Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 214/2015
PDF · 493.17 KB
No categories available
II. ÚS 214/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 214/2015 176
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , a ,
, zastúpeného otcom , ktorou
namietajú porušenie
základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14
a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47
Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54 Charty
základných práv Európskej únie,
porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1, čl. 14 a čl. 17
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,
čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa
uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontroly
a inšpekčnej služby ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014 zo 16. októbra 2014,
uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V
ČVS: ORP 681/1 VYS B5 2014 z 15. decembra 2014,
uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej
agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ 629/NKA PK
VY 2014 z 22. decembra 2014,
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1 Pn 902/14/1105 13
z 2. decembra 2014,
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1 Pn 604/14/1105 16
z 20. januára 2015,
uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára 2015, a takto
rozhodol:
Sťažnosť a ,
, o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára
2015 a 18. marca 2015 doručená sťažnosť ,
(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a , ,
zastúpeného otcom (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“,
spolu ďalej len „sťažovatelia“) , ktorou namietajú porušenie
základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12
ods. 1, 2 a 4, čl. 14 a čl. 41 ods. 1 ústavy,
základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47
Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s porušením čl. 33
ods. 1 a čl. 54 charty,
porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením
čl. 1, čl. 14 a čl. 17 dohovoru,
porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,
čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa
uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie
kontroly a inšpekčnej služby ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014 zo 16. októbra 2014 (ďalej
aj „napadnuté uznesenie zo 16. októbra 2014“),
uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V
ČVS: ORP 681/1 VYS B5 2014 z 15. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie
z 15. decembra 2014“),
uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej
agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ 629/NKA PK
VY 2014 z 22. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 22. decembra 2014“),
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)
č. k. 1 Pn 902/14/1105 13 z 2. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie
z 2. decembra 2014“),
uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 604/14/1105 16 z 20. januára 2015
(ďalej aj „napadnuté uznesenie z 20. januára 2015“),
uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie z 11. februára 2015“).
Sťažovatelia svoju sťažnosť označujú ako „sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky“ s tým, že „Účastník konania, proti ktorému smeruje sťažnosť“,
je „... Generálna prokuratúra SR... Krajská prokuratúra v Bratislave... Okresná
prokuratúra Bratislava V... Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky... Sekcia kontroly
a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby... Národná kriminálna agentúra, Národná
protikorupčná jednotka, expozitúra západ – , ako aj expozitúra
východ – ... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Bratislave V...“.
Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sa týka trestného oznámenia sťažovateľa
v 1. rade «... zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR dňa 20. 05. 2014,
ktoré bolo doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 a druhým doplnením zo dňa
10. 11. 2014... Predmetné trestné oznámenie sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného)
zo dňa 15. 05. 2014 bolo doručené do vlastných rúk generálnemu prokurátorovi SR dňa
20. 05. 2014 z dôvodu trestnej činnosti únosu maloletého dieťaťa ,
ktorý uskutočnila matka dieťaťa − , a následného zneužívania
právomoci verejných činiteľov (menovaných policajtov Obvodného oddelenia PZ Bratislava
, sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou −
a ďalších sudcov Okresného súdu Bratislava V, Krajského súdu v Prešove, Najvyššieho
súdu SR, ako aj neznámeho páchateľa, resp. sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou
v súčinnosti s vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava V −
) v súbehu s ďalšími trestnými činmi...
Predmetné trestné oznámenie bolo sťažovateľom (oznamovateľom a poškodeným)
doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 o právne skutočnosti a príslušné dôkazy (príloha
č. 14) a doplnením zo dňa 10. 11. 2014 o nové právne skutočnosti a dôkazy (príloha č. 18).
Uvedené doplnenia boli doručené rovnako generálnemu prokurátorovi SR.
Po podaní predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa
a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR,
prokurátorka netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR −
oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému) listom zo dňa 30. 05. 2014,
č. VI/3 Gc 196/14/1000 4, postúpenie predmetného trestného oznámenia oznamovateľa
zo dňa 15. 05. 2014 trestnému odboru Generálnej prokuratúry SR...
Následne prokurátor Organizačno kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry
SR − listom zo dňa 25. 06. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/1000 7, oznámil
sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému) odstúpenie predmetného trestného
oznámenia oznamovateľa zo dňa 15. 05. 2014... smerujúceho proti sudcom Okresného súdu
Bratislava V, Okresného súdu Vranov nad Topľou, Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho
súdu SR na ďalšie konanie Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre
Bratislava...
Následne prokurátorka trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −
listom zo dňa 01. 07. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000 7, oznámila sťažovateľovi
(oznamovateľovi a poškodenému), „že podanie zo dňa 15. 05. 2014 bolo v časti, v ktorej
poukazujete na podozrenie zo spáchania trestného činu únosu matkou dieťaťa
a na nezákonný postup , vyššej súdnej úradníčky
Okresného súdu Bratislava V odstúpené na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre
Bratislava V.“...
Nasledoval list prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −
zo dňa 25. 07. 2014, č. 1 Pn 604/14/1105 3, ktorým oznámila sťažovateľovi
(oznamovateľovi a poškodenému), „že vaše trestné oznámenie zo dňa 15. 05. 2014, ktoré
bolo tunajšej prokuratúre odstúpené z GP SR dňa 17. 07. 2014, v časti týkajúcej
sa podozrenia zo spáchania trestného činu únosu, som dnešného dňa odovzdala v zmysle
§ 198 ods. 1 Tr. Por. Na vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava V.“...
Proti uvedenému protizákonnému postupu prokurátorov podriadených generálnemu
prokurátorovi SR podal sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podnet zo dňa 05. 08. 2014
na preskúmanie zákonnosti tohto postupu, ktorý bol doručený generálnemu prokurátorovi
SR dňa 07. 08. 2014 (príloha č. 8), ktorým namietol sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený)
protizákonný a protiústavný postup menovaných prokurátorov vo veci predmetného
trestného oznámenia sťažovateľa...
K uvedenému preverovaniu zo strany oprávnenej osoby − generálneho
prokurátora SR:
• vo vzťahu ku ktorému bola porušená supremacía výkonu právomoci orgánu činného
v trestnom konaní, ktorú mu udeľuje Trestný poriadok v dôsledku právnej skutočnosti
prijatia predmetného trestného oznámenia, nedošlo − opätovne v rozpore so zákonom bolo
predmetný podnet, ktorý obsahoval oznámenie trestnej činnosti podriadených prokurátorov
v SR listom prokurátora Organizačno kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry SR −
zo dňa 11. 08. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/100045, (príloha č. 9),
ako aj listom prokurátorky Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −
zo dňa 13. 08. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000 10, (príloha č. 10), odstúpený
Krajskej prokuratúre v Bratislave.
Uvedená sťažnosť sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), resp. podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu podriadenej prokurátorky Okresnej prokuratúry
Bratislava V − , ktorý bol v rozpore so zákonom postúpený
na Krajskú prokuratúru v Bratislave, bol následne vybavený neoprávnenou osobou
(príslušný bol generálny prokurátor SR, keďže bola porušená jeho supremacía právomoci
orgánu činného v trestnom konaní) − prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave −
, a to listom zo dňa 16. 09. 2014, č. 1 Kn 644/14/1100 5,
v rozpore s právnym poriadkom SR, keď konštatovala, že „v postupe prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava V, ktorým odstúpil predmetnú časť trestného oznámenia zo dňa
15. 05. 20144 na ďalšie konanie OR PZ v Bratislave V, som žiadny rozpor so zákonom
nezistila.“ (príloha č. 16).»
K vyčerpaniu dostupných opravných prostriedkov sťažovatelia uvádzajú,
že „... sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podal všetky opravné prostriedky, ktoré
mu právny poriadok SR priznáva (proti uzneseniam vyšetrovateľov PZ, vydaným v prvom
stupni predmetného trestného konania, podal sťažnosti podľa § 185 a nasl. Trestného
poriadku, ktoré sa stali predmetom výkonu právomoci menovaných prokurátorov a boli
uzneseniami menovaných prokurátorov v druhom stupni predmetného trestného konania
zamietnuté, pričom voči týmto uzneseniam nie je možné už podať opravný prostriedok.“.
K zákonnej podmienke povinného zastúpenia sťažovateľov v zmysle § 20 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ v 1. rade uvádza svoju
argumentáciu, podľa ktorej „Ústavný súd SR je sťažovateľovi povinný umožniť výkon práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1
a ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru v spojitosti s čl. 10 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru
a poskytnúť sťažovateľovi právo na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd v rámci
ich samoobhajoby sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom SR“. V tejto súvislosti
sťažovatelia uvádzajú právnu analýzu „rozporu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde
s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Petit sťažnosti, t. j. uvedenie toho, akého rozhodnutia sa svojou sťažnosťou domáhajú,
sťažovatelia vymedzili takto:
„Vzhľadom na uvedené porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa
(oznamovateľa a poškodeného), ako aj maloletého dieťaťa sťažovateľa (poškodeného),
ku ktorému došlo v predmetnom trestnom konaní začatom:
• na základe trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa
15. 05. 2014, a jeho doplnení zo dňa 14. 09. 2014 a zo dňa 10. 11. 2014 je nevyhnutné,
aby sa Ústavný súd SR vysporiadal s nezákonnými a protiústavnými postupmi na základe
procesných úkonov uvedených verejných činiteľov štátnych orgánov (menovaných
prokurátorov a policajtov) a ich rozhodnutiami vydaným v prvom, ako aj druhom stupni
predmetného trestného konania, ktoré sa začali na základe predmetného trestného
oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), a preto z horeuvedených dôvodov
Ústavný súd SR podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušuje:
všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov),
vydané na prvom, ako aj na druhom stupni predmetných trestných konaní začatých
na základe predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného),
a rovnako zrušuje nasledovné uznesenia vyšetrovateľov PZ vydané na prvom stupni
predmetných trestných konaní vo veci predmetného trestného oznámenia sťažovateľa
(oznamovateľa a poškodeného):
... uznesenie vyšetrovateľa PZ − mjr. zo dňa 16. 10. 2014,
č. ČVS:SKIS 472/OISZ V 2014,
... uznesenie vyšetrovateľky PZ − zo dňa 15. 12. 2014,
č. ČVS:ORP 681/1 VYS B5 2014,
a nasledovné uznesenia prokurátorov vydané na druhom stupni predmetného
trestného konania vydané vo veci predmetných sťažností sťažovateľa (oznamovateľa
a poškodeného) proti uvedeným uzneseniam vyšetrovateľov PZ:
... uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V −
zo dňa 02. 12. 2014, č. k. 1 Pn 902/14/1105 13,
... uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −
zo dňa 20. 01. 2015, č. 1 Pn 604/14/1105 16.“
V doplnení sťažnosti – podaní z 11. marca 2015 doručenom ústavnému súdu
18. marca 2015, v petite sťažovatelia žiadali zrušiť aj „uznesenie vyšetrovateľa PZ –
mjr. zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ 629/NKA PK VY 2014“,
ako aj „uznesenie prokurátora Organizačno–kontrolného oddelenia Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky – zo dňa 11. 02. 2015,
č. XV/2 Gn 130/14/1000 32“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),
v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.
1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z
hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný
súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k
tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,
IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony
menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov), vydané na prvom,
ako aj na druhom stupni predmetných trestných konaní začatých na základe
predmetného trestného oznámenia...“ a tiež „uznesenie... zo dňa 16. 10. 2014,
č. ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014... uznesenie... zo dňa 15. 12. 2014, č. ČVS: ORP 681/1
VYS B5 2014... uznesenie... zo dňa 02. 12. 2014, č. k. 1 Pn 902/14/1105 13... uznesenie... zo
dňa 20. 01. 2015, č. 1 Pn 604/14/1105 16... uznesenie... zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ
629/NKA PK VY 2014... uznesenie... zo dňa 11. 02. 2015, č. XV/2 Gn 130/14/1000 32“.
Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľov je mimoriadne rozsiahle, má rozsah 165 strán,
resp. v doplnení sťažnosti 178 strán, odkazuje na rozhodnutia rôznych orgánov –
všeobecných súdov, vyšetrovateľov, prokurátorov. V tejto časti sťažnosti sťažovatelia
nevymedzujú predmet svojej sťažnosti dostatočne určito a zrozumiteľne. Ústavný súd
považuje petit sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony
menovaných verejných činiteľov...“, za neurčitý a nezrozumiteľný.
Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia namietajú porušenie označených práv
a článkov podľa ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa
uznesením ČVS: SKIS 472/OISZ V 2014 zo 16. októbra 2014,
uznesením ČVS: ORP 681/1 VYS B5 2014 z 15. decembra 2014,
uznesením ČVS: PPZ 629/NKA PK VY 2014 z 22. decembra 2014,
uznesením č. k. 1 Pn 902/14/1105 13 z 2. decembra 2014,
uznesením č. k. 1 Pn 604/14/1105 16 z 20. januára 2015 a
uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára 2015.
II.1 K namietanému porušeniu označených práv a článkov ústavy, charty,
dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami zo 16. októbra
2014, z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
je založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,
ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje
až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu
ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Napadnutým uznesením zo 16. októbra 2014 vyšetrovateľ Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby podanie
sťažovateľa na príslušníka Policajného zboru služobne zaradeného na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Petržalka – Sever pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný
v súbehu s prečinom nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť v uznesení špecifikovaným konaním, odmietol, pretože nebol dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a podľa § 197 ods. 2
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor
okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 902/14/1105 13 z 2. decembra 2014 tak,
že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Napadnutým uznesením z 15. decembra 2014 vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava V vec podozrenia zo spáchania zločinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona
a prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť vyššia
súdna úradníčka Okresného súdu Bratislava V spôsobom špecifikovaným v uznesení,
odmietla, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197
ods. 2 Trestného poriadku.
Sťažovateľ v 1. rade podal proti uzneseniu z 15. decembra 2014 sťažnosť,
o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry napadnutým uznesením
č. k. 1 Pn 604/14/1105 16 z 20. januára 2015 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Napadnutým uznesením z 22. decembra 2014 vyšetrovateľ Prezídia Policajného
zboru Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ
podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné oznámenie sťažovateľa v 1. rade
týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona, trestného činu
zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 Trestného zákona, trestného činu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, trestného činu
nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nátlaku podľa
§ 192 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré mali spáchať v uznesení špecifikovaným spôsobom
sudcovia alebo zamestnanci Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu
Bratislava V, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a ústavného súdu, odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade sťažnosť, o ktorej rozhodol
prokurátor generálnej prokuratúry uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000 32 z 11. februára
2015 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol
ako nedôvodnú.
Uplatnenie právomoci okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry na základe
sťažnosti sťažovateľa v 1. rade podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku vylučuje
právomoc ústavného súdu preskúmať napadnuté uznesenia zo 16. októbra 2014,
z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov
pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
II.2 K namietanému porušeniu označených práv a článkov ústavy,
charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami
z 2. decembra 2014, z 20. januára 2015 a z 11. februára 2015
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou
sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový
stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.
Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne
argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti
vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS
54/2014).
Z rozsiahleho odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov možno dospieť k záveru, že sa týka
konania matky sťažovateľa v 2. rade, ktoré sťažovateľ v 1. rade označuje ako „únos
maloletého dieťaťa“, a následne všetkých právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľ uplatnil
v súvislosti s uvedeným konaním matky sťažovateľa v 2. rade s cieľom dosiahnuť nápravu
uvedeného stavu. Sťažovateľ v sťažnosti tiež vyslovuje nespokojnosť a nesúhlas s tým, ako
jednotlivé orgány právne posúdili jeho podania, prípadne ako o nich rozhodli. Sťažovateľ
v 1. rade uvádza všetky právne prostriedky, ktoré uplatnil voči konkrétnym štátnym
orgánom, prípadne konkrétnym osobám, ktoré vykonávali právomoc uvedených štátnych
orgánov z dôvodu ním tvrdenej nezákonnosti, protiústavnosti, prípadne rozporu s
citovanými medzinárodnými dohovormi.
Z obsahu odôvodnenia sťažnosti možno dospieť k záveru, že sa v relevantnej časti
týka spôsobu, ako príslušné orgány činné v trestnom konaní rozhodli o trestnom oznámení
sťažovateľa v 1. rade proti vyššej súdnej úradníčke Okresného súdu Bratislava V,
proti konkrétnemu príslušníkovi Policajného zboru a proti sudcom a zamestnancom
citovaných súdov. Napadnuté uznesenia zo 16. októbra 2014, z 15. decembra 2014
a z 22. decembra 2014 preskúmala na základe sťažností sťažovateľa v 1. rade okresná
prokuratúra, resp. generálna prokuratúra. O týchto sťažnostiach rozhodli prokurátori
okresnej prokuratúry napadnutými uzneseniami 2. decembra 2014 a 20. januára 2015
a prokurátor generálnej prokuratúry z 11. februára 2015.
Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov nemožno určiť skutkovú a právnu
argumentáciu, ktorá konkrétne smeruje proti napadnutým uzneseniam okresnej prokuratúry
z 2. decembra 2014 a z 20. januára 2014 a proti uzneseniu generálnej prokuratúry
z 11. februára 2015 a ktorou by uviedli ústavne relevantné výhrady týkajúce sa týchto
uznesení. V odôvodnení sťažnosti nemožno identifikovať takú argumentáciu, ktorá by bližšie
konkretizovala možnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv a
článkov ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa a napadnutými uzneseniami
z 2. decembra 2014 a 20. januára 2015.
Uvedené výhrady platia, aj pokiaľ ide o znenie petitu sťažnosti. Za závažný obsahový
nedostatok petitu brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti ústavný súd považuje
nedostatočné označenie práv, ktoré mali byť napadnutými uzneseniami porušené. Aby bola
formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný
súd pri svojom rozhodovaní viazaný, by mal obsahovať presné a riadne označenie práva
(resp. základného práva), ktoré malo byť porušené, pričom nestačí len uvedenie ustanovenia
ústavy, dohovoru, charty či Dohovoru o právach dieťaťa bez slovného vymedzenia práva,
ktoré malo byť postupom či rozhodnutím porušené. Mnohé ustanovenia ústavy, charty
či obidvoch dohovorov totiž obsahujú viacero rôznych práv, pričom zo znenia petitu
sťažnosti v zásade nie je zrejmé, ktoré konkrétne právo malo byť podľa názoru sťažovateľov
porušené. Uvedené je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada
realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach
realizovaných súdmi (m. m. III. ÚS 343/2013, IV. ÚS 73/2014, IV. ÚS 74/2014).
Sťažovatelia k sťažnosti nepriložili splnomocnenie udelené advokátovi na ich
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne
formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa čl.
127 ods. 1 ústavy je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň zdôrazňuje,
že, pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnej
úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. I.
ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013, III. ÚS 343/2013).
Ústavný súd v súlade so svojím ustáleným postupom v obdobných veciach
považuje argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa dôvodov nepredloženia splnomocnenia
na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom za irelevantnú.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom
predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Ústavný súd napokon dodáva, že ako orgán verejnej moci (nezávislý súdny orgán
ochrany ústavnosti) môže podľa čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí
dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich
ústavy a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie,
návrh, ktorý spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.
Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli
dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Napriek tomu, že sťažovatelia neboli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,
ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať ich na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Pred
podaním predmetnej sťažnosti podali sťažovatelia, prípadne sťažovateľ v 1. rade ústavnému
súdu spolu 24 podaní. Ústavný súd prípismi sp. zn. Rvp 12882/2012 zo 7. februára 2013,
sp. zn. Rvp 13942/2013 z 25. apríla 2013 a sp. zn. Rvp 16871/2013 zo 14. januára 2014
odložil podania sťažovateľov s tým, že ich poučil o náležitostiach sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy. Prípismi sp. zn. Rvp 14328/2012 z 11. februára 2013 a sp. zn.
Rvp 15028/2013 z 20. mája 2013 ústavný súd odložil podania sťažovateľov s tým, že ich
osobitne poučil o povinnosti byť zastúpený advokátom v konaní pred ústavným súdom
podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O povinnom právnom zastúpení advokátom boli
sťažovatelia poučení aj vo výzvach sp. zn. Rvp 15228/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.
Rvp 16459/2013 z 13. júna 2013, sp. zn. Rvp 16481/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn.
Rvp 16787/2013 zo 16. januára 2014, ktorými ústavný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade,
aby predložil splnomocnenie pre advokáta na ich zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom. Uzneseniami sp. zn. III. ÚS 343/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 73/2014
z 18. februára 2014 a sp. zn. IV. ÚS 74/2014 z 18. februára 2014 ústavný súd odmietol
sťažnosti sťažovateľov pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V odôvodneniach
týchto uznesení ústavný súd uviedol svoje stanovisko k povinnému právnemu zastúpeniu
advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, reagoval na námietky sťažovateľa
v 1. rade týkajúce sa tejto zákonnej podmienky a tiež uviedol aj formálne náležitosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že ústavný súd opakovane poučil
sťažovateľa v 1. rade o náležitostiach sťažnosti, ako aj o povinnosti byť zastúpený
advokátom v konaní pred ústavným súdom, v tomto prípade nepovažoval za potrebné
sťažovateľov vyzvať na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015