Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obce Malá Lodina, Malá Lodina 98, zastúpenej advokátom

JUDr. Michalom Treščákom ml., Thurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 10. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce Malá Lodina o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca

2018 doručená sťažnosť obce Malá Lodina, Malá Lodina 98 (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 10. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

žalovanej účastníkom konania v právnej veci o určenie neplatnosti výpovede z nájmu

vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. . Okresný súd

v označenej veci rozhodol rozsudkom zo 14. mája 2015 tak, že určil, že výpoveď

sťažovateľky z 20. januára 2012 je neplatná. Na základe podaného odvolania sťažovateľky

rozhodoval Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý svojím rozsudkom

sp. zn. z 31. januára 2017 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

potvrdil. Sťažovateľka nespokojná s výsledkom odvolacieho konania podala dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho ako procesne neprípustné

odmietol. Svoje dovolanie založila na dôvode prípustnosti podľa § 420 písm. f) zákona

č. Civilný súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

teda na tvrdení, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, konkrétne tým, že neexistoval naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti výpovede, keďže v priebehu konania na súde prvej inštancie dala žalobkyni

ďalšiu výpoveď z nájmu.

3. Sťažovateľka v sťažnosti sa nestotožňuje s právnym názorom dovolacieho súdu,

predostiera vlastné právne posúdenie veci a je toho názoru, že najvyšší súd zasiahol do jej

označených práv tým, že nevzhliadol ňou namietanú vadu odvolacieho konania spočívajúcu

v tom, že krajský súd údajne nepreskúmal riadne rozhodnutie súdu prvej inštancie

a na odvolacie námietky neprihliadol a ich pravdivosť zo spisového materiálu nepreveril.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na to, že žalobkyňa na pojednávaní predložila

výpoveď (druhú v poradí, pozn.), z čoho vyvodzovala neexistenciu naliehavého právneho

záujmu.

4. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie v sťažnosti žiadala, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil porušenie jej označených práv

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

8. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľka domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila

za porušovateľa svojich práv. Preto ústavný súd námietky vo vzťahu meritórnemu

rozhodnutiu okresného a krajského súdu považoval len za súčasť ich právnej argumentácie.

12. Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s napadnutým uznesením

najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorým najvyšší súd dovolanie odmietol.

Sťažovateľka v ňom vidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva podľa dohovoru.

13. Ústavný súd v úvode považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

14. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

15. Sťažovateľka odôvodňovala porušenie svojich označených práv napadnutým

uznesením najvyššieho súdu jeho arbitrárnosťou, pretože podľa jej názoru odôvodnenie

napadnutého uznesenia je nedostatočné, vecne nesprávne a tým aj ústavne neudržateľné.

16. Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu vyplýva, že dôvodom odmietnutia dovolania bola skutočnosť, že najvyšší súd sa

nestotožnil s názorom sťažovateľky týkajúcim sa prípustnosti jej dovolania z dôvodu

podľa , čo aj primeraným spôsobom odôvodnil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol:

„8. Dovolateľka tvrdí, že rozhodnutia súdov vychádzajú z nesprávneho právneho

posúdenia veci v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobkyne

na požadovanom určení, keď neprihliadli na skutočnosť, že v už čase rozhodovania súdom

prvej inštancie došlo k platnému zániku nájomného vzťahu medzi účastníčkami konania

na základe výpovede z 5. apríla 2013.

9. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že dôvodom

znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy

nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993,

R 125/1999, R 42/1993 a , , , ,

, , , ). Podľa právneho

názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá

nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

10. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia

procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012

a , , , , , 6 Cdo

41/2011, a ).

10.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej

vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

10.2. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod

pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci

(nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať

procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného sporového konania.

11. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej

veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol

podľa .“

17. Vzhľadom na to, že sťažovateľka označený dôvod prípustnosti svojho dovolania

videla v nesprávnom právnom posúdení veci, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

po preskúmaní veci konštatoval nemožnosť vyvodiť prípustnosť dovolania z dôvodu

označeného sťažovateľkou, preto dovolanie odmietol.

18. Ústavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu alebo

rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

, ), je možné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel

k záveru, že ho možno považovať za ústavne akceptovateľné. Ústavný súd konštatuje, že

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne

ani za svojvoľné alebo za nepreskúmateľné. Toto odôvodnenie poskytuje dostatočný základ

pre jeho výrok. Úvahy najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce z namietanej vady uvedenej v dovolaní a relevantných noriem procesného

práva, ktorých účel a význam nepopierajú. Ústavný súd tiež nezistil, že by relevancia

námietok sťažovateľky smerujúcich proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

z hľadiska posúdenia možného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval

vyslovenie porušenia uvedených práv. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľky vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol

podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

20. Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že sťažovateľka sama

stanovila rozsah a predmet svojej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv v petite

svojej sťažnosti označila len najvyšší súd. Konkrétne svojou sťažnosťou napádala len

napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako výsledok dovolacieho konania. Rozsah

prieskumu v rámci dovolacieho konania je však striktne limitovaný a viazaný na existenciu

označených dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania. Pokiaľ označený dôvod

prípustnosti dovolania neexistuje, čo v konkrétnom prípade konštatoval aj najvyšší súd,

nemožno dovolaciemu súdu vyčítať to a vidieť v tom porušenie základných práv alebo

slobôd, že najvyšší súd sa meritórne nezaoberal nesprávnym právnym posúdením veci,

ktorý ako samostatný dôvod prípustnosti dovolania označený nebol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2018