Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 265/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom L., ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Levice vo veci vedenej pod

sp. zn. a Krajského súdu v Nitre, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. júla 2005

doručené podanie (doplnené na základe výzvy ústavného súdu 19. augusta 2005) M. B.,

bytom L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorým namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej

pod sp. zn. a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka vo svojom podaní z 11. júla 2005 uviedla, že týmto podáva „sťažnosť

na porušenie ústavného práva vo veci usporiadania podielového vlastníctva rozdelením

nehnuteľnosti na Okresný súd Levice a Krajský súd Nitra, ktorí v tejto veci nevedia

rozhodnúť už tri roky“. V postupe týchto súdov videla porušenie svojich základných práv

podľa a .

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu predovšetkým z dôvodu,

že k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky

v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje .

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ďalej neobsahovala návrh rozhodnutia (petit),

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej

veci (napr. , ). Z podania bolo evidentné to, že sťažnosť

smeruje voči okresnému súdu a krajskému súdu bez toho, aby sťažovateľka identifikovala

namietané konania. Z obsahu sťažnosti bolo zrejmé aj to, že sťažovateľka namietala

porušenie základných práv podľa a , avšak neodôvodnila,

v čom podľa jej názoru spočíva porušenie označených práv.

Ústavný súd v liste z 8. augusta 2005 (doručenom podľa doručenky 12. augusta

2005) sťažovateľku poučil a upozornil ju na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný

návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto

zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote do 20 dní od doručenia

výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránila (s poučením, ako je potrebné doplnenie

náležitostí urobiť), pretože v opačnom prípade môže ústavný súd návrh odmietnuť

a uznesenie sa nemusí odôvodňovať ( ).

Na výzvu reagovala sťažovateľka listom z 13. augusta 2005 doručeným ústavnému

súdu 19. augusta 2005. Doplnenie svojho podania označila „Návrh na začatie konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti“,

pričom ako navrhovateľa označila seba a ako odporcov iné fyzické osoby. Okrem toho

obsahom jej sťažnosti boli, ako uviedla „dôkazy o zaujatosti Okresného súdu v Leviciach

a Krajského súdu v Nitre“. Z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľka 23. marca 2003

podala na okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľky je predmetné konanie

na okresnom súde vedené pod sp. zn. . Iné relevantné skutočnosti, ktoré bolo

potrebné na základe výzvy doplniť, aby mohol ústavný súd jej podanie posúdiť ako

kvalifikovaný návrh na začatie konania, sťažovateľka neuviedla. Záverom uviedla:

„Nespĺňam už len jeden bod a to splnomocniť advokáta.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľku o tom, že jej

zastupovanie advokátom je v konaní pred ústavným súdom povinné, čo predpokladá aj § 20

ods. 2 , takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložila. V tejto

súvislosti žiadala, aby jej ústavný súd oznámil, či „k vyriešeniu môjho prípadu chýba už len

ten advokát, tak si ho najmem a pošlem Vám splnomocnenie, ale musím mať od Vás

potvrdenie, že môj prípad bude vyriešený Vami a dokedy“. Z uvedeného vyplýva, čoho

dôkazom je aj výzva na doplnenie podania z 8. augusta 2005, že ústavný súd jasne

a zrozumiteľne poučil sťažovateľku o tom, aké predpoklady musí spĺňať návrh na začatie

konania. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľka namiesto toho, aby vo svojom záujme

tieto predpoklady splnila, požadovala od ústavného súdu záruky, ktoré jej pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti nemôže garantovať.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňala nielen náležitosť

kvalifikovaného návrhu uvedenú v (splnomocnenie pre

advokáta), ale ani ďalšie náležitosti uvedené v a v

(petit, proti komu sťažnosť smeruje, označenie namietaného konania krajského súdu

spisovou značkou a odôvodnenie návrhu). Za zmätočné považuje ústavný súd aj označenie

doplneného podania sťažovateľky doručeného ústavnému súdu 19. augusta 2005, ako aj

v ňom označených účastníkov konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vo svojom podaní

doručenom ústavnému súdu 14. júla 2005 označila ako porušovateľov základných práv

podľa a okresný súd a krajský súd, pri preskúmaní

a posúdení sťažnosti vychádzal ústavný súd z celkového obsahu oboch podaní.

Ústavný súd listom z 8. augusta 2005 podrobne poučil sťažovateľku o náležitostiach

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Sťažovateľka listom

z 13. augusta 2005 svoje podanie doplnila, ale nie v súlade s požiadavkami obsiahnutými

vo výzve ústavného súdu. Doplnenie jej podania hodnotí ústavný súd ako nejasné,

nezrozumiteľné a nespôsobilé niesť charakter kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom.

Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach

v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť

na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,

ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa

a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti

v nej obsiahnuté rešpektovať ().

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní podľa odmietne pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. ).

Na základe vyššie uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 29. septembra 2005