Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 221/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a 3 , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -60

z 27. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2013 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 3 (ďalej len „“),

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -60 z 27. novembra 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým bol

potvrdený zamietajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -44

zo 4. apríla 2012 v právnej veci sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ nie je spokojný s odôvodnením

napadnutého rozsudku tvrdiac, že krajský súd sa vôbec nezaoberal meritom veci. Podľa jeho

názoru všeobecný súd nemôže zamietnuť žalobu iba na základe „marginálneho

nedostatku“ (nesprávne označenie žalovaného), čo „platí o to viac z dôvodu, že tento

nedostatok bol odstránený odvolaním“. Podľa sťažovateľa „z právneho odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že pri rozhodovaní

odvolacieho súdu nebol v danej veci naplnený obsah sťažovateľovho práva na súdnu

ochranu a v dôsledku toho bolo porušené aj jeho právo na majetok“.

K sťažnosti sťažovateľa bolo pripojené vyhlásenie k povinnému právnemu

zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom, z ktorého vyplýva, že zákonnú požiadavku

obligatórneho právneho zastúpenia podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) odmieta akceptovať.

Ústavný súd, poukazujúc na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa

je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, prípisom

z 26. marca 2013 sťažovateľa upozornil, že vo svojej doterajšej praxi splnenie tejto

zákonnej podmienky bezvýhradne vyžaduje. V nadväznosti na to ho vyzval, aby mu

v lehote 14 dní predložil kvalifikované splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom. Zároveň bol upozornený na možnosť postupu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v prípade nerešpektovania výzvy ústavného súdu. Ústavný súd sťažovateľa

taktiež poučil o tom, že s účinnosťou od 1. januára 2012 došlo k zmene § 30 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta

a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže

na Centrum právnej pomoci.

Dňa 28. marca 2013 bolo ústavnému súdu doručené padanie sťažovateľa z 22. marca

2013, v ktorom vyjadril názor, že doterajšie uznesenia ústavného súdu, ktorými boli

odmietnuté jeho sťažnosti v dôsledku nepredloženia splnomocnenia pre advokáta už pri

predbežnom prerokovaní, „nemožno považovať za súladné s ústavnoprávnymi princípmi

ochrany ústavných práv sťažovateľa v zmysle II. hlavy “. Sťažovateľ poukazuje

aj na to, že „vplyvom nenaplnenia ústavnoprávnej ochrany mojich ústavných práv zo strany

súdu nastala situácia, ktorá mi spôsobuje značné problémy v profesionálnom a súkromnom

živote“. V súvislosti s tým malo okrem iného dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu

a v neposlednom rade sa to prejavuje aj vo finančnej situácii jeho rodiny.

V ďalšej časti svojho podania sa sťažovateľ kriticky vyslovuje k rozhodovacej

činnosti ústavného súdu uvádzajúc, že využíva „ svoje právo na odpor vyplývajúce z čl. 32

– ius resistendi a podávam svoju sťažnosť podľa z 22. 1. 2013 bez

právneho zastúpenia.“.

Sťažovateľ v závere svojho podania z 22. marca 2013 vyslovuje názor, že

„doterajšie rozhodnutia vydané Ústavným súdom Slovenskej republiky v mojich právnych

veciach potvrdzujú moju domnienku o tom, že vyčerpanie sťažnosti podľa SR

nemožno v zmysle čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv považovať

za účinný prostriedok nápravy podľa vnútroštátneho práva“.

Dňa 12. apríla 2013 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa,

v ktorom oznamuje, že na svojich doterajších stanoviskách týkajúcich sa povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom zotrváva.

II.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu obsahujúcej

upozornenie na možnosť odmietnutia jeho sťažnosti v prípade nepredloženia splnomocnenia

na jeho zastupovanie v konaní o sťažnosti nevyhovel a vo svojich odpovediach na túto

výzvu výslovne uviedol, že zákonnú požiadavku povinného právneho zastúpenia nemieni

akceptovať.

Podľa ods. l ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd so zreteľom na odmietavý postoj sťažovateľa, ktorý odmieta vykonanie

relevantných úkonov smerujúcich k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí návrhu. S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd bližšie argumentáciou

sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho v petite sťažnosti označených práv

nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že pokiaľ ide o vecnú stránku sťažovateľových

námietok, teda o kritiku inštitútu povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť

zákonnej úpravy povinného právneho zastúpenia vo svojej judikatúre opakovane poukazuje

a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. ).

Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade

s môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky

náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa v budúcnosti nebude môcť

zaoberať prípadným porušením práv sťažovateľa. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným

súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov

a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných

náležitostí sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013