Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 226/2011
PDF · 132.98 KB
No categories available
III. ÚS 226/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Advokátska
kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46
ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 400/2007 a postupom Krajského
súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/275/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára
2011 doručená sťažnosť J. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich bližšie nešpecifikovaných základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 400/2007
a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 29. marca 2011 doplnil sťažnosť
o splnomocnenie udelené advokátovi pre jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom konania
vedeného pred okresným súdom a krajským súdom ako súdom odvolacím, a to na strane
navrhovateľa, v ktorom sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny s príslušným úrokom
z omeškania z titulu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo. Okresný súd
rozsudkom sp. zn. 7 C/400/2007 z 23. júna 2010 návrh sťažovateľa zamietol a krajský súd
svojím rozhodnutím sp. zn. 6 Co/275/2010 z 29. novembra 2010 prvostupňové rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.
Sťažnosť sťažovateľa nezodpovedala všetkým zákonným požiadavkám
kvalifikovaného návrhu na začatie konania o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ústavy,
ktoré sú vymedzené ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Sťažnosť neobsahovala jednoznačnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd,
ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľa porušené. Sťažovateľ formuloval námietku
porušenia základných práv len rámcovým odkazom na príslušné články ústavy a dohovoru
-čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 47 ods. 3
ústavy, tu nedostatok slovného pomenovania vzhľadom na obsah tohto článku
zakotvujúceho výlučne ústavnoprávny princíp rovnosti účastníkov konania nebol prekážkou
konania o sťažnosti sťažovateľa).
V podaní sťažovateľa ďalej absentoval kvalifikovaný návrh rozhodnutia (tzv. petit),
ktorého vydania sa sťažovateľ domáha.
Predovšetkým však v sťažnosti chýbalo odôvodnenie právne relevantného
charakteru, a to z hľadiska rámca rozhodovacej právomoci ústavného súdu danej čl. 127
ústavy a ustanoveniami § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde (konanie
o sťažnostiach fyzických a právnických osôb). Sťažovateľ totiž svoju námietku porušenia
označených článkov ústavy a dohovoru oprel iba o výhrady majúce v podstate charakter
odvolacích námietok ako: „neúplne zistenie skutkového stavu veci“, nevykonanie dôkazov
navrhovaných sťažovateľom a nesprávne hodnotenie dôkazov vykonaných súdom
v predmetnom konaní, a síce výpovedí svedkov.
Na tieto nedostatky podania ústavný súd advokáta sťažovateľa listom z 29. apríla
2011 upozornil a zároveň ho vyzval, aby podanie v požadovanom rozsahu doplnil v lehote
15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho ústavný súd poučil o následkoch nedoplnenia
podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta na výzvu ústavného súdu reagoval
podaním doručeným ústavnému súdu 17. mája 2011, v ktorom však zákonom požadované
náležitosti v potrebnom rozsahu doplnené neboli.
Námietka porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru bola v petite tohto
podania konkretizovaná formuláciou námietky porušenia práva na spravodlivé súdne
konanie. Nebola však splnená požiadavka jednoznačnej špecifikácie základných práv alebo
slobôd zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
Aj v obsahu tohto doplnenia bola predmetná námietka formulovaná len rámcovým odkazom
na príslušný článok ústavy bez toho, aby došlo ku konkretizácii základného práva jeho
slovným pomenovaním.
Predovšetkým však nebola splnená požiadavka právne relevantného odôvodnenia
sťažnosti, pretože advokát sťažovateľa výzvu ústavného súdu v tomto smere nerešpektoval
a vyjadril sa, že „Sťažovateľ sa domáha porušenia práv uvedených v týchto článkoch
Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv na základe už v prvom
podaní uvedených skutočností, ku ktorým zasiela podklady.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti
sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťuje, či návrh spĺňa
zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je
zjavne neopodstatnená.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa
(advokáta) o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou
povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu
alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť
pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje všetky náležitosti,
ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
a síce náležité relevantné odôvodnenie návrhu a dostatočnú špecifikáciu základných práv
alebo slobôd, ktoré mali byť orgánom verejnej moci porušené, pričom advokát sťažovateľa
ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky sťažnosti neodstránil, sťažnosť bolo
potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k namietanému postupu
okresného súdu by aj v prípade splnenia požiadavky zákonných náležitostí sťažnosti bránila
ústavnému súdu prerokovať sťažnosť v danej časti prekážka nedostatku právomoci k jej
prerokovaniu, a to vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ústavy, podľa
ktorého poskytuje ústavný súd ochranu základným právam a slobodám fyzických
a právnických osôb, ktoré namietajú ich porušenie len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje
iný súd. Vo vzťahu k postupu a následného rozhodnutiu okresného súdu totiž sťažovateľ
disponoval opravným prostriedkom – odvolaním, prostredníctvom ktorého sa mohol a aj
domáhal ochrany jeho základných práv alebo slobôd na krajskom súde ako súde odvolacom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011