Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)III. ÚS 129/2017
PDF · 131.53 KB
No categories available
III. ÚS 129/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť obce Udiča, Udiča 302, podanú advokátom JUDr. Róbertom
Faturom, Centrum 18/23, Považská Bystrica, pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 Co 420/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obce Udiča o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára
2017 doručená sťažnosť obce Udiča (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 420/2014.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania vedeného
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 19 C 72/2013 (ďalej len „okresný súd“)
v procesnom postavení žalobkyne. Okresný súd 12. novembra 2013 v danej veci meritórne
rozhodol. Žalovaný 8. januára 2014 podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ku ktorému
sa sťažovateľka vyjadrila podaním z 5. marca 2014. Od podania vyjadrenia sťažovateľky
k odvolaniu „nebolo vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 2
Co/420/2014 právoplatne rozhodnuté, ba čo viac nebol vo veci zo strany súdu vykonaný
žiadny úkon... od 28.05.2014, kedy bol spis postúpený Krajskému súdu v Bratislave do
dnešného dňa, t. j. po dobu cca dva a pol roka, bol súd nečinný“. Zo sťažnosti tiež
vyplynulo, že sťažovateľka medzitým (7. júna 2016) podala sťažnosť predsedovi krajského
súdu a následne 22. augusta 2016 využila i ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol
uznesením sp. zn. III. ÚS 806/2016 z 29. novembra 2016 (ďalej aj „prvá sťažnosť“) tak, že
ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože „lehota, v ktorej mal krajský súd od
podania sťažnosti na prieťahy v konaní opätovne konať nebola dostatočná – 2 mesiace“. S
ohľadom na stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka naďalej nachádza, žiada popri
deklarovaniu porušenia základného práva i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1
250 €.
3. Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v namietanom konaní bolo
porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal
sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 250 € a náhradu trov konania.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí
vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok
vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd stabilne
pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti
týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je následne viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že hoci je koncipovaná
kvalifikovaným právnym zástupcom, k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie
na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. Róbertom
Faturom, ktoré v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde patrí medzi esenciálne
náležitosti návrhu na začatia pred ústavným súdom. V samotnej sťažnosti právny zástupca
3
sťažovateľky uvádza, že „originál plnomocenstva na právne zastupovanie v tejto veci sa
nachádza v spise Ústavného súdu SR III. ÚS 806/2016“ a v prílohe sťažnosti zasiela
výlučne jeho kópiu. K tomu ústavný súd uvádza, že v zmysle uvedeného ustanovenia sa
ku každému návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľa advokátom. Iba kópia splnomocnenia s odkazom na jeho originál priložený
k inej sťažnosti sťažovateľky, o ktorej už ústavný súd konal a rozhodol, nespĺňa požiadavky
naň kladené citovaným ustanovením a nie je spôsobilou založiť účinky začatia konania pred
ústavným súdom.
10. Ústavný súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na to, že advokát zastupujúci
svojho klienta pred ústavným súdom je v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať klientove práva a záujmy. Tieto zákonom
ustanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
11. S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť v predloženej
podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde,
že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok konania pred ústavným
súdom, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol už pri predbežnom
prerokovaní (podobne IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,
I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 57/2015, I. ÚS 337/2015).
12. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že o prvej sťažnosti
sťažovateľky v uvedenej veci rozhodol uznesením z 29. novembra 2016. Sťažovateľka
4
podala ďalšiu ústavnú sťažnosť necelé dva mesiace po rozhodnutí ústavného súdu
(31. januára 2017). Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v zásade už sama osebe
vylučuje, aby ústavný súd po takom krátkom čase opätovne rozhodoval o možnom porušení
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom
konaní. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že v rámci odvolacieho konania „nebol vo veci zo
strany súdu vykonaný žiadny úkon“, ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci
koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné
úkony (§ 378 a nasl. Civilného sporového poriadku) ani nie je povinný nariadiť
pojednávanie (§ 385 Civilného sporového poriadku), to však neznamená, že sa vecou dosiaľ
nezaoberal.
13. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho
konania (od predloženia veci krajskému súdu do podania prvej, resp. druhej ústavnej
sťažnosti) aj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací dosiaľ nerozhodol, sama osebe
nemá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V prípade, keď ústavný súd zistil, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy
(napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol
ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2017
5