Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 214/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

176

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , a ,

, zastúpeného otcom , ktorou

namietajú porušenie

základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.

1 v spojení s porušením , , 2 a 4,

a ,

základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47

Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54 Charty

základných práv Európskej únie,

porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1, čl. 14 a čl. 17

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,

čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa

uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontroly

a inšpekčnej služby ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014 zo 16. októbra 2014,

uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V

ČVS: ORP 681/1 VYS z 15. decembra 2014,

uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej

agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ 629/NKA PK

VY 2014 z 22. decembra 2014,

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k.

z 2. decembra 2014,

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k.

z 20. januára 2015,

uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a ,

, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2015 a 18. marca 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a , ,

zastúpeného otcom (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“,

spolu ďalej len „sťažovatelia“) , ktorou namietajú porušenie

základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.

1 (ďalej len „“) v spojení s porušením ,

ods. 1, 2 a 4, a ,

základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s porušením čl. 33

ods. 1 a čl. 54 charty,

porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením

čl. 1, čl. 14 a čl. 17 dohovoru,

porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,

čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa

uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie

kontroly a inšpekčnej služby ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014 zo 16. októbra 2014 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie zo 16. októbra 2014“),

uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V

ČVS: ORP 681/1 VYS z 15. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

z 15. decembra 2014“),

uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej

agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ 629/NKA PK

VY 2014 z 22. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 22. decembra 2014“),

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)

č. k. z 2. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

z 2. decembra 2014“),

uznesením okresnej prokuratúry č. k. z 20. januára 2015

(ďalej aj „napadnuté uznesenie z 20. januára 2015“),

uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie z 11. februára 2015“).

Sťažovatelia svoju sťažnosť označujú ako „sťažnosť podľa

Slovenskej republiky“ s tým, že „Účastník konania, proti ktorému smeruje sťažnosť“,

je „... Generálna prokuratúra SR... Krajská prokuratúra v Bratislave... Okresná

prokuratúra Bratislava V... Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky... Sekcia kontroly

a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby... Národná kriminálna agentúra, Národná

protikorupčná jednotka, expozitúra západ – , ako aj expozitúra

východ – ... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave V...“.

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sa týka trestného oznámenia sťažovateľa

v 1. rade «... zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR dňa 20. 05. 2014,

ktoré bolo doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 a druhým doplnením zo dňa

10. 11. 2014... Predmetné trestné oznámenie sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného)

zo dňa 15. 05. 2014 bolo doručené do vlastných rúk generálnemu prokurátorovi SR dňa

20. 05. 2014 z dôvodu trestnej činnosti únosu maloletého dieťaťa ,

ktorý uskutočnila matka dieťaťa − , a následného zneužívania

právomoci verejných činiteľov (menovaných policajtov Obvodného oddelenia PZ Bratislava

, sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou −

a ďalších sudcov Okresného súdu Bratislava V, Krajského súdu v Prešove, Najvyššieho

súdu SR, ako aj neznámeho páchateľa, resp. sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou

v súčinnosti s vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava V −

) v súbehu s ďalšími trestnými činmi...

Predmetné trestné oznámenie bolo sťažovateľom (oznamovateľom a poškodeným)

doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 o právne skutočnosti a príslušné dôkazy (príloha

č. 14) a doplnením zo dňa 10. 11. 2014 o nové právne skutočnosti a dôkazy (príloha č. 18).

Uvedené doplnenia boli doručené rovnako generálnemu prokurátorovi SR.

Po podaní predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa

a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR,

prokurátorka netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR −

oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému) listom zo dňa 30. 05. 2014,

č. VI/3 Gc 196/14/1000 4, postúpenie predmetného trestného oznámenia oznamovateľa

zo dňa 15. 05. 2014 trestnému odboru Generálnej prokuratúry SR...

Následne prokurátor Organizačno kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry

SR − listom zo dňa 25. 06. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/1000 7, oznámil

sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému) odstúpenie predmetného trestného

oznámenia oznamovateľa zo dňa 15. 05. 2014... smerujúceho proti sudcom Okresného súdu

Bratislava V, Okresného súdu Vranov nad Topľou, Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho

súdu SR na ďalšie konanie Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre

Bratislava...

Následne prokurátorka trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −

listom zo dňa 01. 07. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000 7, oznámila sťažovateľovi

(oznamovateľovi a poškodenému), „že podanie zo dňa 15. 05. 2014 bolo v časti, v ktorej

poukazujete na podozrenie zo spáchania trestného činu únosu matkou dieťaťa

a na nezákonný postup , vyššej súdnej úradníčky

Okresného súdu Bratislava V odstúpené na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre

Bratislava V.“...

Nasledoval list prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −

zo dňa 25. 07. 2014, č. , ktorým oznámila sťažovateľovi

(oznamovateľovi a poškodenému), „že vaše trestné oznámenie zo dňa 15. 05. 2014, ktoré

bolo tunajšej prokuratúre odstúpené z GP SR dňa 17. 07. 2014, v časti týkajúcej

sa podozrenia zo spáchania trestného činu únosu, som dnešného dňa odovzdala v zmysle

Na vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava V.“...

Proti uvedenému protizákonnému postupu prokurátorov podriadených generálnemu

prokurátorovi SR podal sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podnet zo dňa 05. 08. 2014

na preskúmanie zákonnosti tohto postupu, ktorý bol doručený generálnemu prokurátorovi

SR dňa 07. 08. 2014 (príloha č. 8), ktorým namietol sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený)

protizákonný a protiústavný postup menovaných prokurátorov vo veci predmetného

trestného oznámenia sťažovateľa...

K uvedenému preverovaniu zo strany oprávnenej osoby − generálneho

prokurátora SR:

• vo vzťahu ku ktorému bola porušená supremacía výkonu právomoci orgánu činného

v trestnom konaní, ktorú mu udeľuje v dôsledku právnej skutočnosti

prijatia predmetného trestného oznámenia, nedošlo − opätovne v rozpore so zákonom bolo

predmetný podnet, ktorý obsahoval oznámenie trestnej činnosti podriadených prokurátorov

v SR listom prokurátora Organizačno kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry SR −

zo dňa 11. 08. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/100045, (príloha č. 9),

ako aj listom prokurátorky Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −

zo dňa 13. 08. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000 10, (príloha č. 10), odstúpený

Krajskej prokuratúre v Bratislave.

Uvedená sťažnosť sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), resp. podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu podriadenej prokurátorky Okresnej prokuratúry

Bratislava V − , ktorý bol v rozpore so zákonom postúpený

na Krajskú prokuratúru v Bratislave, bol následne vybavený neoprávnenou osobou

(príslušný bol generálny prokurátor SR, keďže bola porušená jeho supremacía právomoci

orgánu činného v trestnom konaní) − prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave −

, a to listom zo dňa 16. 09. 2014, č. ,

v rozpore s právnym poriadkom SR, keď konštatovala, že „v postupe prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava V, ktorým odstúpil predmetnú časť trestného oznámenia zo dňa

15. 05. 20144 na ďalšie konanie OR PZ v Bratislave V, som žiadny rozpor so zákonom

nezistila.“ (príloha č. 16).»

K vyčerpaniu dostupných opravných prostriedkov sťažovatelia uvádzajú,

že „... sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podal všetky opravné prostriedky, ktoré

mu právny poriadok SR priznáva (proti uzneseniam vyšetrovateľov PZ, vydaným v prvom

stupni predmetného trestného konania, podal sťažnosti podľa § 185 a nasl. Trestného

poriadku, ktoré sa stali predmetom výkonu právomoci menovaných prokurátorov a boli

uzneseniami menovaných prokurátorov v druhom stupni predmetného trestného konania

zamietnuté, pričom voči týmto uzneseniam nie je možné už podať opravný prostriedok.“.

K zákonnej podmienke povinného zastúpenia sťažovateľov v zmysle § 20 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažovateľ v 1. rade uvádza svoju

argumentáciu, podľa ktorej „Ústavný súd SR je sťažovateľovi povinný umožniť výkon práva

zaručeného SR v spojitosti s SR,

a ods. 2 SR a Dohovoru v spojitosti s Dohovoru a Dohovoru

a poskytnúť sťažovateľovi právo na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd v rámci

ich samoobhajoby sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom SR“. V tejto súvislosti

sťažovatelia uvádzajú právnu analýzu „rozporu

s SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Petit sťažnosti, t. j. uvedenie toho, akého rozhodnutia sa svojou sťažnosťou domáhajú,

sťažovatelia vymedzili takto:

„Vzhľadom na uvedené porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa

(oznamovateľa a poškodeného), ako aj maloletého dieťaťa sťažovateľa (poškodeného),

ku ktorému došlo v predmetnom trestnom konaní začatom:

• na základe trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa

15. 05. 2014, a jeho doplnení zo dňa 14. 09. 2014 a zo dňa 10. 11. 2014 je nevyhnutné,

aby sa Ústavný súd SR vysporiadal s nezákonnými a protiústavnými postupmi na základe

procesných úkonov uvedených verejných činiteľov štátnych orgánov (menovaných

prokurátorov a policajtov) a ich rozhodnutiami vydaným v prvom, ako aj druhom stupni

predmetného trestného konania, ktoré sa začali na základe predmetného trestného

oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), a preto z horeuvedených dôvodov

Ústavný súd SR podľa zrušuje:

všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov),

vydané na prvom, ako aj na druhom stupni predmetných trestných konaní začatých

na základe predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného),

a rovnako zrušuje nasledovné uznesenia vyšetrovateľov PZ vydané na prvom stupni

predmetných trestných konaní vo veci predmetného trestného oznámenia sťažovateľa

(oznamovateľa a poškodeného):

... uznesenie vyšetrovateľa PZ − mjr. zo dňa 16. 10. 2014,

č. ČVS:SKIS 472/OISZ V 2014,

... uznesenie vyšetrovateľky PZ − zo dňa 15. 12. 2014,

č. ČVS:ORP 681/1 VYS ,

a nasledovné uznesenia prokurátorov vydané na druhom stupni predmetného

trestného konania vydané vo veci predmetných sťažností sťažovateľa (oznamovateľa

a poškodeného) proti uvedeným uzneseniam vyšetrovateľov PZ:

... uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V −

zo dňa 02. 12. 2014, č. k. ,

... uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −

zo dňa 20. 01. 2015, č. .“

V doplnení sťažnosti – podaní z 11. marca 2015 doručenom ústavnému súdu

18. marca 2015, v petite sťažovatelia žiadali zrušiť aj „uznesenie vyšetrovateľa PZ –

mjr. zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ 629/NKA PK VY 2014“,

ako aj „uznesenie prokurátora Organizačno–kontrolného oddelenia Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky – zo dňa 11. 02. 2015,

č. XV/2 Gn 130/14/1000 32“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z

hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný

súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k

tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, , ).

Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony

menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov), vydané na prvom,

ako aj na druhom stupni predmetných trestných konaní začatých na základe

predmetného trestného oznámenia...“ a tiež „uznesenie... zo dňa 16. 10. 2014,

č. ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014... uznesenie... zo dňa 15. 12. 2014, č. ČVS: ORP 681/1

VYS ... uznesenie... zo dňa 02. 12. 2014, č. k. ... uznesenie... zo

dňa 20. 01. 2015, č. ... uznesenie... zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ

629/NKA PK VY 2014... uznesenie... zo dňa 11. 02. 2015, č. XV/2 Gn 130/14/1000 32“.

Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľov je mimoriadne rozsiahle, má rozsah 165 strán,

resp. v doplnení sťažnosti 178 strán, odkazuje na rozhodnutia rôznych orgánov –

všeobecných súdov, vyšetrovateľov, prokurátorov. V tejto časti sťažnosti sťažovatelia

nevymedzujú predmet svojej sťažnosti dostatočne určito a zrozumiteľne. Ústavný súd

považuje petit sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony

menovaných verejných činiteľov...“, za neurčitý a nezrozumiteľný.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia namietajú porušenie označených práv

a článkov podľa , charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa

uznesením ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014 zo 16. októbra 2014,

uznesením ČVS: ORP 681/1 VYS z 15. decembra 2014,

uznesením ČVS: PPZ 629/NKA PK VY 2014 z 22. decembra 2014,

uznesením č. k. z 2. decembra 2014,

uznesením č. k. z 20. januára 2015 a

uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára 2015.

II.1 K namietanému porušeniu označených práv a článkov , charty,

dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami zo 16. októbra

2014, z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Napadnutým uznesením zo 16. októbra 2014 vyšetrovateľ Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby podanie

sťažovateľa na príslušníka Policajného zboru služobne zaradeného na Obvodnom oddelení

Policajného zboru Petržalka – Sever pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa spáchaný

v súbehu s prečinom nadržovania podľa , ktorého sa mal

dopustiť v uznesení špecifikovaným konaním, odmietol, pretože nebol dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a podľa § 197 ods. 2

.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor

okresnej prokuratúry uznesením č. k. z 2. decembra 2014 tak,

že sťažnosť podľa zamietol ako nedôvodnú.

Napadnutým uznesením z 15. decembra 2014 vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava V vec podozrenia zo spáchania zločinu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa a a

a prečinu nadržovania podľa , ktorého sa mala dopustiť vyššia

súdna úradníčka Okresného súdu Bratislava V spôsobom špecifikovaným v uznesení,

odmietla, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

ods. 2 .

Sťažovateľ v 1. rade podal proti uzneseniu z 15. decembra 2014 sťažnosť,

o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry napadnutým uznesením

č. k. z 20. januára 2015 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietla ako nedôvodnú.

Napadnutým uznesením z 22. decembra 2014 vyšetrovateľ Prezídia Policajného

zboru Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ

podľa trestné oznámenie sťažovateľa v 1. rade

týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a , trestného činu

zasahovania do nezávislosti súdu podľa , trestného činu

marenia spravodlivosti podľa , trestného činu

nadržovania podľa v súbehu s trestným činom nátlaku podľa

a trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa

ods. 1 písm. a) , ktoré mali spáchať v uznesení špecifikovaným spôsobom

sudcovia alebo zamestnanci Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu

Bratislava V, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a ústavného súdu, odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného

stíhania alebo na postup podľa .

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade sťažnosť, o ktorej rozhodol

prokurátor generálnej prokuratúry uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára

2015 tak, že sťažnosť podľa zamietol

ako nedôvodnú.

Uplatnenie právomoci okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry na základe

sťažnosti sťažovateľa v 1. rade podľa príslušných ustanovení vylučuje

právomoc ústavného súdu preskúmať napadnuté uznesenia zo 16. októbra 2014,

z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov

pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu označených práv a článkov ,

charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami

z 2. decembra 2014, z 20. januára 2015 a z 11. februára 2015

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou

sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový

stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti

vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. , , IV. ÚS

54/2014).

Z rozsiahleho odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov možno dospieť k záveru, že sa týka

konania matky sťažovateľa v 2. rade, ktoré sťažovateľ v 1. rade označuje ako „únos

maloletého dieťaťa“, a následne všetkých právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľ uplatnil

v súvislosti s uvedeným konaním matky sťažovateľa v 2. rade s cieľom dosiahnuť nápravu

uvedeného stavu. Sťažovateľ v sťažnosti tiež vyslovuje nespokojnosť a nesúhlas s tým, ako

jednotlivé orgány právne posúdili jeho podania, prípadne ako o nich rozhodli. Sťažovateľ

v 1. rade uvádza všetky právne prostriedky, ktoré uplatnil voči konkrétnym štátnym

orgánom, prípadne konkrétnym osobám, ktoré vykonávali právomoc uvedených štátnych

orgánov z dôvodu ním tvrdenej nezákonnosti, protiústavnosti, prípadne rozporu s

citovanými medzinárodnými dohovormi.

Z obsahu odôvodnenia sťažnosti možno dospieť k záveru, že sa v relevantnej časti

týka spôsobu, ako príslušné orgány činné v trestnom konaní rozhodli o trestnom oznámení

sťažovateľa v 1. rade proti vyššej súdnej úradníčke Okresného súdu Bratislava V,

proti konkrétnemu príslušníkovi Policajného zboru a proti sudcom a zamestnancom

citovaných súdov. Napadnuté uznesenia zo 16. októbra 2014, z 15. decembra 2014

a z 22. decembra 2014 preskúmala na základe sťažností sťažovateľa v 1. rade okresná

prokuratúra, resp. generálna prokuratúra. O týchto sťažnostiach rozhodli prokurátori

okresnej prokuratúry napadnutými uzneseniami 2. decembra 2014 a 20. januára 2015

a prokurátor generálnej prokuratúry z 11. februára 2015.

Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov nemožno určiť skutkovú a právnu

argumentáciu, ktorá konkrétne smeruje proti napadnutým uzneseniam okresnej prokuratúry

z 2. decembra 2014 a z 20. januára 2014 a proti uzneseniu generálnej prokuratúry

z 11. februára 2015 a ktorou by uviedli ústavne relevantné výhrady týkajúce sa týchto

uznesení. V odôvodnení sťažnosti nemožno identifikovať takú argumentáciu, ktorá by bližšie

konkretizovala možnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv a

článkov , charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa a napadnutými uzneseniami

z 2. decembra 2014 a 20. januára 2015.

Uvedené výhrady platia, aj pokiaľ ide o znenie petitu sťažnosti. Za závažný obsahový

nedostatok petitu brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti ústavný súd považuje

nedostatočné označenie práv, ktoré mali byť napadnutými uzneseniami porušené. Aby bola

formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný

súd pri svojom rozhodovaní viazaný, by mal obsahovať presné a riadne označenie práva

(resp. základného práva), ktoré malo byť porušené, pričom nestačí len uvedenie ustanovenia

, dohovoru, charty či Dohovoru o právach dieťaťa bez slovného vymedzenia práva,

ktoré malo byť postupom či rozhodnutím porušené. Mnohé ustanovenia , charty

či obidvoch dohovorov totiž obsahujú viacero rôznych práv, pričom zo znenia petitu

sťažnosti v zásade nie je zrejmé, ktoré konkrétne právo malo byť podľa názoru sťažovateľov

porušené. Uvedené je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada

realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach

realizovaných súdmi (m. m. , , ).

Sťažovatelia k sťažnosti nepriložili splnomocnenie udelené advokátovi na ich

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa čl.

127 ods. 1 je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň zdôrazňuje,

že, pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnej

úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. I.

ÚS 57/2013, , ).

Ústavný súd v súlade so svojím ustáleným postupom v obdobných veciach

považuje argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa dôvodov nepredloženia splnomocnenia

na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom za irelevantnú.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , , ).

Ústavný súd napokon dodáva, že ako orgán verejnej moci (nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti) môže podľa konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí

dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich

a ďalej konkretizovaných v a pri predbežnom prerokovaní

podľa môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie,

návrh, ktorý spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa .

Napriek tomu, že sťažovatelia neboli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,

ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať ich na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Pred

podaním predmetnej sťažnosti podali sťažovatelia, prípadne sťažovateľ v 1. rade ústavnému

súdu spolu 24 podaní. Ústavný súd prípismi sp. zn. zo 7. februára 2013,

sp. zn. z 25. apríla 2013 a sp. zn. zo 14. januára 2014

odložil podania sťažovateľov s tým, že ich poučil o náležitostiach sťažnosti podľa

. Prípismi sp. zn. z 11. februára 2013 a sp. zn.

z 20. mája 2013 ústavný súd odložil podania sťažovateľov s tým, že ich

osobitne poučil o povinnosti byť zastúpený advokátom v konaní pred ústavným súdom

podľa . O povinnom právnom zastúpení advokátom boli

sťažovatelia poučení aj vo výzvach sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn.

z 13. júna 2013, sp. zn. z 2. júla 2013 a sp. zn.

zo 16. januára 2014, ktorými ústavný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade,

aby predložil splnomocnenie pre advokáta na ich zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom. Uzneseniami sp. zn. z 18. júla 2013, sp. zn.

z 18. februára 2014 a sp. zn. z 18. februára 2014 ústavný súd odmietol

sťažnosti sťažovateľov pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V odôvodneniach

týchto uznesení ústavný súd uviedol svoje stanovisko k povinnému právnemu zastúpeniu

advokátom podľa , reagoval na námietky sťažovateľa

v 1. rade týkajúce sa tejto zákonnej podmienky a tiež uviedol aj formálne náležitosti

sťažnosti podľa . Vzhľadom na to, že ústavný súd opakovane poučil

sťažovateľa v 1. rade o náležitostiach sťažnosti, ako aj o povinnosti byť zastúpený

advokátom v konaní pred ústavným súdom, v tomto prípade nepovažoval za potrebné

sťažovateľov vyzvať na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015