Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 18/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Košiciach č. k. -578 z 8. júna 2020

a č. k. -606 z 3. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -578 z 8. júna 2020 a č. k. -606 z 3. augusta 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v trestnej veci

obžalovanej , ktorá je stíhaná pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy

podľa v znení účinnom v čase skutku,

vedenej na Okresnom súde Košice I (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení poškodeného. Sťažovateľ v procesnom postavení poškodeného

v trestnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. podal 21.

januára 2020 žiadosť o odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Košice I a jej

prikázanie súdu mimo Košického kraja s poukazom na

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vo svojej

žiadosti vzniesol námietku zaujatosti proti predsedovi senátu okresného súdu JUDr. Jánovi

Poprockému z dôvodu telefonátu, ktorý sa uskutočnil medzi ním a

, ktorá obhajuje obžalovanú . Zároveň tiež poukázal

aj na blízky vzťah medzi sudcom a

. Senát okresného súdu na hlavnom pojednávaní konanom 29. januára 2020

rozhodol o tom, že predseda senátu okresného súdu 7 T JUDr. Ján Poprocký nie je vylúčený

z vykonávania úkonov v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Krajský súd na sťažnosť sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. -578

z 8. júna 2020 tak, že senát krajského súdu v zložení z predsedu JUDr. Martina

Michaľanského a členov senátu JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa nie je

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. . Následne krajský súd svojím ďalším uznesením

č. k. -596 z 1. júla 2020 rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa

proti uzneseniu krajského súdu č. k. -578 z 8. júna 2020. Napokon krajský

súd uznesením č. k. -606 z 3. augusta 2020 rozhodol podľa § 23 ods. 1

o tom, že trestnú vec obžalovanej vedenú okresným

súdom pod sp. zn. okresnému súdu neodníma. Proti uzneseniam krajského súdu

č. k. -578 z 8. júna 2020 a č. k. -606 z 3. augusta 2020 podal

sťažovateľ ústavnú sťažnosť na ústavnom súde.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v jej podstatnej obsahovej pasáži uvádza:

„Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina

Michaľanského a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej

rozhodol v rozpore zo zákonom, keď vydal uznesenie zo dňa 3.8.2020 pod sp. zn.

-606 a to predčasne a to z dôvodu: 1. nepredložil moju námietku zaujatosti

a súčasne žiadosť na odňatie a prikázanie veci s poukazom na voči

krajskému súdu a to nadriadenému súdu, ktorým je v tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej

republiky. 2 Rozhodol v zmenenom senáte, kde pôvodného sudcu JUDr. Miroslava Osifa,

nevylúčeného uzneseniami: pôvodného senátu uznesenie zo dňa 8. júna 2020

-578 a iného senátu: uznesenie zo dňa 1.7.2020 -596 nahradila

sudkyňa JUDr. Margaréta Jurkova Žoldáková a o tejto sudkyni, členky senátu nebolo vôbec

rozhodnuté, čo znamená, že súd a to Krajský súd Košice, pri rozhodovaní o mojej sťažnosti

voči uzneseniu OS KE I, konal v nezákonnom zložení. Z uvedených dôvodov, je nepochybne

porušení zákon a .“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo poškodeného na súdnu ochranu podľa čl. 46

odst. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy

v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje: uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 3. augusta 2020 pod sp. zn.: -606, ktorým rozhodol: podľa § 193

odst. 1 písm. c., zamieta sťažnosť poškodeného .

Podľa trestnú vec obžalovanej , vedenú

pod sp. zn. : pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odst. 1, 3 Tr. zákona

a iné, Okresnému súdu Košice I neodníma a súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky

zrušuje, obsahovo nadväzujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. júna 2020

pod sp. zn.: -578 ako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré

vzhľadom na zmenu stratili podklad a vec vracia na ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu a náležitosti konania pre ním

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto právnym predpisom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa a v každom podaní určenom

ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a musí

byť podpísané.

8.1 Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa .

8.2 Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa,

ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko

alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

8.3 Podľa návrh na začatie konania musí byť

datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

8.4 Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

9.1 Ústavná sťažnosť musí podľa okrem

už uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj a) označenie toho, kto podľa

sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, a d) konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd.

9.2 Podľa sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť

aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo

dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

9.3 Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi, ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2

písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky náležitosti

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa ,

ústavný súd listom zo 16. novembra 2020 upozornil sťažovateľa na zákonom o ústavnom

súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom a vyzval ho, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy doložil ústavnému súd plnú

moc pre ním zvoleného právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom (bod 8.4 tohto

odôvodnenia). Zároveň sťažovateľa poučil o následkoch nesplnenia predmetnej výzvy

podľa druhej vety .

14. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach

v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť

na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,

ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa

a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie ústavnej

sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať, keďže v opačnom prípade ústavný súd ústavnú

sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (,

, , , , ).

15. Sťažovateľ na písomnú výzvu ústavného súdu zo 16. novembra 2020, ktorú

prevzal 23. novembra 2020, do dňa predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

neodpovedal, pričom v podanej ústavnej sťažnosti ani nepožiadal o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom v zmysle podmienok vyplývajúcich z § 37 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd teda konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje nedostatok

obligatórnej náležitosti ustanovenej zákonom, pre ktorý ju ústavný súd odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní [ ].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2021

Libor Duľa

predseda senátu