Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/194/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. P., bývajúci v Ţ.,

N., zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v Ţ., Na priekope 174/13,

proti ţalovanému: Spoločnosť 7 Plus, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 9,

IČO: 31 347 291, zastúpenému JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom

v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. júla 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2015 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo 16. septembra 2014 č. k.

- 726 priznal ţalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 9 843,94 eur,

ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 9 280,44 eur a zaplatený súdny poplatok

v sume 563,50 eur. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,

vznikol nárok na náhradu trov konania podľa tak, ako to vyčíslil podaním

doručeným súdu 2. júna 2014 doplneným 4. júna 2014.

2. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. júla 2015 sp. zn.

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanému náhradu iných trov konania vo výške 563,50 eur a náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 6 981,60 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní. Vyslovil,

2

ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal

zo zistenia, ţe v prejednávanej veci ţalovanému vznikol nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré vyčíslil písomným podaním z 3. júla 2006 doručeným súdu prvej

inštancie 6. júla 2006, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia vzniknuté ţalovanému

do 30. júna 2006, kedy bol vyhlásený prvý rozsudok súdu prvej inštancie. Tieto trovy

právneho zastúpenia je potrebné povaţovať za riadne a včas uplatnené z hľadiska dikcie § 151

ods. 3 . V tomto podaní právny zástupca ţalovaného vyčíslil náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 233 047 Sk. Odvolací súd dospel k záveru, ţe vyčíslená náhrada

trov právneho zastúpenia nie je ustálená správne pokiaľ ide o dva úkony právnej sluţby,

a to účasť na pojednávaniach 29. marca 2006 a 28. apríla 2006, ktoré boli odročené

a za ktoré si právny zástupca ţalovaného uplatnil tarifnú odmenu v plnej výške.

Po zohľadnení týchto okolností predstavuje tarifná odmena právneho zástupcu ţalovaného

sumu 174 682 Sk, ku ktorej je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) v sume

33 189,58 Sk a paušálnu náhradu v sume 2 456 Sk, čo predstavuje sumu 210 327,58 Sk,

t. j. 6 981,60 eur. Ţalovanému nevznikol nárok na náhradu trov konania za obdobie

po 30. júni 2006, pretoţe trovy konania za toto obdobie neboli uplatnené v zákonom

ustanovenej lehote v zmysle Ostatné trovy konania predstavujú sumu

563,50 eur. V tomto zmysle postupom podľa odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie zmenil. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2

v spojení s a konštatoval, ţe náhrada trov tohto štádia konania

nepatrí ţiadnemu z účastníkov, pretoţe ich úspech na oboch stranách v odvolacom konaní

bol len čiastočný.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol,

aby dovolací súd uznesenia súdov oboch inštancií zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust.

t. j., ţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnil

výskytom tejto vady, t. j. ustanovením Poukázal na to,

ţe zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať. Ak právnická alebo fyzická osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými

procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Právo účastníkov konania

na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba povaţovať za súčasť práva

na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi

3

vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom

kontradiktórnosti konania a rovností zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.

K takému záveru dospel aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v rozhodnutí

z 27. apríla 2010 v prípade H. proti Slovenskej republike, v ktorom poukázal na to,

ţe princíp rovnosti zbraní vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bolo daná primeraná

moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície. Význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané

všetkým účastníkom, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru

vo výkon spravodlivosti. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím

o odvolaní ţalobcu, o ktorom rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2

, poskytol ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ţalovaného

k odvolaniu ţalobcu. V okolnostiach prípadu je poţiadavka doručenia vyjadrenia ţalovaného

k odvolaniu ţalobcu o to významnejšia a naliehavejšia, pretoţe odvolací súd na obsahu

vyjadrenia zaloţil svoje rozhodnutie o odvolaní ţalobcu. Preto došlo k tomu, ţe bolo porušené

právo ţalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

5. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej

len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2

veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú reţim prechodného

spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia prechodných ustanovení sa

v stanovenom rozsahu súčasne pouţívajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť

zanikla.

7. Slovenská republika je právny štát (pozri SR). K imanentným

znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany

dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov.

Z poţiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, ţe zákon pôsobí (môţe pôsobiť)

iba do budúcnosti (a nie minulosti). V opačnom prípade by jednotlivé subjekty práva (strany

civilného sporového konania) nemali istotu, či ich procesné úkony urobené podľa

predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového zákona) a s účinkami

ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením moţnosti uplatniť riadne a v súlade

so zákonom uţ nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon,

nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bliţšie závery, ku ktorým dospel

ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. ).

8. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodrţiava

princíp okamţitej aplikability procesných noriem, ktorý znamená, ţe nová procesná úprava sa

pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového

poriadku, zároveň však v ustanovení pamätá aj na situácie, v ktorých

by nová právna úprava zhoršila postavenie strany (pozri bliţšie dôvodovú správu k § 470

ods. 1 a 2 )

9. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania – je prejav jej vôle

adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv (k vyvolaniu procesných

účinkov), ktoré s takýmto procesným úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo

v preskúmavanej veci dovolacie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) vychádzajúc z vyššieho uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C. s. p)

po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená

v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie

vydané ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru,

ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolací súd pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal z ustanovenia

(citovaného vyššie), z ktorého vyplýva, ţe prípustnosť dovolania treba posúdiť podľa

procesného predpisu platného v čase podania dovolania, teda podľa , nakoľko ide

o posúdenie účinkov procesného úkonu-podaného dovolania.

10. Zo všeobecných princípov právneho štátu predovšetkým z princípu legitímnych

očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiţ

vyplýva, ţe procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania)

vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich

účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného

predpisu. Procesný úkon vyvoláva procesné účinky do „procesnej budúcnosti“, v ktorej sa

účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava uţ s takýmto

následkom nepočíta.

11. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1

).

12. Dovolanie ţalobcu, ktorým je napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu

o trovách konania, nesmeruje proti rozhodnutiu majúcemu znaky niektorého z rozhodnutí

uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p, ktorý upravuje súdne rozhodnutia, voči ktorým

je dovolanie prípustné, a to so zreteľom na ustanovenie , ktoré vylučuje

z dovolacieho prieskumu (okrem iného) rozhodnutia o trovách konania.

13. S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods. 1 (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

14. Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie

procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne

aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ods. 1 ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor sporovej strany, ţe v konaní došlo k takejto

vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

15. Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

16. Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle

17. Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si

z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ) na to,

aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

18. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho

občianskych právach a záväzkoch.

19. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti

zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania

a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju

záleţitosť jej protistrane.

20. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa

pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa

ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje

aj na odvolacie konanie.

21. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), vo veci T. proti Slovenskej republike

z 13. januára 2015 (sťaţnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie sporovej strany

vo veci (vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu

právnu a skutkovú argumentáciu je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné

subsumovať pod poţiadavku, aby sporové strany mali moţnosť dozvedieť sa o ňom

a eventuálne sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry

ESĽP vyplýva, ţe konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý,

keďţe je na sporových stranách, aby posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu

vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie

vyjadrenia protistrany k opravnému prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

22. V prejednávanej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal

odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 16. septembra 2014 č. k.

- 726 a ţalovaný podal vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie

(č. l. 736) obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 5. decembra 2014, ktoré bolo

na súd prvej inštancie doručené 11. decembra 2014, avšak protistrane, t. j. ţalobcovi

ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený.

23. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto povinné konštatovať,

ţe týmto postupom odvolacieho súdu (t. j. Krajského súdu v Bratislave), ktorý nedoručil

vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti

ţalobcu konať pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1

písm. f/ v nadväznosti na ustanovenie a veta

druhá

24. Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/

, ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia

ţalovaného k odvolaniu ţalobcu.

25. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie

práv na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť.

Dovolací súd podľa . uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu

ţalobcu a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom

konaní.

26. V následnom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto dovolacieho

konania ( ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2017

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

JUDr. Oľga Trnková, v. r.

členka senátu

JUDr. Jozef Angelovič, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.