Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)III. ÚS 120/05
PDF · 127.49 KB
No categories available
III. ÚS 120/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť A. H., H. n. P., ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 41 ods. 1, 3, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4 T 52/04 z 26. augusta 2004 a uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 9 To 286/04 z 2. decembra 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. februára
2005 doručené podanie A. H., H. n. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 52/04
z 26. augusta 2004 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 9 To 286/04 z 2. decembra 2004, domáhajúc sa zároveň zrušenia uvedených
rozhodnutí v časti týkajúcej sa uloženia vedľajšieho trestu vyhostenia.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
K sťažnosti predovšetkým nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na
zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2
Sťažnosť neobsahovala návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci
(napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04), a neboli k nej pripojené kópie právoplatných
rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných
práv sťažovateľa a ktoré sťažovateľ sťažnosťou napádal [§ 50 ods. 1 písm. b) zákona
o ústavnom súde].
Ústavný súd listom zo 7. februára 2005 (doručeným podľa doručenky 10. februára
2005) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané
náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 21 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej
sťažnosti odstránil (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá
byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na výzvu reagoval sťažovateľ listom z 13. februára 2005 doručeným ústavného súdu
15. februára 2005, v ktorom upresnil, že namieta porušenie základných práv podľa čl. 41
ods. 1, 3, 4 a 5 ústavy a porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života
podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c
ústavy a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pred ústavným súdom s tým, že žiadané
kópie napádaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu zašle ústavnému súdu
„v krátkej dobe“. Do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom však
sťažovateľ uvedenú požiadavku ústavného súdu nesplnil.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho
zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia
byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Ústavný súd listom zo 7. februára 2005 podrobne poučil sťažovateľa o náležitostiach
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
Sťažovateľ aj napriek podrobnému poučeniu ústavného súdu nedoplnil svoju
sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade
s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu. Nepredložil kópie napádaných
rozhodnutí, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v danom prípade bola
splnená podmienka pre ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, teda
že u sťažovateľa nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na
uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako
treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež
v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej
obsiahnuté rešpektovať.
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť
pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).
Ústavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu
neodstránil nedostatky svojho podania (aspoň v rozsahu potrebnom na posúdenie možnosti
ustanovenia mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom) a nepreukázal ani
využitie opravných prostriedkov pri ochrane označených základných práv v súvislosti
s uložením trestu vyhostenia (v rámci podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2005