Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Advokátska

kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46

ods. 1 a a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2011 doručená sťažnosť J. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich bližšie nešpecifikovaných základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

(ďalej len „“) a práva zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 29. marca 2011 doplnil sťažnosť

o splnomocnenie udelené advokátovi pre jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom konania

vedeného pred okresným súdom a krajským súdom ako súdom odvolacím, a to na strane

navrhovateľa, v ktorom sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny s príslušným úrokom

z omeškania z titulu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo. Okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 23. júna 2010 návrh sťažovateľa zamietol a krajský súd

svojím rozhodnutím sp. zn. z 29. novembra 2010 prvostupňové rozhodnutie

ako vecne správne potvrdil.

Sťažnosť sťažovateľa nezodpovedala všetkým zákonným požiadavkám

kvalifikovaného návrhu na začatie konania o sťažnosti fyzickej osoby podľa ,

ktoré sú vymedzené ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Sťažnosť neobsahovala jednoznačnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd,

ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľa porušené. Sťažovateľ formuloval námietku

porušenia základných práv len rámcovým odkazom na príslušné články a dohovoru

- a dohovoru (pokiaľ ide o námietku porušenia

, tu nedostatok slovného pomenovania vzhľadom na obsah tohto článku

zakotvujúceho výlučne ústavnoprávny princíp rovnosti účastníkov konania nebol prekážkou

konania o sťažnosti sťažovateľa).

V podaní sťažovateľa ďalej absentoval kvalifikovaný návrh rozhodnutia (tzv. petit),

ktorého vydania sa sťažovateľ domáha.

Predovšetkým však v sťažnosti chýbalo odôvodnenie právne relevantného

charakteru, a to z hľadiska rámca rozhodovacej právomoci ústavného súdu danej čl. 127

a ustanoveniami a nasledujúcich (konanie

o sťažnostiach fyzických a právnických osôb). Sťažovateľ totiž svoju námietku porušenia

označených článkov a dohovoru oprel iba o výhrady majúce v podstate charakter

odvolacích námietok ako: „neúplne zistenie skutkového stavu veci“, nevykonanie dôkazov

navrhovaných sťažovateľom a nesprávne hodnotenie dôkazov vykonaných súdom

v predmetnom konaní, a síce výpovedí svedkov.

Na tieto nedostatky podania ústavný súd advokáta sťažovateľa listom z 29. apríla

2011 upozornil a zároveň ho vyzval, aby podanie v požadovanom rozsahu doplnil v lehote

15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho ústavný súd poučil o následkoch nedoplnenia

podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta na výzvu ústavného súdu reagoval

podaním doručeným ústavnému súdu 17. mája 2011, v ktorom však zákonom požadované

náležitosti v potrebnom rozsahu doplnené neboli.

Námietka porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru bola v petite tohto

podania konkretizovaná formuláciou námietky porušenia práva na spravodlivé súdne

konanie. Nebola však splnená požiadavka jednoznačnej špecifikácie základných práv alebo

slobôd zaručených , ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.

Aj v obsahu tohto doplnenia bola predmetná námietka formulovaná len rámcovým odkazom

na príslušný článok bez toho, aby došlo ku konkretizácii základného práva jeho

slovným pomenovaním.

Predovšetkým však nebola splnená požiadavka právne relevantného odôvodnenia

sťažnosti, pretože advokát sťažovateľa výzvu ústavného súdu v tomto smere nerešpektoval

a vyjadril sa, že „Sťažovateľ sa domáha porušenia práv uvedených v týchto článkoch

a Dohovoru o ochrane ľudských práv na základe už v prvom

podaní uvedených skutočností, ku ktorým zasiela podklady.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s a zisťuje, či návrh spĺňa

zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je

zjavne neopodstatnená.

Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach

v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť

na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa

(advokáta) o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou

povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu

alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (, ).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní podľa odmietne

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. ).

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje všetky náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

a síce náležité relevantné odôvodnenie návrhu a dostatočnú špecifikáciu základných práv

alebo slobôd, ktoré mali byť orgánom verejnej moci porušené, pričom advokát sťažovateľa

ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky sťažnosti neodstránil, sťažnosť bolo

potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k namietanému postupu

okresného súdu by aj v prípade splnenia požiadavky zákonných náležitostí sťažnosti bránila

ústavnému súdu prerokovať sťažnosť v danej časti prekážka nedostatku právomoci k jej

prerokovaniu, a to vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v , podľa

ktorého poskytuje ústavný súd ochranu základným právam a slobodám fyzických

a právnických osôb, ktoré namietajú ich porušenie len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje

iný súd. Vo vzťahu k postupu a následného rozhodnutiu okresného súdu totiž sťažovateľ

disponoval opravným prostriedkom – odvolaním, prostredníctvom ktorého sa mohol a aj

domáhal ochrany jeho základných práv alebo slobôd na krajskom súde ako súde odvolacom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011