svoje podanie doplnila, ale nie v súlade s požiadavkami obsiahnutými
vo výzve ústavného súdu. Doplnenie jej podania hodnotí ústavný súd ako nejasné,
nezrozumiteľné a nespôsobilé niesť charakter kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti
v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05).
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť
pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).
Na základe vyššie uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Košiciach 29. septembra 2005