Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 262/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka vo veci sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, Pribinova 3, Malacky, pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Ľubice Sopkovej, Pribinova 3, Malacky, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 10. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu, ktorý v priebehu desiatich

rokov nerozhodol ani raz v merite veci. Sťažovateľ 19. októbra 2007 podal na okresnom

súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého obsahom

boli hnuteľné veci vrátane peňažných prostriedkov, ktoré nadobudol spolu so svojou

manželkou (pôvodnou žalovanou v predmetnom konaní) počas trvania ich manželstva.

V konaní bolo realizovaných viacero pojednávaní, naposledy v roku 2013. Podľa

sťažovateľa však konanie nie je natoľko zložité, aby ani po desiatich rokov nebolo

právoplatne skončené. Posledné štyri roky nebol vo veci podľa sťažovateľa realizovaný

žiadny úkon smerujúci k skončeniu veci.

3. Sťažovateľ nepovažuje predmetný spor za natoľko komplikovaný, aby mal také

dlhé konanie pred okresným súdom. Ani skutkovo a právne náročný spor nemôže trvať

neprimerane dlhú dobu.

4. V petite svojej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní vedenom na okresnom súde porušené bolo,

prizná mu finančné zadosťučinenie v celkovej sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. Spr. 650/2017 z 27. júla 2017. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom

ústavnému súdu 1. augusta 2017 sa okrem iného uvádza:

„... Žaloba bola podaná na súd dňa 19.10.2007 a pridelená na vybavenie sudkyni

JUDr. Viere Koscelanskej. Zo spisu sp.zn. vyplýva, že sudkyňa po naštudovaní

veci zistila, že žaloba neobsahuje podstatné náležitosti, preto uznesením č.k. -13

zo dňa 16.11.2007 žalobcu vyzvala na odstránenie vád podania. Žalobca žalobu doplnil

podaním zo dňa 13.12.2007. Následne sudkyňa dňa 19.12.2007 nariadila doručiť žalobu

žalovanej na vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.1.2008.

Dňa 30.1.2008 vytýčila pojednávanie na 12.3.2008, ktoré pojednávanie sa

uskutočnilo, boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na 16.4.2008 za

účelom doplnenia dokazovania. Dňa 11.4.2008 právna zástupkyňa žalobcu požiadala

o odročenie pojednávania z dôvodu hospitalizácie žalobcu v nemocnici, takže pojednávanie

dňa 16.4.2008 bolo odročené na neurčito s tým, že súd žiadal aby právna zástupkyňa súdu

oznámila, kedy sa bude môcť žalobca zúčastniť pojednávania. Dňa 30.4.2008 právna

zástupkyňa žalobcu oznámila ukončenie PN žalobcu a požiadala o vytýčenie pojednávania.

Úpravou zo dňa 5.5.2008 sudkyňa žiadala, aby obaja účastníci predložili zoznam vecí

patriacich do BSM s riadnou identifikáciou a žalovaná aby predložila i ďalšie listinné

doklady. Dňa 30.5.2008 právna zástupkyňa žalobcu súdu predložila písomné podanie,

v ktorom označila predmet BSM a upravila petit žaloby. Žalovaná bola na predloženie

požadovaných dokladov urgovaná dňa 2.6.2008 a 15.7.2008. Dňa 15.8.2008 právny

zástupca žalovanej žiadal o predĺženie lehoty na odpoveď, čo odôvodnil svojim zdravotným

stavom a predložil PN. Súd opätovne vyzýval právneho zástupcu na predloženie

požadovaných dokladov dňa 2.9.2008, tento prípis urgoval dňa 28.10.2008 a 1.12.2008.

Dňa 21.1.2009 právny zástupca opätovne žiadal o predĺženie lehoty na odpoveď

a priložil PN. Nakoľko ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 20.2.2009 nereagoval, súd

uznesením č.k. -74 zo dňa 2.4.2009 uložil právnemu zástupcovi žalovanej

poriadkovú pokutu. Voči tomuto rozhodnutiu podal právny zástupca žalovanej dňa 5.5.2009

odvolanie a spis bol dňa 25.5.2009 predložený Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre

uznesením č.k. -81 zo dňa 30.6.2009 prvostupňové rozhodnutie zrušil.

Následne dňa 4.8.2009 súd opätovne vyzýval právneho zástupcu na predloženie žiadaných

dokladov, ktorú výzvu si neprevzal a neprevzala si ju ani žalovaná, ktorej súd taktiež túto

výzvu doručoval. Pri opakovanom doručovaní výzvy žalovanej

prišla dňa 25.9.2009 závada, z ktorej súd zistil, že žalovaná zomrela. Úpravou zo dňa

29.9.2009 súd žiadal od právneho zástupcu, aby predložil úmrtný list, načo nereagoval

a preto súd dňa 14.12.2009 žiadal úmrtný list z matriky, odkiaľ prišiel dňa 28.12.2009.

Dňa 9.1.2010 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby vzhľadom na úmrtie

žalovanej oznámila, či na žalobe trvá a ak áno, aby oznámila právnych nástupcov neb.

žalovanej. Dňa 25.1.2010 oznámila právna zástupkyňa žalobcu, že na žalobe trvá a že

dedičské konanie po neb. nie je právoplatne ukončené, avšak

dedičský spis sa nachádza už na OS Nitra. Súd dňa 13.4.2010 žiadal pripojiť dedičský spis

sp.zn. , z ktorého zistil, že vo veci už bolo rozhodnuté, ale vec nie je ešte

právoplatne ukončená, preto z neho zistil právnych nástupcov žalovanej a dedičský spis

vrátil s tým, aby bol opätovne predložený až po právoplatnom ukončení dedičského

konania. Dňa 30.4.2010 súd vytýčil termín pojednávania na 16.6.2010. Dňa 21.5.2010

požiadala právna zástupkyňa žalobcu o odročenie termínu pojednávania z dôvodu čerpania

dovolenky. Termín pojednávania tak bol zmenený na 30.6.2010, na ktorý boli volaní právni

nástupcovia žalovanej, avšak dňa 29.6.2010 sa ospravedlnili synovia žalovanej, nakoľko

právny zástupca , ktorého poverili zastupovaním, je hospitalizovaný

a neželajú si pojednávanie v jeho prítomnosti Pojednávanie dňa 30.6.2010 súd uskutočnil

v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko nebolo predložené splnomocnenie pre

. Na tomto pojednávaní žalobca doplnil svoje vyjadrenie a bola vypočutá

i právna nástupkyňa neb. žalovanej - jej dcéra . Pojednávanie bolo

odročené na 29.9.2010 za účelom ďalšieho dokazovania. Ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo dňa 29.9.2010, kedy súd vypočúval strany konania k predmetu BSM, ktorý bol

medzi nimi sporný a pojednávanie bolo odročené na 27.10.2010 za účelom výsluchu

svedkov, okrem iného aj svedkyne , ktorá robila žalovanej účtovníctvo a zároveň

boli žiadané ďalšie listinné doklady a účtovné knihy neb. žalovanej. Na pojednávaní dňa

27.10.2010 boli vypočuté dve svedkyne, tretia svedkyňa sa nedostavila a svoju

neúčasť ospravedlnila pobytom na kúpeľnej liečbe.

Pojednávanie bolo preto odročené na 19.1.2011, pričom súd opätovne predvolával

svedkyňu a zabezpečoval ďalšie listinné doklady. Pojednávanie dňa 19.1.2011 sa riadne

uskutočnilo, strany konania sa vyjadrovali k sporným skutočnostiam, predložili ďalšie

doklady, ustálili hodnotu niektorých položiek pätiacich do BSM, avšak nakoľko sa opätovne

nedostavila svedkyňa , bolo pojednávanie odročené na 23.2.2011. Dňa 1.2.2011 sa

právny zástupca žalovaných ospravedlnil z neprítomnosti na ďalšom pojednávaní z dôvodu

hospitalizácie, preto bolo pojednávanie dňa 23.2.2011 odročené na 13.4.2011.

Dňa 3.3.2011 sa právny zástupca opätovne ospravedlnil z dôvodu účasti na inom trestnom

pojednávaní, preto bol termín pojednávania zmenený na 20.4.2011, na ktorom mala byť

vypočutá svedkyňa . Dňa 19. 4. 2011 svedkyňa súdu oznámila, že sa

pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov, preto bolo pojednávanie

dňa 20.4.2011 odročené na 15.6.2011. Dňa 3.6.2011 oznámil právny zástupca žalovaných,

že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 15.6.2011, nakoľko nastupuje na plánovanú

hospitalizáciu, o čom predložil doklad. Pojednávanie tak bolo odročené na 14.9.2011.

Pojednávanie dňa 14.9.2011 sa uskutočnilo, avšak keďže sa nedostavila svedkyňa ,

ktorá doručenie predvolania nemala vykázané, súd pojednávanie odročil na 16.11.2011.

Na tomto pojednávaní bola vypočutá svedkyňa , ktorá robila neb.

účtovníctvo, vyjadrila sa k veci, avšak účtovné doklady nepredložila, nakoľko

ich neviedla, účtovné údaje ukladala na diskety, ktoré odovzdala .

Právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby bolo vykonané dokazovanie na stav

podnikateľského majetku ku dňu rozvodu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým,

aby právna zástupkyňa predložila svoj návrh na vyporiadanie BSM dohodou a predložila

ho protistrane za účelom prípadnej dohody o vyporiadaní BSM. Návrh na vyporiadanie

BSM bol súdu predložený dňa 6.12.2011 a dňa 27.12.2011 právny zástupca žalovaných

požiadal o predĺženie lehoty za účelom dosiahnutia dohody.

Dňa 16.1.2012 právny zástupca žalovaných oznámil, že k dohode medzi účastníkmi

neprišlo. Dňa 15.5.2012 požiadala právna zástupkyňa žalobcu o vytýčenie pojednávania.

Nakoľko však súd zistil, že na súde prebieha konanie o určenie, že majetok - finančná suma

vo výške 28.328,39 eur patrí do dedičstva po , teda išlo o predmet

konania o ktorom súd rozhoduje v tomto konaní, úpravou zo dňa 30.5.2012 žiadal pripojiť

príslušný spis sp.zn. . V čase nahliadnutia do spisu bolo zistené, že vec nie je

rozhodnutá, preto bol spis sp.zn. založený na lehotu 2 mesiace a zároveň súd

uznesením č.k. -429 zo dňa 17.9.2012 rozhodol o priznaní svedočného svedkyni

. Dňa 16.11.2012 bolo opätovne žiadané pripojenie spisu sp.zn. ,

z ktorého bolo zistené, že vo veci je vytýčené pojednávanie na 12.12.2012, takže úpravou

zo dňa 20.11.2012 bolo nariadené vylúčenie spisu a jeho opätovné pripojenie až po

pojednávaní.

Dňa 11.2.2013 súd z pripojeného spisu sp.zn. zistil, vo veci bolo

rozhodnuté tak, že návrh bol zamietnutý, avšak rozhodnutie nebolo ešte právoplatné.

Dňa 18.2.2013 bol vytýčený termín pojednávania na 20.3.2013, ktoré sa uskutočnilo.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že voči rozhodnutiu vo veci sp.zn.

, v ktorej sa domáhali určenia že finančná čiastka vo výške 23 tis. eur,

nachádzajúca sa na účte matky neb. žalovanej, patrí do dedičstva po neb. žalovanej, podala

odvolanie, pričom rozhodnutie v uvedenej veci je dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní,

kde sa súd taktiež zaoberá otázkou zistenia majetku patriaceho do BSM (vrátane sporenej

finančnej hotovosti) ku dňu rozvodu a v rámci vyporiadania by išlo o položku patriacu do

dedičstva po neb., bolo pojednávanie odročené na 26. 6. 2013 a to okrem iného aj za

účelom zistenia stavu konania vedeného pod sp.zn. na Krajskom súde v Nitre.

Dňa 20.3.2013 súd žiadal správu o stave na účte matky neb. žalovanej. Dňa 4.5.2013 bol

spis sp.zn. na žiadosť zapožičaný Krajskému súdu v Nitre k odvolaciemu

konaniu vo veci sp.zn. , odkiaľ sa vrátil dňa 7.8.2013, preto bolo pojednávanie

dňa 26.6.2013 zrušené. Dňa 8.8.2013 súd vytýčil termín pojednávania na 4.9.2013, ktoré

bolo odročené bez pojednávania na 6.11.2013 s tým, že bude zisťované, či vo veci sp.zn.

bolo na odvolacom súde už rozhodnuté. Dňa 5.11.2013 bolo zistené, že

odvolací súd ešte nerozhodol, preto bolo pojednávanie stanovené na 6.11.2013 odročené na

neurčito. V období od 9.12.2013 do 20.1.2014 bol spis opätovne zapožičaný Krajskému

súdu v Nitre.

Dňa 24.2.2014 súd zisťoval, či sa vrátil spis sp.zn. z Krajského súdu

v Nitre a dňa 5.3.2014 bol pripojený k spisu s tým, že súd zistil, že odvolací súd rozhodnutie

okresného súdu vo veci sp.zn. potvrdil a toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.2.2014. Dňa 7.5.2014 súd nariadil pripojenie dedičského spisu sp.zn.

, v ktorom prebiehalo konanie o dodatočné prejednanie dedičstva po neb.

ohľadne novoobjaveného majetku a to finančnej čiastky na účtoch ku

dňu rozvodu, kde je trvalo pripojený i základný dedičský spis sp.zn. po neb.

. Následne, po opätovnom naštudovaní spisu i pripojených spisov, ktoré

s predmetnou vecou súvisia, sudkyňa dospela k záveru, že je potrebné vykonať znalecké

dokazovanie na určenie presnej finančnej čiastky na podnikateľskom účte neb.

ku dňu rozvodu manželstva, keďže takto zistená suma by patrila do BSM a bolo

by potrebné ju vyporiadať, avšak nakoľko súd disponoval iba daňovými priznaniami a iné

účtovné doklady sa na základe vyjadrenia žalovaných údajne nezachovali, zo zoznamu

znalcov vybrala znalca , a pred jeho ustanovením ho

najskôr dopytom zo dňa 10.7.2014 oslovila, či je možné vyčísliť stav podnikateľského

majetku ku konkrétnemu dátumu daňového obdobia ( t.j. ku dňu rozvodu) s tým, že pokiaľ

by to bolo možné, súd by ihneď nariadil znalecké dokazovanie. Znalec dňa 6.8.2014 doručil

súdu odpoveď, že na základe existujúcich dokladov je možné zistiť stav majetku resp.

záväzkov iba k 1.1. a 31.12. príslušného kalendárneho roka. Súd nenariadil znalecké

dokazovanie, keď aj po telefonickom kontakte zo znalcom dňa 7.4.2015 sa znalec

jednoznačne vyjadril, že požiadavku súdu nevie splniť, pretože vyčísliť finančný stav na

podnikateľskom účte k 12.10.2006 na základe existujúcich podkladov nie je možné.

Dňa 17.6.2015 si sudkyňa dala pripojiť ešte spis sp.zn. , v ktorom konaní sa

súd zaoberal v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie sumy 20.200

eur do úschovy, ktorú získala od neb. jej matka, aj zisťovaním stavu na

účte neb. ku dňu 12.10.2006. Zo všetkými listinami i pripojenými spismi

sa sudkyňa postupne oboznámila a keďže dospela k záveru, žiadne ďalšie dokazovanie

vo veci už nie je možné vykonať, úpravou zo dňa 12.9.2016 dala pokyn vyššej súdnej

úradníčke, aby naštudovala spis z hľadiska d'alšieho procesného postupu vzhľadom

na novelu a pripravila i judikatúru týkajúcu sa konania o vyporiadanie BSM v prípade

úmrtia účastníka v priebehu konania a dokazovania finančných prostriedkov

na podnikateľskom účte bez existencie potrebných dokladov.

Po vrátení spisu od VSÚ sudkyňa dňa 3.1.2017 vytýčila termín pojednávania

na 3.2.2017, ktorý ale nebol zrealizovaný, nakoľko ešte pred spracovaním a expedovaním

termínu pojednávania jej bola doručená z MS SR pozvánka na pracovnú poradu, ktorá sa

mala uskutočniť dňa 3.2.2017. Ďalší termín pojednávania, vzhľadom na plnenie iných

pracovných povinností, sudkyňa vytýčila dňa 30.6.2017 na 16.8.2017, kedy podľa jej

vyjadrenia by mohla byť vec rozhodnutá.

Z obsahu spisového materiálu sp.zn. o rozsahu 500 strán je zrejmé, že

sudkyňa nebola vo veci nečinná. Od nápadu veci do augusta 2014 konala vo veci plynulé

a v krátkych časových intervaloch. Spory o vyporiadanie BSM sú zväčša náročné na

dokazovanie a časovo zdĺhavé, pričom predmetný spor je špecifický tým, že žalovaná

v priebehu konania zomrela a konanie prebieha s jej právnymi nástupcami, ktorí

neposkytujú potrebnú súčinnosť, k mnohým skutočnostiam sa nevedia vyjadriť,

nepredkladajú potrebné doklady s tým, že ich nemajú k dispozícii a po matke nič nezostalo.

V priebehu konania sudkyňa vyvíjala úsilie k vykonaniu náležitého dokazovania

a zabezpečeniu podkladov potrebných k rozhodnutiu vo veci, avšak nepodarilo sa ani

prostredníctvom svedkov zabezpečiť účtovné doklady a zistiť tak stav na podnikateľskom

účte žalovanej ku dňu rozvodu. Práve preto možno tento spor považovať za zvlášť zložitý

a to nielen skutkovo, ale i právne, a to s ohľadom na zrejme nešpecifický výrok rozhodnutia,

keď v prípade preukázania existencie majetku ku dňu rozvodu, (ktorý však ku dňu smrti už

neexistoval) a jeho prikázaním do dedičstva po nebohej by ani nemohlo prebehnúť

dodatočné prejednanie dedičstva, keď v rámci dedičského konania sa prejednáva majetok

poručiteľa existujúci ku dňu jeho smrti. Taktiež žalobca v priebehu konania menil

a upravoval rozsah predmetu BSM a ustalovala sa hodnota jednotlivých položiek. Vo veci

bolo stanovených celkom 19 pojednávaní, súd vypočúval svedkov, robil dopyt na znalca

a zhromažďoval všetky potrebné doklady k rozhodnutiu. Dĺžku konania ovplyvňovali aj

časté odročovania pojednávaní z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaných, na

základe čoho boli odročené 3 pojednávania, z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne

žalobcu boli pojednávania odročené 2 krát a z dôvodu, že spis bol zapožičaný na Krajský

súd v Nitre a následne súd čakal na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp.zn.

, boli odročené 3 pojednávania. Sudkyňa sa tiež potrebovala oboznámiť

s inými prebiehajúcimi konaniami, ktoré s predmetnou vecou úzko súviseli (,

, a ).

Je však potrebné konštatovať, že od konca roku 2014 došlo k narušeniu plynulosti

konania a to aj z dôvodov na strane zákonnej sudkyne. Spôsobené to bolo najmä tým, že

sudkyňa vykonávala funkciu podpredsedníčky súdu a v mesiaci október a november 2014

okrem iného venovala pozornosť najmä prácam súvisiacim s tvorbou rozvrhu práce

Okresného súdu Nitra na ďalší rok, preto nemala dostatočný časový priestor venovať sa

sudcovskej agende. Od 1.4.2015 nastúpila do funkcie predsedníčky súdu, v dôsledku čoho

jej pribudli ďalšie povinnosti súvisiace s vedením súdu, pričom ide o veľký súd v sídle kraja

a v určitom období, po odvolaní JUDr. Heinricha z funkcie sudcu z dôvodu veku, ktorý

pôsobil aj ako podpredseda súdu nemala žiadneho podpredsedu a okresný súd riadila

sama. Nakoľko Okresný súd Nitra je od roku 2015 permanentne personálne

poddimenzovaný, vykonávala i naďalej sudcovskú funkciu a dokončovala veci, ktoré jej boli

pridelené ako zákonnej sudkyni v počte 180 nevybavených civilných vecí. Navyše v roku

2015 a 2016 zabezpečovala a realizovala i rekonštrukciu budovy súdu. Vzhľadom na

množstvo povinností vyplývajúcich z riadiacej funkcie, ktoré jej zaberajú podstatnú časť

pracovného času, vykonávala procesné úkony v predmetnej veci v rámci svojich časových

možností v dlhších časových intervaloch, než sudcovia, ktorí sa venujú výlučne plneniu

sudcovských povinností.“

6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

doručený spolu s vyjadrením okresného súdu z 27. júla 2017.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku zo 4. októbra 2017, ktorým reagovala

na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, v podstatnom uviedla, že zotrváva na

všetkých skutočnostiach, vecnej a právnej argumentácii uvedenej v sťažnosti. Nesúhlasí

s názorom podpredsedníčky okresného súdu v tom, že sa v priebehu konania nepodarilo

zistiť stav na podnikateľskom účte žalovanej ku dňu rozvodu a z tohto dôvodu okresný súd

nemohol konať vo veci samej, pretože stav na účte je dávno známy priamo z banky, v ktorej

bol účet vedený, pričom výpisy z účtu tvoria súčasť súdneho spisu.

8. Sťažovateľ pri nahliadnutí do spisu 22. októbra 2010 mal možnosť zhotoviť si

kópie z týchto výpisov z účtu, bol mu preto v tom čase známy stav na predmetnom účte.

Všetky potrebné listiny a dôkazy mal okresný súd k dispozícii a mohol na základe nich

rozhodnúť.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie

na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená

povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote

(, , ).

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 100

ods. 1 len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne ).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

17. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že konania o návrhoch na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po

rozvode manželstva tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný

súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Z obsahu súdneho spisu okresného

súdu síce vyplýva, že čiastočne ide o skutkovo zložitejšiu vec najmä vzhľadom na úmrtie

žalovanej v priebehu konania, a s tým spojené problematické dokazovanie týkajúce sa jej

podnikania, z ktorého sa nezachovali všetky písomné dokumenty z účtovníctva, a tak

vznikol pre okresný súd problém ustáliť, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva.

Ani skutková zložitosť prejednávanej veci však nemôže ospravedlniť vyše desaťročnú dĺžku

tohto konania.

18. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že k predĺženiu

predmetného konania čiastočne prispel aj sám sťažovateľ, ktorého žalobný návrh musel byť

na výzvu okresného súdu doplnený. Sťažovateľ, resp. jeho právna zástupkyňa viackrát

požiadali o odročenie pojednávania, či už z objektívnych dôvodov alebo aj z dôvodu

čerpania dovolenky právnej zástupkyne, čo s prihliadnutím na skutočnosť, že na termín

pojednávania boli upovedomení v dostatočnom predstihu, nie je možné považovať

za dôležitý dôvod odročenia pojednávania, a je to napokon aj v rozpore s požiadavkou

sťažovateľa o rýchle a účinné rozhodnutie vo veci samej. Na druhej strane sťažovateľ je

v konaní aktívny a na žiadosť súdu poskytuje potrebnú súčinnosť smerujúcu k rozhodnutiu

vo veci samej, včas reagoval na pokyny súdu a oznamoval mu potrebné skutočnosti. Taktiež

v predmetnom konaní žiadal okresný súd, aby vo veci konal.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd

zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na jeho

§ 100 ods. 1, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

20. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako

aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti

s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 10 rokov) mali za následok zistenie

zbytočných prieťahov, pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

21. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom

v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd v prevažnej miere konal. Postup

okresného súdu však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemožno považovať

za sústredený a efektívny.

22. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá pomerne dlhé obdobie už aj

s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania zomrela a okresný súd tak

musel konať s dedičmi žalovanej, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku

považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v , ako aj

ods. 1 dohovoru (obdobne napr. , , ). V konaní

okresného súdu možno nájsť viaceré obdobia nečinnosti, a to od 16. januára 2012, keď

účastník konania oznámil, že nedošlo k mimosúdnej dohode, do 30. mája 2012, t. j. v trvaní

viac ako 4 mesiacov, počas ktorého nebol realizovaný žiadny úkon, ďalej od 7. mája 2014

do 3. februára 2017 síce boli realizované určité úkony týkajúce sa zisťovania skutkového

stavu (zisťovanie možnosti nariadenia znaleckého dokazovania, pripojenie ďalších

súvisiacich spisov), ale ide o úkony, ktoré z hľadiska časovej náročnosti nemôžu trvať takú

neprimerane dlhú dobu, a navyše z ich obsahu vyplýva, že to nie sú úkony, ktoré by

bezprostredne smerovali k ukončeniu samotného konania.

23. Za neefektívny postup okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho postup

týkajúci sa vyžiadania písomných dokladov od žalovanej v priebehu konania, v ktorom

žalovaná a jej právny zástupca boli absolútne nečinní, a napriek viacerým (šiestim)

urgenciám a opakovaným výzvam na predloženie požadovaných dokladov okresnému súdu

nereagovali, čo napokon vyústilo do uloženia poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi

žalovanej. Keďže sa proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty právny zástupca

odvolal, odvolací súd síce zrušil uznesenie o uložení poriadkovej pokuty, pretože uznal

dôvody na strane právneho zástupcu, ktoré mu v tom viac ako rok bránili, išlo však o listiny,

ktoré mala predložiť žalovaná, preto odvolací súd aj vytkol okresnému súdu, že sa

nepokúsil o ich vyžiadanie adresovaním výzvy priamo žalovanej. I keď je nepochybné

vzhľadom na povinnosti advokáta pri zastupovaní účastníka konania, že postup právneho

zástupcu nebol správny, okresný súd sa nepokúsil ani raz počas tejto doby vyžiadať si

doklady potrebné pre rozhodnutie priamo od žalovanej.

24. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

25. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo

najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd

so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

26. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Po preskúmaní napadnutého konania ústavný súd

ďalej konštatuje, že okresný súd v priebehu celého konania nepostupoval dôsledne,

neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných

dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. Požiadavku, aby ochrana práv bola

poskytnutá v primeranej dobe, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla

ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady

nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či

stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

27. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvode,

ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

28. Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše desať

rokov), predmet sporu, ktorým je majetkovoprávne vyrovnanie bývalých manželov, a jeho

význam pre sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a jeho právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

29. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

33. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € z dôvodu právnej neistoty, v ktorej zotrváva, a s tým spojených stresov

a strachu z budúcnosti.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

35. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu).

36. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si dodatočne

vyčíslila odmenu a paušálnu náhradu za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu

zastupovania a za spísanie a podanie sťažnosti.

38. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie

je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny (vypočítaná z priemernej mesačnej

mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej

republiky, ktorá bola v prvom polroku 2017 v sume 884 €) za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2

) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2017 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej

má právna zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za každý

úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu

takto predstavuje sumu 312,34 €.

39. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017