Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 346/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AKUS, a. s., Miletičova 23,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Consilior Iuris s. r. o., Miletičova 23,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Kemka, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

zo 14. júla 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 8. júna

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AKUS, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AKUS, a. s., Bratislava (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 14. júla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. júna 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (ako právna nástupkyňa)

v právnom postavení žalobkyne v konaní o zaplatenie náhrady škody v sume 165 € proti

(ďalej len „žalovaná“), bola účastníčkou konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. .

3. V úvode sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutkové okolnosti veci a uvádza, že

jej „... Právny predchodca... uzatvoril dňa 17.06.2002 so žalovaným

Rámcovú mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bola správa pohľadávok

žalovaného. Dohodou a postúpení práv zo dňa 10.08.2012 nadobudol žalobca

(sťažovateľka, pozn.) práva vyplývajúce z tejto rámcovej mandátnej zmluvy.

Žalovaný správu týchto pohľadávok platne ukončil výpoveďou z Rámcovej

mandátnej zmluvy a odvolaním plnomocenstiev, avšak pohľadávky, ktoré mal ku dňu zániku

Rámcovej mandátnej zmluvy neponúkol žalobcovi (sťažovateľke, pozn.) na odkúpenie v

zmysle článku VI bod 6.3 jej dodatku. Z toho dôvodu podal sťažovateľ dňa 23.12.2013

návrh na Okresný súd Bratislava III na náhradu škody vzniknutú nesplnením si povinnosti

žalovaného. Okresný súd Bratislava III tento návrh zamietol rozsudkom zo dňa 14.07.2015

a Krajský súd v Bratislave následne toto rozhodnutie potvrdil Rozsudkom č. k.:

-233 zo dňa 08.06.2016.“.

4. Vzhľadom na procesný postup okresného súdu, ako aj krajského súdu, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, sťažovateľka zastáva názor, že došlo

k porušeniu jej v sťažnosti označených základných práv podľa a práv podľa

dohovoru a dodatkového protokolu, a to z toho dôvodu, že všeobecné súdy sa mali podľa

jej názoru „prioritne vysporiadať v odôvodneniach svojich rozhodnutí s otázkou výkladu

sporného ustanovenia čl. VI bod 6.3 dodatku č. 4 k Rámcovej mandátnej zmluve, k čomu

však v tomto prípade preukázateľne nedošlo. Prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení

obmedzil iba na svojvoľné a podľa nás zmätočné konštatovanie o neurčitosti resp.

neplatnosti tohto ustanovenia.“.

5. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti poukazuje na to, že „merito prakticky celej

prejednávanej právnej veci spočívalo v rozdielnom spôsobe vnímania ustanovenia čl. VI

bod 6.3 dodatku č. 4 k Rámcovej mandátnej zmluve zo strany žalobcu a zo strany

žalovaného, a preto je toto na ustanovenie nevyhnutné prihliadať ako na neurčité

dojednanie resp. neurčitý právny úkon“.

Keďže podľa jej názoru všeobecné súdy „rezignovali na otázkou výkladu sporného

ustanovenia, možno označiť takýto procesný postup súdu za arbitrárny“.

6. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka rozoberá gramatický a systematický výklad

sporného ustanovenia zmluvy a jeho možný vplyv na konečné rozhodnutie vo veci samej

a konštatuje, že v dôsledku „chybného procesného postupu“ okresného súdu a krajského

súdu „došlo k zrejmému zásahu do sťažovateľových základných práv priznaných

Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane Ľudských a základných slobôd...“.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej v sťažnosti

označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

(bod 1) napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj napadnutým rozsudkom krajského

súdu, obe napadnuté rozhodnutia zruší, vec vráti na ďalšie konanie krajskému súdu a prizná

jej úhradu trov konania.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

10. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.

, , , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

12. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým rozsudkom

okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej v sťažnosti

označených základných práv podľa , ako aj práv podľa medzinárodných dohovorov.

13. Sťažovateľka namieta porušenie týchto svojich základných práv podľa

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu:

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

14. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu, ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok

okresného súdu ani jeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal

na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný sťažovateľke

poskytnúť ochranu jej práv.

15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

označenému rozsudku okresného súdu odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

16. Sťažovateľka tiež namieta, že krajský súd tým, že potvrdil napadnutý rozsudok

okresného súdu, neprípustným spôsobom zasiahol do jej v sťažnosti označených

základných práv podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu.

17. V danom prípade predmetom sporu je nárok na zaplatenie sumy 165 € z titulu

náhrady škody. Ústavný súd už viackrát formuloval právny názor (pozri napr.

, , , ), podľa ktorého ak je

u bagateľných vecí vylúčený prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi [pred

1. júlom 2016 pozri v civilných veciach vtedy platný a účinný § 238 ods. 5 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého dovolanie nebolo prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy; v súčasnosti podľa

(ďalej aj „“) dovolanie nie je prípustné, ak a) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení

v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

podľa písm. a) a b)]. Dovolanie tiež nie je prípustné podľa , ak je

predmetom dovolania len príslušenstvo pohľadávky a jeho výška neprevyšuje desaťnásobok

minimálnej mzdy, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany.

18. Aj v novej právnej úprave je teda zavedené

kritérium hodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus. Táto skutočnosť predstavuje vo sfére

všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti

vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. , ,

).

19. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak platná a účinná právna

úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými

súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny

ústavného súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,

poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch,

a to v prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo

v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (napr. , ,

, ).

20. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná, ústavný súd na základe dosiaľ

uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nie sú

podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany,

a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne ).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2017