Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 443/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

zastúpených JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátska

kancelária, Domašská 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12

ods. 1 a 2, a , základných práv zaručených

v , a a práv zaručených

v čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.

IV Pz 10/16/1000 a sp. zn. a jej prípismi z 11. marca 2016 a zo 17. marca

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a

(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), obaja

bytom , ktorou namietali porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1

a 2, a (ďalej len „“), základných práv

zaručených v , a a práv zaručených v

ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

IV Pz 15/16/1000 a jej prípismi z 11. marca 2016 a zo 17. marca 2016.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľom bolo uznesením

vyšetrovateľa vtedy Odboru ekonomickej kriminality, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky (ďalej len „vyšetrovateľ Policajného

zboru“) pod ČVS: ORP-694/OEK-NZ-2008 z 2. septembra 2009 podľa § 206 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vznesené obvinenie za zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 221

ods. 1 a 3 písm. a) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a ďalším uznesením vyšetrovateľ Policajného zboru

pod rovnakou spisovou značkou a z toho istého dňa vzniesol sťažovateľke v 2. rade ďalšie

obvinenie za zločin podvodu podľa a .

3. Proti obom uzneseniam vyšetrovateľa Policajného zboru podali sťažovatelia

sťažnosti, o ktorých Okresná prokuratúra Nové Zámky (ďalej len „okresná prokuratúra“)

rozhodla uzneseniami č. k. -36 a č. k. -37 z 30. októbra 2009 tak,

že im podľa vyhovela a napadnuté uznesenia

vyšetrovateľa Policajného zboru zrušila. Zároveň mu uložila vo veci znovu konať

a rozhodnúť.

4. Vyšetrovateľ Policajného zboru následne uznesením pod ČVS:ORP-694/OEK-

NZ-2008 zo 4. augusta 2015 opätovne vzniesol obvinenie sťažovateľovi v 1. rade za zločin

podvodu spolupáchateľstvom podľa a a

a sťažovateľke v 2. rade za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného

zákona (1. skutok) a zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 221 ods. 1 a 3

písm. a) (2. skutok).

5. Sťažovatelia uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru zo 4. augusta 2015

napadli sťažnosťou, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. -37

z 10. decembra 2015 podľa zamietla ako

nie dôvodnú.

6. Podaním z 5. januára 2016 sťažovatelia navrhli generálnej prokuratúre zrušiť

právoplatné rozhodnutie okresnej prokuratúry z 10. decembra 2015 v prípravnom konaní,

t. j. domáhali sa postupu podľa .

7. Generálna prokuratúra prípismi č. k. -8 z 11. marca 2016

(vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade) a č. k. -8 zo 17. marca 2016

(vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade) návrh sťažovateľov ako nedôvodný odložila.

8. Podľa názoru sťažovateľov generálna prokuratúra svojím postupom a označenými

prípismi zasiahla do ich základných práv zaručených a práv zaručených

dohovorom.

9. Sťažovatelia predovšetkým popierajú spáchanie skutkov, ktoré im boli a sú

kladené za vinu. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v súvislosti s ktorými trestné stíhanie

prebieha, fakticky nadobudli v súlade s obsahom listinných dôkazov – kúpnej zmluvy

vo forme notárskej zápisnice, návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra

nehnuteľností a ďalších, ktoré vyvracajú podozrenia zo spáchania zločinov podvodu.

10. Tvrdenie oznamovateľa trestných činov, že mu sťažovatelia za nehnuteľnosti

nezaplatili kúpnu cenu, odmietajú a poukazujú na znenie kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva

opak. Rovnako vylučujú vzájomnú dohodu o len dočasnom prevode vlastníctva

nehnuteľností oznamovateľom na sťažovateľov, tak ako to je uvedené v trestnom oznámení.

Sťažovateľka v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že v jednom zo stíhaných skutkov

ako predávajúci vôbec nevystupoval oznamovateľ („nebol účastníkom tejto kúpnej

zmluvy“), ale úplne iná fyzická osoba – skutočná vlastníčka kupovanej nehnuteľnosti.

11. Podľa slov sťažovateľov vyšetrovateľ Policajného zboru „len na základne ničím,

žiadnym dôkazom nepodloženého trestného oznámenia... a pri súčasnej existencii veľkého

množstva objektívnych listinných dôkazov v jednom aj druhom prípade..., ktoré všetky

dokazujú, a stále dokazovali legálne nadobudnutie vlastníckeho práva“ sťažovateľmi

„a dokazujú a dokazovali stále nezmyselnosť a nepravdivosť tvrdení“ oznamovateľa

„a v rozpore s ... začal... trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu...“.

12. K opätovnému vzneseniu obvinenia uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru

zo 4. augusta 2015 došlo po šiestich rokoch od zrušenia (30. októbra 2009) predošlých

rozhodnutí o stíhaní sťažovateľov (z 2. septembra 2009) okresnou prokuratúrou,

a to „za nezmeneného dôkazného a právneho stavu v jednej aj druhej veci a skutkového

stavu opísaného už v zrušenom uznesení...“. Sťažovatelia tvrdia, že vyšetrovateľ

Policajného zboru „nedokázal v tomto uznesení ani po 8 rokoch vedeného trestného

stíhania riadne ustáliť a popísať skutkovú podstatu, lebo žiadna neexistuje, a vytvoril

alternatívnu skutkovú podstatu spôsobu čo sa týka údajného... konania“ sťažovateľov.

Podľa nich „vyšetrovatelia PZ, policajti v trestnom konaní... už po dobu 8 rokov

nedovoleným a protizákonným, protiústavným spôsobom zasahujú do skutkového deja

v zjavnej snahe ho dotvárať aby... konanie bolo kvalifikované ako trestný čin. Činia tak

napriek objektívnej existencii množstva právne relevantných listinných dôkazov,

dokumentujúcich nadobudnutie predmetných nehnuteľnosti... na základe Kúpnej zmluvy,

a na základe rozhodnutí štátnych orgánov. Takýto postup OČTK je trestnoprávne a ústavne

neakceptovateľný.“.

13. Sťažovatelia zopakovali, že kúpnu cenu „riadne zaplatil pred podpisom... kúpnej

zmluvy“ a oznamovateľ „to sám prehlásil, uznal a podpísal pred notárom, ako aj to,

že nemá voči... nadobúdateľovi žiadne ďalšie finančné požiadavky... lebo je to objektívny

skutkový a právny stav veci“.

14. Okresnej prokuratúre sťažovatelia vytýkali, že uznesenie č. k. -37

z 10. decembra 2015, ktorým sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu vyšetrovateľa

Policajného zboru o opätovnom vznesení obvinenia zo 4. augusta 2015 zamietla, „riadne

nezdôvodnila..., napriek tomu, že o sťažnosti teraz rozhodla inak, čo je v rozpore

s ustanovením , (!) len vo všeobecnosti poukázala na právne

irelevantné skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení vyšetrovateľa, ktoré legálne

nadobudnutie vlastníckeho práva... k nehnuteľnostiam... relevantným spôsobom

nevyvracajú, ale ani nespochybňujú vôbec, a to ani po už 8 rokoch tvrdím, že absolútne

bezdôvodne a protizákonne a protiústavne vedeného vyšetrovania a trestného stíhania...

v predmetných veciach...“.

15. K prípisom generálnej prokuratúry č. k. -8 z 11. marca 2016

a č. k. -8 zo 17. marca 2016, ktorými boli odložené mimoriadne opravné

prostriedky v prípravnom konaní, sťažovatelia uviedli, že nimi generálna prokuratúra

„odobrila... nezákonný postup prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky čo sa týka

neodôvodnenia svojho napadnutého uznesenia o zamietnutí... sťažnosti proti uzneseniu

o vznesení obvinenia, ako aj uviedla, že nezistila porušenia zákona v postupe OČTK“.

16. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1./ V konaní č. k.: IV Pz 10/16/1000 na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky v Bratislave o Návrhu sťažovateľa 1./ ako obvineného na postup generálneho

prokurátora SR podľa proti uzneseniu Okresnej prokuratúry

v Nových Zámkoch, č. k.: -37 zo dňa 12. decembra 2015 postupom , v

ktorom bolo rozhodnuté o odložení tohto návrhu, o čom bol prípisom pod č. k.: IV Pz

10/15/1000-8 [správne má byť č. k.: -8, pozn.] zo dňa 11. 03. 2016

sťažovateľ 1./ vyrozumený porušené práva sťažovateľa 1./, boli, a to jeho Ústavné právo

podľa Čl. 46 ods. 1 - právo na súdnu a inú právnu ochranu s poukazom na ustanovenie Čl.

17 ods. 2 a Čl. 2 ods. 2 SR, čiastočne aj právo podľa Čl. 5 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej právo na spravodlivý a rýchly proces

podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Čl. 48 ods. 2 a

Čl. 49 SR, a práva podľa Čl. 12 ods. 1, ods. 2 , Čl. 13 ods. 3 SR.

2./ V konaní č. k.: IV Pz 15/16/1000 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

v Bratislave o Návrhu sťažovateľa 2./ ako obvineného na postup generálneho prokurátora

SR podľa proti uzneseniu Okresnej prokuratúry v Nových

Zámkoch, č. k.: -37 zo dňa 12. decembra 2015 postupom, v ktorom bolo

rozhodnuté o odložení tohto návrhu, o čom bol prípisom pod č. k.: -8

zo dňa 17. 03. 2016 sťažovateľ 2./ vyrozumený, porušené práva sťažovateľa 2./ boli,

a to jeho Ústavné právo podľa Čl. 46 ods. 1 - právo na súdnu a inú právnu ochranu

s poukazom na ustanovenie Čl. 17 ods. 2 a Čl. 2 ods. 2 SR, čiastočne aj právo podľa

Čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej právo

na spravodlivý a rýchly proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a Čl. 48 ods. 2 a Čl. 49 SR, a práva podľa Čl. 12 ods. 1, ods.

2 , Čl. 13 ods. 3 SR.

3./ Konanie č. k.: IV Pz 10/16/1000 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

v Bratislave sa zrušuje a Návrh sťažovateľa 1./ ako obvineného na postup generálneho

prokurátora SR podľa proti uzneseniu Okresnej prokuratúry

v Nových Zámkoch, č. k.: -37 zo dňa 12. decembra 2015 sa vracia

na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave, aby ho znovu prejednala a rozhodla o ňom.

4./ Konanie č. k.: IV Pz 15/16/1000 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

v Bratislave sa zrušuje a Návrh sťažovateľa 2./ ako obvineného na postup generálneho

prokurátora SR podľa proti uzneseniu Okresnej prokuratúry

v Nových Zámkoch , č. k.: -37 zo dňa 12. decembra 2015 sa vracia

na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave, aby ho znovu prejednala a rozhodla o ňom.

5./ Generálna prokuratúra SR v Bratislave je povinná do 2 mesiacov

od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR vyplatiť peňažnú sumu sťažovateľovi 1./ a 2./,

každému po 5000,00 Eur za primerané finančné zadosťučinenie.

6./ Generálna prokuratúra SR v Bratislave je povinná zaplatiť sťažovateľovi 1./ a 2./

trovy právneho zastúpenia celkom vo výške peňažnej sumy 303,16 Eur na účet právneho

zástupcu sťažovateľa 1./ a 2./...“

17. Sťažovatelia zároveň podali návrh na vydanie dočasného opatrenia podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým by ústavný súd uložil

„Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nových Zámkoch, Odbor kriminálnej polície,

aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného uznesenia pod ČVS: ORP- 694/OEK-NZ-

2008 zo dňa 04. 08. 2015 v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové

Zámky , č. k.: -37 zo dňa 10. decembra 2015, ktorým bolo vznesené

obvinenie podľa proti sťažovateľovi 1./ a ./... až do rozhodnutia

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o Návrhu sťažovateľa 1./ a 2./ ako obvineného

podľa na postup generálneho prokurátora SR proti uzneseniu

Okresnej prokuratúry Nové Zámky , č. k.: -37 zo dňa 10. decembra 2015

v trestnej veci pod ČVS: ORP-694/OEK-NZ-2008 na Okresnom riaditeľstve PZ v Nových

Zámkoch Odbor Kriminálnej polície“.

18. Podaním doručeným ústavnému súdu 14. septembra 2016 sa sťažovatelia

domáhali postupu ústavného súdu podľa .

II.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

22. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

23. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

24. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom tohto

návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, , ). Tvrdenie o porušení iných práv resp. iným

subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu ústavný súd považuje

iba za súčasť argumentácie.

25. V súlade s uvedeným ústavný súd považoval za predmet sťažnosti namietané

porušenie , a 2, a , porušenie základných

práv zaručených v , a a práv zaručených v

ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. a jej prípismi z 11. marca 2016

a zo 17. marca 2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že generálna prokuratúra označenými

prípismi „odobrila“ postup okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesenie z 10. decembra 2015, ktorým bola zamietnutá sťažnosť

sťažovateľov proti rozhodnutiu o vznesení im obvinenia. Pritom postup vyšetrovateľa

Policajného zboru a okresnej prokuratúry, ako aj ich rozhodnutia zo 4. augusta 2014

(vznesenie obvinenia) a z 10. decembra 2015 (zamietnutie sťažnosti proti rozhodnutiu

o vznesení obvinenia) sťažovatelia považujú za „protizákonné“, „protiústavné“ a riadne

neodôvodnené.

26. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

28. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

29. Podľa zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

30. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

31. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

33. Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký

trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

34. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila

rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie

povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo

jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie

o vyhostenie alebo vydanie.

35. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v , základného práva byť stíhaný z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

36. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená,

ak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ( tiež napr. , , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.

37. Z obsahu napadnutých prípisov generálnej prokuratúry vyplýva, že táto

preskúmala na vec sa vzťahujúci spisový materiál, „a to vyšetrovací spis Odboru

kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky č. ORP-

694/OEK-NZ- 2008 a obsah dozorového spisu Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn.

“. Generálna prokuratúra po tom, ako ozrejmila sťažovateľom podstatu,

význam a účel nimi uplatneného mimoriadneho opravného prostriedku v rámci prípravného

konania, a to predovšetkým z hľadiska výnimočnosti jeho aplikácie, a priblížila podstatu

a zmysel vznesenia obvinenia fyzickej osobe okrem iného vo vzťahu k sťažovateľovi

v 1. rade (prípis č. k. IV Pz 10/2016/1000-8 z 11. marca 2016), uviedla:

„V posudzovanej trestnej veci, majúc na zreteli hore uvedené premisy, som zistila

stav, ktorý dovoľoval vyšetrovateľovi PZ vzniesť obvinenie pre zločin

podvodu spolupáchateľstvom..., pretože zo skutočností zadokumentovaných v dobe pred

vydaním predmetného uznesenia vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že sa stal vyššie

slovne pomenovaný a číselne označený trestný čin a že tento spáchala určitá osoba,

konkrétne aj .

Podmienkou pre postup podľa je presvedčenie

o dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré však nie je, ako už bolo vyššie

uvedené, totožné s presvedčením o vine, pretože sa nevyžaduje istota. Dôkazy zabezpečené

v čase vydania takéhoto uznesenia existenciu takejto dôvodnosti preukazovali.

Dôkazy, na ktoré v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia poukázal vyšetrovateľ

PZ, ako aj argumentácia prokurátorky okresnej prokuratúry pri rozhodovaní o sťažnosti

obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia, t. j. majú pre vec podstatný význam.

Je nutné uviesť, že na postup podľa nie je potrebné,

aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná, ako v prípade podania obžaloby.

V predmetnej trestnej veci je uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia zo dňa

04. 08. 2015 určité a zrozumiteľné. Skutok kladený aj obvinenému

za vinu, je v danom uznesení opísaný riadne a zrozumiteľne, pričom ho nie je možné

zameniť s iným skutkom. Predmetné uznesenie je preskúmateľné, v jeho odôvodnení sú

uvedené dôkazy, z ktorých vyšetrovateľ Policajného zboru vychádzal a ktoré nasvedčujú

tomu, že daný skutok mohol spáchať aj obvinený .

V súvislosti s dôvodnosťou vznesenia obvinenia poukazujem

predovšetkým na usvedčujúcu výpoveď poškodeného a svedka

, ktorý na spornej nehnuteľnosti vykonával búracie práce pre

poškodeného (a nie pre obvineného ) a ten mu aj

za búranie vyplatil v hotovosti faktúru č. 3/2007 zo dňa 03. 09. 2007. Z výsluchov svedkov

a tiež vyplýva, že búranie domu realizoval poškodený

. Je potrebné poukázať aj na to, že ak obvinený

nedisponoval peniazmi vo výške kúpnej ceny a tieto si mal vypožičať od svojej terajšej

manželky - obvinenej , zo zabezpečených výpisov z účtu obvinenej

nebolo zistené, že by táto disponovala peňažnými prostriedkami

v požadovanej výške.

Opodstatneným je teda aj uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky

sp. zn. zo dňa 10. 12. 2015, ktorým zamietla aj sťažnosť obvineného

proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

V odôvodnení uznesenia prokurátorka okresnej prokuratúry dostatočne vyhodnotila

zistený skutkový stav veci v súvislosti s konaním obvineného , za ktoré mu

bolo vznesené obvinenie, i keď v podrobnostiach poukázala aj na svedecké výpovede,

ktorých obsah je uvedený v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia. Opätovné

uvádzanie zadovážených dôkazov vrátane ich obsahu v uznesení prokurátorky okresnej

prokuratúry by bolo len kopírovaním vecne správnych dôvodov napadnutého uznesenia

o vznesení obvinenia.

Dávam do pozornosti, že dôkazy získané zákonným spôsobom orgány činné

v trestnom konaní ako aj súd hodnotia podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstarali oni alebo niektorá zo strán, čo im vyplýva zo základnej zásady

trestného konania uvedenej v ustanovení .

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v konaní, ako i vo vydaných

uzneseniach orgánov činných v trestnom konaní som nezistila porušenie zákona,

Váš návrh... ako nedôvodný odkladám, o čom Vás v zmysle

upovedomujem.“

38. Vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade generálna prokuratúra v prípise č. k.

IV Pz 15/16/1000-8 zo 17. marca 2016 okrem iného uviedla:

«Je nutné uviesť, že na postup podľa nie je

potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná, ako v prípade podania obžaloby.

V predmetnej trestnej veci je uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia zo dňa

04. 08. 2015 určité a zrozumiteľné. Konanie kladené obvinenej za vinu,

je v danom uznesení opísané riadne a zrozumiteľne, pričom ho nie je možné zameniť s iným

skutkom. Predmetné uznesenie je preskúmateľné, v jeho odôvodnení sú uvedené dôkazy,

z ktorých vyšetrovateľ PZ vychádzal a ktoré nasvedčujú tomu, že trestnú činnosť spáchala

(aj) obvinená .

V súvislosti s dôvodnosťou vznesenia obvinenia poukazujem

predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného a svedkýň

a , ktoré potvrdili, že finančné prostriedky,

ktoré boli použité na kúpu nehnuteľností... k notárovi priniesol poškodený

, ktorý ich odovzdal obvinenej ... a ona ich dala

. Navyše svedkyňa ... uviedla, že ju kontaktovala matka

obvinenej , a to , ktorá ju žiadala, aby pred

políciou uviedla, že peniaze za kúpu nehnuteľností vyplatila

obvinená potom, ako jej ich priniesla práve

Svedok ,... vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho spoločnosť vykonala

na nehnuteľnosti... výmenu okien, ktoré objednal a uhradil poškodený

. Ku spoločnému konaniu obvinenej a obvineného

poukazujem aj na výpoveď svedka , ktorý na nehnuteľnosti

kupovanej obvineným vykonával búracie práce... pre poškodeného

a ten mu aj za búranie zaplatil v hotovosti. Z výsluchov svedkov

a tiež vyplýva, že búranie domu realizoval poškodený

. Zo zabezpečených výpisov z účtu obvinenej nebolo zistené,

že by táto disponovala v kritickom období dostatočnými peňažnými prostriedkami,

čo spochybňuje aj jej obranu zvolenú... ku konaniu (23. 03. 2007), ktorého sa dopustila

spoločne s obvineným . To, že na kúpu spornej nehnuteľnosti

od si obvinený mal zapožičať peniaze práve

od obvinenej ... je spochybnené aj tým, že v období niekoľko mesiacov

predtým (10. 11. 2006) mala obvinená uhradiť aj kúpnu cenu

za kúpu domu...

Opodstatneným je teda aj uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky

sp. zn. zo dňa 10. 12. 2015, ktorým zamietla aj sťažnosť obvinenej

proti uzneseniu o vznesení obvinenia. V odôvodnení uznesenia prokurátorka

okresnej prokuratúry dostatočne vyhodnotila zistený skutkový stav veci aj v súvislosti

s konaním obvinenej , za ktoré jej bolo vznesené obvinenie,

i keď v podrobnostiach poukázala aj na svedecké výpovede, ktorých obsah je uvedený

v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia. Opätovné uvádzanie zadovážených dôkazov

vrátane ich obsahu v uznesení prokurátorky by bolo len kopírovaním vecne správnych

dôvodov napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia.

Dávam do pozornosti, že dôkazy získané zákonným spôsobom orgány činné

v trestnom konaní ako aj súd hodnotia podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstarali oni alebo niektorá zo strán, čo im vyplýva zo základnej zásady

trestného konania uvedenej v ustanovení .

Mám za to, že v danom prípade sa nejedná iba o občianskoprávne vzťahy a nemožno

tu aplikovať Vami uplatňovaný princíp „ultima ratio“, pretože v danej veci došlo k takému

porušeniu súkromnoprávnych vzťahov, ktoré svojou intenzitou dosahuje zákonom

predpokladanú nebezpečnosť pre ich posúdenie ako protiprávneho konania zakladajúceho

znaky trestného činu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v konaní, ako i vo vydaných

uzneseniach orgánov činných v trestnom konaní som nezistila porušenie zákona,

Váš návrh... ako nedôvodný odkladám, o čom Vás v zmysle

upovedomujem.»

39. Z citovaných častí odôvodnenia napadnutých prípisov jasne a zreteľne vyplýva,

prečo generálna prokuratúra nevyhovela mimoriadnemu opravnému prostriedku

sťažovateľov v prípravnom konaní, a teda prečo uznesenie okresnej prokuratúry č. k.

-37 z 10. decembra 2015 nezrušila. Sťažovateľom pritom dala odpovede

na všetky s tým súvisiace skutkovo a právne relevantné otázky. Presvedčivo odôvodnila

záver, že uznesenie o vznesení obvinenia vychádza z dôkazov vyplývajúcich z dôkazných

prostriedkov (najmä z výsluchov svedkov a výpisov z účtu) získaných na základe

prebiehajúceho vyšetrovania, a teda má svoje opodstatnenie.

40. Generálna prokuratúra uviedla, prečo sa stotožnila so závermi uznesenia

vyšetrovateľa Policajného zboru o vznesení obvinenia, ako aj závermi uznesenia okresnej

prokuratúry, uviedla ktoré dôkazy nasvedčujú správnosti postupu orgánov činných

v trestnom konaní, obsah ktorých stručne, ale výstižne prezentovala.

41. Predmetné prípisy generálnej prokuratúry obsahujú dostatok skutkových

a právnych dôvodov, pričom ústavný súd nezistil, že by výklad v danom prípade

aplikovaných právnych noriem a ich závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené

a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že

sťažovatelia sa s názorom generálnej prokuratúry nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na

prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutých prípisov. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu a inú právnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že orgán verejnej moci nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov (strán) konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

). V danej veci však o takýto prípad nejde.

42. Ústavný súd sa z obsahu napadnutých prípisov presvedčil, že generálna

prokuratúra sa námietkami sťažovateľov zaoberala v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovatelia v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu.

43. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovanými prípismi generálnej prokuratúry č. k. -8 z 11. marca

2016 a č. k. -8 zo 17. marca 2016 a namietaným porušením základných

práv sťažovateľov podľa a a dohovoru, preto

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

44. Sťažovatelia v súvislosti s označeným základným právom zaručeným v čl. 48

ods. 2 a právom zaručeným v dohovoru namietajú „neprimerane

dlhotrvajúce... bezdôvodné trestné stíhanie“.

45. V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom za porušovateľa ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

označili generálnu prokuratúru a jej postup v konaniach vedených pod sp. zn.

IV Pz 10/16/1000 a sp. zn. . Postup vyšetrovateľa Policajného zboru v konaní

vedenom pod ČVS:ORP-694/OEK-NZ-2008 ani postup okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. relevantným spôsobom spôsobilým začať

ústavnoprávny prieskum porušenia označených práv nenamietali. Vyplýva

to zo skutočnosti, že v petite sťažnosti, ktorým v konečnom dôsledku vymedzili rozsah

požadovanej ústavnej ochrany a ktorým, ako už bolo uvedené, je ústavný súd viazaný,

nenavrhli vysloviť porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ani postupom vyšetrovateľa

Policajného zboru, ani postupom okresnej prokuratúry.

46. Vzhľadom na uvedené ústavný súd mohol, a teda preskúmal prípadný zásah

do označených práv sťažovateľov iba z hľadiska postupu generálnej prokuratúry.

Obe namietané konania generálnej prokuratúry boli iniciované podaním mimoriadneho

opravného prostriedku z 5. januára 2016 doručeného generálnej prokuratúre 8. januára

2016. K jeho vybaveniu došlo 11., resp. 17. marca 2016, t. j. konanie na generálnej

prokuratúre trvalo približne dva mesiace. Ústavný súd z uvedeného vyvodil záver, že takéto

krátke obdobie za žiadnych okolností nemôže predstavovať kvalifikovaný prieťah, ktorý

by bol spôsobilý zasiahnuť do garantovaného základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ani do práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

47. Ústavný súd prihliadnuc na toto zistenie nemohol konať inak, iba sťažnosť

sťažovateľov aj v tejto časti odmietnuť podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

48. Nad rámec uvedeného ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že ak by aj

sťažovatelia spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám namietali

prieťahy v postupe vyšetrovateľa Policajného zboru a okresnej prokuratúry v ich trestnej

veci, ich sťažnosť by nemohla byť úspešná z dôvodu, že napriek dlhému trvaniu trestného

stíhania – trestného konania (ako uvádzajú v sťažnosti v trvaní 8 rokov) boli sťažovatelia

ako obvinení (bolo im vznesené obvinenie) stíhaní relatívne krátku dobu (od 2. septembra

2009 do 30. októbra 2009 a od 4. augusta 2015 do podania sťažnosti ústavnému súdu

26. apríla 2016), ktorá takisto nedosahuje kvalitu kvalifikovaného prieťahu, najmä

ak sťažovatelia ani nenamietali nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní (sťažovatelia

netvrdia, že vyšetrovateľ Policajného zboru alebo okresná prokuratúra boli v období ich

stíhania nečinnými, t. j. že nevykonávali potrebné procesné úkony). Obdobie trestného

konania, počas ktorého sťažovatelia neboli stíhaní, teda neboli jeho stranami (neboli

obvinenými), nemožno považovať za také konanie, ktoré by sa ich dotýkalo v intenzite

dosahujúcej ústavnoprávny rozmer vo vzťahu k ich osobám, t. j. v tejto etape konania

príslušné orgány verejnej moci nemohli reálne zasiahnuť do ich základných práv. Za takejto

situácie by ústavný súd musel konštatovať zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľov

v tejto časti, čo by bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

K namietanému porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5

ods. 1 dohovoru

49. Už zo samotného znenia ustanovenia čl. 5 ods. 1 dohovoru vyplýva, že toto

nemožno na prípad sťažovateľov aplikovať, pretože ako to priamo z jeho textu vyplýva,

domáhať sa jeho ochrany môže iba ten, kto bol „zatknutý“, „držaný“ alebo „pozbavený

slobody“, k čomu v prípade sťažovateľov nedošlo.

50. Pretože medzi namietaným porušením práva na osobnú slobodu a bezpečnosť

zaručeným v čl. 5 ods. 1 dohovoru a označeným postupom generálnej prokuratúry

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jej

prípismi z 11. marca 2016 a zo 17. marca 2016 neexistuje žiadna príčinná súvislosť, ústavný

súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a čl. 49

51. V zmysle ustanovenia ústavný súd v prípadoch

individuálnych sťažností fyzických alebo právnických osôb rozhoduje o namietanom

porušení ich základných práv alebo slobôd. Tie sú v rámci upravené v druhom

oddiele druhej hlavy. Naproti tomu v sú upravené základné garancie,

resp. princípy fungovania štátu, nie však základné práva a slobody, preto ústavný súd

sťažnosť v časti namietaného porušenia považuje v danom prípade

za zjavne neopodstatnenú.

52. Obdobne k namietanému porušeniu a 2 ústavný súd uvádza,

že ich aplikácia sa v sťažnostiach fyzických a právnických osôb v zásade viaže na porušenie

individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka

na vyslovenie porušenia a 2 bez vzťahu ku konkrétnemu základnému

právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. ,

, , z novšej judikatúry , ,

).

53. Rovnako vo vzťahu k ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol,

že toto ustanovenie nie je priamo aplikovateľné v konaní o sťažnosti, pretože jeho obsahom

nie je základné právo alebo sloboda, ale ústavná direktíva adresovaná predovšetkým

orgánom v normotvornej činnosti všetkých stupňov (, ,

).

54. Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie , ústavný súd

poukazuje na to, že je ústavnoprávnym zakotvením zásady „nullum crimen

sine lege, nulla poena sine lege“, z ktorej vyplýva, že za trestný čin možno považovať iba

také konanie, ktorého znaky sú popísané v v niektorej zo skutkových

podstát trestných činov a páchateľovi môže byť uložený iba taký trest, ktorý

pre danú skutkovú podstatu dovoľuje uložiť. Porušením tohto ustanovenia by preto bolo,

keby skutok tak, ako je v danom prípade opísaný v uznesení o vznesení obvinenia,

nezodpovedal žiadnej zo skutkových podstát uvedených v . To, že skutok

opísaný v rozhodnutí o stíhaní sťažovateľov síce zodpovedá označenej skutkovej podstate

trestného činu, no sťažovatelia ako obvinení sa ho nedopustili, resp. nimi spáchané skutky

nenapĺňali všetky znaky danej skutkovej podstaty, neznamená porušenie .

V takom prípade by mohlo ísť len o porušenie niektorého z ďalších článkov druhej hlavy

siedmeho oddielu (obdobne pozri napr. ).

55. Vzhľadom na vedené neprichádzalo do úvahy vyslovenie porušenia čl. 2 ods. 2,

a 2, a . Z toho dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť

aj v tejto časti v zmysle ako zjavne neopodstatnenú.

56. Nad rámec všetkého dosiaľ uvedeného ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť,

že jednoznačnú podstatu sťažnosti sťažovateľov tvorí ich nesúhlas s ich trestným stíhaním,

teda s tým, že im bolo vznesené obvinenie. V obdobných prípadoch ústavný súd

už opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec

je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií

pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať,

resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom

súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1

, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu ( , , ,

, ). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako

súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci

ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú

napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ), prípadne

iné orgány verejnej moci na to určené.

57. Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec

sťažovateľov sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v prípravnom konaní,

keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti ich trestného stíhania meritórne zatiaľ

všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna úprava

trestného konania umožňuje sťažovateľom ako obvineným a prípadne aj v ďalšom štádiu

trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovaným právne účinným

spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných vrátane

nimi označených práv v predmetnej trestnej veci. Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť

postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred

jej porušením) pritom vyplývajú nielen z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého

dielu (dozor prokurátora), ale aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie

a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom)

alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) .

58. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované

predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť

nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami

vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou nepochybne je.

Navyše, je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je

skončené (v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) a postavenie sťažovateľov ako

strany trestného konania im už v rámci prípravného konania dáva postavenie a tomu

korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných

okolností a skutočností im za vinu kladených. Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia

je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať

sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho skončení, s výnimkou

mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca,

teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré obvinenému/obžalovanému

poskytuje.

59. Vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľov sa javí aj ako predčasne podaná,

čo ju predurčuje k jej odmietnutiu aj ako neprípustnej, resp. ako takej, o ktorej ešte

nevznikla právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), keďže nie je vylúčený reálny predpoklad (pokiaľ trestné konanie dospeje až do štádia

súdneho konania), že o otázkach tvoriacich podstatu sťažnosti (o vine sťažovateľov)

ešte budú konať a rozhodovať všeobecné súdy.

60. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo

do Súvahy zaoberať sa ich ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo

(pozri ).

61. Z toho istého dôvodu, t. j. odmietnutia sťažnosti, bolo bez právneho významu

rozhodovať o návrhu sťažovateľov na vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017