Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tatiana Polková, Na Priekope 174/13, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -776 z 28. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -776 z 28. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho

konania vedeného Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

ako žalobca v konaní o ochranu osobnosti proti žalovanej obchodnej

spoločnosti . Spor

bol ukončený rozsudkom okresného súdu 29. novembra 2013.

3. Okresný súd uznesením č. k. -726 zo 16. septembra 2014 uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť spoločnosti a partneri, advokátska

kancelária, , náhradu trov konania v celkovej

sume 9 843,94 €, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v sume 9 280,44 €

a zaplateného súdneho poplatku v sume 563,50 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd uznesením z 31. júla 2015 zmenil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie

okresného súdu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške

563,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6 981,60 € k rukám právneho

zástupcu žalovanej a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Na dovolanie sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 19. januára 2017 zrušil uznesenie krajského súdu z 31. júla 2015 sp. zn.

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ po doručení mu stanoviska

právneho zástupcu žalovanej k odvolaniu žalobcu z 5. mája 2014 prostredníctvom krajského

súdu zaslal odvolaciemu súdu stanovisko z 10. septembra 2017. Uznesením č. k.

-771 z 5. decembra 2017 odvolací súd rozhodol, že v odvolacom konaní

sa pokračuje namiesto žalovanej s jej právnym nástupcom, a to spoločnosťou

, . Napadnutým uznesením č. k.

-776 z 28. decembra 2017 odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 563,50 €

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6 981,60 € k rukám právneho zástupcu

žalovanej a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania.

4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:

„... rozhodnutie odvolacieho súdu z 28.12.2017 je tak vo výrokovej časti ako

i v odôvodnení totožné s rozhodnutím z 31.07.2015, keď z odôvodnenia sťažnosťou

napadnutého uznesenia je nepochybné, že odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval

na obsah stanoviska sťažovateľa z 10.10.2017 a v podstate argumenty sťažovateľa

ignoroval.

Samotný výrok sťažnosťou napadnutého uznesenia je zmätočný, pretože z výroku nie

je zistiteľné, aké trovy konania má predstavovať suma 563,50 eur. Trovami konania

sú všetky relevantné náklady strany konania, ktoré sú vynaložené v súvislosti s presadením

alebo obranou práva v súdnom konaní.

... v priebehu rozhodovania o trovách konania mu nebolo doručené žiadne vyčíslenie

trov konania, ktoré v spore žalovaná uplatnila.

Na vznesené námietky o neexistencii relevantných dokladov preukazujúcich účelne

vynaložené náklady v súdnom konaní žalovanou stranou, odvolací súd v sťažnosťou

napadnutom uznesení absolútne nereagoval a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Špecifikácia úkonov právnej služby, za ktoré má v rámci trov konania platiť

sťažovateľ, je z odôvodnenia rozhodnutia nezistiteľná, pretože odvolací súd odkazuje

všeobecne len na vyhl. č. , resp. na vyhl. č. 655/2004

Z. z.

... úkony právnej služby boli odvolacím súdom posudzované aplikáciou nesprávneho

právneho predpisu, dokonca v čase úkonu právnej služby neexistujúceho právneho

predpisu.

... rozhodnutie odvolacieho súdu z 28.12.2017 nie je len obyčajným porušením

zákona, ale rozsahom svojvoľnosti je v extrémnom rozpore s právom sťažovateľa

na spravodlivý proces ().“

5. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie ústavného

súdu sp. zn. zo 6. októbra 2015 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva [(ďalej len „ESĽP“); Kurti v. Turecko, rozsudok ESĽP z 29.09.2005, č. 2507/02;

Múčková v. Slovensko, rozsudok ESĽP z 13.06.2006, č. 21302/02].

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa a podľa dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu z 28. decembra 2017, zruší predmetné uznesenie, prizná mu

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

10. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae

aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade

so zákonom. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania

sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky

na jej priznanie ( ). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd

stabilne judikuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia

všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m.

, , , , ,

).

11. Vo všeobecnosti k trovám súdneho konania ústavný súd opakovane judikuje,

že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť

civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania

v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách

konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal

ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle (m. m. , , , ,

, , , ).

12. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne

v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto

základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

13. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

krajského súdu z 28. decembra 2017, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu

zo 16. septembra 2014 o náhrade trov konania.

14. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uviedol:

„Hoci z ust. vyplýva, že aj v konaní pred odvolacím súdom,

sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí

účinnosti dňom 01.07.2016 sa postupuje podľa novej právnej úpravy,

odvolací súd je však toho názoru, že v súlade s ust. vety prvej ,

je nevyhnutné na základe odvolania podaného do 01.07.2016 preskúmať správnosť ním

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a zákonnosť jeho postupu podľa právnej

úpravy platnej a účinnej v čase jeho vydania a v čase podania odvolania, t.j. podľa

účinného do 30.06.2016, rešpektujúc; so zreteľom na Čl. 2

; zásadu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov

a naplnenie princípu právnej istoty, aby tak nedošlo k zásahu do legitímneho očakávania

strán, ktoré sa spoliehali, že ich vec bude rozhodnutá a posúdená za účinnosti skoršej

právnej úpravy.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovanému vznikol nárok

na náhradu trov konania podľa vzhľadom na to, že žaloba žalobcu

na ochranu osobnosti; ktorou sa domáhal priznania morálnej satisfakcie vo forme

ospravedlnenia a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.000.000,- Sk; bola v celom

rozsahu zamietnutá a žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania v súlade

s , ods. 1, vety prvej . Súd prvej inštancie, ktorý si postupom podľa

vyhradil rozhodovanie o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, bol povinný rozhodnúť o návrhu žalovaného na náhradu trov konania

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorá nastala dňom 01.04.2014, kedy

nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 630

zo dňa 29.11.2013, a žalovanému vznikla povinnosť v lehote do troch pracovných dní

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyčísliť si trovy konania. Žalovaný si trovy

konania vyčíslil písomným podaním zo dňa 30.05.2014, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 02.06.2014. Nakoľko si žalovaný nevyčistil trovy konania v zákonom stanovenej lehote,

nepostupoval súd prvej inštancie správne, keď žalovanému priznal náhradu trov konania

v celom ním uplatňovanom nároku. Konajúci súd je uplatnenými a vyčíslenými trovami

právneho zastúpenia čo do rozsahu a výšky viazaný, a pokiaľ si ich právny zástupca

v zákonom stanovenej lehote nevyčísli, a iné, ako trovy právneho zastúpenia, z obsahu spisu

nevyplývajú, tieto ním nevyčíslené trovy právneho zastúpenia mu nemôže priznať.

V danej veci tak žalovanému vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré si vyčíslil písomným podaním zo dňa 03.07.2006 (č. l. 183), doručeným súdu prvej

inštancie dňa 06.07.2006, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia vzniknuté žalovanému

do 30.06.2006, kedy bol vyhlásený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie. Tieto trovy

právneho zastúpenia je potrebné považovať za riadne a včas uplatnené z hľadiska dikcie

ust. . V tomto písomnom podaní si právny zástupca žalovaného vyčíslil

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 233.047.- Sk.

Odvolací súd preskúmal túto žalovaným uplatňovanú a vyčíslenú náhradu trov

právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli do 30.06.2006 a dospel k záveru, že táto nebola

vyčíslená správne pokiaľ ide dva úkony právnej služby, a to za účasť na pojednávaniach

dňa 29.03.2006 a dňa 28.04.2006, ktoré boli odročené, a za ktoré si právny zástupca

žalovaného uplatnil tarifnú odmenu v plnej výške.

Právnemu zástupcovi žalovaného tak vznikol nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia za úkony právnej služby do 30.06.2006 nasledovne :

a) za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 09.12.2004 odmena vo výške 12.809,- Sk

a paušálna náhrada v sume 136,- Sk, vychádzajúc z tarifnej odmeny 1.089,- Sk; vypočítanej

z odmeny z nároku na priznanie morálnej satisfakcie v sume 1.361,- Sk po znížení o 20 %

a zastupovanie dvoch žalovaných; a z tarifnej odmeny v sume 11.720,- Sk; vypočítanej

z odmeny 14.650,- Sk z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 1 mil. Sk po znížení o 20 %

za zastupovanie dvoch žalovaných; (§ 13 ods. 1, ods. 6, § 16 ods. 1, § 17 ods. 2 vyhl.

č. )

b) za vyjadrenie k návrhu zo dňa 14.12.2004 odmena vo výške 12.809,- Sk a

paušálna náhrada v sume 136,- Sk, vychádzajúc z tarifnej odmeny 1.089,- Sk; vypočítanej z

odmeny z nároku na priznanie morálnej satisfakcie v sume 1.361,- Sk po znížení o 20 %

za zastupovanie dvoch žalovaných; a z tarifnej odmeny v sume 11.720,- Sk; vypočítanej

z odmeny z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 1 mil. Sk v sume 14.650,- Sk po znížení

o 20 % za zastupovanie dvoch žalovaných; (§ 13 ods. 1, ods. 6, § 16 ods. 1, § 17 ods. 2 vyhl.

č. )

c) za účasť na odročenom pojednávaní dňa 15.12.2004 odmena vo výške 3.202,- Sk,

zodpovedajúca jednej štvrtine tarifnej odmeny vyššie vypočítanej vo výške 12.809,- Sk

a paušálna náhrada v sume 136,- Sk (§ 13 ods. 1, ods. 6. § 16 ods. 3. 17 ods. 2 vyhl.

č. )

d) za 6 úkonov právnej služby v roku 2005 (účasť na pojednávaniach dňa

16.02.2005, 09.03.2005, 22.04.2005, 24.06.2005, 30.11.2005,21.12.2005) odmena

v celkovej výške 75.858.- Sk, t. j. 6 x 12.643,- Sk a paušálna náhrada v sume 900,- Sk. t. j.

6 x 150,- Sk, vychádzajúc z tarifnej odmeny 923,- Sk; vypočítanej z odmeny z nároku

na priznanie morálnej satisfakcie v sume 1.154,- Sk po znížení o 20 % za zastupovanie

dvoch žalovaných; a z tarifnej odmeny v sume 11.720,- Sk; vypočítanej z odmeny z nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy 1 mil. Sk v sume 14.650,- Sk po znížení o 20 %

za zastupovanie dvoch žalovaných; (§ 10 ods. 1, § II ods. 1, § 13 ods. 3. § 14 ods. 1 vyhl.

č. v znení účinnom do 31.12.2008)

e) za 5 úkonov právnej služby v roku 2006 ( účasť na pojednávaniach dňa

27.01.2006, 22.02.2006, 02.06.2006, 09.06.2006, 30.06.2006) v celkovej o výške 63.640,-

Sk. t.j. 5 x 12.728.- Sk a paušálna náhrada v sume 820,- Sk. t.j. 5x 164,- Sk, vychádzajúc

z tarifnej odmeny 1.008,- Sk; vypočítanej z odmeny z nároku na priznanie morálnej

satisfakcie v sume 1.260,- Sk po znížení o 20 % za zastupovanie dvoch žalovaných;

a z tarifnej odmeny v sume 11.720,- Sk; vypočítanej z odmeny z nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy 1 mil. Sk v sume 14.650,- Sk po znížení o 20 % za zastupovanie dvoch

žalovaných; ( , , , vyhl. č. v znení

účinnom do 31.05.2009)

f) za 2 úkony právnej služby v roku 2006 (účasť na odročených pojednávaniach dňa

29.03.2006 a 28.04.2006) v celkovej výške 6.364,-Sk, t. j. 2 x odmena 3.182,- Sk

zodpovedajúca jednej štvrtine z vyššie vypočítanej tarifnej odmeny vo výške 12.728,- Sk

a paušálna náhrada v sume 328.- Sk, t.j. 2 x 164,- Sk.

... po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska

relevantných ustanovení zákona, odvolací súd (čiastočne) uznal opodstatnenosť námietok,

ktorými žalobca odôvodňoval svoje odvolanie, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.981,60 eur a náhradu ostatných trov konania

vo výške 563,50 eur; keď obsah spisu nedáva podklad pre zistenie, či žalobca trovy tohto

konania žalovanému (už) medzičasom uhradil.“

15. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými

námietkami sťažovateľa, s ktorými sa aj čiastočne stotožnil, a preto krajský súd zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania

vo výške 563,50 €, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6 981,60 € k rukám

právneho zástupcu žalovanej a žiadnej zo strán súd nepriznal právo na náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania. Napadnuté uznesenie krajského súdu nemožno podľa

názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,

ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú

podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.

16. Opisované vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd

v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania krajského súdu, rozhodovanie

o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy,

nenašiel. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd rozhodol plne v intenciách zákona,

teda spôsobom ktorý nesignalizuje žiaden závažný procesný exces.

17. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľom v jeho stanovisku z 10. októbra 2017 ústavný súd v súlade so svojou

konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa a právom

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ

namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

19. S ohľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého

uznesenia, priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018