Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 262/2017
PDF · 328.17 KB
No categories available
I. ÚS 262/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka vo veci sťažnosti , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, Pribinova 3, Malacky, pre namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 90/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 90/2007
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 90/2007 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. Ľubice Sopkovej, Pribinova 3, Malacky, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 262/2017-8 z 10. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 90/2007.
2. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu, ktorý v priebehu desiatich
rokov nerozhodol ani raz v merite veci. Sťažovateľ 19. októbra 2007 podal na okresnom
súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého obsahom
boli hnuteľné veci vrátane peňažných prostriedkov, ktoré nadobudol spolu so svojou
manželkou (pôvodnou žalovanou v predmetnom konaní) počas trvania ich manželstva.
V konaní bolo realizovaných viacero pojednávaní, naposledy v roku 2013. Podľa
sťažovateľa však konanie nie je natoľko zložité, aby ani po desiatich rokov nebolo
právoplatne skončené. Posledné štyri roky nebol vo veci podľa sťažovateľa realizovaný
žiadny úkon smerujúci k skončeniu veci.
3. Sťažovateľ nepovažuje predmetný spor za natoľko komplikovaný, aby mal také
dlhé konanie pred okresným súdom. Ani skutkovo a právne náročný spor nemôže trvať
neprimerane dlhú dobu.
4. V petite svojej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní vedenom na okresnom súde porušené bolo,
prizná mu finančné zadosťučinenie v celkovej sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania
podaním sp. zn. Spr. 650/2017 z 27. júla 2017. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom
ústavnému súdu 1. augusta 2017 sa okrem iného uvádza:
„... Žaloba bola podaná na súd dňa 19.10.2007 a pridelená na vybavenie sudkyni
JUDr. Viere Koscelanskej. Zo spisu sp.zn. 8C/90/2007 vyplýva, že sudkyňa po naštudovaní
veci zistila, že žaloba neobsahuje podstatné náležitosti, preto uznesením č.k. 8C/90/2007-13
zo dňa 16.11.2007 žalobcu vyzvala na odstránenie vád podania. Žalobca žalobu doplnil
podaním zo dňa 13.12.2007. Následne sudkyňa dňa 19.12.2007 nariadila doručiť žalobu
žalovanej na vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.1.2008.
Dňa 30.1.2008 vytýčila pojednávanie na 12.3.2008, ktoré pojednávanie sa
uskutočnilo, boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na 16.4.2008 za
účelom doplnenia dokazovania. Dňa 11.4.2008 právna zástupkyňa žalobcu požiadala
o odročenie pojednávania z dôvodu hospitalizácie žalobcu v nemocnici, takže pojednávanie
dňa 16.4.2008 bolo odročené na neurčito s tým, že súd žiadal aby právna zástupkyňa súdu
oznámila, kedy sa bude môcť žalobca zúčastniť pojednávania. Dňa 30.4.2008 právna
zástupkyňa žalobcu oznámila ukončenie PN žalobcu a požiadala o vytýčenie pojednávania.
Úpravou zo dňa 5.5.2008 sudkyňa žiadala, aby obaja účastníci predložili zoznam vecí
patriacich do BSM s riadnou identifikáciou a žalovaná aby predložila i ďalšie listinné
doklady. Dňa 30.5.2008 právna zástupkyňa žalobcu súdu predložila písomné podanie,
v ktorom označila predmet BSM a upravila petit žaloby. Žalovaná bola na predloženie
požadovaných dokladov urgovaná dňa 2.6.2008 a 15.7.2008. Dňa 15.8.2008 právny
zástupca žalovanej žiadal o predĺženie lehoty na odpoveď, čo odôvodnil svojim zdravotným
stavom a predložil PN. Súd opätovne vyzýval právneho zástupcu na predloženie
požadovaných dokladov dňa 2.9.2008, tento prípis urgoval dňa 28.10.2008 a 1.12.2008.
Dňa 21.1.2009 právny zástupca opätovne žiadal o predĺženie lehoty na odpoveď
a priložil PN. Nakoľko ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 20.2.2009 nereagoval, súd
uznesením č.k. 8 C/90/2007-74 zo dňa 2.4.2009 uložil právnemu zástupcovi žalovanej
poriadkovú pokutu. Voči tomuto rozhodnutiu podal právny zástupca žalovanej dňa 5.5.2009
odvolanie a spis bol dňa 25.5.2009 predložený Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre
uznesením č.k. 25 Co/62/2009-81 zo dňa 30.6.2009 prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Následne dňa 4.8.2009 súd opätovne vyzýval právneho zástupcu na predloženie žiadaných
dokladov, ktorú výzvu si neprevzal a neprevzala si ju ani žalovaná, ktorej súd taktiež túto
výzvu doručoval. Pri opakovanom doručovaní výzvy žalovanej
prišla dňa 25.9.2009 závada, z ktorej súd zistil, že žalovaná zomrela. Úpravou zo dňa
29.9.2009 súd žiadal od právneho zástupcu, aby predložil úmrtný list, načo nereagoval
a preto súd dňa 14.12.2009 žiadal úmrtný list z matriky, odkiaľ prišiel dňa 28.12.2009.
Dňa 9.1.2010 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby vzhľadom na úmrtie
žalovanej oznámila, či na žalobe trvá a ak áno, aby oznámila právnych nástupcov neb.
žalovanej. Dňa 25.1.2010 oznámila právna zástupkyňa žalobcu, že na žalobe trvá a že
dedičské konanie po neb. nie je právoplatne ukončené, avšak
dedičský spis sa nachádza už na OS Nitra. Súd dňa 13.4.2010 žiadal pripojiť dedičský spis
sp.zn. 28 D/639/2009, z ktorého zistil, že vo veci už bolo rozhodnuté, ale vec nie je ešte
právoplatne ukončená, preto z neho zistil právnych nástupcov žalovanej a dedičský spis
vrátil s tým, aby bol opätovne predložený až po právoplatnom ukončení dedičského
konania. Dňa 30.4.2010 súd vytýčil termín pojednávania na 16.6.2010. Dňa 21.5.2010
požiadala právna zástupkyňa žalobcu o odročenie termínu pojednávania z dôvodu čerpania
dovolenky. Termín pojednávania tak bol zmenený na 30.6.2010, na ktorý boli volaní právni
nástupcovia žalovanej, avšak dňa 29.6.2010 sa ospravedlnili synovia žalovanej, nakoľko
právny zástupca , ktorého poverili zastupovaním, je hospitalizovaný
a neželajú si pojednávanie v jeho prítomnosti Pojednávanie dňa 30.6.2010 súd uskutočnil
v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko nebolo predložené splnomocnenie pre
. Na tomto pojednávaní žalobca doplnil svoje vyjadrenie a bola vypočutá
i právna nástupkyňa neb. žalovanej - jej dcéra . Pojednávanie bolo
odročené na 29.9.2010 za účelom ďalšieho dokazovania. Ďalšie pojednávanie sa
uskutočnilo dňa 29.9.2010, kedy súd vypočúval strany konania k predmetu BSM, ktorý bol
medzi nimi sporný a pojednávanie bolo odročené na 27.10.2010 za účelom výsluchu
svedkov, okrem iného aj svedkyne , ktorá robila žalovanej účtovníctvo a zároveň
boli žiadané ďalšie listinné doklady a účtovné knihy neb. žalovanej. Na pojednávaní dňa
27.10.2010 boli vypočuté dve svedkyne, tretia svedkyňa sa nedostavila a svoju
neúčasť ospravedlnila pobytom na kúpeľnej liečbe.
Pojednávanie bolo preto odročené na 19.1.2011, pričom súd opätovne predvolával
svedkyňu a zabezpečoval ďalšie listinné doklady. Pojednávanie dňa 19.1.2011 sa riadne
uskutočnilo, strany konania sa vyjadrovali k sporným skutočnostiam, predložili ďalšie
doklady, ustálili hodnotu niektorých položiek pätiacich do BSM, avšak nakoľko sa opätovne
nedostavila svedkyňa , bolo pojednávanie odročené na 23.2.2011. Dňa 1.2.2011 sa
právny zástupca žalovaných ospravedlnil z neprítomnosti na ďalšom pojednávaní z dôvodu
hospitalizácie, preto bolo pojednávanie dňa 23.2.2011 odročené na 13.4.2011.
Dňa 3.3.2011 sa právny zástupca opätovne ospravedlnil z dôvodu účasti na inom trestnom
pojednávaní, preto bol termín pojednávania zmenený na 20.4.2011, na ktorom mala byť
vypočutá svedkyňa . Dňa 19. 4. 2011 svedkyňa súdu oznámila, že sa
pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov, preto bolo pojednávanie
dňa 20.4.2011 odročené na 15.6.2011. Dňa 3.6.2011 oznámil právny zástupca žalovaných,
že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 15.6.2011, nakoľko nastupuje na plánovanú
hospitalizáciu, o čom predložil doklad. Pojednávanie tak bolo odročené na 14.9.2011.
Pojednávanie dňa 14.9.2011 sa uskutočnilo, avšak keďže sa nedostavila svedkyňa ,
ktorá doručenie predvolania nemala vykázané, súd pojednávanie odročil na 16.11.2011.
Na tomto pojednávaní bola vypočutá svedkyňa , ktorá robila neb.
účtovníctvo, vyjadrila sa k veci, avšak účtovné doklady nepredložila, nakoľko
ich neviedla, účtovné údaje ukladala na diskety, ktoré odovzdala .
Právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby bolo vykonané dokazovanie na stav
podnikateľského majetku ku dňu rozvodu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým,
aby právna zástupkyňa predložila svoj návrh na vyporiadanie BSM dohodou a predložila
ho protistrane za účelom prípadnej dohody o vyporiadaní BSM. Návrh na vyporiadanie
BSM bol súdu predložený dňa 6.12.2011 a dňa 27.12.2011 právny zástupca žalovaných
požiadal o predĺženie lehoty za účelom dosiahnutia dohody.
Dňa 16.1.2012 právny zástupca žalovaných oznámil, že k dohode medzi účastníkmi
neprišlo. Dňa 15.5.2012 požiadala právna zástupkyňa žalobcu o vytýčenie pojednávania.
Nakoľko však súd zistil, že na súde prebieha konanie o určenie, že majetok - finančná suma
vo výške 28.328,39 eur patrí do dedičstva po , teda išlo o predmet
konania o ktorom súd rozhoduje v tomto konaní, úpravou zo dňa 30.5.2012 žiadal pripojiť
príslušný spis sp.zn. 10 C/91/2012. V čase nahliadnutia do spisu bolo zistené, že vec nie je
rozhodnutá, preto bol spis sp.zn. 8 C/90/2007 založený na lehotu 2 mesiace a zároveň súd
uznesením č.k. 8C/90/2007-429 zo dňa 17.9.2012 rozhodol o priznaní svedočného svedkyni
. Dňa 16.11.2012 bolo opätovne žiadané pripojenie spisu sp.zn. 10 C/91/2012,
z ktorého bolo zistené, že vo veci je vytýčené pojednávanie na 12.12.2012, takže úpravou
zo dňa 20.11.2012 bolo nariadené vylúčenie spisu a jeho opätovné pripojenie až po
pojednávaní.
Dňa 11.2.2013 súd z pripojeného spisu sp.zn. 10 C/91/2012 zistil, vo veci bolo
rozhodnuté tak, že návrh bol zamietnutý, avšak rozhodnutie nebolo ešte právoplatné.
Dňa 18.2.2013 bol vytýčený termín pojednávania na 20.3.2013, ktoré sa uskutočnilo.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že voči rozhodnutiu vo veci sp.zn.
10 C/91/2012, v ktorej sa domáhali určenia že finančná čiastka vo výške 23 tis. eur,
nachádzajúca sa na účte matky neb. žalovanej, patrí do dedičstva po neb. žalovanej, podala
odvolanie, pričom rozhodnutie v uvedenej veci je dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní,
kde sa súd taktiež zaoberá otázkou zistenia majetku patriaceho do BSM (vrátane sporenej
finančnej hotovosti) ku dňu rozvodu a v rámci vyporiadania by išlo o položku patriacu do
dedičstva po neb., bolo pojednávanie odročené na 26. 6. 2013 a to okrem iného aj za
účelom zistenia stavu konania vedeného pod sp.zn. 10 C/91/2012 na Krajskom súde v Nitre.
Dňa 20.3.2013 súd žiadal správu o stave na účte matky neb. žalovanej. Dňa 4.5.2013 bol
spis sp.zn. 8 C/90/2007 na žiadosť zapožičaný Krajskému súdu v Nitre k odvolaciemu
konaniu vo veci sp.zn. 10 C/91/2012, odkiaľ sa vrátil dňa 7.8.2013, preto bolo pojednávanie
dňa 26.6.2013 zrušené. Dňa 8.8.2013 súd vytýčil termín pojednávania na 4.9.2013, ktoré
bolo odročené bez pojednávania na 6.11.2013 s tým, že bude zisťované, či vo veci sp.zn.
10C/91/2012 bolo na odvolacom súde už rozhodnuté. Dňa 5.11.2013 bolo zistené, že
odvolací súd ešte nerozhodol, preto bolo pojednávanie stanovené na 6.11.2013 odročené na
neurčito. V období od 9.12.2013 do 20.1.2014 bol spis opätovne zapožičaný Krajskému
súdu v Nitre.
Dňa 24.2.2014 súd zisťoval, či sa vrátil spis sp.zn. 10 C/91/2012 z Krajského súdu
v Nitre a dňa 5.3.2014 bol pripojený k spisu s tým, že súd zistil, že odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu vo veci sp.zn. 10 C/91/2012 potvrdil a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.2.2014. Dňa 7.5.2014 súd nariadil pripojenie dedičského spisu sp.zn.
23 D/409/2011, v ktorom prebiehalo konanie o dodatočné prejednanie dedičstva po neb.
ohľadne novoobjaveného majetku a to finančnej čiastky na účtoch ku
dňu rozvodu, kde je trvalo pripojený i základný dedičský spis sp.zn. 28 D/639/2009 po neb.
. Následne, po opätovnom naštudovaní spisu i pripojených spisov, ktoré
s predmetnou vecou súvisia, sudkyňa dospela k záveru, že je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie na určenie presnej finančnej čiastky na podnikateľskom účte neb.
ku dňu rozvodu manželstva, keďže takto zistená suma by patrila do BSM a bolo
by potrebné ju vyporiadať, avšak nakoľko súd disponoval iba daňovými priznaniami a iné
účtovné doklady sa na základe vyjadrenia žalovaných údajne nezachovali, zo zoznamu
znalcov vybrala znalca , a pred jeho ustanovením ho
najskôr dopytom zo dňa 10.7.2014 oslovila, či je možné vyčísliť stav podnikateľského
majetku ku konkrétnemu dátumu daňového obdobia ( t.j. ku dňu rozvodu) s tým, že pokiaľ
by to bolo možné, súd by ihneď nariadil znalecké dokazovanie. Znalec dňa 6.8.2014 doručil
súdu odpoveď, že na základe existujúcich dokladov je možné zistiť stav majetku resp.
záväzkov iba k 1.1. a 31.12. príslušného kalendárneho roka. Súd nenariadil znalecké
dokazovanie, keď aj po telefonickom kontakte zo znalcom dňa 7.4.2015 sa znalec
jednoznačne vyjadril, že požiadavku súdu nevie splniť, pretože vyčísliť finančný stav na
podnikateľskom účte k 12.10.2006 na základe existujúcich podkladov nie je možné.
Dňa 17.6.2015 si sudkyňa dala pripojiť ešte spis sp.zn. 18 C/88/2011, v ktorom konaní sa
súd zaoberal v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie sumy 20.200
eur do úschovy, ktorú získala od neb. jej matka, aj zisťovaním stavu na
účte neb. ku dňu 12.10.2006. Zo všetkými listinami i pripojenými spismi
sa sudkyňa postupne oboznámila a keďže dospela k záveru, žiadne ďalšie dokazovanie
vo veci už nie je možné vykonať, úpravou zo dňa 12.9.2016 dala pokyn vyššej súdnej
úradníčke, aby naštudovala spis z hľadiska d'alšieho procesného postupu vzhľadom
na novelu CSP a pripravila i judikatúru týkajúcu sa konania o vyporiadanie BSM v prípade
úmrtia účastníka v priebehu konania a dokazovania finančných prostriedkov
na podnikateľskom účte bez existencie potrebných dokladov.
Po vrátení spisu od VSÚ sudkyňa dňa 3.1.2017 vytýčila termín pojednávania
na 3.2.2017, ktorý ale nebol zrealizovaný, nakoľko ešte pred spracovaním a expedovaním
termínu pojednávania jej bola doručená z MS SR pozvánka na pracovnú poradu, ktorá sa
mala uskutočniť dňa 3.2.2017. Ďalší termín pojednávania, vzhľadom na plnenie iných
pracovných povinností, sudkyňa vytýčila dňa 30.6.2017 na 16.8.2017, kedy podľa jej
vyjadrenia by mohla byť vec rozhodnutá.
Z obsahu spisového materiálu sp.zn. 8 C/90/2007 o rozsahu 500 strán je zrejmé, že
sudkyňa nebola vo veci nečinná. Od nápadu veci do augusta 2014 konala vo veci plynulé
a v krátkych časových intervaloch. Spory o vyporiadanie BSM sú zväčša náročné na
dokazovanie a časovo zdĺhavé, pričom predmetný spor je špecifický tým, že žalovaná
v priebehu konania zomrela a konanie prebieha s jej právnymi nástupcami, ktorí
neposkytujú potrebnú súčinnosť, k mnohým skutočnostiam sa nevedia vyjadriť,
nepredkladajú potrebné doklady s tým, že ich nemajú k dispozícii a po matke nič nezostalo.
V priebehu konania sudkyňa vyvíjala úsilie k vykonaniu náležitého dokazovania
a zabezpečeniu podkladov potrebných k rozhodnutiu vo veci, avšak nepodarilo sa ani
prostredníctvom svedkov zabezpečiť účtovné doklady a zistiť tak stav na podnikateľskom
účte žalovanej ku dňu rozvodu. Práve preto možno tento spor považovať za zvlášť zložitý
a to nielen skutkovo, ale i právne, a to s ohľadom na zrejme nešpecifický výrok rozhodnutia,
keď v prípade preukázania existencie majetku ku dňu rozvodu, (ktorý však ku dňu smrti už
neexistoval) a jeho prikázaním do dedičstva po nebohej by ani nemohlo prebehnúť
dodatočné prejednanie dedičstva, keď v rámci dedičského konania sa prejednáva majetok
poručiteľa existujúci ku dňu jeho smrti. Taktiež žalobca v priebehu konania menil
a upravoval rozsah predmetu BSM a ustalovala sa hodnota jednotlivých položiek. Vo veci
bolo stanovených celkom 19 pojednávaní, súd vypočúval svedkov, robil dopyt na znalca
a zhromažďoval všetky potrebné doklady k rozhodnutiu. Dĺžku konania ovplyvňovali aj
časté odročovania pojednávaní z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaných, na
základe čoho boli odročené 3 pojednávania, z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne
žalobcu boli pojednávania odročené 2 krát a z dôvodu, že spis bol zapožičaný na Krajský
súd v Nitre a následne súd čakal na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp.zn.
10 C/91/2012, boli odročené 3 pojednávania. Sudkyňa sa tiež potrebovala oboznámiť
s inými prebiehajúcimi konaniami, ktoré s predmetnou vecou úzko súviseli (18 C/88/2011,
10 /91/2012, 23 D/409/2011 a 28 D/639/2009).
Je však potrebné konštatovať, že od konca roku 2014 došlo k narušeniu plynulosti
konania a to aj z dôvodov na strane zákonnej sudkyne. Spôsobené to bolo najmä tým, že
sudkyňa vykonávala funkciu podpredsedníčky súdu a v mesiaci október a november 2014
okrem iného venovala pozornosť najmä prácam súvisiacim s tvorbou rozvrhu práce
Okresného súdu Nitra na ďalší rok, preto nemala dostatočný časový priestor venovať sa
sudcovskej agende. Od 1.4.2015 nastúpila do funkcie predsedníčky súdu, v dôsledku čoho
jej pribudli ďalšie povinnosti súvisiace s vedením súdu, pričom ide o veľký súd v sídle kraja
a v určitom období, po odvolaní JUDr. Heinricha z funkcie sudcu z dôvodu veku, ktorý
pôsobil aj ako podpredseda súdu nemala žiadneho podpredsedu a okresný súd riadila
sama. Nakoľko Okresný súd Nitra je od roku 2015 permanentne personálne
poddimenzovaný, vykonávala i naďalej sudcovskú funkciu a dokončovala veci, ktoré jej boli
pridelené ako zákonnej sudkyni v počte 180 nevybavených civilných vecí. Navyše v roku
2015 a 2016 zabezpečovala a realizovala i rekonštrukciu budovy súdu. Vzhľadom na
množstvo povinností vyplývajúcich z riadiacej funkcie, ktoré jej zaberajú podstatnú časť
pracovného času, vykonávala procesné úkony v predmetnej veci v rámci svojich časových
možností v dlhších časových intervaloch, než sudcovia, ktorí sa venujú výlučne plneniu
sudcovských povinností.“
6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu
a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol
doručený spolu s vyjadrením okresného súdu z 27. júla 2017.
7. Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku zo 4. októbra 2017, ktorým reagovala
na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, v podstatnom uviedla, že zotrváva na
všetkých skutočnostiach, vecnej a právnej argumentácii uvedenej v sťažnosti. Nesúhlasí
s názorom podpredsedníčky okresného súdu v tom, že sa v priebehu konania nepodarilo
zistiť stav na podnikateľskom účte žalovanej ku dňu rozvodu a z tohto dôvodu okresný súd
nemohol konať vo veci samej, pretože stav na účte je dávno známy priamo z banky, v ktorej
bol účet vedený, pričom výpisy z účtu tvoria súčasť súdneho spisu.
8. Sťažovateľ pri nahliadnutí do spisu 22. októbra 2010 mal možnosť zhotoviť si
kópie z týchto výpisov z účtu, bol mu preto v tom čase známy stav na predmetnom účte.
Všetky potrebné listiny a dôkazy mal okresný súd k dispozícii a mohol na základe nich
rozhodnúť.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie
na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená
povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich
ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 100
ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1 CSP).
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
17. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že konania o návrhoch na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný
súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Z obsahu súdneho spisu okresného
súdu síce vyplýva, že čiastočne ide o skutkovo zložitejšiu vec najmä vzhľadom na úmrtie
žalovanej v priebehu konania, a s tým spojené problematické dokazovanie týkajúce sa jej
podnikania, z ktorého sa nezachovali všetky písomné dokumenty z účtovníctva, a tak
vznikol pre okresný súd problém ustáliť, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva.
Ani skutková zložitosť prejednávanej veci však nemôže ospravedlniť vyše desaťročnú dĺžku
tohto konania.
18. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že k predĺženiu
predmetného konania čiastočne prispel aj sám sťažovateľ, ktorého žalobný návrh musel byť
na výzvu okresného súdu doplnený. Sťažovateľ, resp. jeho právna zástupkyňa viackrát
požiadali o odročenie pojednávania, či už z objektívnych dôvodov alebo aj z dôvodu
čerpania dovolenky právnej zástupkyne, čo s prihliadnutím na skutočnosť, že na termín
pojednávania boli upovedomení v dostatočnom predstihu, nie je možné považovať
za dôležitý dôvod odročenia pojednávania, a je to napokon aj v rozpore s požiadavkou
sťažovateľa o rýchle a účinné rozhodnutie vo veci samej. Na druhej strane sťažovateľ je
v konaní aktívny a na žiadosť súdu poskytuje potrebnú súčinnosť smerujúcu k rozhodnutiu
vo veci samej, včas reagoval na pokyny súdu a oznamoval mu potrebné skutočnosti. Taktiež
v predmetnom konaní žiadal okresný súd, aby vo veci konal.
19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd
zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na jeho
§ 100 ods. 1, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
20. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako
aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti
s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 10 rokov) mali za následok zistenie
zbytočných prieťahov, pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.
21. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom
v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd v prevažnej miere konal. Postup
okresného súdu však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemožno považovať
za sústredený a efektívny.
22. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá pomerne dlhé obdobie už aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania zomrela a okresný súd tak
musel konať s dedičmi žalovanej, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku
považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6
ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014). V konaní
okresného súdu možno nájsť viaceré obdobia nečinnosti, a to od 16. januára 2012, keď
účastník konania oznámil, že nedošlo k mimosúdnej dohode, do 30. mája 2012, t. j. v trvaní
viac ako 4 mesiacov, počas ktorého nebol realizovaný žiadny úkon, ďalej od 7. mája 2014
do 3. februára 2017 síce boli realizované určité úkony týkajúce sa zisťovania skutkového
stavu (zisťovanie možnosti nariadenia znaleckého dokazovania, pripojenie ďalších
súvisiacich spisov), ale ide o úkony, ktoré z hľadiska časovej náročnosti nemôžu trvať takú
neprimerane dlhú dobu, a navyše z ich obsahu vyplýva, že to nie sú úkony, ktoré by
bezprostredne smerovali k ukončeniu samotného konania.
23. Za neefektívny postup okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho postup
týkajúci sa vyžiadania písomných dokladov od žalovanej v priebehu konania, v ktorom
žalovaná a jej právny zástupca boli absolútne nečinní, a napriek viacerým (šiestim)
urgenciám a opakovaným výzvam na predloženie požadovaných dokladov okresnému súdu
nereagovali, čo napokon vyústilo do uloženia poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi
žalovanej. Keďže sa proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty právny zástupca
odvolal, odvolací súd síce zrušil uznesenie o uložení poriadkovej pokuty, pretože uznal
dôvody na strane právneho zástupcu, ktoré mu v tom viac ako rok bránili, išlo však o listiny,
ktoré mala predložiť žalovaná, preto odvolací súd aj vytkol okresnému súdu, že sa
nepokúsil o ich vyžiadanie adresovaním výzvy priamo žalovanej. I keď je nepochybné
vzhľadom na povinnosti advokáta pri zastupovaní účastníka konania, že postup právneho
zástupcu nebol správny, okresný súd sa nepokúsil ani raz počas tejto doby vyžiadať si
doklady potrebné pre rozhodnutie priamo od žalovanej.
24. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,
25. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo
najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd
so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
26. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho
právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe
celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní napadnutého konania ústavný súd
ďalej konštatuje, že okresný súd v priebehu celého konania nepostupoval dôsledne,
neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných
dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. Požiadavku, aby ochrana práv bola
poskytnutá v primeranej dobe, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla
ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady
nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či
stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.
27. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvode,
ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd
neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
28. Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše desať
rokov), predmet sporu, ktorým je majetkovoprávne vyrovnanie bývalých manželov, a jeho
význam pre sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo
k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp. nesústredenou
činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného
súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 90/2007 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
32. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
33. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 € z dôvodu právnej neistoty, v ktorej zotrváva, a s tým spojených stresov
a strachu z budúcnosti.
34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
35. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 8 C 90/2007 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
36. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
37. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si dodatočne
vyčíslila odmenu a paušálnu náhradu za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu
zastupovania a za spísanie a podanie sťažnosti.
38. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie
je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny (vypočítaná z priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky, ktorá bola v prvom polroku 2017 v sume 884 €) za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2
zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2017 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej
má právna zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za každý
úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu
takto predstavuje sumu 312,34 €.
39. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona
o ústavnom súde).
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017