Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 32/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Timkom, advokátska

kancelária, Štefánikova trieda 6, Nitra, ktorou namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 12

ods. 1 a 2 , svojho základného práva vlastniť majetok podľa

a

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 12. júna 2013

a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 20. mája 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2015 doručená sťažnosť a ,

obaja (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

porušenie a a 2 (ďalej len „“),

svojho základného práva vlastniť majetok podľa a

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12. júna 2013 a rozsudkom Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. mája 2015 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania na strane

žalovaných v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ktorého

predmetom bolo zaplatenie sumy 203,94 € s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom

z 12. júna 2013 návrhu žalobcu vyhovel a sťažovateľov zaviazal na zaplatenie sumy

203,94 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Sťažovatelia podali odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správne a zaviazal

sťažovateľov na náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovatelia v sťažnosti namietali, že došlo k porušeniu ich označených práv

a článkov označeným rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom

krajského súdu, pričom argumentovali tým, že okresný súd rozhodol o nároku žalobcu

aplikáciou podľa ich názoru protiústavnej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

(ďalej len „úrad“) č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody

na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej

úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len „vyhláška “), ktorá

platila v rozhodnom čase. Následne bola vyhláška zmenená novelou č. ,

ktorou úrad zohľadnil nevýhodné postavenie viacerých bytov, ktoré majú individuálne

kúrenie, tak, že vypočítanú základnú zložku za dodané teplo v zmysle novelizovaného

ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky násobí koeficientom 0 v prípade, že byt sa nachádza

nad priestormi, ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch

s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy

centrálneho zásobovania teplom. Sťažovatelia v tejto súvislosti poukazovali na to, že byt

v ich vlastníctve je prízemný byt, pod ktorým sa nenachádzajú žiadne priestory, avšak

bytom prechádza centrálna vykurovacia sústava, ktorá bola v rozhodnom čase už

svojpomocne zaizolovaná sťažovateľmi. Sťažovatelia preto argumentovali, že vo veci

2

konajúce súdy ich zaviazali zaplatiť za teplo, ktoré im podľa ich tvrdenia nebolo dodané,

a to len na základe vyhlášky, ktorá v rozhodnom čase nezohľadňovala postavenie ich bytu.

V uvedenom, že okresný súd, ako aj krajský súd nereflektovali na ich zásadné argumenty,

s ktorými sa ústavne konformne nevysporiadali, sťažovatelia videli porušenie svojich

označených práv, ako aj označených článkov .

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd o sťažnosti sťažovateľov rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie označených

práv sťažovateľov, ako aj označených článkov rozsudkom okresného súdu

a napadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší

v spojení s označeným rozsudkom okresného súdu a sťažovateľom prizná finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

3

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, , m. m. ).

Sťažovatelia namietali porušenie svojich označených práv a článkov

označeným rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom podstata ich argumentácie spočíva

v tvrdení, že okresný súd, ako aj krajský súd na ich vec aplikovali podľa ich názoru

protiústavnú vyhlášku, čím malo dôjsť k neprípustnému zásahu do ich označených práv

a článkov .

1. Pokiaľ ide o označený rozsudok okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je

daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok okresného súdu ani jeho

4

predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd,

ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľom ochranu ich právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

označenému rozsudku súdu prvého stupňa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, ).

2. Sťažovatelia tiež namietali, že krajský súd tým, že potvrdil označený rozsudok

okresného súdu, neprípustným spôsobom zasiahol do ich označených práv.

Sťažovatelia namietané porušenie svojich označených práv odôvodňujú len tým, že

krajský súd aplikoval na ich vec vyhlášku, ktorá bola podľa ich názoru v rozhodnom čase

protiústavná, o čom má svedčiť aj jej následná zmena.

V danom prípade predmetom sporu je nárok na zaplatenie sumy 203,94 €

s príslušenstvom. Namietaná suma, o ktorú boli, resp. mali byť sťažovatelia ukrátení, zjavne

nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy, teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného

súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje trojnásobok minimálnej

mzdy ako podmienku prípustnosti dovolania proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho

súdu vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje

proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej

ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých

došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , )]. Posudzovaná vec takúto intenzitu

zjavne nedosahuje, keďže výrok napadnutého rozsudku bol v zmysle zákona odôvodnený.

Krajský súd sa zaoberal námietkami sťažovateľov a ústavne konformným spôsobom

vysvetlil, prečo v ich veci nemohol svojvoľne ignorovať existujúcu právnu úpravu, ktorá

bola jednoznačná, zrozumiteľná a sledovala zmysel a účel právneho predpisu, preto ju ani

nepovažoval na rozdiel od sťažovateľov za protiústavnú. Vychádzajúc z okolností prípadu 5

krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že byt sťažovateľov, ktorý

tvorí súčasť bytového domu, je ovplyvňovaný prestupom tepla zo spoločných priestorov,

preto boli splnené podmienky na aplikovanie platnej vyhlášky v rozhodnom čase, tak ako to

uskutočnil okresný súd.

2.1 Ústavný vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že medzi namietaným porušením

základného práva vlastniť majetok podľa , právom podľa

dodatkového protokolu a napadnutým rozsudkom krajského súdu nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie, preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2.2 Pokiaľ ide o namietané porušenie a 2 napadnutým rozsudkom

krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že uvedené články majú charakter

všeobecných ústavných princípov a primárne neformulujú základné právo ani slobodu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ústavný súd v prípade stabilne

judikuje, že tu ide o pozitívny záväzok štátu premietnuť do právneho poriadku tie

antidiskriminačné zásady a opatrenia, ktoré uvedený článok obsahuje, a nie je teda priamo

aplikovateľný orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky v individuálnych prípadoch

(, ). Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci konať

a rozhodnúť o porušení uvedených ústavných noriem v konaní podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľov odmietol pre nedostatok

svojej právomoci.

2.3 Ústavný súd konštatuje, že jednotlivé zásady vymenované v

vyjadrujú podstatu a zásady fungovania hospodárstva Slovenskej republiky a nejde o úpravu

základných práv a slobôd. Ide o ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom

pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd aj túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

6

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016

7