Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 150/2011
PDF · 133.36 KB
No categories available
II. ÚS 150/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. O. M., P., vo
veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny P. v bližšie neoznačenom konaní
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2010 doručená sťažnosť Ing. D. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny P. (ďalej len „úrad práce“)
v bližšie neoznačenom konaní.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bolo 19. júla 2010 doručené oznámenie
Sociálnej poisťovne – ústredie Bratislava, o tom, že mu už nebudú vykonávané zrážky
z dôchodku, ktoré mu mali byť vykonávané na základe exekučného príkazu na vykonávanie
zrážok vydaného súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 1001/09, pričom sťažovateľ uviedol,
že až do doby doručenia tohto oznámenia nemal vôbec vedomosť, že by proti jeho osobe
bolo vedené exekučné konanie. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že nemá vedomosť, na
základe čoho mu uvedené zrážky boli z dôchodku vykonávané, pretože mu nebolo doručené
žiadne upovedomenie o začatí exekúcie, a to tak zo strany súdneho exekútora, ako ani
zo strany Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“).
Vzhľadom na to, že uvedené podanie sťažovateľa, ktorý je v danom prípade síce
zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, bolo zmätočné a nejasné, pretože z neho
bola zrejmá iba všeobecná nespokojnosť sťažovateľa s tým, že proti jeho osobe bolo vedené
exekučné konanie, o ktorom nemal vedomosť, avšak nevyplývalo z neho to, ktorý
z atribútov sťažovateľom označeného základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
sťažovateľ namieta, t. j. či namieta prieťahy v konaní, alebo prerokovanie veci v jeho
prítomnosti, alebo atribút verejného prerokovania veci a pod., a tiež z neho nebolo zrejmé,
akým postupom, resp. rozhodnutím (označenie spisovou značkou) a ktorého orgánu verejnej
moci malo dôjsť k porušeniu jeho práv, ústavný súd výzvou z 24. marca 2011 vyzval
právnu zástupkyňu sťažovateľa na odstránenie uvedených nedostatkov podania.
Listom doručeným ústavnému súdu 6. apríla 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa za
porušovateľa základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (opätovne bez
toho, aby špecifikovala, ktorý z atribútov zastrešujúcich uvedeným ustanovením ústavy
namieta) označila úrad práce, čo z pôvodnej sťažnosti ani z jej príloh nevyplývalo, pričom
právna zástupkyňa sťažovateľa opätovne neoznačila konanie, v rámci ktorého mal ňou
označený úrad práce porušiť právo sťažovateľa, iba uviedla:
„Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným postupom ÚPSVaR P. došlo k porušeniu
jeho základného ústavného práva - uvedeného v ustanovení čl. 48 ods. 2, podľa ktorého
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, čo bolo inak v
ústavnej sťažnosti uvedené.
Na výzvu súdu udávam, že sťažovateľom označené práva boli porušené postupom
ÚPSVaR... P., ktorý zrejme podal návrh na exekúciu a vykonal zrážky z jeho dôchodku na
základe exekučného príkazu, a to bez toho, aby mu bolo doručené rozhodnutie /exekučný
titul/, upovedomenie o začatí exekúcie ani exekučný príkaz.
Sťažovateľ teda namieta porušenie jeho základného ústavného práva uvedeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má, okrem iného, právo, aby sa jeho vec
prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súvislosti s podaním sťažovateľa ústavný súd podotýka, že sťažovateľ (zastúpený
kvalifikovanou právnou zástupkyňou) v ňom síce všeobecne označil porušenie svojho
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, avšak bez uvedenia, ktorý konkrétny
atribút tohto základného práva namieta, a tiež neuviedol, resp. spisovou značkou alebo
číslom konania neoznačil, v príčinnej súvislosti s akým postupom, resp. konaním úradu
práce (v akom konaní) malo k jeho porušeniu dôjsť. Na margo tvrdení právnej zástupkyne
sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 6. apríla 2011, v zmysle ktorých úrad
práce „... vykonal zrážky...“ z dôchodku sťažovateľa, sa ústavnému súdu žiada podotknúť,
že tak ako to zistil z príslušného exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.
16 Er 236/09 a súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 1001/09, mal úrad práce v danom
prípade postavenie oprávneného z exekúcie, avšak, ako je známe, priebeh exekučného
konania procesne neriadi, resp. neorganizuje oprávnený z exekúcie, ale pod dozorom
exekučného súdu súdny exekútor, takže oprávnený z exekúcie nemôže „vykonávať zrážky“
z príjmu (v danom prípade z dôchodku). Okrem tohto ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že sťažovateľ na jednej strane tvrdí, že nemá vedomosť, na základe čoho, resp. v koho
prospech mu mali byť zrážky z dôchodku v rámci exekučného konania vykonávané, pretože
mu údajne nebol doručený ani exekučný titul, avšak na strane druhej uvádza, že sa tak dialo
na návrh a v prospech úradu práce.
Vzhľadom na to, že ústavný súd výslovne poučil právnu zástupkyňu sťažovateľa na
nedostatky jeho podania, ako aj na následky ich neodstránenia, a tiež vzhľadom na to, že
právna zástupkyňa sťažovateľa tieto nedostatky sťažnosti neodstránila, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti
v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, II. ÚS 413/06).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a o priznaní úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa
touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011