Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 18/2021
PDF · 388.05 KB
No categories available
IV. ÚS 18/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2021
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok
nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020
a č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa
čl. 13 dohovoru uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020 a č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v trestnej veci
obžalovanej , ktorá je stíhaná pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v čase skutku,
vedenej na Okresnom súde Košice I (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 7 T 56/2017
v procesnom postavení poškodeného. Sťažovateľ v procesnom postavení poškodeného
v trestnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 7 T 56/2017 podal 21.
januára 2020 žiadosť o odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Košice I a jej
prikázanie súdu mimo Košického kraja s poukazom na § 23 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Vo svojej
žiadosti vzniesol námietku zaujatosti proti predsedovi senátu okresného súdu JUDr. Jánovi
Poprockému z dôvodu telefonátu, ktorý sa uskutočnil medzi ním a
, ktorá obhajuje obžalovanú . Zároveň tiež poukázal
aj na blízky vzťah medzi sudcom a
. Senát okresného súdu na hlavnom pojednávaní konanom 29. januára 2020
rozhodol o tom, že predseda senátu okresného súdu 7 T JUDr. Ján Poprocký nie je vylúčený
z vykonávania úkonov v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 T 56/2017.
Krajský súd na sťažnosť sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. 8 Tos 45/2020-578
z 8. júna 2020 tak, že senát krajského súdu v zložení z predsedu JUDr. Martina
Michaľanského a členov senátu JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa nie je
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na okresnom
súde pod sp. zn. 7 T 56/2017. Následne krajský súd svojím ďalším uznesením
č. k. 4 Tos 77/2020-596 z 1. júla 2020 rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa
proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020. Napokon krajský
súd uznesením č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020 rozhodol podľa § 23 ods. 1
Trestného poriadku o tom, že trestnú vec obžalovanej vedenú okresným
súdom pod sp. zn. 7 T 56/2017 okresnému súdu neodníma. Proti uzneseniam krajského súdu
č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020 a č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020 podal
sťažovateľ ústavnú sťažnosť na ústavnom súde.
3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v jej podstatnej obsahovej pasáži uvádza:
„Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Michaľanského a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
rozhodol v rozpore zo zákonom, keď vydal uznesenie zo dňa 3.8.2020 pod sp. zn.
8 Tos/45/2020-606 a to predčasne a to z dôvodu: 1. nepredložil moju námietku zaujatosti
a súčasne žiadosť na odňatie a prikázanie veci s poukazom na § 23 Trestného poriadku voči
krajskému súdu a to nadriadenému súdu, ktorým je v tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej
republiky. 2 Rozhodol v zmenenom senáte, kde pôvodného sudcu JUDr. Miroslava Osifa,
nevylúčeného uzneseniami: pôvodného senátu uznesenie zo dňa 8. júna 2020
8 Tos/45/2020-578 a iného senátu: uznesenie zo dňa 1.7.2020 4 Tos/77/2020-596 nahradila
sudkyňa JUDr. Margaréta Jurkova Žoldáková a o tejto sudkyni, členky senátu nebolo vôbec
rozhodnuté, čo znamená, že súd a to Krajský súd Košice, pri rozhodovaní o mojej sťažnosti
voči uzneseniu OS KE I, konal v nezákonnom zložení. Z uvedených dôvodov, je nepochybne
porušení zákon a Trestný poriadok.“
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo poškodeného na súdnu ochranu podľa čl. 46
odst. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odst. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy
v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom 8 Tos/45/2020 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje: uznesenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 3. augusta 2020 pod sp. zn.: 8 Tos/45/2020-606, ktorým rozhodol: podľa § 193
odst. 1 písm. c., Tr. por. zamieta sťažnosť poškodeného .
Podľa § 23 odst. 1 Tr. por. trestnú vec obžalovanej , vedenú
pod sp. zn. : 7 T/56/2017 pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odst. 1, 3 Tr. zákona
a iné, Okresnému súdu Košice I neodníma a súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky
zrušuje, obsahovo nadväzujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. júna 2020
pod sp. zn.: 8 Tos/45/2020-578 ako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré
vzhľadom na zmenu stratili podklad a vec vracia na ďalšie konanie.“
II.
Právomoc ústavného súdu a náležitosti konania pre ním
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto právnym predpisom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 39 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde v každom podaní určenom
ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a musí
byť podpísané.
8.1 Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie
pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona
o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej
8.2 Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa,
ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko
alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
8.3 Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť
datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
8.4 Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť
pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa
musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
9.1 Ústavná sťažnosť musí podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde okrem
už uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj a) označenie toho, kto podľa
sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, a d) konkrétne
skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho
základných práv a slobôd.
9.2 Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť
aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo
dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
9.3 Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi, ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
12. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné nedostatky, môže
ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie
konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2
písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
13. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky náležitosti
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
ústavný súd listom zo 16. novembra 2020 upozornil sťažovateľa na zákonom o ústavnom
súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom a vyzval ho, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy doložil ústavnému súd plnú
moc pre ním zvoleného právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom (bod 8.4 tohto
odôvodnenia). Zároveň sťažovateľa poučil o následkoch nesplnenia predmetnej výzvy
podľa § 56 ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde.
14. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie ústavnej
sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať, keďže v opačnom prípade ústavný súd ústavnú
sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (I. ÚS 135/02,
III. ÚS 199/03, III. ÚS 120/05, II. ÚS 225/08, I. ÚS 441/2011, IV. ÚS 437/2018).
15. Sťažovateľ na písomnú výzvu ústavného súdu zo 16. novembra 2020, ktorú
prevzal 23. novembra 2020, do dňa predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
neodpovedal, pričom v podanej ústavnej sťažnosti ani nepožiadal o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom v zmysle podmienok vyplývajúcich z § 37 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd teda konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje nedostatok
obligatórnej náležitosti ustanovenej zákonom, pre ktorý ju ústavný súd odmietol už pri jej
predbežnom prerokovaní [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. januára 2021
Libor Duľa
predseda senátu